1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Mičovský, Martin Fecko, Miroslav Kadúc, Helena Mezenská a Mikuláš Huba.

Lesy sú najvýznamnejším prírodným, kultúrnym krajinotvorným prvkom s mimoriadnym vplyvom na kvalitu života ľudí i ostatných živých organizmov. Preto je nevyhnutné pružne reagovať na meniace sa prírodné a spoločenské podmienky, v ktorých lesy pôsobia, aby boli schopné trvalo zabezpečovať všetky svoje funkcie. To vyžaduje vytvárať pre prácu lesného hospodára také legislatívne prostredie, ktoré bude pozitívne stimulovať kvalitu hospodárenia v lesoch, a tým aj ich trvalo udržateľnú komplexnú funkčnosť a ochranu.

Cieľom návrhu zákona je účelne zasiahnuť do zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov v štyroch oblastiach, kde vidíme naliehavé potreby zmeny. Návrhom zákona sa v týchto oblastiach:

•menia priority v lesohospodárskych postupoch, čo má zásadný strategický význam nielen pre lesníctvo, ale predovšetkým pre budúcnosť Slovenska,

•reaguje na akútny stav v lesníckej praxi, kde dochádza k nezanedbateľným deformáciám,

•uzákoňuje po prvýkrát komplexné vnímanie lesnej produkcie, a to v súlade s modernými trendmi, tak ako ich prezentujú významní zahraniční i naši lesnícki odborníci (práce prof. F. Papánka, prof. D. Zachara, prof. V. Čabouna a iné),

•mení financovanie lesných hospodárov a v súvislosti s tým zavádzajú odvod pre obhospodarovateľov lesa.

Úpravou návrhu zákona v časti o verejnom obstarávaní sa v súlade s právom Európskej únie zvyšuje možnosť zapojenia malých a stredných podnikateľov v oblasti lesného hospodárstva nielen ako subdodávateľov, ale aj ako uchádzačov alebo záujemcov verejného obstarávania, čo je vyjadrené:

•percentuálnym obmedzením účasti subdodávateľov z celkovej predpokladanej hodnoty zákazky vo výške maximálne 20 %,

•oprávnením verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa určiť percentuálny podiel z celkovej predpokladanej hodnoty zákazky v oblasti lesného hospodárstva, ktorý sa má zadať tretím osobám; maximálne však 20 %.

•povinnosťou uviesť oprávnené dôvody v prípade, ak zákazka v oblasti lesného hospodárstva nebude verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom rozdelená na časti,

•naviazaním splnenia podmienok týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia alebo splnenia technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti na predmet podnikania, ktorého sa

2

zákazka týka.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je pri zadávaní zákaziek povinný rešpektovať základné zásady práva Európskej únie, zakotvené v zákone o verejnom obstarávaní v ustanovení § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, a teda uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti a v zmysle smerníc Európskej únie uľahčovať najmä účasť malých a stredných podnikov na verejnom obstarávaní.

Poslanci NR SR svojim návrhom reagujú na aktuálne poznatky lesníckej praxe a zároveň legislatívne potvrdzujú rámec strategickej orientácie lesného hospodárstva v záujme napĺňania nadčasových celospoločenských cieľov, v intenciách akútnych potrieb a výziev 21. storočia.

Návrh poslancov vychádza aj z poznania, že les predstavuje vyššiu celospoločenskú hodnotu, ktorú nie je možné merať len drevnou produkciou, naopak – pre jej praktické uplatnenie je potrebné lesnú produkciu vnímať v jej komplexnosti. To si však nevyhnutne vyžaduje kvantifikáciu produkcie aj v takých oblastiach, kde sa tak doposiaľ nedialo.

Návrh zákona nemá v konečnom dôsledku vplyv na rozpočet verejnej správy. Má pozitívne sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie a nemá priamy vplyv na informatizáciu spoločnosti a na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Výberkový hospodársky spôsob je strategickou lesníckou odpoveďou na ekonomické, ekologické, klimatické, sociálne a estetické výzvy 21. storočia. Keďže nespochybniteľne ide o prírode najbližší spôsob hospodárenia, ktorý je z dlhodobého pohľadu najlacnejší, a ktorého výsledkom sú najstabilnejšie porasty, niet dôvodu ho v epoche významných ekologických zmien nepovýšiť na spôsob základný. Navrhovaný text neukladá nekompromisnú povinnosť použiť tento spôsob, necháva to na zvážení obhospodarovateľa, no vytvára dôležité predpolie na to, aby sa tomuto hospodárskemu spôsobu venovala potrebná pozornosť a jeho podiel pri starostlivosti o les sa trvalo zvyšoval.

Vložením slova „všade“ sa len upresňuje dikcia úpravy bez toho, aby sa menil zmysel textu, čím sa vylučuje nejednoznačnosť jeho výkladu. Doterajší text bez slova „všade“ by totiž bolo možné chápať aj tak, že uplatňovanie tohto hospodárskeho spôsobu je vyslovene závislé aj v prípade vhodných podmienok, resp. možnosti tieto podmienky vytvoriť len na subjektívnom rozhodnutí lesného hospodára, čím by sa motivačný význam strategického zámeru znížil.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa obnovuje znenie zákona 326/2005 Z. z. pred novelou zákona č. 182/2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony účinnou od 1. júla 2014.

Otázka zabezpečenia lesného porastu je natoľko závažná, že je ťažké nájsť dôvod na jej absenciu v zákone. Vzhľadom na veľký význam správnosti postupu pri obnovnom zabezpečení porastu je potrebné túto špecifikáciu do zákona opätovne taxatívne zaviesť. O dôležitosti postupu pri zabezpečení porastu napokon svedčí aj známa historická skúsenosť, keď veľkú kalamitu vo Vysokých Tatrách v roku 2004 spôsobila začiatkom 20. storočia dobre mienená no nesprávna obnova - použitie stanovištne nesprávnych drevín.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 2 tohto návrhu zákona.

K bodu 4

V súčasnosti dochádza pod rúškom výskytu skutočností odôvodňujúcich náhodnú ťažbu (t.j. pod rúškom výskytu kalamity) k nezanedbateľným škodám, keď nezodpovední hospodári “vyrábajú“ zo zištných dôvodov kalamitu. Umožňuje im to súčasné znenie zákona, ktoré ukladá ohlasovať kalamitu len nad istú hranicu (nad 20% zásob alebo nad 0,50 ha, čo môže predstavovať aj niekoľko 100 m3 na jednotku priestorového rozdelenia lesa). Navrhované znenie nerozlišuje pri povinnosti oznámiť rozsah kalamity, a teda oznámiť sa musí každá kalamita. Významná je aj skutočnosť, že dnešné komunikačné možnosti umožňujú doručiť oznámenie o kalamite orgánu štátnej správy prakticky ihneď. Týmto návrhom zákona sa sleduje nemalý dobový problém - odstránenie fiktívnych kalamít, ktoré nahlasujú a „spracúvajú“ nečestní obhospodarovatelia lesa.

4

K bodu 5

Ide o zásadnú zmenu, ktorá odstráni pri bezzásahovom režime v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany situácie, ktoré v prípade premnoženia škodcov v dôsledku ochrany územia dlhé roky spôsobovali patové situácie medzi rezortom pôdohospodárstva a životného prostredia. Takýto stav viedol nielen k hospodárskym škodám na lesných porastoch, ale taktiež k stupňovaniu nezmyselného napätia medzi komunitami ochranárov a lesníkov, čo zastieralo základné spoločenské ciele v oblasti využívania lesov a ochrany prírody.

Návrh zákona jasne rozlišuje a oddeľuje subjekt, ktorý lesné územie v plnom rozsahu spravuje od subjektu, ktorý na tomto území, v prípade že je zaradené do štvrtého alebo piateho stupňa ochrany, má právo nepovoliť výnimku na vykonanie náhodnej ťažby (spracovanie kalamity). Subjektu, ktorý spravuje lesné územie, dáva právo vypracovať projekt ochrany lesov pred šírením kalamity do lesov, ktoré obklopujú lesy v štvrtom a piatom stupni ochrany s nepovolenou náhodnou ťažbou, pričom územný rozsah a intenzita ochrany je vecou samotného projektu. Tento subjekt predloží projekt na schválenie štátnej správe lesného hospodárstva, ktorá si pred jeho schválením vyžiada vyjadrenie štátnej správy orgánu ochrany prírody a krajiny. Schválený projekt je následne zrealizovaný na náklady rezortu životného prostredia.

Účelom je najmä zabránenie vzniku škôd, ktoré vyplývajú z nekontrolovaného sa šírenia lesných škodcov z chránených území so štvrtým a piatym stupňom ochrany do okolitých hospodárskych porastov, resp. do porastov s nižším stupňom ochrany. Toto je účinný spôsob ako zabrániť vzniku škôd, ktoré nie sú len dôsledkom prirodzených biologických procesov, ale aj dôsledkom doterajších schizofrenicky rozdielnych zákonných režimov pri správe toho istého územia.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 9 tohto návrhu zákona.

K bodom 7 a 8

Doterajší stav, keď hospodára platí obhospodarovateľ lesa je z princípu nesprávny. Keďže záujmom štátu je trvalé zodpovedné hospodárenie v lesoch, je potrebné, aby sa štát nevyhýbal priamej zodpovednosti za toto hospodárenie a čo najúčinnejšie ho zabezpečil. To však nie je dobre možné, ak hospodára platí obhospodarovateľ lesa, ktorého krátkodobé a strednodobé ciele sa nemusia zhodovať s trvalými celospoločenskými cieľmi. Pokiaľ je však hospodár platený obhospodarovateľom lesa, existuje riziko, že obhospodarovateľ bude môcť účinne ovplyvňovať hospodára tak, aby sa zameral na krátkodobé ciele a nie na ciele trvalé. Toto riziko sa zásadnou zmenou spôsobu platenia odstráni, čím sa zároveň dosiahne stav, že hospodára bude určovať a platiť ten, kto má na dlhodobom zodpovednom hospodárení prioritný záujem, teda štát.

Spôsobom odvodu z každého vyťaženého kubíka dreva sa pritom finančne nezaťaží štát, pretože financovanie ostane na ťarchu obhospodarovateľa, no stane sa spravodlivejším, pretože ho budú platiť len tí, ktorí majú aj príjmovú stránku svojho hospodárenia z ťažby dreva. Naopak obhospodarovatelia, ktorí majú len nákladové položky, budú mať hospodára zaplateného bez nutnosti hľadať preň osobitné zdroje. Tým sa odstráni častý problém, že neziskové lesy sú bez reálneho hospodára, resp., že v týchto lesoch sa postupuje aj s nesprávnym cieľom - hospodára „akosi“ zaplatiť.

Prostredníctvom tohto osobitného odvodu možno hradiť aj časť nákladov na plán starostlivosti

5

o lesy, čo je v súlade so systémovým zabezpečením hospodárskej úpravy lesov, ktoré je jedným z cieľov programového vyhlásenia vlády.

K bodu 9

Produkcia lesov je charakterizovaná mnohými funkciami, z ktorých drevoprodukčná predstavuje len malú časť. Zásadným nedostatkom pri posudzovaní komplexného významu lesa je fakt, že dopyt po iných ako drevoprodukčných funkciách lesa je obvykle skrytý, a preto ich ponuka nenachádza reálne vyjadrenie, resp. sa považuje za samozrejmosť, ktorá nevyžaduje osobitné úsilie a pozornosť. Takáto deformácia vedie k nedoceneniu týchto funkcií, čo následne spôsobuje nedostatočné investovanie do ich riadneho fungovania. Je preto potrebné stanoviť podľa platnej metodiky komplexnú hodnotu funkcií lesa, od ktorej sa bude diferencovane, podľa spoločenskej objednávky a reálneho dopytu odvíjať skutočná cena lesa.

Samotné určenie komplexnej hodnoty funkcií lesa nie je zásadným problémom, pretože v tejto oblasti má slovenská lesnícka veda bohaté metodické zázemie (práce prof. F. Papánka, prof. D. Zachara, prof. V. Čabouna). Problémom nie je všeobecné akceptovanie takto chápaného významu lesov. Avšak zásadným problémom je absencia uvedomelej snahy po súlade skrytého dopytu a existujúcej ponuky týchto funkcií. To možno napraviť len pomenovaním skutočných väzieb medzi produkciou lesa a jej spotrebou, k čomu je poznanie komplexnej hodnoty funkcií lesa nevyhnutným predpokladom. Inak povedané: ak nepoznáme hodnotu práce, ktorej výsledky spotrebovávame len sprostredkovane, môže nám hodnota a samotný zmysel tejto práce unikať. Zmenenie tohto stavu je základným predpokladom k uplatneniu reálneho významu lesa v širokej spoločenskej praxi, a to je aj cieľom tejto úpravy.

Treba zdôrazniť, že nejde o akademický krok, pretože iné ako drevoprodukčné funkcie lesa majú na život spoločnosti čoraz citeľnejší vplyv a sú pre tvorbu a ochranu krajiny a kvalitu života v nej rozhodujúce. Prejavy absencie týchto funkcií, resp. kvalita ich pôsobenia majú prudko a trvalo narastajúci vplyv (nárast hodnoty kvalitnej pitnej vody, čistota vzduchu, ochrana pôdneho fondu, pribúdanie povodní, nároky na rekreáciu a pod.)

Podpora štátu sa tu nechápe ako hľadanie dodatočných zdrojov, ale ako spravodlivé prerozdelenie existujúcich prostriedkov podľa miery zásluh. Napríklad, ak je naša krajina mimoriadne bohatá na zásoby kvalitnej pitnej vody, je to aj dôsledok dlhodobého cieľavedomého hospodárenia v lesoch. Je preto správne a potrebné aby sa časť tržieb za pitnú vodu vrátila aj do lesného hospodárstva.

Stanovenie komplexnej hodnoty funkcií lesa je základným predpokladom odstránenia doterajších systémových nedostatkov pri širokom spoločenskom chápaní nenahraditeľného významu lesov.

Pre názornosť uvádzame aj dve súčasné klasifikácie funkcií lesa:

a)ekosystémového prístupu k triedeniu funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev v krajine,

b)možností integrovaného využitia funkcií drevín a ich spoločenstiev.

K ekosystémovému prístupu k triedeniu funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev v krajine, možno uviesť nasledujúce členenie (prof. V. Čaboun):

1.Abiotické funkcie – vplyv na abiotické zložky ekosystému:

1.1Edafické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na pôdu:

6

1.1.1Pôdotvorná funkcia – vplyv na tvorbu pôdy

1.1.2Pôdu ovplyvňujúca funkcia – vplyv na vlastnosti pôd

1.1.2.1Vplyv na fyzikálne vlastnosti pôdy

1.1.2.2Vplyv na chemické vlastnosti pôdy

1.1.2.3Vplyv na biotické vlastnosti pôdy

1.1.2.4Vplyv na produkčnú schopnosť pôdy

1.1.3Pôdoochranná funkcia – vplyv na ochranu pôdy

1.1.3.1Protierózna funkcia

1.1.3.2Protideflačná funkcia

1.1.3.3Protizosuvná funkcia

1.1.3.4Protitransportná (akumulačná) funkcia

1.1.3.5Brehoochranná funkcia

1.2Atmosférické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na ovzdušie

1.2.1Vplyv na zloženie vzduchu

1.2.2Vplyv na čistotu ovzdušia

1.2.3Vplyv na vlhkosť vzduchu

1.2.4Vplyv na ionizáciu vzduchu

1.2.5Vplyv na svetelné pomery

1.2.6Vplyv na tepelný režim

1.2.7Vplyv na pohyb vzduchu

1.3Hydrické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na vodu

1.3.1Retenčná funkcia – vplyv na zadržiavanie zrážkovej vody

1.3.2Akumulačná hydrická funkcia – vplyv na hromadenie vody

1.3.3Retardačná funkcia – vplyv na spomaľovanie odtoku

1.3.4Regulačná hydrická funkcia – vplyv na vyrovnanosť odtoku vody

1.3.5Vodoochranná funkcia

1.3.5.1Vplyv na kvalitu a hygienu vody

1.3.5.2Vplyv na mútnosť tokov a zanášanie nádrží

1.3.6Niválne funkcie – vplyv na kvalitu, kvantitu a pohyb snehu

1.4Litická funkcia – vplyv drevín a ich spoločenstiev na litosféru

2.Biotické funkcie – vplyv na biotické zložky ekosystému:

2.1Fytobiotické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na rastliny

7

2.1.1Vplyv na fytodiverzitu – vplyv na rozmanitosť rastlín

2.1.2Vplyv na fytoprodukciu – vplyv na produkciu rastlín

2.1.2.1Vplyv na fytomasu

2.1.2.2Vplyv na kvalitu a kvantitu dendromasy

2.1.3Topický vplyv na rastliny – vplyv na vytváranie prostredia

2.1.4Trofický vplyv na rastliny – potravinový vplyv na rastliny

2.1.5Vplyv na vnútroekosystémové vzťahy

2.2Zoobiotické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na živočíchy

2.2.1Vplyv na zoodiverzitu – vplyv na rozmanitosť živočíchov

2.2.2Vplyv na zooprodukciu – vplyv na produkciu živočíchov

2.2.3Topický vplyv na živočíchy – vplyv na vytváranie prostredia

2.2.4Trofický vplyv na živočíchy – potravinový

2.2.5Vplyv na vnútroekosystémové vzťahy

2.2.6Vplyv na správanie sa živočíchov

2.3Mikrobiotické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na mikroorganizmy

2.3.1Vplyv na existenciu a diverzitu nižších organizmov

2.3.1.1Vplyv na diverzitu mikroorganizmov

2.3.1.2Vplyv na diverzitu húb a plesní

2.3.1.3Vplyv na diverzitu machov a lišajníkov

2.3.1.4Vplyv na diverzitu siníc a rias

2.3.2Topický vplyv na mikroorganizmy – vplyv na vytváranie prostredia

2.3.3Trofický vplyv na mikroorganizmy – potravinový vplyv

2.3.4Vplyv na vnútroekosystémové vzťahy

2.4Antropické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na človeka

2.4.1Topický vplyv na človeka a ľudskú spoločnosť

2.4.2Trofický – potravinový vplyv pre človeka a spoločnosť

2.4.3Biochemický vplyv na človeka

2.4.4Biofyzikálny vplyv na človeka

2.4.5Vplyv na psychiku a správanie sa človeka.

Možností integrovaného využitia funkcií drevín a ich spoločenstiev sú uvedené v nasledovnej špecifikácii (prof. V. Čaboun):

1.Oblasť hospodárskeho využívania funkcií drevín a ich spoločenstiev v krajine

8

1.1Využitie funkcií lesov v lesnom hospodárstve

1.1.1Produkcia dreva – dendroprodukcia

1.1.1.1Využitie dreva na piliarske a dyharenské výrezy

1.1.1.2Využitie dreva na stĺpy a banské drevo

1.1.1.3Využitie dreva na žrde

1.1.1.4Využitie dreva na vlákninu

1.1.1.5Využitie dreva na štiepky

1.1.1.6Využitie dreva na palivo

1.1.1.7Využitie dreva na produkciu drevného uhlia

1.1.1.8Využitie dreva na výrobu hudobných nástrojov

1.1.1.9Využitie dreva na výrobu umeleckých a úžitkových predmetov

1.1.2Komplexné využívanie produktov lesa

1.1.2.1Využívanie lesných plodov

1.1.2.2Využívanie drevín na získavanie triesla, živice, farbív a pod.

1.1.2.3Využívanie drevín na získavanie štiav

1.1.2.4Využívanie fytomasy na rôzne účely

1.1.2.5Využívanie lesa na zber liečivých rastlín

1.1.2.6Využívanie lesov na produkciu medu

1.1.2.7Využívanie produktov lesa na výrobu umeleckých predmetov

1.1.2.8Využívanie produktov lesa na výrobu úžitkových predmetov

1.1.2.9Využitie biomasy na produkciu hnojivých materiálov

1.1.3Využívanie produkcie vianočných stromčekov a čečiny

1.1.4Využívanie lesa pre poľovníctvo

1.1.5Využívanie lesa pre chov a produkciu zveri

1.1.6Využívanie lesa na viazanie uhlíka

1.2Využitie funkcií lesov v poľnohospodárstve

1.2.1Využitie vplyvu lesa na zvýšenie fytoprodukcie

1.2.2Využitie vplyvu lesa na zvýšenie zooprodukcie

1.2.3Využitie funkcií drevín a ich spoločenstiev na ochranné a lesnícko-melioračné pásy v poľnohospodárskej krajine

1.2.3.1Využívanie drevín proti zosuvu pôdy

1.2.3.2Využívanie drevín proti deflácii pôdy

9

1.2.3.3Využívanie drevín proti vysúšaniu pôdy

1.2.3.4Využívanie drevín proti erózii pôdy

1.2.3.5Využívanie drevín proti odnosu pôdy

1.2.3.6Využívanie drevín na ochranu pred škodcami

1.3Využitie funkcií lesov vo vodnom hospodárstve

1.3.1Využitie pre vyrovnané uvoľňovanie vody do prameňov a tokov

1.3.2Využitie proti zanášaniu vodných diel zachytávaním splavenín

1.3.3Využitie pri ochrane krajiny pred povodňami

1.3.4Využitie pri ochranných pásmach prameňov a nádrží

1.4Využitie drevín a ich funkcií v energetike

1.5Využitie funkcií lesov v potravinárstve

1.6Využitie funkcií lesov v stavebníctve a architektúre

1.7Využitie funkcií lesov v chemickom priemysle

1.8Využitie funkcií lesov v kozmetike

1.9Využitie funkcií lesov vo farmaceutickom priemysle

1.10Využitie funkcií lesov v nábytkárstve

1.11Využitie funkcií lesov v inej hospodárskej činnosti

2.Využitie funkcií drevín a ich spoločenstiev v sociálnej oblasti

2.1Využitie na rekreáciu a oddych a regeneráciu síl

2.2Využitie na zdravotné účely a liečenie

2.3Využitie na hygienické účely

2.4Využitie v psychickej a estetickej oblasti

2.5Využitie v oblasti ochrany prírody a krajiny

2.6Využitie pri tvorbe a ochrane životného prostredia

2.6.1Využitie v urbanizovanom prostredí

2.6.2Využitie v poľnohospodárskej krajine

2.6.3Využitie v dopravnom prostredí

2.6.4Využitie pri zvyšovaní ekologickej stability krajiny

2.6.5Využitie drevín a ich funkcií pri pozemkových úpravách

2.7Využitie v oblasti kultúry a histórie

2.8Využitie pri výchove a vzdelávaní

2.9Využitie na šport a turistiku

10

2.10Využitie vo vedeckovýskumnej oblasti

2.11Využitie pri melioráciách, rekultiváciách a revitalizáciách antropogénne narušenej krajiny

2.12Využitie drevín a ich funkcií pre zvýšenie zamestnanosti

2.13 Využitie drevín a ich funkcií pre viazanie uhlíka a obchodovaní s ním.

Po schválení predloženého návrhu zákona by bolo potrebné novelizovať aj platnú vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa v znení vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 15/2015 Z. z. , a to tak, aby jej § 21 ods. 2 bol zosúladený s týmto návrhom zákona. Možno pritom odporučiť nasledovné znenie: „(2) Za dorub sa považuje vykonaná obnovná ťažba, ak na celej obnovovanej ploche zostane po vykonanej ťažbe a približovaní prirodzené zmladenie stanovištne vhodných drevín so zakmenením najmenej polovice plného zakmenenia; táto podmienka neplatí, ak sa prirodzené zmladenie zabezpečuje vedľa obnovovaného lesného porastu do vzdialenosti jeho priemernej výšky.”.

Takto navrhovaná úprava uvedenej podzákonnej právnej normy rieši aktuálny poznatok z praxe, kde síce po vykonaní ťažby dreva je prirodzené zmladenie zachované, to sa však už v požadovanom rozsahu nezachová po približovaní dreva, čím sa popiera základný zmysel dorubu.

K bodom 10 a 11

Ide o splnomocňovacie ustanovenie, ktoré zaväzuje Ministerstvo pôdohospodárstva SR vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa upravia podmienky úhrady finančnej čiastky (jej výšky a spôsobu úhrady), ktorú odvádzajú každoročne všetci obhospodarovatelia lesa z každého kubíka obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch na účely hradenia nákladov spojených s výkonom činnosti, povinností a oprávnení hospodára v zmysle bodu 8.

S prihliadnutím na navrhnutú účinnosť zákona a zavádzanie nových povinností a spôsobu financovania hospodára sa stanovuje prechodné ustanovenie, počas ktorého bude Ministerstvo pôdohospodárstva SR povinné vydať všeobecne záväzný právny predpis, a to v lehote do 31. decembra 2016.

K Čl. II

K bodu 1

V zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z. z.“) je 72-krát použitý výraz „subdodávateľ“, pričom nie je zákonom exaktne definovaný. Vymedzenie subdodávateľa bolo navrhnuté s ohľadom na zákonnú úpravu, ako i s prihliadnutím na znenie čl. 71 ods. 5 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len „smernica 2014/24/EÚ“), ktorý umožňuje členským štátom EÚ vztiahnuť právnu úpravu verejného obstarávania na širší okruh subdodávateľov, ako sú len samotní subdodávatelia, t.j. takáto úprava sa môže vzťahovať aj na subdodávateľov subdodávateľa a na ďalšie články subdodávateľského reťazca na nižšej úrovni.

K bodom 2 a 3

Na preukázanie finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti môže uchádzač alebo záujemca využívať zdroje alebo kapacity inej osoby už podľa

11

účinného znenia zákona. Návrhom zákona sa možnosti využívania iných osôb v oblasti lesného hospodárstva obmedzujú, a to vo výške 20 % z celkovej predpokladanej hodnoty zákazky alebo vo výške maximálne 20% z celkovej predpokladanej hodnoty všetkých častí zákazky, ak bola zákazka verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom rozdelená na viac častí v zmysle čl. II bodu 5 § 32 ods. 6 tohto návrhu zákona.

K bodu 4

Podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Splnenie podmienok, ktoré musia súvisieť s predmetom podnikania uchádzača alebo záujemcu v oblasti lesného hospodárstva eliminuje verejné obstarávania, v ktorých úspešný uchádzač alebo záujemca je len akýmsi „sprostredkovateľom“ a zákazku realizuje prevažne cez subdodávateľov. Podmienky nejedného verejného obstarávania sú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom nastavené neúmerne a nadhodnotene. Podľa navrhovaného znenia musia preto podmienky v oblasti lesného hospodárstva súvisieť jednak s predmetom zákazky a jednak s predmetom podnikania uchádzača alebo záujemcu. Účelom je, aby sa napr. finančné postavenie uchádzača posudzovalo v závislosti od finančného obratu konkrétneho predmetu podnikania, ktorý je predmetom verejného obstarávania a ktorého sa zákazka týka.

Cieľom úpravy je, aby sa do súťaže mohli zapojiť malí a strední podnikatelia, ktorí majú činnosti spojené s lesným hospodárstvom ako hlavné činnosti podnikania, z ktorých tvoria obrat, na rozdiel od spoločností, ktoré obraty tvoria v iných predmetoch podnikania (čím môžu pomerne ľahko splniť vysoko nastavené finančné podmienky) a v lesnom hospodárstve podnikajú len pro forma, pretože nakoniec všetko realizujú cez subdodávateľov.

K bodu 5

Európska únia prostredníctvom smerníc o verejnom obstarávaní apeluje na jeho prispôsobovanie sa potrebám malých a stredných podnikov. Za týmto účelom by v zmysle odôvodnenia č. 78 preambule smernice 2014/24/EÚ mali byť verejní obstarávatelia nabádaní k tomu, aby veľké zákazky rozdeľovali na časti. Takéto rozdelenie by sa mohlo vykonávať na kvantitatívnom základe, v dôsledku čoho by veľkosť jednotlivých zákaziek lepšie zodpovedala kapacite malých a stredných podnikov, alebo na kvalitatívnom základe podľa jednotlivých podnikateľských činností a špecializácií s cieľom viac prispôsobiť obsah jednotlivých zákaziek špecializovaným sektorom malých a stredných podnikov alebo podľa jednotlivých nadväzujúcich fáz projektu. Ak sa verejný obstarávateľ rozhodne, že by nebolo vhodné rozdeliť zákazku na časti, hlavné dôvody tohto rozhodnutia verejného obstarávateľa by sa mali uviesť v samostatnej správe alebo v súťažných podkladoch.

Smernica 2014/24/EÚ ďalej vyzýva na uľahčenie pôsobenia malých a stredných podnikov na trhu verejného obstarávania rozšírením rozsahu povinnosti zvážiť vhodnosť rozdeľovania zákaziek na časti tvoriace menšie zákazky, a to tým, že od verejných obstarávateľov budú požadovať predloženie odôvodnenia rozhodnutia nerozdeliť zákazku na časti alebo stanovením povinnosti rozdeliť zákazku na časti za určitých podmienok. Na tie isté účely by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť mechanizmy priamych platieb subdodávateľom.

Ak sa verejné obstarávanie vyhlasuje na veľké zákazky, podmienky sú neraz nastavené tak, že ich malí a strední podnikatelia nemôžu objektívne splniť. Oprávnenie verejného obstarávateľa alebo

12

obstarávateľa rozdeliť zákazku existovala vždy a zostáva zachovaná. Novinkou sú prípady, kedy verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zákazku v oblasti lesného hospodárstva nerozdelí – v takých prípadoch musí vždy uviesť oprávnené dôvody tohto nerozdelenia v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Definovanie a vymedzenie oprávnených dôvodov stanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie v zmysle čl. II bodu 10 § 154 ods. 1 tohto návrhu zákona.

K bodom 6 a 7

V ponuke je uchádzač alebo záujemca povinný okrem iného uvádzať aj zoznam subdodávateľov, v ktorom uvedie výšku podielu plnenia zo zmluvy, ktorý má uchádzač alebo záujemca poskytujúci službu v úmysle zabezpečiť subdodávateľom spolu s uvedením identifikačných údajov subdodávateľa, a to v prípade, ak je známy, v rozsahu meno a priezvisko, obchodné meno alebo názov, adresa pobytu alebo sídlo, identifikačné číslo alebo dátum narodenia, ak nebolo pridelené identifikačné číslo. V prípade, ak nastane zmena na zozname subdodávateľov, je uchádzač alebo záujemca povinný ho aktualizovať a predložiť do piatich pracovných dní odo dňa uzatvorenia zmluvy so subdodávateľom.

Navrhovaným znením sa pri zákazkách v oblasti lesného hospodárstva jednak kladie povinnosť vždy uviesť zoznam subdodávateľov v ponuke pre uchádzačov alebo záujemcov a jednak ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi v súťažných podkladoch požadovať, aby uchádzači alebo záujemcovia v ponuke uviedli podiel zákazky, ktorý majú v úmysle zadať tretím osobám, ako aj navrhovaných konkrétnych subdodávateľov a predmety subdodávok a čestné vyhlásenie, že každý subdodávateľ spĺňa alebo najneskôr v čase plnenia bude spĺňať podmienky podľa § 26 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z.

Navrhovaná úprava vyplýva z ustanovenia č. 71 ods. 2 smernice 2014/24/EÚ, podľa ktorej v súťažných podkladoch môže verejný obstarávateľ žiadať alebo členský štát môže od neho vyžadovať, aby od uchádzača žiadal, aby vo svojej ponuke uviedol, akú časť zákazky má v úmysle zadať tretím stranám, ako aj všetkých navrhovaných subdodávateľov. Obdobná úprava bola zakotvená aj v čl. 25 (uzatváranie subdodávateľských zmlúv) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby.

K bodu 8

Ide o ustanovenie, ktorého koncepcia je obdobná ako ustanovenia zákona č. 25/2006 Z. z. týkajúce sa oblasti obrany a bezpečnosti. Návrh zákona má za cieľ umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom určiť si podiel predpokladanej hodnoty zákazky v oblasti lesného hospodárstva, ktorá bude zabezpečovaná subdodávateľmi, pričom sú zároveň oprávnení stanoviť si minimálnu aj maximálnu hranicu; maximálna hranica subdodávok však nesmie prekročiť 20 % celkovej predpokladanej hodnoty zákazky. Verejný obstarávateľ si v súťaži môže napr. určiť, že subdodávky môžu byť maximálne 5% alebo si môže určiť, že subdodávky môžu byť v rozmedzí minimálne 5% a maximálne 15%.

Navrhnutou úpravou sa jednak obmedzia prípady výskytu zákaziek, ktoré sú v prevažnej miere zabezpečované subdodávateľmi a zároveň sa v závislosti od rozhodnutia verejného obstarávateľa a obstarávateľa umožní, aby sa subdodávatelia aspoň v minimálnej miere na plnení zákazky zúčastnili.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s čl. II bodmi 2, 3 a 7 tohto návrhu zákona.

13

K bodu 10

Splnomocňovacie ustanovenie upravujúce povinnosť Úradu pre verejné obstarávanie vydať všeobecne záväzný právny predpis sa rozširuje o úpravu vymedzenia oprávnených dôvodov v súvislosti s navrhovanou úpravou v bode 5 tohto návrhu zákona.

Smernica 2014/24/EÚ v odôvodnení č. 78 preambule zároveň naznačuje dôvody, pre ktoré by mohlo byť odmietnuté rozdelenie zákazky na časti. Takýmto dôvodom by podľa smernice 2014/24/EÚ mohlo byť napríklad, že verejný obstarávateľ sa domnieva, že takéto rozdelenie by mohlo predstavovať riziko obmedzenia hospodárskej súťaže alebo riziko, že vykonanie zákazky sa stane nadmerne technicky obťažným či drahým, alebo že potreba koordinácie jednotlivých dodávateľov častí zákazky by mohla predstavovať vážne riziko ohrozenia riadneho plnenia zákazky.

K bodu 11

Vzhľadom k zavedeniu nových povinností na jednej strane pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i na druhej strane pre uchádzačov a záujemcov, je potrebné v zmysle princípu právnej istoty upraviť prípady prebiehajúcich verejných obstarávaní v čase nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona. Rovnako tak je potrebné upraviť lehotu na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu Úradom pre verejné obstarávanie.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2016. Ustanovenia čl. II bodu 5 (§ 32 ods. 6), ktorým sa zavádza povinnosť verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v prípade nerozdelenia zákazky na časti uviesť oprávnené dôvody, nadobúda účinnosť 1. apríla 2016 s ohľadom na trojmesačnú lehotu od účinnosti zákona, počas ktorej je Úrad pre verejné obstarávanie povinný vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým vymedzí takéto oprávnené dôvody. Obdobne je odložená účinnosť čl. I bodu 8 (§ 47 ods. 11) o odvádzaní nákladov hospodára na 1. januára 2017, keďže podrobnosti o podmienkach a spôsobe úhrady týchto nákladov je povinné upraviť Ministerstvo pôdohospodárstva SR všeobecne záväzným právnym predpisom do 31. decembra 2016.

14

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Mičovský, Martin Fecko, Miroslav Kadúc, Helena Mezenská a Mikuláš Huba

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 191 ods. 1 (životné prostredie) a čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (aproximácia práva – verejné obstarávanie),

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 7) v platnom znení – osobitne odôvodnenia č. 32, 33 a 46 preambuly smernice (účasť malých a stredných podnikov, zásada nediskriminácie), čl. 25 (uzatváranie subdodávateľských zmlúv), čl. 47 (ekonomická a finančná situácia) a čl. 48 (technická a/alebo odborná spôsobilosť) smernice a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65 – 242 ) – osobitne odôvodnenia č. 2 a 78 preambuly smernice (účasť malých a stredných podnikov, možnosť rozdelenia zákaziek na časti) a v čl. 71 smernice (využívanie subdodávateľov),

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehoty na transpozíciu smerníc sú špecifikované nasledujúcim spôsobom pri:

-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby do 31. januára 2006,

-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES do 18. apríla 2016.

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

15

c)smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby bola transponovaná do nasledujúcich právnych predpisov:

-zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-

vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 35/2006 Z. z. o oznámeniach používaných vo

verejnom obstarávaní

.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný.

16

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Zavedenie povinnosti hradiť náklady spojené s výkonom činnosti, povinností a oprávnení hospodára podľa § 47 ods. 11 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov štátu, má negatívny vplyv na štátny rozpočet. Z toho dôvodu bola zavedená povinnosť vykonávať každoročný odvod obhospodarovateľom lesa vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo, pričom sa predpokladá, že výška odvodu bude úmerná výške nákladov štátu určených na činnosť hospodára. Takouto úpravou sa odstraňuje negatívny vplyv na štátny rozpočet a dosahuje sa vyrovnaný stav.

Cieľom návrhu zákona je zlepšiť postavenie malých a stredných podnikateľov pri zadávaní zákaziek v oblasti lesného hospodárstva, čím sa predpokladá zvýšenie výkonu ich podnikateľskej činnosti, príp. zamestnanosti a finančnej stability.

Pozitívny vplyv na životné prostredie bude mať jednak zmena priorít v lesohospodárskych postupoch, ako aj uzákonenie komplexného vnímania lesnej produkcie, t.j. nie výlučne len vo vyjadrení lesnej produkcie, ale aj vo vzťahu k iným kategóriám, akými je napríklad ochrana životného prostredia.

17

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.