Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o Kultúrnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Jozef Viskupič.

V kultúrnej oblasti je dlhodobo kritizované najmä jej financovanie. Umelecké fondy, ktoré boli zriadené zákonom ešte v roku 1993, majú za úlohu podporovať tvorivú literárnu, vedeckú a umeleckú činnosť. Financovanie tohto systému však je v súčasnosti v prevažnej miere založené na príspevkoch používateľov diel (napr. Rozhlas a televízia Slovenska) a na povinnosti úzkej profesijnej skupiny ľudí prispievať do fondu z vlastných finančných zdrojov. Následná podpora viac či menej známych umelcov zo strany týchto fondov je však v súčasnosti nedostatočná a neefektívna, pretože fondy majú dlhodobo finančné problémy a významná časť umeleckých aktivít je súčasne podporovaná Audiovizuálnym fondom a Fondom na podporu umenia.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zaviesť viaczdrojové financovanie fondu, a to konkrétne:

-namiesto troch samostatných umeleckých fondov (Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení) vytvoriť jeden fond – Kultúrny fond, ktorý by mal jednu sústavu orgánov a jeden model financovania,

-zrušiť 2% príspevok, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci z ich hrubého autorského príjmu; dá sa povedať, že ide o neoprávnenú daň, ktorá týchto umelcov znevýhodňuje oproti iným povolaniam, keďže sú zdaňovaní dvakrát,

-zaviesť, aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľali nielen Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS), ako je tomu v prevažnej miere v súčasnosti, ale aj všetky komerčné rádia a televízie a ďalšie médiá, pretože rovnako ako verejnoprávny vysielateľ vysielajú obsah podliehajúci ochrane podľa autorského zákona,

-určiť, aby sa na podpore spisovateľov, hudobníkov, maliarov či iných umelecky nadaných ľudí podieľal aj štát.

Uvedený model financovania kultúry pozostávajúci nielen z verejných zdrojov je dokonca plne v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Programového vyhlásenia vlády SR (časť 5. Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra).

Predkladaný návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 a 2

V úvodných ustanoveniach zákona sa vymedzuje predmet právnej úpravy tak, že týmto zákonom sa zriaďuje Kultúrny fond ako verejnoprávna inštitúcia, ktorá slúži na podporu tvorivej literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti. Tento fond má tri sekcie, a to sekciu literárneho fondu, sekciu hudobného fondu a sekciu fondu výtvarných umení. Dá sa uviesť, že takéto postavenie kultúrneho fondu v plnej miere nahrádza doterajšie umelecké fondy zriadené zákonom č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov, akurát s tým, že nepôjde o 3 samostatné fondy ako tomu bolo doteraz, ale o jeden fond, ktorý má jednu sústavu orgánov a jeden model financovania. Máme za to, že takýto fond bude vedieť lepšie spĺňať činnosti, na účel ktorých je zriadený. Takouto reorganizáciou zároveň dôjde k hospodárnejšiemu nakladaniu s verejnými prostriedkami, najmä vďaka zníženiu počtu osôb v manažmente (z doterajších troch fondov na jeden fond) financovaných aj prostredníctvom príspevku zo štátneho rozpočtu.

K § 3 až 17

Návrh zákona sa pri zriaďovaní orgánov Kultúrneho fondu inšpiroval orgánmi už existujúcich a praxou overených fondov, akými sú Audiovizuálny fond a Fond na podporu umenia. Na základe toho sa zriaďujú nasledovné orgány fondu: rada fondu, dozorná komisia fondu a riaditeľ fondu. Postavenie, činnosť, zloženie, funkčné obdobie, skončenie členstva či rokovanie orgánov fondu je takmer totožné, aké sa vyskytuje aj u iných typov fondov, pričom je prispôsobené špecifickému postaveniu Kultúrneho fondu. Taktiež sa prebralo aj zriadenie kancelárie fondu, ktorá vykonáva úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti fondu či zriadenie odborných komisií, ktoré posudzujú žiadosti o poskytnutie finančných príspevkov. Úprava zodpovedá samosprávnemu princípu riadenia verejnoprávnej inštitúcie a umožní jednotlivým orgánom fondu transparentne a zodpovedne konať v oblasti vymedzenej týmto zákonom.

K § 18 až 21

Tieto ustanovenia uvádzajú podpornú činnosť Kultúrneho fondu, ktorá sa prejavuje najmä v poskytovaní finančných prostriedkov tohto fondu žiadateľom na základe ich individuálnej žiadosti. Finančné prostriedky sa poskytujú formou dotácie, pôžičky alebo štipendia. O poskytnutí finančných prostriedkov rozhoduje riaditeľ fondu v zákonom stanovenej lehote 60 dní od doručenia žiadosti; na poskytnutie finančných prostriedkov však nie je právny nárok. Návrh zákona taktiež uvádza okruh oprávnených žiadateľov či formálnu stránku podávania žiadosti (podávanie žiadosti na tlačive, náležitosti žiadosti, prílohy žiadosti). Fond poskytuje finančné prostriedky na základe zmluvy uzavretej so žiadateľom, ktorá má obligatórne písomnú formu. Podrobnosti upraví štatút Kultúrneho fondu.

K § 22

Ustanovenie definuje financovanie Kultúrneho fondu a zásady hospodárenia s jeho majetkom. Hlavné zdroje príjmov predstavujú príspevky subjektov podľa § 23, príspevky zo štátneho rozpočtu, úroky z vkladov v bankách alebo v pobočkách zahraničných bánk, splátky istiny pôžičiek a úrokov z pôžičiek poskytnutých z fondu, zmluvné sankcie, finančné dary a dobrovoľné príspevky a iné príjmy. Finančné prostriedky sa vedú na platobnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Účtovná závierka, výročná správa a správa audítora sa pravidelne zverejňujú v registri účtovných závierok.

K § 23 až 25

Zavádza sa nový systém financovania Kultúrneho fondu, v ktorom budú povinne platiť príspevky nielen verejnoprávni vysielatelia, ale aj súkromnoprávni vysielatelia, pretože rovnako

vysielajú diela, ktoré podliehajú ochrane podľa autorského zákona a mali by prispievať aspoň malou časťou k rozvoju kultúry a podpore umelcov na Slovensku. Povinnosť platiť príspevok sa dotýka televíznych a rozhlasových vysielateľov na základe zákona (napr. RTVS), vysielateľov na základe licencie (napr. Markíza, JOJ, Rádio Expres, atď.) i vysielateľov prostredníctvom internetu. Títo vysielatelia majú povinnosť odovzdať štatistiku diel, ktoré odvysielali a ktoré podliehajú autorskoprávnej ochrane, Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorá takéto štatistiky od všetkých vysielateľov poskytne Kultúrnemu fondu. Rada Kultúrneho fondu ako jeden z orgánov má za úlohu tieto štatistiky posúdiť a určiť primeranú výšku príspevkov. Podrobnosti určí štatút Kultúrneho fondu. Príspevok do fondu neodvedie ten vysielateľ, ktorý by mal odviesť sumu nižšiu ako 50 eur. V návrhu zákona sa určuje aj lehota na odvedenie príspevku a právo Kultúrneho fondu vymáhať nezaplatený príspevok na súde a uplatniť si aj úroky z omeškania.

K § 26

Ďalší zdroj príjmov Kultúrneho fondu je príspevok zo štátneho rozpočtu. Zo štátneho rozpočtu by malo poskytovať Ministerstvo kultúry SR v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte príspevok do fondu minimálne vo výške 5 000 000 eur. Zároveň sa určuje aj lehota na poskytnutie príspevku, a to každoročne do 31. januára.

Vo vzťahu poskytovania príspevku zo štátneho rozpočtu k právu Európskej únie možno uviesť nasledovné. Podľa článku 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

Podľa článku 107 ods. 3 písm. d) tejto zmluvy, za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať: „pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom“. Potenciálne do úvahy prichádza v tejto súvislosti nepriamo aj odsek 3 písm. c) a e) toho istého článku Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na základe uvedeného je zrejmé, že štátna pomoc poskytovaná Kultúrnemu fondu zo štátneho rozpočtu je v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

K § 27

Keďže pre činnosť Kultúrneho fondu je nevyhnutné pracovať s osobnými údajmi, ustanovuje sa oprávnenie tohto fondu tieto osobné údaje spracovávať v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu a číslo platobného účtu, prípadne iba v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu. Spracovávanie údajov je v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 28

Návrh zákona obsahuje aj spoločné ustanovenia, ktoré pojednávanú o subsidiárnom použití všeobecného predpisu o správnom konaní na doručovanie písomností, inak použitie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov vylučujú.

K § 29

Uvádzajú sa prechodné ustanovenia s cieľom zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona. Prechodné ustanovenia upravujú termíny na prvé predkladanie žiadostí podľa tohto zákona, na platenie prvých príspevkov zo štátneho rozpočtu do Kultúrneho fondu, na vymenovanie členov rady tohto fondu a jej

prvé zasadnutie, na schválenie štatútu Kultúrneho fondu a na vymenovanie členov dozornej komisie tohto fondu.

K § 30

Predkladaným návrhom zákona sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov, ktorého agendu v plnej miere prebral novovzniknutý Kultúrny fond.

K Čl. II

K bodom 1 a 2

Navrhované ustanovenia upravujú pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „rada“) tak, že rozširujú jej oprávnenia. Konkrétne ide o právo žiadať štatistiku od vysielateľov a následne takéto štatistiky spracúvať do jedného dokumentu, ktorý následne bude zasielať Kultúrnemu fondu.

K bodu 3

V predkladanom návrhu zákona sa medzi základné povinnosti vysielateľov zavádza aj povinnosť viesť štatistiku, ktorá bude obsahovať zoznam diel, ktoré vysielateľ vysiela v televíznej programovej službe i rozhlasovej programovej službe, ktoré podliehajú autorskoprávnej ochrane. Táto povinnosť sa dotýka vysielateľov na základe zákona, vysielateľov s licenciou a vysielateľov prostredníctvom internetu. Takúto štatistiku poskytne vysielateľ v 30-dňovej lehote od žiadosti na poskytnutie údajov rade.

K bodom 4 a 5

S cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti vysielateľov sa upravujú sankcie za nedodržanie ustanovení zákona.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2016.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o Kultúrnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (hospodárska súťaž a štátna pomoc),

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) bezpredmetné,

b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c) bezpredmetné.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

- úplne

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o kultúrnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Návrh zákona bude mať tak pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže doterajším zdrojom príjmov boli aj príspevky zo štátneho rozpočtu a dochádza k zníženiu počtu fondov z troch na jeden a teda aj k redukcii počtu členov manažmentu a ďalších osôb, ale aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože nový Kultúrny fond by mal každoročne dostať zo štátneho rozpočtu 5 mil. eur ako príspevok na svoju činnosť. Keďže nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. 1. 2016, pričom rozpočet na uvedený rok ešte nebol schválený, je tu priestor na vyčlenenie navrhovanej sumy pre Kultúrny fond.

Návrh zákona bude mať negatívny dopad aj na podnikateľské prostredie, pretože jedným zo zdrojov príjmu Kultúrneho fondu by mali byť aj príspevky komerčných médií, ktoré doteraz na činnosť umeleckých fondov neprispievali. Na druhej strane to bude mať pozitívny vplyv na fungovanie a činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorej príspevok na činnosť – teraz už – Kultúrneho fondu sa zníži a takto ušetrené peniaze bude môcť investovať do skvalitnenia alebo rozšírenia vysielania.

Návrh zákona by mal mať pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti, keďže Kultúrny fond by mal finančné prostriedky poskytovať transparentne a s využitím elektronizácie celého procesu (napr. poskytovania dotácií), ako tomu bolo napr. pri Audiovizuálnom fonde, čo prinúti žiadateľov o dotácie,