Dôvodová správa

Všeobecná časť

Cieľom zákona je vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj malého domáceho podnikania v Slovenskej republike. Ide o podnikanie, ktoré vykonáva podnikateľ – fyzická osoba sama, prípadne s rodinnými príslušníkmi vo vlastnej domácnosti. Využíva pritom prostriedky, zariadenia a nástroje, ktoré má doma a používa ich na zabezpečenie chodu domácnosti, prípadne na záujmovú činnosť (hobby) jednotlivých členov domácnosti.

Takáto forma podnikania funguje v mnohých členských štátoch EÚ, ale aj v USA. Vo Veľkej Británii ju poznajú pod názvom „home based business“, v USA je to „small home business“. Toto podnikanie sa teší vládnej podpore a v týchto štátoch pôsobia vládne agentúry, poskytujúce záujemcom potrebné informácie o možnostiach takéhoto podnikania, vrátane možností predaja. Toto podnikanie často slúži ako „štartér“ – vyvinie sa z hobby činnosti s cieľom odpredať produkty a zabezpečiť si tak návratnosť prostriedkov. Zároveň sa na trh dostávajú produkty, ktorých výroba by bola nezaujímavá pre veľkoproducentov – napr. sólovo vyrábaná bižutéria, špeciálne druhy mydiel, sviečok, ale aj potravín, napríklad koláčov a zákuskov, marmelád a džemov z osobitných druhov ovocia a ich zmesí, bylinkových olejov a podobne. Z tohto dôvodu je táto činnosť limitovaná určitými obmedzeniami. V USA je to napríklad objemom príjmu z tejto činnosti – v jednotlivých štátoch ide o čiastku 15 až 20 tisíc USD ročne. Podnikateľ, ktorý chce vyrábať mydlo, kozmetiku, prípadne potraviny, je povinný dodržať predpisy, ktoré sa týkajú ochrany zdravia. Musí preto svoju činnosť ohlásiť úradom, ktoré vykonávajú dohľad nad ochranou zdravia a bezpečnosťou potravinárskej výroby. Tie majú právo kontrolovať dodržiavanie čistoty v priestoroch, v ktorých sa vykonáva podnikanie, zdravotnú nezávadnosť používaného riadu a náradia, dostatok hygienických prostriedkov a podobne. Vždy takúto kontrolu vykonajú po oznámení začiatku podnikania. Ak nenájdu problémy, ktoré by bránili podnikaniu, vydajú povolenie na začiatok podnikania. Prihliada na to, že ide o domácu výrobu v pomerne veľmi malých množstvách, nevyžaduje sa teda plnenie podmienok, platných pre veľké podniky s masovou produkciou. V každom prípade je podnikateľ povinný ohlásiť svoju činnosť na daňovom úrade, viesť základnú evidenciu príjmov a výdavkov tak, aby bolo možné odviesť daň a skontrolovať jej správnosť.

Na Slovensku je v súčasnosti možné podnikanie len formou samostatne zárobkovo činnej fyzickej osoby (SZČO), prípadne právnickej osoby. V prípade výroby a predaja mydla, kozmetiky, prípadne potravín je nevyhnutné splniť tak tvrdé podmienky, ktoré kladie napríklad Potravinový kódex SR, že takéto podnikanie je takmer nemožné. Vyžaduje sa napríklad osobitná miestnosť, stavebne oddelená od iných priestorov, všetky priestory musia byť umývateľné (v podstate vykachličkované), osobitné prívody vody, odtoky atď. To si vyžaduje často tak vysoké počiatočné náklady, že si záujemca o toto podnikanie „v malom“ nemôže dovoliť.

Zároveň je pre výkon niektorých činností formou živnostenského podnikania požadovaná určitá kvalifikácia – vyučenie v obore, minimálne rekvalifikačný kurz a následná prax. To si opäť vyžaduje značné finančné náklady a čas.

Výsledkom je stav, kedy sa vyrába a šíri domáca kozmetika, mydlo, prípadne potraviny formou „malej susedskej výpomoci“. V domácich podmienkach sa pečú torty, koláče a zákusky na svadby, distribuujú sa cez známosti na pracoviskách, prípadne ich načierno dodávajú do cukrární a reštaurácií. Táto činnosť nepodlieha žiadnej hygienickej kontrole a samozrejme ani zdaneniu – ide o súčasť „šedej ekonomiky“.

Prijatie navrhovanej úpravy by vyriešilo niektoré problémy. Činnosť, ktorá sa aj tak vykonáva, by sa zlegalizovala – osoby, ktoré majú záujem podnikať takto „v malom“, by svoju činnosť mohli vykonávať oficiálne. Mohli by predávať svoje výrobky na farmárskych trhoch, formou pouličného stravovania (street food), v stále populárnejších food truckoch (pojazdné stánky s občerstvením), prípadne ich na základe zmluvy dodávať iným odberateľom. Tí by získali výrobky – zákusky, marmelády a podobne – ktoré si vyžadujú značné množstvo ručnej práce alebo špeciálnych surovín a preto nie sú zaujímavé pre veľkovýrobu, prípadne ju predražujú natoľko, že konečný produkt je nepredajný.

Zároveň by sa zvýšila bezpečnosť tejto produkcie z hľadiska ochrany zdravia. Doteraz nad takouto výrobou nebol žiadny dohľad, odberateľ sa musel spoľahnúť na to, že boli použité zdravotne nezávadné správne skladované suroviny a že konečný výrobok bol správne uskladnený a prepravovaný. De facto jedinou garanciou boli referencie od známych, susedov a spolupracovníkov a fakt, že doteraz nevznikli žiadne zdravotné problémy, spojené s konzumáciou takýchto domácich výrobkov. Po prijatí tohto zákona by úrady, dohliadajúce nad hygienou potravín, mali možnosť kontroly – mohli by vstúpiť do obydlia a skontrolovať čistotu priestorov, v ktorých sa pripravujú výrobky, zdravotnú nezávadnosť používaného riadu, dostatok čistiacich prostriedkov, odoberať vzorky surovín, kontrolovať, či sú správne uskladnené. To by zvýšilo záruky pre obidve strany – výrobcu aj odberateľa.

Vzhľadom na sociálny a odvodový systém je potrebné značne obmedziť rozsah podnikania. Horným limitom je hranica 12-násobku minimálneho vymeriavacieho základu pre odvody na účely sociálneho poistenia. V súčasnosti ide o čiastku cca 417 EUR mesačne bez odpočítania nákladov, táto čiastka sa bude zvyšovať podľa toho, ako bude stúpať minimálny vymeriavací základ. Teda v žiadnom prípade nejde o činnosť, ktorou by sa podnikateľ živil. Ide o poskytnutie možnosti oficiálne zarobiť určitý objem prostriedkov a prilepšiť si k nízkej mzde, k dôchodku, dávkam v nezamestnanosti, prípadne na materskej dovolenke. Dá sa predpokladať, že mesačne by takto podnikajúca osoba získala približne 200 EUR „v čistom“. Je to príjem malý, avšak s ohľadom na priemernú výšku dôchodkov, podpôr v nezamestnanosti, prípadne iných sociálnych dávok bude pre mnohé osoby nepochybne zaujímavý.

Treba spomenúť aj ďalší dôsledok tohto zákona. Obmedzí sa istý segment „šedej ekonomiky“, čo je pozitívne. Navyše sa získa určitý príjem do štátneho rozpočtu, pretože osoby, ktoré budú chcieť svoje podnikanie zoficiálniť a teda zlegalizovať, z neho budú platiť dane z príjmu. Pri predpoklade, že náklady na podnikanie sú vo výške 40 % príjmu, by každý takýto podnikateľ zaplatil približne 500 až 570 EUR ročne. Samozrejme, aj táto suma by sa zvyšovala v súlade so zvyšovaním minimálneho vymeriavacieho základu. Celkový príjem rozpočtu by závisel od počtu takto pôsobiacich osôb. Vzhľadom na množstvo inzerátov, ponúkajúcich v návrhu vymedzené služby a produkty sa však dá oprávnene predpokladať, že táto čiastka bude nezanedbateľná.

Prijatie uvedeného zákona si nevyžiada zvýšené náklady štátneho rozpočtu, rozpočtov vyšších územných celkov, ani z rozpočtov miest a obcí. Možno očakávať priaznivé dopady na daňové príjmy a na celkové oživenie trhu, na ktorý sa dostanú zaujímavé produkty. Návrh je pozitívnym impulzom pre podnikateľské prostredie. Návrh nemá dopad na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť

K § 1:

Ide o vymedzenie predmetu úpravy zákona.

K § 2:

Ide o vymedzenie pojmov, používaných v zákone. Ide o pojem malého domáceho podnikania ako činnosti, ktorá sa vykonáva priamo v domácnosti, pričom sa využívajú predmety a prostriedky, ktoré slúžia na záujmovú činnosť, prípadne na zabezpečenie chodu domácnosti – varenie, skladovanie a transport potravín. Vzhľadom na rozsah tejto činnosti nejde o podnikanie v zmysle živnosti, prípadne pôsobenia ako obchodná spoločnosť.

K § 3:

Vymedzuje sa predmet tohto malého domáceho podnikania.

K § 4:

Určujú sa podmienky, za akých môže malý domáci podnikateľ uvádzať svoju produkciu na trh.

K § 5:

Definujú sa podmienky, ktoré musí podnikateľ splniť pred začiatkom podnikania, prípadne počas neho v prípade zmien. Predovšetkým ide o ohlásenie na miestnom úrade a správcovi dane. V prípade, že predmetom podnikania bude výroba kozmetiky, mydla, prípadne rôznych druhov potravín, je povinný predložiť aj doklad o zdravotnej spôsobilosti pre takúto činnosť.

K § 6:

Uvádzajú sa obmedzenia tohto podnikania. Predovšetkým ide o rozsah ročného objemu príjmov, ktoré môže podnikateľ touto činnosťou získať. Suma je stanovená tak, aby nevznikla povinnosť platiť odvody na účely sociálneho poistenia. Zákaz podnikať v rovnakej oblasti ako SZČO alebo obchodná spoločnosť je stanovený v záujme obmedzenia daňových únikov.

K § 7:

Definujú sa osobitné podmienky na účel ochrany zdravia v prípade, že predmetom podnikania je výroba mydla, kozmetiky a potravín. Podnikateľ bude povinný dodržať zákony, ktoré platia pre túto oblasť a týkajú sa ochrany zdravia a hygienických predpisov. Tie sa budú uplatňovať do miery, ktorá je primeraná rozsahu možnej produkcie a faktu, že výroba prebieha v podmienkach bežnej kuchyne a bytu. Podnikateľ bude povinný strpieť kontrolu zo strany príslušných úradov a odstraňovať nedostatky, ktoré sa prípadne vyskytnú. Cieľom je v maximálne možnej miere eliminovať riziká ohrozenia zdravia odberateľov jeho produkcie.

K § 8:

Stanovujú sa podmienky vedenia dokladov a platenia daní z príjmov. S ohľadom na objem predaja bude stačiť dokladovanie pomocou príjmových a výdavkových dokladov.

K § 9:

Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. júlu 2016.