DÔVODOVÁ SPRÁVA A. Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republikyč. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.
Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe veci verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu, že politické strany v NR SR opakovane nechránia verejný záujem, ale záujmy finančných skupín. Prostredníctvom inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre NR SR záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by sa umožnilo občanom Slovenskej republiky spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a spravodlivejšie. Predložený návrh ústavného zákona tak dáva do rúk občanov zásadný nástroj na aktívnom rozhodovaní o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov a nie finančných, či iných záujmových skupín.
Podľa súčasnej právnej úpravy je na platnosť referenda treba kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a prijatie rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. V histórií Slovenskej republiky sa doposiaľ konalo 8 referend, z ktorých iba jedno skončilo s platnými výsledkami. Ostatné referendá skončili ako neplatné pre nízku účasť a v jednom prípade bolo referendum zmarené. Pri 7 referendách teda došlo k bezúčelnému vynaloženiu značného objemu finančných prostriedkov.
Ideálnym, žiaľ v súčasnosti politicky nepriechodným riešením tejto situácie by bolo úplné zrušenie kvóra potrebného na platnosť referenda. Štatistické údaje ukazujú, že volebná účasť pri „najmenej zaujímavých voľbách“, ako sú voľby do orgánov samosprávnych krajov alebo do Európskeho parlamentu, osciluje v intervale 13% až 20 %. Z toho vyplýva, že ani nie 20% obyvateľstva má aktívny záujem zúčastňovať sa na mechanizmoch priamej demokracie a rozhodovať o záležitostiach spoločenského záujmu. Na základe uvedeného sa navrhuje, aby na platnosť celoštátneho referenda postačovala účasť najmenej 20% oprávnených voličov, pričom rozhodnutie musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Keďže hlavným cieľom novely je predovšetkým sfunkčnenie inštitútu referenda, súčasťou návrhu je aj povinnosť konania referenda v rovnaký deň, ako sa budú konať voľby alebo ľudové hlasovanie na celom území Slovenskej republiky alebo voľby do orgánov územnej samosprávy. Takouto právnou úpravou sa ušetrí značný objem verejných prostriedkov a predíde sa tak jednému z argumentov proti konaniu referenda, a to jeho finančnej náročnosti. Rovnako sa návrhom ústavného zákona znižuje podmienka podpisov pod petíciu na vypísanie referenda zo súčasných 350 000 podpisov na 200 000 podpisov, čím sa stáva tento inštitút dostupnejším tým, ktorí majú záujem o veci verejné.
Prijatím návrhu ústavného zákona sa očakáva výrazný pozitívny vplyv na stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike – prostredníctvom upravenej procesnej podmienky týkajúcej sa platnosti referenda by malo nastať prelomenie až úplné odstránenie spoločenskej apatie a posilnenie pocitu zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej krajiny.
Predkladaný návrh ústavného zákona zakladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.