DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Účelom návrhu zákona je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi v SR. Navrhovaná právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru (napríklad viac ako 90% p. a.).

Napriek tomu, že navrhovatelia sú toho názoru, že doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EU a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť často krát prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový výslovne upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z.z.). V dôsledku toho mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa nijako neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a dokonca boli priznávané úroky presahujúce 90% p.a.

Návrh zákona expresis verbis zavádza povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Zavádzajú sa nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V tejto súvislosti uvádzame, že ust. § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zakazuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bez povinností navrhovateľa v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi. Rovnako je potrebné mať na pamäti, že môže vzniknúť situácia, v ktorej bude na súde v Slovenskej republike uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmenky vystavenej v zahraničí. Aj pre tieto prípady je nevyhnutná navrhovaná právna úprava.

Vzhľadom na veľké množstvo exekučných vecí, ktoré prebiehajú na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vyporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto exekučných konaniach. Na tento účel sa upravuje možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie na vykonanie exekúcie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť. Skutočnosť, že určitému exekučnému titulu bola odopretá vymáhateľnosť v dôsledku vyššie uvedenej vady v konaní, ktorú zohľadní až exekučný súd však následne umožní, aby sa veriteľ opätovne domáhal svojho nároku podaním návrhu na obnovu konania z tohto osobitného zákonného dôvodu.

Navrhovaná právna úprava umožní ochrániť tisíce spotrebiteľov pred nedôvodnými nárokmi uplatňovanými v súdnom konaní alebo už v štádiu exekúcie, vzhľadom k tomu, že expresis verbis vysloví povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

Návrh zákona predpokladá pozitívne sociálne vplyvy a nepredpokladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu v dôsledku zmeny štruktúry § 115.

K bodu 2

Upravuje sa povinnosť žalobcu v osobitných prípadoch opísať ďalšie rozhodujúce skutočnosti a pripojiť dôkazy, ak ide o uplatňovania nárokov zo zmenky. Účelom doplnenia ustanovenia je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu žalovanému, ktorý je spotrebiteľom. Aj právny nástupca remitenta je povinný preukazovať skutočnosti týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla, keďže podľa osobitných predpisov je súd povinný prihliadať napr. na neprijateľné zmluvné podmienky z úradnej povinnosti. Odsek 4 zavádza vyvrátiteľnú domnienku voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou. Uvedené pravidlá sa použijú aj v prípadoch uplatnenia nárokov zo šeku.

K bodu 3

Upravuje sa osobitná manudukčná povinnosť súdu v prípadoch uplatňovania nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

K bodu 4

Upravuje sa povinnosť súdu obligatórne nariadiť pojednávanie, ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania nárokov zo zmenky voči fyzickej osobe. To platí aj pre prípady, kedy sa konanie vedie podľa osobitných predpisov (napr. Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu v dôsledku zmeny štruktúry § 79 a § 115.

K bodu 6

Vypúšťa sa právna úprava zmenkového platobného rozkazu a šekového platobného rozkazu v súlade s koncepciou Civilného sporového poriadku.

K bodu 7

Zavádza sa nový dôvod obnovy konania, ktorého zmyslom je umožniť preskúmať nároky zo zmeniek, ktoré vznikli v súvislosti so spotrebiteľskými vzťahmi v takom konaní, ktoré je na to určené.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby súd nemusel pojednávať pri novo zavádzanom dôvode obnovy konania, resp. bude na úvahe súdu, či pojednávanie nariadi alebo nie.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby sa nová právna úprava aplikovala aj v prebiehajúcich súdnych konaniach.

K čl. II

K bodu 1

Upresňuje sa možnosť vznášania kauzálnych námietok upravenú doposiaľ v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. V týchto prípadoch sú prípustné kauzálne námietky vždy.

K bodu 2

Navrhuje sa výslovne upraviť povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na postavenie žalovaného zo zmenky ako spotrebiteľa, pokiaľ zmenka vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uvedená povinnosť sa zavádza do predmetného zákona, hoci táto povinnosť už vyplýva zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

K bodu 3

V súlade s osobitnými predpismi týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa sa upravuje neplatnosť niektorých zmenových alebo šekových prejavov.

K čl. III

K bodu 1

Upravujú sa náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie v osobitných prípadoch. Účelom doplnenia ustanovenia je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu povinnému, ktorý je spotrebiteľom. Aj právny nástupca remitenta je povinný preukazovať skutočnosti týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.

K bodom 2 a 3

Dopĺňa sa osobitný dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak ide o vymáhanie nároku zo zmenky, ktorá bola použitá v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa.

Analogicky sa navrhuje rozšíriť dôvody pre zastavenie exekúcie.

K bodu 4

Navrhuje, aby proti uzneseniu o zastavení exekúcie podľa nového § 57 ods. 1 písm. m) bolo prípustné odvolanie.

K bodu 5

Navrhuje, aby nová právna úprava bola zohľadnená aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach.

Účastníkom týchto konaní sa v odseku 1 navrhuje lehota jeden mesiac na doplnenie náležitostí návrhu na začatie exekúcie v intenciách nového § 39 ods. 4 – na tento účel sa dotknuté exekúcie odložia ex lege. Následkom nedoplnenia tohto návrhu bude zastavenie exekúcie (odsek 5). Ak bude návrh doplnený v príslušnej lehote, súd preskúma existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

K čl. IV

Nanovo sa koncipuje právna úprava prevádzania práv zo spotrebiteľských úverov vo význame výraznej reštrikcie s výnimkou prípadov podľa osobitných predpisov, kde toto obmedzenie je vzhľadom na účel týchto osobitných úprav nežiaduce.

K čl. V

Vzhľadom na akútnosť situácie sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady SR

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

článok169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

- nie je

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 02)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22. 5. 2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 110, 1. 5. 2009).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

K smernici 93/13/EHS a smernici 2005/29/ES:

1.Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-

242/98), Mohammed Berroane (C-243/98) a Emilio Viñas Feliú (C-244/98) [2000].

2.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-144/99 Komisia Európskych spoločenstiev proti Holandskému kráľovstvu [2001].

3.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-372/99 Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike [2002].

4.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-478/99 Komisia Európskych spoločenstiev proti Švédskemu kráľovstvu [2002].

5.Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-541/99 a C-542/99 Cape Snc proti Idealservice Srl (C-541/99) a Idealservice MN RE Sas proti OMAI Srl (C-542/99) [2001].

6.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-473/00 Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout [2002].

7.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-237/02 Freiburger Kommunalbauten GmbH Baugesellschaft & Co. KG proti Ludger Hofstetter a Ulrike Hofstetter [2004].

8.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-70/03 Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu [2004].

9.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL [2006].

10.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira [2009].

11.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-137/08 VB Pénzügyi Lízing Zrt. proti Ferenc Schneider [2010].

12.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi [2009].

13.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-484/08 Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) [2010].

14.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-453/10 Jana Pereničová a Vladislav Perenič proti SOS financ spol. s r. o. [2012].

15.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-472/10 Nemzeti Fogyasztóvédelmi Hatóság proti Invitel Távközlési Zrt. [2012].

16.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10 Banco Español de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino [2011].

17.Uznesenie Súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť s.r.o. proti Iveta Korčkovská [2010].

18.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-92/11 RWE Vertrieb AG proti Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen eV [2013].

19.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-397/11 Erika Jőrös proti Aegon Magyarország Hitel Zrt. [2013].

20.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-415/11 Mohamed Aziz proti Caixa d´Estalvis de Catalunya, Tarragona i Manresa (Catalunyacaixa) [2013].

21.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-472/11 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a Viktória Csipai [2013].

22.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse a Katarina de Man Garabito proti Jahani BV [2013].

23.Uznesenie Súdneho dvora v spojených veciach C-537/12 a C-116/13 Banco Popular Español SA proti Maria Teodolinda Rivas Quichimbo a Wilmar Edgar Cun Pérez (C-537/12) a Banco de Valencia SA proti Joaquín Valldeperas Tortosa a María Ángeles Miret Jaume (C-116/13) [2013].

K Smernici 2008/48/ES

1.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-192/94, El Corte Inglés SA v. Cristina Blázquez Rivero, rok 1996,

2.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-208/98, Berliner Kindl Brauerei AG v. Andreas Siepert, rok 2000,

3.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-264/02, Cofinoga Mérignac SA v. Sylvain Sachithanathan, rok 2004,

4.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-509/07, Luigi Scarpelli v. NEOS Banca SpA, rok 2009.

K Smernici 2009/22/ES

Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-413/12, Asociación de Consumidores Independientes de Castilla y León v. Anuntis Segundamano España SL, rok 2012.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

nebolo začaté konanie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica 93/13/EHS:

-zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu,

-zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu,

-zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu.

Smernica 2005/29/ES: