DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Helena Mezenská.

Cieľom návrhu zákona je poskytnutie zvýšenej ochrany tým skupinám obyvateľstva, ktoré sú v spotrebiteľských vzťahoch obzvlášť náchylné podľahnúť rôznym zavádzajúcim praktikám obchodníkov, pričom znášanie ekonomických dôsledkov neférových obchodných praktík, im neraz znemožňuje zabezpečenie základných životných potrieb. Preto návrh zákona zavádza pojem zraniteľného spotrebiteľa a priemerného spotrebiteľa.

Návrh zákona tiež sfunkčňuje proces reklamácie. Napriek tomu, že spotrebiteľ má právo na uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby (reklamáciu) v lehote dvoch rokov, úspešné uplatnenie reklamácie je v praxi bez ochoty predávajúceho, len na základe zákonných ustanovení veľmi ťažko dosiahnuteľné. Šance na úspešné uplatnenie reklamácie dramaticky klesajú v prípade, ak sa spotrebiteľ zodpovednosti za vady výrobku alebo služby začne domáhať až v druhom roku ich užívania; t. j., že si svoj nárok reklamáciou uplatní až po uplynutí 12 mesiacov od kúpy tovaru.

Návrh zákona je zároveň reakciou na rastúci počet nesplatených pohľadávok, o ktorých sa povinní prvýkrát dozvedia až prostredníctvom doručeného návrhu na začatie súdneho konania alebo upovedomenia o začatí exekúcie. Jedným z príkladov sú aj exekúcie vzťahujúce sa na rôzne nedoplatky či penále. Z dôvodu rastu nákladov nevyhnutných na uspokojenie základných životných potrieb sa zvyšuje výška neexekvovateľnej sumy hotových peňazí, ako aj zostatku na účte povinného.

Významným prínosom návrhu zákona je aj zníženie trov exekúcie. Osobitné zníženie trov exekúcie, a to až na hranicu istiny bez príslušenstva, sa pri drobných exekúciách vzťahuje na tzv. zraniteľných spotrebiteľov. Návrh zákona bol vypracovaný na základe podnetov z praxe a novelizačné zmeny boli prerokované so zástupcami stavovských a profesijných organizácií, najmä inštitút predexekučnej, resp. predsúdnej výzvy.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny sociálny vplyv v oblasti hospodárenia obyvateľstva. Negatívny vplyv možno očakávať na sociálnu exklúziu, t.j. bude mať pozitívny vplyv na sociálnu inklúziu. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Dopĺňa a rozširuje sa definícia spotrebiteľa, a to o pojem zraniteľný spotrebiteľ a priemerný spotrebiteľ. Hoci sa pojem priemerného spotrebiteľa viackrát vyskytuje v samotnom texte zákona, nie je tento pojem zadefinovaný. Toto zadefinovanie a delenie je nevyhnutné z hľadiska aplikačnej praxe, nakoľko nemožno hľadieť na každého spotrebiteľa rovnako.

Za zraniteľného spotrebiteľa sa na účely tohto zákona považujú tie skupiny obyvateľstva, ktorých orientácia na trhu tovarov a služieb je z rôznych hľadísk tak náročná a neprehľadná, že veľmi často nie sú schopní objektívne posúdiť výhodnosť uzatvorenia jednotlivých spotrebiteľských zmlúv a zároveň sú omnoho dôverčivejší a náchylnejší podľahnúť rôznym klamlivým či agresívnym obchodným praktikám.

Definícia pojmu priemerný spotrebiteľ vychádza z výkladu tohto pojmu podávaného Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev, ktorý ho bežne používa pri svojej rozhodovacej praxi v sporoch ohľadne spotrebiteľov (pozri napr. C-122/10 Konsumentombudsmanen proti Ving Sverige AB, bod 22 a 23, C-51/10 P Agencja Wydawnicza Technopol sp. z o.o., proti Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), bod 10; C-159/09 Lidl SNC proti Vierzon Distribution SA, bod 47 a iné).

V jednotlivých jazykových verziách sa však vymedzenie pojmu priemerný spotrebiteľ mierne odlišuje. Kým české a francúzske verzie citovaných rozsudkov používajú pre vymedzenie pojmu priemerný spotrebiteľ formuláciu „bežne“ informovaný (fr. normalement), tak rozsudky v anglickom jazyku používajú pojem „dobre (riadne)“ informovaný (well informed). Slovenský preklad je v tomto nejednotný a vo svojej terminológii používa všetky tri pojmy (bežne, dobre, riadne informovaný). Pri formulácii predmetnej definície sa vychádza z terminológie, ktorá je slovenskej jazykovej verzii citovaných rozsudkov najfrekventovanejšia a zároveň najviac vystihuje obsah pojmu, ktorý sa má využívať na účely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).

K bodom 2 a 6

Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s čl. I bodom 1 tohto návrhu zákona.

K bodom 3 a 4

Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť spotrebiteľovi, aby si mohol vybrať, u ktorej osoby z osôb uvedených v § 2 písm. n) zákona [po prijatí návrhu zákona by išlo o písmeno o)] sa vykoná odborné posúdenie za predpokladu, že takáto osoba je v danom prípade odborne spôsobilá vec posúdiť.

V prípade, že spotrebiteľ uplatní reklamáciu až po uplynutí 12 mesiacov od kúpy, je jeho šanca na kladné vybavenie reklamácie podstatne nižšia ako by tomu bolo pred uplynutím 12 mesačnej lehoty od kúpy tovaru. Dôvod takéhoto stavu spočíva najmä v tom, že predávajúci môže reklamáciu zamietnuť aj bez odborného posúdenia. Hoci spotrebiteľ následne ešte má možnosť sa na náklady predávajúceho môže obrátiť na znalca, samotný výber znalca ovplyvniť nemôže. Ak spotrebiteľ nie je

spokojný s výberom znalca, resp. s vypracovaným znaleckým posudkom, nový znalecký posudok si musí uhradiť sám.

Hoci každý znalec je povinný vypracovať posudok objektívne, prax z reklamačných konaní spojených so znaleckým posúdením skôr potvrdzuje iný trend, ktorým je vyhotovovanie znaleckých posudkov v prospech predávajúcich a v neprospech spotrebiteľov.

Na základe vyššie uvedeného je ďalším zámerom navrhovanej úpravy jednak zavedenie voľného výberu znalca spotrebiteľom v prípadoch kedy bola reklamácia zamietnutá bez odborného posúdenia a jednak, aby náklady na takéto odborné posúdenie znášal výlučne predávajúci, bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia.

K bodu 5

Vo vzťahoch medzi predávajúcim a spotrebiteľom sa v mnohých prípadoch stretávame v aplikačnej praxi pri zamietnutých reklamáciách nielen so zásadne odlišnými odbornými posudkami (napr. od dvoch rozdielnych znalcov), ale aj s kategorickými závermi uvedenými v odbornom posudku bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Chýbajúce zdôvodnenie sťažuje porozumenie odborného posudku primárne na strane spotrebiteľa. Vyhovujúce však nie je ani s ohľadom na prípadné ďalšie mimosúdne resp. súdne konanie vo veci reklamácie výrobku alebo náhrady škody spôsobenej spotrebiteľovi. Zmyslom navrhovanej úpravy je odstránenie uvedeného nedostatku v náležitostiach odborného posudku.

K Čl. II

Používanie nekalých obchodných praktík je jedným z najpálčivejších problémov súčasného spotrebiteľského prostredia. Používanie klamlivých či agresívnych obchodných praktík sa napriek rôznym snahám nedarí dostatočne razantne obmedziť a potlačiť. Hrozby spočívajúce v uložení pokuty podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zjavne nie sú dostatočne odstrašujúcim postihom pre nepoctivých obchodníkov. V súčasnosti možno spotrebiteľskú zmluvu označiť za neplatnú iba vtedy, keď obchodník okrem použitia nekalej obchodnej praktiky zakomponuje do spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Prax však čoraz častejšie potvrdzuje iný neželaný jav. Jeho výsledkom sú síce zmluvy bez neprijateľných zmluvných podmienok, avšak tie sú so spotrebiteľom uzatvárané s použitím nekalých obchodných praktík pri prvom kontakte. Často sú mu podsúvané nepravdivé a zavádzajúce informácie o predmetnom tovare alebo službe. V takých podmienkach je na spotrebiteľov vyvíjaný omnoho väčší nátlak na uzatvorenie takýchto zmlúv.

Na základe vyššie uvedeného stavu je preto nevyhnutné sprísniť pravidlá uzatvárania spotrebiteľských zmlúv tak, aby sa tento neželaný a stále rozmáhajúci sa fenomén definitívne vytratil z obchodných praktík v spotrebiteľskom prostredí. Z toho dôvodu sa navrhuje určiť neplatnosť celej zmluvy už v tom prípade, ak bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená s použitím nekalej obchodnej praktiky.

Pre úplnosť je potrebné upozorniť aj na tú skutočnosť, že sankcia v podobe pokuty pre nepoctivého obchodníka podľa zákona o ochrane spotrebiteľa nie je náhradou škody pre spotrebiteľa, pretože je príjmom štátneho rozpočtu.

K Čl. III

K bodu 1

Pred podaním návrhu na začatie súdneho konania, ktorým sa sleduje peňažné plnenie, sa zavádza povinnosť navrhovateľa vyzvať odporcu na dobrovoľné splnenie záväzku. Zmyslom tejto tzv. predsúdnej výzvy je snaha predchádzať takým situáciám, keď sa odporca dozvie o svojich pohľadávkach až na základe predvolania na súd alebo na základe doručeného platobného rozkazu. Najväčší prínos predsúdnej výzvy možno očakávať v prípadoch, keď sa vymáhaná suma pohybuje rádovo v niekoľkých eurách, resp. v desiatkach eur.

Z praktických skúseností možno takmer s istotou tvrdiť, že drvivá väčšina odporcov je ochotná dobrovoľne splniť svoje pohľadávky plynúce z rôznych nedoplatkov a penále, problémom však je, že o svojich pohľadávkach často krát ani nevedia.

Navrhovaná právna úprava ukladá navrhovateľovi povinnosť vyzvať odporcu na dobrovoľné plnenie ešte pred podaním návrhu na začatie súdneho konania na všeobecný súd.

K bodu 2

V praxi neraz dochádza k situáciám, keď je po skončení súdneho konania povinný zaviazaný uhradiť okrem samotnej istiny aj neprimerane vysoké trovy konania, ktoré často niekoľkonásobne prevyšujú sumu samotnej nesplatenej pohľadávky.

Hoci súdy už dnes majú možnosť neprimerané trovy znižovať, nie vždy sa tak aj deje. Najväčší nepomer aj po znížení možno badať v tzv. drobných sporoch. Na základe uvedeného sa preto navrhuje obligatórne zníženie trov vo všetkých drobných sporoch, v ktorých trovy prevyšujú výšku pohľadávky.

K bodu 3

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia s cieľom zamedziť retroaktivite navrhovanej právnej úpravy.

K Čl. IV

K bodu 1

Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa zavádza povinnosť oprávneného vyzvať povinného na dobrovoľné splnenie toho, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Zmyslom tejto tzv. predexekučnej výzvy je snaha predchádzať takým situáciám, keď sa povinný dozvie o svojich pohľadávkach až na základe upovedomenia o začatí exekúcie. Najväčší prínos predexekučnej výzvy možno očakávať v prípadoch, kedy sa vymáhaná suma pohybuje rádovo v niekoľkých eurách resp. v desiatkach eur.

Práve o exekučných tituloch na nízke sumy, ktoré veľmi často vznikajú v dôsledku rôznych nedoplatkov a penále, sa povinný nedozvie skôr ako z upovedomenia o začatí exekúcie. V takom prípade, už povinný musí okrem istiny uhradiť aj trovy exekučného konania.

Skutočnosť, že exekútor je povinný postupovať de facto rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, či sa vymáhaná istina pohybuje vo výške niekoľkých eur alebo v niekoľkých tisíckach eur, nasvedčuje tomu, že len účelne vynaložené náklady exekútora neraz presiahnu výšku vymáhanej pohľadávky.

Z praktických skúseností možno takmer s istotou tvrdiť, že drvivá väčšina povinných je ochotná dobrovoľne splniť svoje pohľadávky plynúce z rôznych nedoplatkov a penále, problémom však je, že o svojich pohľadávkach často ani nevedia.

Navrhovaná právna úprava ukladá oprávnenému povinnosť vyzvať povinného na dobrovoľné plnenie v primeranej lehote po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Primeranosť lehoty sa posudzuje vzhľadom na špecifiká veriteľa. Za primeranú lehotu sa zrejme nebude považovať doba presahujúca pol roka. Účelom takejto formulácie je ponechanie istej voľnosti oprávnenému, aby na neho nebol vyvíjaný nátlak kontrolovať splnenie povinnosti povinného ihneď po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na plnenie. Na druhej strane, dlhé vyčkávanie oprávneného so zaslaním výzvy možno považovať za rozpor s dobrými mravmi. V aplikačnej praxi sa neraz potvrdil trend, podať návrh na vykonanie exekúcie tesne pred uplynutím premlčacej lehoty, čím sa sledoval záujem o nárast čo najväčších úrokov z omeškania.

Predexekučná výzva na úhradu peňažného plnenia predstavuje jednoduchý, no zároveň účinný spôsob, akým povinného v dobrej viere upozorniť na potrebu urgentného splnenia dlhu. Zároveň vytvára priestor pre možnú právnu a opravnú obranu dlžníka pred neprimerane a neoprávnene vysoko stanovenou dlžnou sumou viažucou sa na istinu.

Prax jednoznačne potvrdzuje, že dlžníci pod tiažou finančnej tiesne a obmedzenia dostupnej právnej a odbornej pomoci neraz rezignujú a prehliadnu, že výrok rozhodnutia, na základe ktorého sú zaviazaní na peňažné plnenie nielenže nadobudol právoplatnosť, ale dokonca uplynula lehota splatnosti daného finančného plnenia. K tomuto neblahému javu dochádza žiaľ aj v dôsledku nepostačujúcej úrovne právneho vedomia „obyčajných ľudí“, zraniteľných a inak znevýhodnených občanov, keďže nie každý má právnické vzdelanie.

K bodu 2

V prípade, že exekučný titul oprávnenému priznáva peňažné plnenie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie len v prípade, ak je vymáhaná suma aspoň vo výške 30 eur. Cieľom tohto ustanovenia je dosiahnutie hospodárnosti exekučného konania, ako aj snaha o zamedzenie vedenia šikanóznych exekučných konaní, v ktorých vymáhaná suma nedosahuje ani len výšku účelne vynaložených nákladov na uplatnenie tohto nároku.

Z tohto dôvodu sa na účely núteného výkonu súdnych rozhodnutí zavádza inštitút tzv. spájania pohľadávok. Jednotlivé exekučné tituly je potrebné spojiť tak, aby celková exekvovaná suma dosahovala aspoň sumu 30 eur. Pohľadávky možno spojiť len vtedy, ak je povinným zo všetkých spojených exekučných titulov ten istý subjekt.

V praxi môže dôjsť k situácii, keď má oprávnený voči povinnému len jeden exekučný titul na peňažné plnenie nižšie ako 30 eur. Aby sa predišlo úplnej nevymožiteľnosti spomenutých nižších súm, zavádza sa výnimka zo spájania pohľadávok. Táto výnimka spočíva v časovom obmedzení uvedeného inštitútu. Ak oprávnený v priebehu kalendárneho roka nenadobudne voči tomu istému povinnému ďalšie exekučné tituly na peňažné plnenie, ktorých súhrnná výška neprekročí sumu 30 eur, oprávnený bude môcť podať návrh na začatie exekučného konania aj na takúto nižšiu sumu.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. III bodom 1 tohto návrhu zákona.

K bodu 4

Obligatórnou prílohou k žiadosti o vykonanie exekúcie je okrem exekučného titulu aj kópia výzvy, ktorú oprávnený zaslal povinnému ako aj doklad o doručení výzvy alebo samotná nedoručená písomnosť (nedoručená obálka obsahujúca výzvu). Zmyslom navrhovanej úpravy je preukázanie skutočnosti, že veriteľ má v prvom rade záujem o dobrovoľné splnenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky a riešenie omeškania súdnou cestou je až krajným riešením vzniknutej situácie.

K bodom 5 a 6

Suma hotových peňazí, na ktoré sa nevzťahuje exekúcia, sa zvyšuje zo sumy 99,58 eura na sumu 200 eur. Odôvodnením navrhovanej zmeny je najmä zmena životných nákladov, na ktoré legislatíva v tomto smere od účinnosti exekučného poriadku ešte nereflektovala.

Výška neexekvovateľných hotových peňazí predstavovala sumu 99,58 eura, resp. sumu 3 000 Sk už v roku 1995, kedy bola výška priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky 7 195 SK, teda 238,83 eur. Bola to teda suma rovnajúca sa približne polovici priemerného príjmu. Pre porovnanie v roku 2014 bola výška priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky na úrovni 858 eur.

Rovnako zvýšená suma finančných prostriedkov sa navrhuje ponechať povinnému odblokovaná aj na jeho bankovom účte.

K bodu 7

Nespochybňujúc zmysel a nevyhnutnosť práce súdneho exekútora, ako aj racionálnosť toho, že odmenu súdneho exekútora hradí povinný, ktorý dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, je pri určení výšky odmeny exekútora potrebné prihliadnuť aj na osobu povinného.

Uznávajúc, že exekútor je povinný vykonať viac menej rovnaké množstvo úkonov v exekučnom konaní bez ohľadu na to, kto je povinnou osobou, je prinajmenšom neetické a amorálne uplatňovať rovnaké sadzby pri určení odmeny exekútora bez ohľadu na postavenie povinnej osoby. Aj keď sú de facto všetci povinní v exekučnom konaní v zlej finančnej situácii, existuje skupina osôb, ktorá je po skončení exekučného konania schopná zlepšiť svoju finančnú situáciu. Na druhej strane existuje skupina osôb, ktorá nemá možnosti, schopnosti ani osobnostné predpoklady na zlepšenie svojej finančnej situácie. Práve túto znevýhodnenú skupinu osôb najlepšie definuje pojem zraniteľný spotrebiteľ, na ktorý sa zníženie odmeny exekútora vzťahuje. Odmena exekútora je v tomto prípade nepriamo hradená zo štátneho rozpočtu. Takto prerozdelené verejné financie tak razom prestávajú plniť svoj pôvodný účel, ktorým je neraz pomoc najviac znevýhodneným skupinám obyvateľstva.

Na základe uvedeného sa navrhuje, aby sa v prípadoch, keď je povinným subjektom zraniteľný spotrebiteľ, znížila odmena súdneho exekútora určená vykonávacím právnym predpisom o polovicu.

K bodom 8 a 9

Znižuje sa výška náhrad trov exekúcie, pokiaľ ide o drobné exekúcie pri pohľadávkach, ktoré bez príslušenstva nepresahujú sumu 50 eur, resp. 166 eur. Návrh právnej úpravy, týkajúci sa výšky náhrad trov exekúcie bol na začiatku legislatívneho procesu podstatne miernejší v porovnaní so súčasnou právnou úpravou.

Pôvodná idea návrhu zákona, ktorou sa do exekučného poriadku zaviedol pojem drobnej exekúcie a trov z drobných exekúcii hovorila o tom, že ak ide o drobné exekúcie, trovy exekúcie nesmú presiahnuť trojnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 100 eur, dvojnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 500 eur a výšku pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku prevyšujúcu 500 eur.

Navrhovaná právna úprava sa v tomto ohľade len približuje úplne prvotnému návrhu znenia platného zákona, ktorým sa obmedzenia pri určovaní výšky trov v exekučnom konaní do exekučného poriadku zaviedli.

K bodu 10

Ide o diferencovane upravenú povinnosť náhrady trov exekúcie v prípade drobných exekúcii, ak je povinným fyzická osoba určená osobitným predpisom. Fyzickou osobou určenou podľa osobitného predpisu je osoba uvedená v § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa; t.j. ťažko zdravotne postihnutá osoba, osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek, osoba mladšia ako 15 rokov, osoba poberajúca dávku v hmotnej núdzi a osoba ktorá úspešne neabsolvovala aspoň nižšie stredné vzdelanie podľa osobitného predpisu.

K bodu 11

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia, na základe ktorých sa navrhovaná právna úprava aplikuje aj na už začaté no ešte neskončené exekučné konania. Z dôvodu zachovania právnej istoty účastníkov konania v prípade trov exekučného konania sa ustanovuje, že už uhradené trovy konania sa nevracajú, a to ani vtedy, ak by prevýšili sumu určenú podľa právnej úpravy platnej od 1. januára 2016.

K Čl. IV a Čl. V

Navrhovaná právna úprava ukladá žalobcovi povinnosť vyzvať žalovaného na dobrovoľné splnenie záväzku ešte pred podaním žaloby na rozhodcovský súd alebo na stály rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory. Uvedená povinnosť sa na žalobcu vzťahuje len v prípade, ak má nesplnený záväzok charakter peňažného plnenia. Súčasne sa zavádzajú prechodné ustanovenia s cieľom zamedziť retroaktivite navrhovaných právnych úprav.

K Čl. VI

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2016.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Helena Mezenská

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 169 (ochrana spotrebiteľa) a čl. 194 (energetika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:

-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55) v platnom znení – osobitne odôvodnenie č. 45 preambuly, čl. 3 ods. 7 a bod 1 písm. b) prílohy I,

-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94) v platnom znení – osobitne odôvodnenie č. 50 preambuly, čl. 3 ods. 3 a bod 1 písm. b) prílohy I,

c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to:

-rozsudku Súdneho dvora vo veci C-122/10 Konsumentombudsmanen / Ving Sverige AB, [2011] - bod 22 a 23 (pojem priemerného spotrebiteľa),

-rozsudku Súdneho dvora vo veci C-51/10 P Agencja Wydawnicza Technopol sp. z o.o., / Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), [2011] - bod 10 (pojem priemerného spotrebiteľa),

-rozsudku Súdneho dvora vo veci C-159/09 Lidl SNC / Vierzon Distribution SA, [2010] - bod 47 (pojem priemerného spotrebiteľa).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na transpozíciu oboch smerníc uvedených v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti bola stanovená do 3. marca 2011 s výnimkou článku 11, ktorý sú členské štáty EÚ povinné uplatňovať od 3. marca 2013,

b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c) obe smernice uvedené v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti boli úplne transponované do zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný; návrhom zákona sa presnejšie upravujú niektoré ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby lepšie zodpovedali účelu oboch smerníc uvedených v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Od návrhu zákona možno očakávať pozitívny sociálny vplyv, najmä na hospodárenie obyvateľstva. Bežní občania budú na základe navrhovanej právnej úpravy preukázateľne informovaní o tom, že im voči tomu - ktorému subjektu vznikla splatná pohľadávka. Tým sa môže predísť zbytočným súdnym sporom či exekúciám, čím sa zároveň môže zmierniť tlak na súdy a exekútorov. Takto predpokladaný dopad návrhu zákona je spôsobilý vyvolať aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné presne určiť počet osôb, ktorí spĺňajú definíciu zraniteľného odberateľa v súlade s viacerými kritériami zakotvenými v návrhu zákona, nie sú vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, vplyvy na podnikateľské prostredie ani potenciálne pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy kvantitatívne vyčíslené.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov