Zároveň je pre výkon niektorých činností formou živnostenského podnikania požadovaná určitá kvalifikácia – vyučenie v obore, minimálne rekvalifikačný kurz a následná prax. To si opäť vyžaduje značné finančné náklady a čas. Výsledkom je stav, kedy sa vyrába a šíri domáca kozmetika, mydlo, prípadne potraviny formou „malej susedskej výpomoci“. V domácich podmienkach sa pečú torty, koláče a zákusky na svadby, distribuujú sa cez známosti na pracoviskách, prípadne ich načierno dodávajú do cukrární a reštaurácií. Táto činnosť nepodlieha žiadnej hygienickej kontrole a samozrejme ani zdaneniu – ide o súčasť „šedej ekonomiky“.
Prijatie navrhovanej úpravy by vyriešilo niektoré problémy. Činnosť, ktorá sa aj tak vykonáva, by sa zlegalizovala – osoby, ktoré majú záujem podnikať takto „v malom“, by svoju činnosť mohli vykonávať oficiálne. Mohli by predávať svoje výrobky na farmárskych trhoch, formou pouličného stravovania (street food), v stále populárnejších food truckoch (pojazdné stánky s občerstvením), prípadne ich na základe zmluvy dodávať iným odberateľom. Tí by získali výrobky – zákusky, marmelády a podobne – ktoré si vyžadujú značné množstvo ručnej práce alebo špeciálnych surovín a preto nie sú zaujímavé pre veľkovýrobu, prípadne ju predražujú natoľko, že konečný produkt je nepredajný.
Zároveň by sa zvýšila bezpečnosť tejto produkcie z hľadiska ochrany zdravia. Doteraz nad takouto výrobou nebol žiadny dohľad, odberateľ sa musel spoľahnúť na to, že boli použité zdravotne nezávadné správne skladované suroviny a že konečný výrobok bol správne uskladnený a prepravovaný. De facto jedinou garanciou boli referencie od známych, susedov a spolupracovníkov a fakt, že doteraz nevznikli žiadne zdravotné problémy, spojené s konzumáciou takýchto domácich výrobkov. Po prijatí tohto zákona by úrady, dohliadajúce nad hygienou potravín, mali možnosť kontroly – mohli by vstúpiť do obydlia a skontrolovať čistotu priestorov, v ktorých sa pripravujú výrobky, zdravotnú nezávadnosť používaného riadu, dostatok čistiacich prostriedkov, odoberať vzorky surovín, kontrolovať, či sú správne uskladnené. To by zvýšilo záruky pre obidve strany – výrobcu aj odberateľa.
Vzhľadom na sociálny a odvodový systém je potrebné značne obmedziť rozsah podnikania. Horným limitom je hranica 12-násobku minimálneho vymeriavacieho základu pre odvody na účely sociálneho poistenia. V súčasnosti ide o čiastku cca 417 EUR mesačne bez odpočítania nákladov, táto čiastka sa bude zvyšovať podľa toho, ako bude stúpať minimálny vymeriavací základ. Teda v žiadnom prípade nejde o činnosť, ktorou by sa podnikateľ živil. Ide o poskytnutie možnosti oficiálne zarobiť určitý objem prostriedkov a prilepšiť si k nízkej mzde, k dôchodku, dávkam v nezamestnanosti, prípadne na materskej dovolenke. Dá sa predpokladať, že mesačne by takto podnikajúca osoba získala približne 200 EUR „v čistom“. Je to príjem malý, avšak s ohľadom na priemernú výšku dôchodkov, podpôr v nezamestnanosti, prípadne iných sociálnych dávok bude pre mnohé osoby nepochybne zaujímavý.