DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.
Hlavným účelom návrhu zákona je sfunkčnenie zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku (ďalej len „zákon o preukazovaní pôvodu majetku“) po niekoľkých rokoch od jeho prijatia a vytvorenie účinného nástroja postihujúceho osoby, ktoré si užívajú veľký majetok, na ktorý si nezarobili legálnym spôsobom.
Zákon o preukazovaní majetku bol prvýkrát prijatý v roku 2005 ako nástroj na zhabanie majetku voči osobám, ktoré nevedeli preukázať jeho získanie legálnym spôsobom. Následne bola táto právna norma napadnutá na Ústavnom súde SR, ktorý vyslovil jeho nesúlad s Ústavou SR. Poslanci v roku 2010 prijali nielen zmenu Ústavy SR, ale súčasne prijali aj novú právnu úpravu, ktorou sa mal vyššie uvedený problém protiústavnosti riešiť. Tento zákon bol prezentovaný ako nepriestrelný nástroj voči všetkým, ktorí užívajú veľké majetky, no nevedia získanie financií na nich dokázať.
Po takmer štyroch rokov od účinnosti nového zákona o preukazovaní pôvodu majetku vidíme, a prax nám to potvrdila, že zákon ako taký je úplne neúčinný, čo však nie je spôsobené legálnosťou všetkého majetku nachádzajúceho sa na našom území, ale bezzubosťou súčasného zákona. Tento fakt potvrdil dokonca aj Generálny prokurátor SR pri prezentovaní svojej výročnej správy v NR SR.
Návrhom zákona sa chce riešiť najzásadnejší okruh problémov, po odstránení ktorých, by bolo možné odoberať nelegálne získaný majetok a súčasne urýchliť celý proces od podania návrhu po finálne rozhodnutie súdu. Predovšetkým sa navrhuje zníženie limitu majetkového prírastku z 1500-násobku minimálnej mzdy na 1500-násobok sumy životného minima, ktorý nevie majiteľ preukázať. To znamená, že pokiaľ niekto vlastní veľkú nehnuteľnosť, a nevie preukázať takmer 300.000 eur a viac, ktoré použil na obstaranie daného majetku, začne sa voči nemu konanie. Rovnako sa prenáša dôkazné bremeno z finančnej polície na osobu, ktorej majetok patrí. Podozrivá osoba by tak musela vyvracať podozrenie, že majetok nenadobudla nelegálne, ale za vlastné finančné prostriedky, príjmy alebo iné zdroje, ktoré vie doložiť.
Ďalší významný nástroj, ktorým chceme zefektívniť celé konanie je priamo v návrhu zákona zakotviť moment, od ktorého sa bude počítať hodnota majetku vo všetkých štádiách konania. Súčasný zákon pôsobil neefektívne aj preto, že osoby, voči ktorým sa začalo konanie, previedli svoje majetky na iné osoby a následne z dôvodu ich nemajetnosti musela finančná polícia alebo prokuratúra celé konanie zastaviť a prípad nešiel ani pred súd.
Posledná časť opatrení je zameraná na zrýchlenie celého procesu a to prostredníctvom presnej lehoty pre prokuratúru, v ktorej podať návrh na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov na súd a rovnako stanovením lehoty pre súd, v ktorej vydať finálne rozhodnutie, a to buď v podobe prepadnutia majetku alebo zastavení konania.
Po prijatí nášho návrhu zákona by sa mal celý proces preukazovania pôvodu majetku nielen zefektívniť, ale aj urýchliť a tak vytvoriť na území Slovenskej republiky stav, v ktorom ústavnú
ochranu majetku požíva len legálne získaný majetok a tie osoby, ktoré nevedia preukázať nad zákonom stanovenú hranicu svoj pôvod majetku, dôjde k jeho prepadnutiu v prospech štátu.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nevyvoláva sociálne vplyvy (rovnosť príležitostí), nemá vplyv na podnikateľskú sféru, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1 a 3
Návrhom zákona sa prenáša dôkazné bremeno z finančnej polície na osobu, ktorá by mala preukazovať legálnosť príjmov na obstaranie jej majetku. Súčasnú právnu úpravu, v zmysle ktorej mala práve finančná polícia dokazovať, že majetok nie je legálne získaný, označovalo viacero odborníkov za nedostatočnú a s spôsobujúcu neúčinnosť celého procesu.
V zmysle návrhu zákona teda finančná polícia vyzve osobu, proti ktorej oznámenie smeruje (ďalej len „osoba“), aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy, jej podala hodnoverné vysvetlenie legálneho pôvodu a spôsobu nadobudnutia majetku. Dokazovať to bude môcť buď prostredníctvom daňových priznaní, výpisov z účtu, či poskytnutím pôžičiek a úverov. Následne bude tieto dokumenty vyhodnocovať finančná polícia.
Ak táto osoba, bez opodstatnených dôvodov požadované vysvetlenie v uvedenej lehote nepodá alebo ak vo vysvetlení hodnoverne nepreukáže legálny pôvod (t.j. pôvod svojho majetku z legálnych príjmov) a spôsob nadobudnutia majetku označeného vo výzve a naďalej pretrvávajú dôvodné pochybnosti o zákonnosti a čestnosti nadobudnutia takéhoto majetku, finančná polícia podá prokurátori podnet na začatie konania.
Aby sme zamedzili špekulatívnym prevodom majetku, priamo v zákone je zakotvené, že osoba nemôže majetok označený vo výzve prevádzať na iné osoby, a pokiaľ by tak aj spravila, bol by tento prevod neplatný.
K bodu 2
Terajšie znenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku obsahovalo definíciu hodnoty majetku, no pre vylúčenie aplikačných problémov v návrhu zákona sa ustanovuje, že hodnota majetku sa počas celého konania bude posudzovať ku dňu začatia celého konania. Takouto právnou úpravou predídeme rôznym pokusom o obchádzanie zákona z dôvodu zmenšovania majetku v jednotlivých štádiách konania podľa zákona o preukazovaní majetku.
K bodom 4 a 9
Navrhuje zníženie limitu majetkového prírastku z 1500-násobku minimálnej mzdy na 1500-násobok sumy životného minima, ktorý nevie majiteľ preukázať. To znamená, že pokiaľ niekto vlastní veľkú nehnuteľnosť, a nevie preukázať takmer 300.000 eur a viac, ktoré použil na obstaranie daného majetku, začne sa voči nemu konanie. Súčasný limit na úrovni takmer 570.000 eur sme považovali za neprimerane vysoký. V určitých prípadoch mohla daná suma tvoriť hodnotu majetku, ktorú osoba nelegálne nadobudla a nevedela by k tomu vydokladovať reálne príjmy.
K bodu 5
Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 4 tohto návrhu zákona.
K bodu 6
Súčasťou návrhu, ktorý podáva finančná polícia prokuratúre na začatie konania bude aj vysvetlenie osoby, ktorá je označená vo výzve a má preukazovať legálnosť nadobudnutia jej majetku. Táto právna úprava nadväzuje na zmenu v osobe, ktorá nesie dôkazné bremeno.
K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 6 tohto návrhu zákona.
K bodu 8
Navrhuje sa spresniť postup prokurátora v konaní, ktoré predchádza podaniu jeho návrhu na súd na začatie konania, a to vzhľadom na nové znenie § 4 ods. 1 zákona o preukazovaní pôvodu majetku s cieľom vylúčiť duplicitné podávanie vysvetlení osobou, proti ktorej smeruje oznámenie, najmä v prípade, ak prokurátor považuje vysvetlenie tejto osoby, najmä v podobe predložených dôkazov, podané finančnej polícii už v skoršej fáze konania podľa tohto zákona za dostatočné.
K bodu 10
Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 1 tohto návrhu zákona.
K bodu 11
Keďže jedným z hlavných cieľov návrhu zákona je zakotviť princíp rýchlosti konania, stanovuje sa nová lehota pre prokurátora, v ktorej musí podať návrh na súd, a to najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia podnetu od finančnej polície. Keďže v rámci konania môže prokurátor požiadať o doplnenie alebo ďalšie preskúmanie prípadu finančnú políciu alebo požiadať danú osobu o podanie vysvetlenia alebo predloženie dôkazov, táto lehota sa predĺži o lehotu, ktorú tomuto okruhu osôb stanovil prokurátor na obstaranie nových dôkazov alebo poskytnutia vysvetlenia.
K bodu 12
V zmysle návrhu zákona bude osoba v pozícii odporcu povinná preukazovať legálnosť svojho majetku a v prípade, ak sa jej to nepodarí, súd rozsudkom môže rozhodnúť o prepadnutí rozdielu v majetku, ktorý nevedela osoba preukázať, a to v prospech štátu. Pokiaľ sa však osobe podarí presvedčiť na podklade listinných dôkazov súd o legálnosti svojho majetku, súd v danom prípade konanie zastaví.
Keďže návrhom zákona sa chce urýchliť celý proces preukazovania pôvodu majetku od prvého podania do momentu vydania rozhodnutia súdu, zavádza sa aj pre súd lehota na rozhodnutie buď v podobe rozsudku na prepadnutie majetku alebo v podobe zamietnutia návrhu, a to do 12 mesiacov od doručenia návrhu zo strany prokurátora na súd na začatie konania. Keďže v danom prípade je dokazovanie postavené na vopred získaných jednoznačných dôkazoch, lehota v danom prípade sa javí ako dostatočná, aby mohol súd vydať kvalifikované rozhodnutie a súčasne tak celé konanie netrvalo neúmerne dlho, neraz aj niekoľko rokov.
K bodu 13
Aby sa návrhom zákona zabránilo retroaktivite v jednotlivých konaniach začatých pred účinnosťou zákona, a to v rôznych fázach, navrhuje sa, aby sa návrh zákona vzťahoval len na konania, ktoré sa začnú od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. To znamená, že všetky konania prebiehajúce a právoplatne neskončené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa budú spravovať podľa doterajších predpisov.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. marca 2016.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.