Dôvodová správaPredkladaný návrh zákona o jednorazovom mimoriadnom oddlžení obyvateľstva (zákon o oddlžení obyvateľstva) a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o oddlžení obyvateľstva“) reaguje na skutočnosť, že Slovenská republika od svojho vzniku permanentne zlyháva v boji proti úžere a to ako v oblasti civilného práva, tak aj v oblasti trestného práva. V oblasti trestného práva síce je už niekoľko rokov trestný čin úžery upravený samostatnou skutkovou podstatou priamo v Trestnom zákone, ale orgány činné v trestnom konaní z rôznych dôvodov len v malom počte prípadov stíhajú páchateľov za spáchanie tohto trestného činu. V oblasti civilného práva bol (aj napriek v minulých rokoch viacerým podaniam návrhov novely Občianskeho zákonníka) inštitút úžery zavedený až od 01.06.2014 (!) a to novelou Občianskeho zákonníka – zákonom č. 106/2014 Z. z..
Jedným z dôvodov na podanie návrhu zákona o oddlžení obyvateľstva je teda predovšetkým skutočnosť, že štát dovolil resp. toleroval rôznym nebankovým subjektom uzatvárať úžernícke zmluvy – pričom vystavil značnú časť obyvateľstva okrem iného veľkému utrpeniu a uvrhnutiu do značnej finančnej tiesne, častokrát tak neriešiteľnej, že si občania poškodení konaním takýchto úžerníckych nebankových spoločností siahli na život. Odôvodnenosť podania takého návrhu nepriamo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že Národná banka Slovenska – ktorá bude v najbližších mesiacoch a rokoch vydávať licencie pre nebankové spoločnosti – odhaduje, že udelí licencie len cca 20 percentám subjektov a teda cca 80 percent súčasných nebankových spoločností nebude môcť naďalej legálne prevádzkovať tento predmet podnikania.
Predkladaný zákon o oddlžení obyvateľstva upravuje teda jednorazové mimoriadne oddlženie dlžníkov, ktorými sú na účely tohto zákona len fyzické osoby, a to v prípade záväzkov vzniknutých zo zmluvných vzťahov pri poskytnutí pôžičky alebo úveru, ale aj navyše v prípade nedoplatkov na daniach, zdravotných a sociálnych odvodoch – a to konkrétne povinnosti zaplatiť daňový nedoplatok na dani, v prípade povinnosti zaplatiť preddavok na poistné, nedoplatok z ročného zúčtovania poistného a úroky z omeškania zo zdravotného poistenia, ako aj v prípade povinnosti zaplatiť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
Zákon teda ustanovuje, že ak dlžník zaplatil alebo zaplatí veriteľovi v lehote do 1. mája 2016 istinu svojho peňažného záväzku (vzniknutého podľa § 1 zákona), je povinný zaplatiť príslušenstvo, zmluvné pokuty, penále, pokuty alebo akékoľvek iné sankcie za omeškanie s platením istiny viažuce sa k tomuto peňažného záväzku maximálne vždy len do určitej výšky – a to:
a) jednej tretiny istiny tohto peňažného záväzku - ak tento peňažný záväzok vznikol v období od 1. januára 2013 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
b) jednej polovice istiny tohto peňažného záväzku - ak tento peňažný záväzok vznikol v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012,
c) dvoch tretín istiny tohto peňažného záväzku - ak tento peňažný záväzok vznikol v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010,