D ô v o d o v á s p r á v aA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci NR SR Jana Kiššová a Juraj Droba.
Obsahom predloženého návrhu je zmena právnej úpravy dedenia zo závetu, a síce vypustenie ochrany tzv. neopomenuteľných dedičov, kam súčasné znenie Občianskeho zákonníka zaraďuje deti poručiteľa, pričom rozlišuje deti maloleté a plnoleté; pri maloletých deťoch platí zásada, že musia dostať celý dedičský podiel a pri plnoletých deťoch platí zásada, že musia dostať najmenej polovicu ich zákonného dedičského podielu. Výnimku tvoria prípady, kedy poručiteľ, ktorý spísal závet, týchto dedičov vydedil. Keďže vydedenie je prísne zákonne limitované a je súdne napadnuteľné, táto forma disponovania s majetkom je pomerne zriedkavá. Preto to, čo sa navonok javí ako ochrana dedičov, je v skutočnosti len „presmerovaním“ občanov na iné formy riešenia ich predstáv o rozdelení majetku, najčastejšie na darovaciu zmluvu s prípadným právom doživotného užívania.
Zatiaľ čo revízia závetnej vôle je za života poručiteľa pomerne jednoduchá, zvrátenie právnych následkov darovacej zmluvy je mimoriadne obtiažne. Právna úprava neopomenuteľných dedičov je z hľadiska vnútornej logiky nepochopiteľná – ak štát umožňuje občanom voľne disponovať s ich majetkom za života, natíska sa legitímna otázka, prečo ich obmedzuje v disponovaní pre prípad smrti. Táto nevyváženosť núti občanov, aby si svoje majetkové pomery usporiadali ešte za života, napr. darovacou zmluvou bez výraznejšej možnosti toto rozhodnutie zvrátiť. Stáva, že záujem obdarovaných o darcu po vykonaní vkladu vlastníckeho práva od katastra výrazne - ak nie úplne - opadne a darca nemá veľa možností ako situáciu zmeniť. Disponovanie majetkom prostredníctvom závetu sa z tohto dôvodu javí ako flexibilnejše a bezpečnejšie.
Predloženú úpravu treba vnímať ako jednu z foriem ochrany dôverčivých a na pomoc odkázaných starých ľudí, ale aj ako snahu o väčšiu dispozičnú slobodu osôb všetkých ostatných vekových kategórií, predovšetkým pre tých, ktorí si svoj nepísaný záväzok voči potomkom vysporiadali a so zvyškom majetku chcú disponovať voľne, či už v prospech charity, cirkvi, svojich opatrovateľov, nových životných partnerov a podobne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.