pri prevádzke podniku. Podnikateľom, ktorý je fyzickou osobou sa myslia všetci podnikatelia v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.Trestné bude len konanie, ktorého dôsledkom bude nevyplatenie časti faktúry pozostávajúcej z nevyplatenia ceny práce. Keďže fakturant nemá v zmysle doteraz platných právnych predpisov povinnosť deliť faktúru na cenu tovaru, cenu práce a pod., trestnoprávnu ochranu bude požívať len tá časť faktúry a suma, ktorá bude zodpovedať cene práce v nej vyslovene uvedená. Takouto právnou úpravou sa dosiahne rovnovážny stav pri ochrane zamestnanca a živnostníka.
Subjektívna stránka je daná zavinením páchateľa a na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu je potrebné úmyselné zavinenie s výnimkou kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu uvedenej v § 214a ods. 2 písm. a), ods. 3 a 4, keď postačuje nedbanlivostné zavinenie s prihliadnutím na § 18 Trestného zákona.
Objektom tohto trestného činu je ochrana živnostníka s cieľom riadneho vyplácania ceny práce z vystavenej faktúry a ochrana podnikateľského prostredia. V súčasnosti sa ochrana pred nevyplácaním mzdy alebo odstupného priznáva len zamestnancom a fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, takouto trestno-právnou ochranou nedisponujú, aj keď sa dá hovoriť o rovnakom objekte, a to riadnom vyplácaní odmeny za vykonaná prácu. Takouto právnou úpravou sa poskytuje ochrana zákonným nárokom, ktoré má živnostník a ktoré mu vyplývajú z obchodnoprávneho vzťahu. Pri živnostníkovi je potrebné ešte pripomenúť, že ručí za svoje záväzky celým svojim majetkom a preto je potrebné mu garantovať väčšiu trestno-právnu ochranu, keďže v dôsledku nevyplácania faktúr môže byť postihovaný jeho celý majetok vrátane súkromného majetku.
Objektívnou stránkou v prípade skutkovej podstaty tohto trestného činu je konanie, ktorého dôsledkom je nevyplatenie ceny práce z vystavenej faktúry, na ktorú má fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia nárok, a to do 30 dní po jej splatnosti. Aby sa zabránilo automatickému podávaniu trestným oznámení pre nevyplatenie faktúry, ktoré mohlo byť spôsobené len dlhšou lehotou, v ktorej trval napr. bankový prevod, navrhuje sa objektívna lehota, v ktorej musí byť schopný páchateľ vyplatiť cenu práce z faktúry a zároveň ide o lehotu, ktorá ešte nespôsobí živnostníkovi existenčné problémy.
Trestný čin nevyplatenia faktúry môže byť spáchaný dvoma formami:
1.nevyplatením ceny práce z vystavenej faktúry fyzickej osobe, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia do 30 dní po jej splatnosti alebo
2.vykonaním opatrení smerujúcich k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.
Podmienkou trestnosti v zmysle tohto ustanovenia je, aby subjekt tohto trestného činu mal odo dňa splatnosti faktúry do uplynutia 30 dní po splatnosti faktúry finančné prostriedky na výplatu tej časti faktúry, v ktorej je vyjadrená cena práce. Preto, ak páchateľ nemal tieto finančné prostriedky vo vyššie uvedenej lehote, nie je trestný za nesplnenie záväzku.
Takáto právna úprava umožňuje ústavno-konformným spôsobom zaviesť takúto skutkovú podstatu, keďže v zmysle čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je ustanovené, že „nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.“. Rovnako ako tento trestný čin nevyplatenia faktúry je koncipovaná aj skutková podstata trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného.
Trestný čin nevyplatenia faktúry je definovaný ako prečin, za ktorý je možné potrestať páchateľa odňatím slobody až na tri roky.