Dôvodová správaA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z. (ďalej len „zákon“) na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniel Krajcer, Juraj Miškov, Jozef Kollár a Martin Chren.
Cieľom návrhu zákona je opätovné zavedenie stavu, kedy bude možné uchádzať sa o antikoncepciu (kontraceptíva) ako lieku a zdravotníckej pomôcky, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia.
Navrhuje sa, aby zo zákona boli vypustené ustanovenia, na základe ktorých nie je v súčasnosti možné hradiť akúkoľvek antikoncepciu z verejného zdravotného poistenia. Ustanovenia, ktoré sa navrhujú vypustiť, vylučujú akúkoľvek možnosť úhrady antikoncepčných prostriedkov určených na prevenciu neželaného otehotnenia z verejného zdravotného poistenia a sú v rozpore s princípmi rovnosti a zákazu diskriminácie zaručenými v Ústave SR. Takisto sú v protiklade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO).
Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien, ktorý dohliada nad dodržiavaním Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (tento dohovor má v zmysle ústavy prednosť pred zákonmi SR), v roku 2008 jasne poukázal na to, že služby v oblasti plánovaného rodičovstva, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú antikoncepčné prostriedky, na Slovensku zaostávajú za požiadavkami stanovenými v medzinárodných normách. Výbor preto vyzval Slovenskú republiku, „aby prijala opatrenia na zlepšenie prístupu žien a dospievajúcich dievčat k finančne dostupnej reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a opatrenia na zlepšenie prístupu k informáciám a k finančne dostupným prostriedkom plánovaného rodičovstva“. SZO opakovane poukazuje na zdravotné prínosy a nákladovú efektívnosť, ku ktorým vedie zlepšenie prístupu k bezplatnej alebo aspoň finančne dostupnej antikoncepcii. Z toho dôvodu SZO zaradila antikoncepčné prostriedky do svojho Modelového zoznamu esenciálnych liekov, ktorý predstavuje minimum nutné pre základný systém zdravotnej starostlivosti.
Odopretie, resp. sťaženie prístupu veľkého počtu žien k plánovaniu svojho otehotnenia a teda tým aj k plánovaniu svojho ďalšieho života, sa značne sťažuje prístup aj k ich ďalším právam, ako je napríklad právo na vzdelanie, čo právo na prácu. Nehovoriac o tom, že mnohé zo žien sú vystavené sexuálnemu násiliu, žijú vo vzťahoch, kde je násilie rôzneho druhu na dennom poriadku a nemajú možnosť postarať sa o seba a svoju budúcnosť aspoň týmto spôsobom. Podľa prieskumov medzi ženami uskutočnenými mimovládnymi organizáciami, ktoré sa touto problematikou zaoberajú, je cena antikoncepcie veľkou prekážkou v jej užívaní pre veľké množstvo žien na Slovensku.