a písomností doručovaných do vlastných rúk) ústavným súdom formou elektronického doručovania podľa zákona o e-Governmente, ak o to účastník konania ústavný súd požiada. Právny titul na doručovanie, resp. vydávanie elektronických úradných dokumentov predstavuje ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o e-Governmente podľa ktorého, ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá orgánu verejnej moci povinnosť vydať alebo doručiť rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument alebo ak ho na ich vydanie oprávňuje, orgán verejnej moci je povinný túto povinnosť splniť alebo toto oprávnenie využiť vydaním alebo doručením elektronického úradného dokumentu; takým vydaním sa považuje táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité. Zákon o e-Governmente pritom v ustanovení § 28 ods. 2 zároveň zakotvuje, že elektronický úradný dokument, vrátane príloh, má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré podľa osobitného predpisu vydáva, oznamuje alebo doručuje orgán verejnej moci v listinnej podobe.
V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí byť navrhovateľ v konaní pred ústavným súdom takmer vo všetkých typoch konania pred ústavným súdom zastúpený advokátom. Povinné zastúpenie navrhovateľov advokátom znamená, že ústavný súd komunikuje a doručuje písomnosti a rozhodnutia v konaní pred ústavným súdom najmä právnym zástupcom účastníkov, u ktorých sa predpokladá, že budú formu elektronickej komunikácie prostredníctvom elektronických schránok v rozsiahlej miere reálne využívať. Týmto spôsobom elektronickej komunikácie dôjde k zrýchleniu a zefektívneniu postupu v konaní pred ústavným súdom a zároveň k značným úsporám nákladov, ktoré sa v súčasnosti musia vynakladať na pokrytie výdavkov spojených s doručovaním rozhodnutí a písomností účastníkom konania.
Práve doručovanie spôsobuje najväčšie prieťahy v konaní, čím sa ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv stáva menej efektívnou a rýchlou, čo je v príkrom rozpore s požiadavkou čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovaná právna úprava má potenciál výrazne zefektívniť a zrýchliť konanie zavedením moderných prvkov elektronickej komunikácie s procesnými stranami.
Možno tak zhrnúť, že navrhovaná právna úprava tým, že umožňuje elektronické doručovanie všetkých elektronických úradných dokumentov, vrátane rozhodnutí ústavného súdu, zaradzuje ústavný súd medzi moderné štátne inštitúcie e-Governmentu v Slovenskej republike, čím zároveň umožňuje úspešné naplnenie cieľov projektu „Elektronizácia služieb Ústavného súdu Slovenskej republiky” realizovaného ústavným súdom.
K bodu 2:
Podľa § 2 ods. 1 zákona o e-Governmente „tento zákon sa vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov“. Citované ustanovenie používa pojmy „výkon verejnej moci“ a „orgán verejnej moci“, čo by z hľadiska výkladu pojmu uvedených pojmov v právnej teórii zahŕňalo aj ústavný súd a výkon jeho kompetencií.
Zákon o e-Governmente však v ustanovení § 3 písm. a) obmedzuje rozsah pojmu „výkon verejnej moci“ nasledovnou legálnou definíciou: „Na účely tohto zákona sa rozumie výkonom verejnej moci konanie orgánu verejnej moci v rozsahu podľa osobitných predpisov,