Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Účelom predloženého návrhu zákona je umožniť ďalšie využitie zdraviu neškodných trvanlivých potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti na sociálne účely. Podľa platnej právnej úpravy v Slovenskej republike by takéto potraviny, aj ak je zachovaná ich kvalitatívna úroveň a nie biologicky závadné, musia byť zlikvidované. Slovensko je takmer jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá dnes stanovené takéto prísne pravidlá nakladania s použiteľnými potravinami, čo spôsobuje značné sociálne, ekologické i finančné škody.
Inšpiráciou predkladateľov bol nedávno prijatý zákon vo Francúzsku, ktorý dokonca ukladá obchodníkom povinnosť, a nielen možnosť (ako je navrhnuté v tejto právnej úprave) využiť trvanlivé a zdraviu neškodné potraviny po uplynutí minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely. Veríme, že v budúcnosti, po získaní skúseností z aplikačnej praxe, bude i na Slovensku možné prijať podobné riešenie.
Plytvanie potravinami sa stalo nielen slovenským, ale globálnym problémom. S rastom spotreby potravín súčasne narastá aj množstvo potravinového odpadu, čo oveľa ďalekosiahlejší ekologický a sociálny dosah, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Poľnohospodársky sektor, ktorý v dôsledku rastúceho dopytu musí produkovať stále väčšie množstvo potravín, je totiž zároveň aj najväčším svetovým spotrebiteľom vody, veľkým konzumentom energií a chemických látok a jedným z najväčších emitentov skleníkových plynov.
Ak však vyrobené potraviny ľudia neskonzumujú, dochádza k oveľa väčšiemu plytvaniu zdrojmi, než iba samotné potraviny. Odborníci sa preto zhodujú, že najefektívnejším a zároveň najjednoduchším riešením, ako znížiť tlak nielen na poľnohospodárstvo, ale aj na životné prostredie, je znížiť množstvo potravinového odpadu.
Európska únia je jedným z najväčších výrobcov, vývozcov, ale aj spotrebiteľov potravín na svete. Bohužiaľ, patrí aj medzi najväčších producentov potravinového odpadu. Podľa údajov Európskej komisie v ročne do odpadu putuje okolo 100 miliónov ton potravín. A toto množstvo do roku 2020 narásť o viac ako štvrtinu na neuveriteľných 126 miliónov ton. Komisia zároveň odhaduje, že jedna tretina celosvetovo vypestovaných potravín určených na konzumáciu sa vyhodí – každoročne je to až 1,3 miliardy ton.
Slovensko, zdá sa, nie je v tomto smere nijakou výnimkou. Napriek tomu, že neexistujú oficiálne štatistické údaje, z rozborov zmesových komunálnych odpadov, ktoré sa uskutočnili v posledných rokoch na Slovensku, vyplýva, že vyhadzujeme veľké množstvo potravín. Odhadom, podľa štúdie neziskovej organizácie Priatelia zeme, iba domácnosti žijúce v
zástavbe komunálnej bytovej výstavby (KBV) vyprodukujú 84 472 126 707 ton odpadu z potravín ročne (31,2 až 46,8 kg ročne na obyvateľa žijúceho v KBV).
Ďalší potravinový odpad produkujú domácnosti z individuálnej bytovej výstavby a tiež „biznis“ sektor: poľnohospodári, baliarne, prepravcovia a obchody.
Ak hovoríme o obchode, k nežiaducemu plytvaniu potravín u nás významne prispieva súčasná legislatíva, ktorá, na rozdiel od väčšiny členských krajín EÚ, zakazuje obchodníkom potraviny po uplynutí ich doby minimálnej trvanlivosti predávať (za stanovených podmienok) či darovať na charitu a musia ich povinne zlikvidovať. Pritom nehovoríme o potravinách označovaných „dátumom spotreby“ (DS), ktoré po jej uplynutí nevhodné na konzumáciu, ale výlučne o potravinách, ktoré majú na obale uvedený dátum minimálnej trvanlivosti (DMT) a ktoré aj dlho po uplynutí tohto dátumu, pri dodržaní skladovacích podmienok a neporušenom obale, bezpečné a vhodné na konzumáciu. Ide o pomerne početnú skupinu potravín, ako napríklad ryža, káva, mak, cukor, soľ, čokoláda, cestoviny, olej a mnoho ďalších. Ich povinná likvidácia po uplynutí DMT významne prispieva k množstvu produkovaného potravinového odpadu u nás.
K zvyšovaniu množstva potravinového odpadu na Slovensku prispieva aj negatívna komunikácia tejto problematiky smerom k verejnosti. Jej dôsledkom je to, že zákazníci nerozlišujú medzi potravinami označenými dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti, a tak sa automaticky zbavujú obidvoch skupín potravín.
Podľa údajov, ktoré predkladateľom poskytli členovia Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO, združuje 5 obchodných reťazcov) museli len členovia tohto združenia v roku 2014 zlikvidovať potraviny po uplynutí DMT v celkovej hodnote 5,062 mil. EUR v predajnej cene vrátane DPH. Prevažne pritom išlo o produkty ako múka, cestoviny, cukrovinky čokoládové a nečokoládové (bombóny, keksy, cukríky), či nápoje, zdraviu nezávadné.
Pri zohľadnení celkovej kapacity slovenského trhu a ďalších predajní a reťazcov je kvalifikovaným odhadom, že ročne na Slovensku musia byť zlikvidované zdraviu nezávadné potraviny v hodnote 20 30 miliónov eur, čo predstavuje značné ekologické, ekonomické a sociálne škody.
Boj proti plytvaniu s potravinami a snaha o ich využitie sa stáva prioritou Európskej komisie, ktorá vykonáva formálne aj neformálne opatrenia, aby súčasný nepriaznivý stav v oblasti plytvania s potravinami zvrátila. V rámci kampane „Stop Food Waste“ sa snaží ovplyvniť zákaznícke správanie tak, aby domácnosti obmedzili množstvo vyhodených potravín. Zároveň pripravuje legislatívne opatrenia, ktorými sa zruší povinné označovanie vybraných potravinových výrobkov DMT, čím sa predĺži doba ich konzumácie, a teda zníži množstvo potravinového odpadu.
Zdôrazňujeme, že kým potraviny po dátume spotreby (DS) považované za škodlivé pre zdravie a ich konzumácia je riziková, potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti (DMT) sú, pri dodržaní podmienok balenia a skladovania, na konzumáciu bezpečné. V tomto
smere je najlepšie riadiť sa pokynmi orgánu, ktorý je v oblasti potravinového dozoru na Slovensku najpovolanejší Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. ŠVPS v informačnom letáku na svojej internetovej stránke jasne definuje rozdiel medzi obidvomi skupinami potravín.
Podľa definície samotnej Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je potravina ešte stále bezpečná na konzumovanie po uvedenom dni „dátumu minimálnej trvanlivosti“ za predpokladu, že dodržiavané návody na skladovanie a balenie nie je poškodené, ale mohla by stratiť svoju chuť a textúru.
Tabuľka: Prehľad legislatívnych pravidiel nakladania s potravinami po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti vo vybraných krajinách Európskej únie
Krajina
Potraviny po uplynutí DMT
Česká republika
Predaj povolený (ak nepredstavujú zdravotné riziko a sú označené)
Použitie na charitatívne účely povolené (ak neohrozia zdravie konzumentov)
Estónsko
Predaj povolený (za stanovených podmienok)
Fínsko
Predaj povolený (ak nepredstavujú zdravotné riziko a označené)
Použitie na charitatívne účely povolené (musí byť zaplatená daň za darcovstvo)
Francúzsko
Predaj povolený
Použitie na charitatívne účely povolené (možný odpočet DPH pre obchodníkov)
Holandsko
Predaj povolený (ak nepredstavujú zdravotné riziko, predávajúci je
zodpovedný za bezchybnosť/neškodnosť)
Chorvátsko
Predaj povolený (ak nepredstavujú zdravotné riziko a označené)
Nemecko
Predaj povolený
Použitie na charitatívne účely povolené
(predávajúci je zodpovedný za bezchybnosť/neškodnosť)
Rakúsko
Predaj povolený
Použitie na charitatívne účely povolené
(obchodník je povinný poskytnúť potraviny po uplynutí
minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely)
Slovensko
Predaj zakázaný
Použitie na charitatívne účely zakázané
Slovinsko
Predaj povolený
Švédsko
Predaj povolený
Použitie na charitatívne účely povolené
Zdroj: Parlamentný inštitút, Kancelária NR SR, marec 2014, v spolupráci s Európskym centrom pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD)
Vzhľadom k absentujúcim skúsenostiam v tejto oblasti predložený návrh zákona výlučne sociálny a ekologický rozmer. Cieľom predkladateľov je umožniť charitatívne využitie neškodných potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti; nie ich predaj.
Návrh zákona v Čl. II počíta aj s úpravou daňového režimu pri bezodplatnom odovzdaní potravín po dátume minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely, pričom aplikuje rovnaký režim, aký dnes platí pri bezodplatnom odovzdaní zásob potravín Potravinovej banke Slovenska. Pre účely dane z pridanej hodnoty sa rovnako aplikuje rovnaký režim podľa § 8 ods. 3. zákona o 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého sa bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že platiteľ, ktorý daruje na charitatívne účely potraviny, pri ktorých obstaraní si odpočítal daň a neprekročí pritom zákonom stanovenú hranicu pre hodnotu jedného darovaného kusu tovaru, nie je povinný z takejto dodávky odviesť daň do štátneho rozpočtu.
Návrh zákona nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy a nebude mať dopad na rozpočty samosprávnych krajov a obcí.
Predložený návrh právnej úpravy bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, vzhľadom na očakávané zníženie potravinového odpadu rádovo v stovkách ton ročne.
Návrh nezakladá nároky na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe; návrh nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť, vzhľadom k zníženiu nákladov na zbytočnú a plytvajúcu likvidáciu zdraviu nezávadných potravín.
Návrh bude mať pozitívne sociálne dopady na verejnosť, vzhľadom k očakávanému charitatívnemu využitiu zdraviu nezávadných potravín v hodnote rádovo miliónov eur ročne.
Znenie návrhu zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B.Osobitná časť
K Čl. I
Do § 6 sa pridáva nový odsek 6, ktorý nadväzuje na ustanovenie predošlého odseku 5, konkrétne na potraviny označené dátumom minimálnej trvanlivosti. Takéto potraviny ešte nie nevyhnutne zlé, zdravotne závadné a nepožívateľné, preto sa subjektom uvádzajúcim potraviny na trh dáva možnosť, aby na základe písomnej darovacej zmluvy, takéto potraviny mohli darovať subjektom vykonávajúcim charitatívnu činnosť. Zámerom predkladateľa je ustanoviť čo najširší okruh organizácií, vykonávajúcich charitatívnu činnosť
s verejnoprospešným účelom v sociálnej oblasti podľa viacerých platných zákonov. Subjekty charity môžu použiť tieto potraviny len na účel, na ktorý založené teda napríklad rozdať, resp. spracovať (uvariť) a takto spracované potraviny rozdať nesmú ich ďalej predávať, resp. predávať spracované (uvarené) potraviny. V opačnom prípade sa takéto potraviny likvidujú ako biologický odpad, čo je zbytočné a obrovské plytvanie, pretože podľa platných právnych predpisov nemožno takéto potraviny predávať, a to ani za nižšiu cenu ako jasne označené. Darca v darovacej zmluve zodpovedá za to, že takto darované potraviny nebudú zdraviu škodlivé, nevhodné na ľudskú spotrebu, resp. skazené.
Do § 6 sa pridáva nový odsek 7, a zároveň sa v § 28 ods. 4, písm. i) pridáva nový text, ktorý z legislatívno-technického hľadiska upravuje súlad ustanovenia § 6, nového odseku 6, so znením zákona.
K Čl. II
V zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa ustanovuje, že obstarávacia cena bezodplatne odovzdaných potravín po uplynutí minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely podľa nového ustanovenia Zákona o potravinách v Čl. I tohto návrhu, bude u daňovníka, ktorý ich takto bezodplatne odovzdal charitatívnym organizáciám, považovaná za daňový výdavok bez ohľadu na to, či daňovník cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich použiteľnosti postupne znižoval.
Aplikuje sa teda rovnaké pravidlo, aké dnes platí pri bezodplatnom odovzdaní potravín Potravinovej banke Slovenska. Daňovník daňový výdavok preukáže písomnou zmluvou s charitatívnou organizáciou a dokladom, z ktorého bude zrejmé, že na základe zmluvy tieto zásoby potravín bezodplatne odovzdal.
K Čl. III
Ustanovuje sa účinnosť zákona.