DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je ukončiť po 25 rokoch od Nežnej revolúcie nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali základné ľudské práva, hlavne slobodu slova, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky a tí, čo rukami týchto osôb trpeli, majú nízke starobné dôchodky. Preto sa navrhuje plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 %. Keďže návrh zákona si neberie za cieľ získanie dodatočných prostriedkov do štátneho rozpočtu, ale najmä odstránenie amorálneho a nespravodlivého sociálneho stavu, súčasne sa návrhom zákona priznáva jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom vo výške 1 000 eur.
Slovenská republika sa prijatím tohto návrhu zákona pripojí k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli tak príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách. Napríklad v Nemecku došlo k zníženiu penzií bývalých príslušníkov tajnej služby STASI, v Maďarsku došlo k úplnému zrušeniu výsluhových dôchodkov pre príslušníkov takýchto bezpečnostných zložiek a po nedávnej legislatívnej zmene v Poľsku došlo k výraznému kráteniu výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti.
Otázky možného rozporu takýchto právnych úprav s ľudskými právami a základnými slobodami zamietol pred dvoma rokmi Európsky súd pre ľudské práva, kde v plnom rozsahu odobril poľskú právnu úpravu znižovania výsluhových dôchodkov, pričom konštatoval, že: „služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené Európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov“, pričom k takémuto zásahu do ich výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou.
Návrh zákona je koncipovaný tak, že prostredníctvom dane vyberanej zrážkou bude bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti a ich bezpečnostných zložiek dodatočne strhávaných 50 % ich výsluhových dôchodkov. Keďže sa predpokladá, že vysokopostavení príslušníci ŠTB majú dnes priemerné výsluhové dôchodky na úrovni 600 až 700 eur, ich zdanením by sa tak dostali približne na priemernú úroveň starobných dôchodkov v Slovenskej republike. Návrh zákona nerozlišuje medzi bývalými príslušníkmi Štátnej
bezpečnosti podľa dĺžky vykonávanej činnosti, keďže samotná skutočnosť, že sa podieľali na popieraní základných práv a slobôd je rozhodujúca na účely znižovania výsluhových dôchodkov.
Na druhej strane je potrebné vzdať morálnu úctu politickým väzňom, ktorí trpeli v dobe neslobody, ako aj ich manželkám, ktoré boli neraz priamo postihnuté stratou živiteľa a následným politickým sledovaním, a to prostredníctvom symbolického odškodnenia v podobe jednorazového finančného príspevku vo výške 1 000 eur. Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže politickí väzni aj z dôvodu podlomeného zdravia napríklad z nútených prác v uránových baniach sa dožívajú veľmi nízkeho veku, no na druhej strane v súčasnosti už značná časť bývalých príslušníkov tajných služieb poberá výsluhové dôchodky za činnosť, ktorá je nezlučiteľná s demokratickými princípmi, ktorými sa Slovenská republika v súčasnosti riadi.
Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nezakladá žiadne vplyvy a na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti a môže mať mierne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Vzhľadom na to, že sa navrhuje priznanie jednorazového finančného príspevku pre politických väzňov a ich manželky a manželov v zákone č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. (ďalej len „zákon o protikomunistickom odboji“), je potrebné v § 1 rozšíriť predmet právnej úpravy, aby zohľadňoval aj túto skutočnosť.
K bodu 2
Keďže v zákone o protikomunistickom odboji navrhujeme nový príspevok, je potrebné vytvoriť aj právny rámec, podľa ktorého sa bude tento príspevok uplatňovať a vyplácať. V § 11ba sa ustanovuje, že oprávnenou osobou bude veterán protikomunistického odboja, ktorým je politický väzeň, alebo bol z politických dôvodov internovaný, alebo bol v období rokov 1948 až 1953 zaradený do vojenských táborov nútených prác, alebo bol v rokoch 1944 až 1946 civilnou osobou protiprávne odvlečenou do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do ich táborov. Súčasne sa na účely príspevku bude za politického väzňa považovať aj ten, kto bol v rozhodnom období obmedzení na osobnej slobode väznením, zaradením do tábora nútených prác, protiprávne násilne odvlečený alebo internovaný pre svoj aktívny odboj proti komunistickej moci z dôvodov politických, náboženských, či z ďalších dôvodov súvisiacich s protikomunistickým odbojom. Rozhodujúca skutočnosťou na získanie príspevku nebude doba väznenia, ale samotný fakt, že osoba bola v rozhodnom období pozbavená základných práv a slobôd v rozpore s demokratickými princípmi.
Návrhom zákona sa pamätá aj na špecifický okruh subjektov, a to manželky a manželov týchto politických väzňov, ktorí tiež budú mať nárok na jednorazový finančný príspevok, keďže oni rovnako trpeli v období väznenia svojich partnerov, jednak stratou jedného zo živiteľov rodiny, ale aj politickým sledovaním.
Oprávnenou osobou na účely uplatnenia príspevku bude teda ten politický väzeň, ktorému Ústav pamäti národa udelil status veterán protikomunistického odboja, jeho manžel a manželka, a v prípadne zomrelých politických väzňov, ktorí získali po smrti status veterána protikomunistického odboja in memoriam, tak ich vdovy alebo vdovci.
Nárok na príspevok si budú všetky osoby oprávnené na získanie príspevku uplatňovať prostredníctvom písomnej žiadosti do 31. decembra 2016 na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Návrh zákona určuje povinné doklady na priznanie príspevku, pričom v prípade, ak nebudú ministerstvu dodatočne doručené, toto rozhodne aj bez nich.
Výška príspevku pre všetky oprávnené osoby je určená ako jednorazový príspevok v sume 1 000 eur.
Vzhľadom na to, že je potrebné presne určiť procesné pravidlá na prideľovanie príspevku, v novovytvorenom § 11bc sa ustanovujú pravidlá konania o priznaní príspevku, kde o príspevku rozhoduje a následne vypláca ministerstvo na podklade písomnej žiadosti. Z dôvodu zachovania právnej istoty a nárokov dedičov sa navrhuje, že na včas uplatnený nárok na príspevok, ak o ňom nebolo rozhodnuté alebo ak príspevok nebol vyplatený, aby prechádzal v prípade úmrtia oprávnenej osoby na jej dedičov v priamom rade.
Keďže na konanie o tomto príspevku sa bude vzťahovať Správny poriadok len subsidiárne, stanovujú sa samostatné lehoty, podľa ktorých bude ministerstvo rozhodovať. Opravným prostriedkom proti odmietnutiu priznania príspevku bude rozklad, o ktorom rozhodne minister. Tým nebude dotknuté právo oprávnenej osoby obrátiť sa na súd so svojím neuspokojeným nárokom.
Keďže ide o veľmi špecifickú skupinu osôb, ktoré trpeli politickým režimom až do 17. novembra 1989, navrhuje sa toto konanie oslobodiť aj od akýchkoľvek poplatkov.
K Čl. II
K bodu 1
V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa navrhuje definovať nový druh daňovníka, ktorý sa podieľal na sledovaní a týraní osôb, a to na účely dodatočného zdaňovania výsluhových dôchodkov, pričom za takéhoto daňovníka sa bude považovať fyzická osoba, ktorá bola príslušníkom nasledujúcich bezpečnostných zložiek:
-bezpečnostnej zložky Štátnej bezpečnosti, Hlavnej správy vojenskej kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), spravodajskej správy Hlavnej správy Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc, odboru vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy, Spravodajskej služby Generálneho štábu Československej armády alebo predchodcov týchto zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989,
-Štátnej bezpečnosti súčasti bývalej Štátnej bezpečnosti, ako zložky Zboru národnej bezpečnosti, Hlavnej správy rozviedky Zboru národnej bezpečnosti (I. správa), Hlavnej správy kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (II. správa), Správy sledovania Zboru národnej bezpečnosti (IV. správa), Správy spravodajskej techniky Zboru národnej bezpečnosti (VI. správa), Správy pasov a víz Zboru národnej bezpečnosti, územných útvarov vykonávajúcich činnosti týchto súčastí alebo predchodcov týchto súčastí a útvarov.
Rovnako sa za daňovníka, ktorý sa podieľal na sledovaní a týraní osôb bude v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“) považovať fyzická osoba, ktorá bola pracovne zaradená v štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti a vykonávala svoju činnosť v útvaroch Hlavnej správy ŠtB (1966 - 1971), Federálnej správy spravodajských služieb (1969 - 1971), Sekretariáte námestníka ministra vnútra ČSSR pre riadenie federálnej spravodajskej služby (1970 - 1971), Bezpečnostnom odbore MV SSR (1969 - 1971), Organizačno-bezpečnostnom úseku MV ČSR (1969 - 1971), Hlavnej správe ŠtB MV SSR (1969 - 1974), Prezídiu pre bezpečnosť MV (1948 - 1950), Odbore BA Skupiny I - Bezpečnosť MV (1948 - 1950), Veliteľstve ŠtB (1950 - 1952), Hlavnej správe vojenskej kontrarozviedky (1952 - 1953), Správe štátno-bezpečnostného vyšetrovania (1953), Krajskom veliteľstve ŠtB (1950 - 1952) a útvaroch im podriadeným, Krajských správach ŠtB (1953 - 1953) a útvaroch im podriadeným, II. správe MV (1953 - 1963), II. správe MV (neskôr FMV, 1964 - 1974), III. správe MV (1953 - 1963), IV. správe MV (1953 - 1963), V. správe MV (1952 - 1962), VI. správe MV (1953 - 1963), XI. správe FMV (neskôr ZNB), 1., 2., 3., 4., 5. samostatnom sektore ministerstva národnej bezpečnosti (1950 - 1951), odbore O, Z, C, E, T, V, LM ministerstva národnej bezpečnosti (1951 - 1952), operatívnych odboroch a oddelenia Správy ochrany prezidenta (1952 - 1953), Správe ochrany ústavných činiteľov (1952 - 1953), VIII. správe MV, operatívnom odbore VII. správe MV (1953 - 1963), IV. správe MV (neskôr FMV), Odbore VII. správy MV povereným vykonávaním zatýkania a domových prehliadok (1953 - 1956), operatívnych odboroch XI. správy MV (1953 - 1963) a VI. správe MV (neskôr FMV), I. správe ZNB, II. správe ZNB, X. správe ZNB (1974 - 1988), XI. správe ZNB (1974 - 1988), III. správe ZNB (1964 - 1990), IV. správe ZNB (1964 - 1990), VI. správe ZNB (1963 - 1990), Hlavnej správe vojenskej kontrarozviedky (1. 9. 1970 - 31. 8. 1983), XII. správe ZNB (1974 - 1990), XIII. správe ZNB, XIV. správe ZNB, Federálnej správy vyšetrovania ŠtB, v správe ŠtB krajských správ ZNB okrem príslušníkov oddelenia doprovodov československých lietadiel odboru letiskovej kontroly, Spravodajskej správe Generálneho štábu Československej ľudovej armády, na Oddelení ŠtB okresných správ ZNB okrem príslušníkov oddelenia režimovej ochrany jadrových elektrární.
K bodom 2 až 5
Na účely dodatočného zdaňovania výsluhových dôchodkov je potrebné medzi príjmy, ktoré budú podliehať samostatnej dani, zaradiť aj výsluhové dôchodky daňovníkov, ktorí sa podieľali na sledovaní a týraní osôb, pričom táto skupina je potom konkrétne špecifikovaná v § 2 písm. y). Následne sa tieto príjmy zahrnú do základu dane, pričom sa navrhuje, aby sa táto daň strhávala zrážkou podľa § 43. Na účely zdaňovania výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek nebude smerodajné, ako dlho pôsobili v danej zložke, ale samotná príslušnosť k bezpečnostnej zložke, keďže jednotlivé osoby prechádzali v rámci rôznych zložiek a súčasne stanovenie rôznych kritérií podľa počtu odpracovaných rokov v jednotlivých zložkách by mohlo spôsobiť opačný efekt, a to neustále žaloby ohľadom dĺžky výkonu alebo pôsobenia v určitej bezpečnostnej zložke, čím by sa návrh zákona minul účinku.
K bodu 6
Navrhuje sa nová daň vyberaná zrážkou pre bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek z ich výsluhového dôchodku vo výške 50 %. Príslušné orgány, ktoré v súčasnosti vyplácajú bývalým príslušníkom výsluhové dôchodky im budú od účinnosti zákona vyplácať výsluhové dôchodky krátené o 50 %.
K bodu 7
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením nového príjmu v podobe výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek, ktorým sa tieto dôchodky budú znižovať o novú daň vyberanú zrážkou.
K bodu 8
Vzhľadom na to, že účinnosť zákona je stanovená na 1. marca 2016, je ešte potrebné z dôvodu plynulého zabezpečenia vykonateľnosti návrhu zákona stanoviť niekoľko prechodných ustanovení. Navrhuje sa, aby Ústav pamäti národa zaslal do 31. mája 2016 príslušným orgánom, ktoré vyplácajú výsluhové dôchodky bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek zoznam daňovníkov, ktorí sa podieľali na sledovaní a týraní osôb. Podľa vyjadrenia Ústavu pamäti národa je táto lehota dostatočne dlhá na to, aby v nej dokázal presný zoznam príslušníkov bezpečnostných zložiek zaslať príslušným orgánom na vyplácanie výsluhových dôchodkov.
Druhé prechodné ustanovenie slúži na to, aby oprávnené subjekty na vyplácanie výsluhových dôchodkov, ktoré bývalým príslušníkom bezpečnostných zložiek vyplácajú ich výsluhové dôchodky, mohli vo svojich systémoch došlé zoznamy a informácie od Ústavu pamäti národa spracovať, pričom prvýkrát budú zrazené tie výsluhové dôchodky, ktoré budú priznané po 30. júni 2016.
K Čl. III
K bodu 1
Na účely novej právnej úpravy týkajúcej sa zdaňovania výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov tajných bezpečnostných zložiek sa zavádza pre Ústav pamäti národa (ďalej len „Ústav“) nová povinnosť, a to poskytovať úradom príslušným na vyplácanie výsluhových dôchodkov zoznam osôb, ktorí boli príslušníkmi vybraných bezpečnostných zložiek.
K bodu 2
V zákone č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pamäti národa“) sa navrhuje doplniť nový § 19a, ktorý by vytváral právny rámec na to, ako má postupovať Ústav pri vytváraní a zasielaní zoznamov bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek na účely dodatočného zdaňovania výsluhových dôchodkov.
Ústav bude vytvárať menný zoznam príslušníkov, ktorí boli zaradení do vybraných bezpečnostných zložiek, bez ohľadu na to, ako dlho pôsobili v týchto zložkách. Následne sa tento zoznam bude zasielať príslušným úradom na vyplácanie výsluhových dôchodkov.
Keďže niektoré spisy ešte nemusia byť úplne ukončené a oprávnené subjekty ich môžu aj v budúcnosti zasielať Ústavu, navrhuje sa, aby Ústav mal vždy povinnosť do 30 dní od kedy sa dozvie o novom príslušníkovi bezpečnostnej zložky, takúto informáciu zaslať príslušného orgánu na vyplácanie výsluhového dôchodku.
K bodu 3
Keďže ide o novú povinnosť pre Ústav, navrhujú sa prechodné ustanovenia, podľa ktorých zoznam osôb, ktoré boli príslušníkmi podľa § 2 písm. g) a h) zákona o pamäti národa a podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností (bližšie špecifikované v Čl. II bode 1 dôvodovej správy) sa budú príslušným úradom na vyplácanie výsluhových dôchodkov zasielať do 31. mája 2016.
Súčasne sa navrhuje za účelom vykonateľnosti návrhu zákona zaviesť povinnosť zaslať Ústavu všetky dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek, ktoré má vo vlastníctve, držbe alebo správe Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba, a to v lehote do 31. marca 2016.
Keďže niektoré druhy spisov môžu byť stále v držbe Českej republiky, ukladá sa tiež vláde Slovenskej republiky na účely vytvorenia zoznamu podľa § 19a zabezpečiť delimitáciu personálnych (kádrových) spisov fyzických osôb z Českej republiky, ktorí boli príslušníkmi vymedzených bezpečnostných zložiek, a to v lehote do 31. marca 2016.
K Čl. IV
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. marca 2016.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článku 48 (voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu) a článku 34 Charty základných práv EÚ,
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 05) v platnom znení - čl. 3 ods. 5 vylučuje zo svojej vecnej pôsobnosti dávky, kde členský štát preberá zodpovednosť za škody spôsobené osobám a poskytuje im odškodnenie, napr. v súvislosti s obeťami vojny alebo ich dôsledkov, obeťami trestných činov alebo obeťami znevýhodňovanými z politických alebo náboženských dôvodov,
c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to v:
1. rozsudku Súdneho dvora vo veci C–386/02, Josef Baldinger/Pensionsversicherungsanstalt der Arbeiter, [2004] - vnútroštátna legislatíva môže odmietnuť poskytnutie príspevku na odškodnenie bývalého vojnového väzňa na základe toho, že v čase podania žiadosti nie je štátnym občanom,
2. rozsudku Súdneho dvora vo veci C-192/05, K. Tas-Hagen and R. A. Tas/Raadskamer WUBO van de Pensioen- en Uitkeringsraad, [2006] - čl. 18 ods. 1 Zmluvy o založení ES (občianstvo EÚ) nepripúšťa takú právnu úpravu členského štátu, podľa ktorej tento štát neprizná svojmu štátnemu príslušníkovi nárok na dávku pre civilné obete vojny len preto, že v čase podania žiadosti nemá dotknutá osoba bydlisko na území tohto, ale iného členského štátu.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)bezpredmetné,
b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie,
c)bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie
úplný
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrhom zákona sa priznáva jednorazový finančný príspevok vo výške 1 000 eur, ktorý by si mohlo podľa dostupných informácií nárokovať približne 1 100 až 1 200 žijúcich politických väzňov (väzenkýň). Okrem tejto skupiny si môžu o príspevok žiadať aj ich manželky (manželia), ktorých môže byť odhadom 800. Súčasne si môžu o príspevok požiadať aj vdovy a vdovci po politických väzňoch, ktorým bol udelení status veterána protikomunistického odboja in memoriam, pričom sa dá predpokladať, že by šlo o 2 000 osôb. Celkovo by mohlo byť návrhom zákona odškodnených 4 000 osôb, čo by si malo vyžiadať približne 4 mil. eur zo štátneho rozpočtu.
Návrhom zákona sa súčasne zavádza dodatočné zdaňovanie výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek, ktorí podľa odhadov môžu poberať výsluhové dôchodky na
úrovni 600 až 700 eur mesačne. Celkový počet osôb, ktorých sa návrh zákona bude týkať nie je v súčasnosti definitívne známy, no podľa odhadov by sa mal dotknúť približne 4 000 osôb. Celkovo by dodatočné zdanenie malo priniesť do štátneho rozpočtu 15,6 mil. eur ročne. Celkový dopad na štátny rozpočet bude teda mať pozitívny vplyv.
Návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy pre okruh politických väzňov a ich manželky, prípadne vdovy a vdovcov, ktorí získajú jednorazový finančný príspevok, na druhej strane návrh zákona bude mať negatívny dopad na bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek, keďže ich výsluhové dôchodky sa znížia o polovicu, čo môže mať negatívny dopad na ich hospodárenie.
Návrh zákona nepredpokladá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.