Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Odluka štátu a cirkví bola základnou požiadavkou, ktorá sa objavovala v prvých novembrových výzvach pri spoločenských zmenách v roku 1989. Dodnes sa však nenašla politická vôľa a odvaha presadiť ju. Odluka štátu a cirkví sa nedostala do programu žiadnej z vlád, ktoré odvtedy na Slovensku vznikli.
Slovensko je dnes jednou z posledných krajín Európskej únie, v ktorých k odluke štátu a cirkví dodnes nedošlo. Po 25 rokoch dnes teda naozaj nie je dôvod na ďalší odklad riešenia tejto témy, ktorá má, podľa dlhodobého trendu, väčšinovú podporu občanov našej krajiny.
Podľa definície je odluka cirkvi a štátu politickou a legislatívnou doktrínou, ktorá vyhlasuje, že štát a všetky náboženské inštitúcie majú byť navzájom na sebe nezávislé a oddelené. Zahŕňa v sebe dva princípy: slobodu vierovyznania a sekulárnu vládu.
Správa vecí verejných, ktorá je založená na občianskych princípoch, si vyžaduje, aby štát pristupoval ku všetkým svojim občanom rovnako. Nikto nesmie byť privilegovaný ani znevýhodňovaný zo strany štátnej moci. Podľa Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný a právny štát, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo, ani ideológiu.
Cirkev a jej organizácie majú v občianskej spoločnosti dôležité postavenie; nemajú však byť privilegované. Na druhej strane, je záujmom dobrého štátu aktívnych ľudí, občiansku spoločnosť, charitu a ostatné inštitúcie, podporovať na nediskriminačnom základe.
V slobodnej spoločnosti potrebujú byť organizácie občianskej spoločnosti a cirkvi potrebujú byť slobodné a nezávislé od štátu. Na druhej strane, je v záujme štátu samotného, aby vytvoril podmienky a prostredie, v ktorom dokážu nielen plnohodnotne fungovať, ale aj rozvíjať svoju činnosť v prospech občanov.
Stav financovania cirkví, ktorý upravuje komunistický zákon z roku 1949, nie je zdravý pre žiadnu z týchto strán. Duchovné veci nemajú byť predmetom svetskej politiky a rozhodovania na úrovni predstaviteľov vlády či parlamentu. Tak, ako cirkev nemá robiť politiku, ani štát nemá využívať jej závislosť na financovaní zo štátneho rozpočtu.
Duchovní registrovaných cirkví sú dnes vlastne de facto zamestnancami štátu. Štát však má vykonávať svoje činnosti vo verejnom záujme, v prospech všetkých občanov – a nie len ich časti. Povinné financovanie cirkevných aktivít aj z daní neveriacich tak prispieva k zbytočnej polarizácii spoločnosti.
Zmena financovania cirkví z neadresného – cez štátny rozpočet – na adresné, prostredníctvom daňovej asignácie, vytvorí priamy vzťah medzi občanmi, cirkvami a charitatívnymi organizáciami.
Navrhovaný model zvýši slobodu rozhodovania ľudí o použití prostriedkov, ktoré vytvorili vlastnou prácou, bez zvýšenia ich daňového zaťaženia.
Predkladatelia preto historicky po prvý raz v Národnej rade Slovenskej republiky predstavujú model finančnej odluky štátu a cirkví, založený na zmene spôsobu financovania nielen aktivít cirkevných, ale i obnovy národných kultúrnych pamiatok, starostlivosť o ktoré predstavuje podstatnú časť výdavkov registrovaných cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike.
Predložený model finančnej odluky cirkví od štátu odstraňuje previazanosť a závislosť všetkých cirkví od vládnej moci. Zároveň vytvára priestor pre celkové zvýšenie financií, plynúcich na tieto účely, avšak nie z rozhodnutia politikov, ale občanov samotných. Nezabúda na riešenie historického dlhu pri obnove a rozvoji slovenského kultúrneho a historického dedičstva pre budúce generácie.
Navrhujeme, aby každý občan sám rozhodol o tom, či chce prispieť na fungovanie registrovaných cirkví a náboženských spoločností, a to prostredníctvom poukázania podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb do výšky 2 % jednej cirkvi podľa vlastnému výberu - analogicky, ako je tomu dnes pri poukázaní podielu dane na verejnoprospešný účel (mimovládnym organizáciám).
Finančné prostriedky zo zaplatenej dane, ktoré nebudú takýmto spôsobom asignované konkrétnym cirkvám, budú poukázané novozaloženému Fondu na obnovu kultúrneho dedičstva, ktorý takéto finančné prostriedky vynaloží na obnovu národných kultúrnych pamiatok (NKP). Jedna polovica prostriedkov tohto fondu bude využitá na obnovu NKP vo vlastníctve cirkví a rozhodovať o nej bude komisia, zložená zo zástupcov cirkví. Druhá polovica prostriedkov tohto fondu bude využitá na obnovu ostatných NKP, a rozhodovať o nej bude komisia zložená zo zástupcov Ministerstva kultúry SR a kultúrnej obce. Podrobnosti fungovania tohto fondu upraví samostatný zákon. Starostlivosť o NKP a ich obnova dnes tvorí podstatnú časť výdavkov cirkví na Slovensku.
Navrhuje sa tiež prechodné ustanovenie, podľa ktorého budú môcť v priebehu prvých štyroch rokov cirkvi využiť časť prostriedkov fondu, určených na obnovu sakrálnych NKP, aj na svoje všeobecné financovanie, s cieľom eliminovať riziko skokových zmien v príjmoch cirkví a náboženských spoločností.
Znenie návrhu zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatiu navrhovaného modelu finančnej odluky cirkví od štátu nebráni ani znenie Základnej zmluvy so Svätou stolicou (tzv. Vatikánskej zmluvy). Financovanie cirkví na Slovensku nie je upravené touto zmluvou, iba „komunistickým“ zákonom ešte z roku 1949 – čo určite nemôže tešiť ani samotné cirkvi. Znenie tohto zákona a jeho úprava je plne v moci slovenského parlamentu. Aj samotná
Vatikánska zmluva
 sa vo svojom texte
niekoľkokrát odvoláva na našu vnútroštátnu legislatívu, napríklad aj v oblasti sociálnej či školstva. Nakoľko dnes neexistujú medzinárodno-právne záväzky Slovenskej republiky, najmä čiastková osobitná medzinárodná zmluva o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi, ktorej prijatie predpokladá článok 20 Vatikánskej zmluvy, neexistujú dnes žiadne konkrétne záväzky, ktoré by bránili zmeniť aktuálny model financovania cirkví a náboženských spoločností.
Mýtus, že prijatiu finančnej odluky cirkví od štátu na Slovensku bráni Vatikánska zmluva, je teda nepravdivý, a to aj napriek tomu, že niektorí politici ho využívajú či už z neznalosti, alebo s úmyselným zámerom blokovať snahu o presadenie finančnej odluky cirkví od štátu.
Návrh zákona bude mať iba mierny dopad na rozpočet verejnej správy a na rozpočty samosprávnych krajov a obcí. Predložený model predpokladá negatívny dopad na rozpočet verejnej správy v roku 2017 vo výške 7,873 mil. eur.
•celkové negatívne dopady na rozpočet verejnej správy sú fixne dané ako 2 % dane z príjmov FO, nakoľko celá táto suma bude využitá, a to buď na financovanie cirkví (asignované prostriedky daňovníkmi), alebo ako príjem nového Fondu na obnovu kultúrneho dedičstva (zostávajúce neasignované prostriedky).
•celkové pozitívne dopady na rozpočet verejnej správy vyplývajú z úspory prostriedkov, určených dnes na financovanie cirkví a náboženských spoločností (rozpočtovaná suma 38,314 mil. eur) a určených dnes na obnovu kultúrnych pamiatok (dotačný systém MK SR – Obnovme si svoj dom, dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok pre obce z kapitoly všeobecná pokladničná správa a ďalšie prostriedky, napríklad dotácia na sanačné a základné rekonštrukčné práce na kaštieli Rusovce z kapitoly VPS).
•rozdiel medzi výdavkami nového systému a výdavkami, ktoré sa ušetria, predstavuje celkový negatívny dosah na rozpočet verejnej správy.
Dopad na rozpočty a príjmy cirkevných organizácií je možné vyčísliť len odhadom, vzhľadom na počet daňovníkov – fyzických osôb, ktoré sa rozhodnú previesť časť zaplatenej dane cirkvám. V prípade, ak by sa cirkvám rozhodlo prispieť 50 % všetkých daňovníkov na Slovensku (resp. daňovníkov, ktorých daňová povinnosť predstavuje polovicu celkovej daňovej povinnosti v SR), celkový príjem cirkví by zostal takmer nezmenený (časť z neho, vo výške cca. 1/3, by však bola účelovo viazaná na obnovu a rekonštrukciu národných kultúrnych pamiatok). V prípade, ak by sa 2 % cirkvám rozhodla poukázať menšia časť daňovníkov, príjem cirkví a náboženských spoločností by klesol, a naopak. S rastúcim počtom asignujúcich daňovníkov by rástol celkový príjem cirkví, ale i podiel tohto príjmu, ktorý môžu cirkvi a náboženské spoločnosti použiť bez konkrétneho účelu.
Predložený návrh právnej úpravy nebude mať dopad na životné prostredie, nezakladá nároky na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe; návrh nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti, na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť.
Návrh bude mať pozitívne sociálne dopady, vzhľadom na zvýšenie prostriedkov na obnovu národných kultúrnych pamiatok.
B.Osobitná časť
K Čl. I
1.V § 50 ods. 1 písm. a) sa vkladá nový bod 2., ktorý stanovuje daňovníkovi – fyzickej osobe – možnosť poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa osobitného predpisu – zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Týmto sa stanovuje nový mechanizmus financovania registrovaných cirkví a náboženských spoločností prostredníctvom poukázania časti zaplatenej dane, obdobne, ako je tomu dnes pri financovaní organizácií vykonávajúcich verejnoprospešný účel.
2.Legislatívno-technické ustanovenie, upravujúce identifikáciu registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
3.Stanovuje sa mechanizmus nakladania s časťou zaplatenej dane, ktorú daňovníci – fyzické osoby – nepoukážu cirkvám a náboženským spoločnostiam. Takéto daňovo neasignované prostriedky budú poukázané novému Fondu na obnovu kultúrneho dedičstva, ktorého vznik, fungovanie a nakladanie s finančnými prostriedkami upraví osobitný zákon.
Ďalej sa ustanovujú základné princípy pravidiel nakladania s takýmito finančnými prostriedkami vo Fonde na obnovu kultúrneho dedičstva. Fond finančné prostriedky využije výlučne na obnovu národných kultúrnych pamiatok. Jedna polovica prostriedkov fondu bude využitá na obnovu sakrálnych národných kultúrnych pamiatok (NKP), o ich prerozdelení a použití rozhodne cirkevná komisia, zložená zo zástupcov cirkví a náboženských spoločností. Druhá polovica prostriedkov fondu bude využitá na obnovu svetských NKP vo vlastníctve štátu, samospráv, fyzických a právnických osôb; o ich prerozdelení a použití rozhodne necirkevná komisia, zložená zo zástupcov Ministerstva kultúry SR a kultúrnej obce. Podrobnosti fungovania Fondu na obnovu kultúrneho dedičstva a jednotlivých komisií upraví v zmysle stanovených princípov osobitný zákon, dnes neexistujúci.
4.Legislatívno-technické ustanovenie, súvisiace s ustanovením novej možnosti poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
5.Legislatívno-technické ustanovenie, súvisiace s ustanovením novej možnosti poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Pre poukázanie podielu zaplatenej dane pre cirkvi a náboženské spoločnosti sa aplikuje rovnaká podmienka, ako pri poukázaní podielu zaplatenej dane na verejnoprospešný účel.
6.Ustanovuje sa, že daňovník môže poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % len jednej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Legislatívno-technickým ustanovením sa určuje, že daňovník pri tomto rozhodnutí môže zvoliť jednu z registrovaných cirkví alebo náboženských spoločností, ktorá je uvedená k 31.
decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v registri cirkví a náboženských spoločností vedenom Ministerstvom kultúry SR podľa osobitného predpisu.
7.Legislatívno-technická úprava, ustanovujúca, že nová registrovaná cirkev alebo nová náboženská spoločnosť sa môže stať prijímateľom podielu zaplatenej dane do výšky 2 %, ak bola registrovaná najneskôr v priebehu kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok oprávnenosti.
8.Legislatívno-technické ustanovenie, súvisiace s ustanovením novej možnosti poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
9.Legislatívno-technické ustanovenie, súvisiace s ustanovením novej možnosti poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
10.Legislatívno-technické ustanovenie, súvisiace s ustanovením novej možnosti poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
11.Legislatívno-technické ustanovenie, súvisiace s ustanovením novej možnosti poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Pre poukázanie podielu zaplatenej dane pre cirkvi a náboženské spoločnosti sa aplikuje rovnaká podmienka registrácie údajov u notára, ako pri poukázaní podielu zaplatenej dane na verejnoprospešný účel.
12.Rozširuje sa znenie § 50 ods. 10 až 13 tak, aby pravidlá pre osvedčenie prijímateľa, jeho zapísanie do zoznamu prijímateľov, prevedenia finančných prostriedkov podielu zaplatenej dane, naloženia s týmito prostriedkami v prípade nesplnenia podmienok či zániku prijímateľa a ďalšie súvisiace technické náležitosti, platili pre registrované cirkvi a náboženské organizácie obdobne ako dnes tieto pravidlá platia pri poukázaní podielu zaplatenej dane na verejnoprospešný účel.
13.Ustanovuje sa vznik a vedenie ročného prehľadu prijímateľov podielu zaplatenej dane, registrovaných cirkví a náboženských spoločností.
14.Legislatívno-technická úprava.
15.Ustanovuje sa účinnosť nového zákona tak, že poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti bude po prvýkrát možné pri podaní daňového priznania alebo ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v roku 2017, za zdaňovacie obdobie roku 2016.
Zároveň sa, s cieľom zaviesť postupný prechod na nový systém, zavádza prechodný mechanizmus využitia prostriedkov v novom Fonde na obnovu kultúrneho dedičstva na účel národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve registrovaných cirkví a náboženských spoločností, a to tak, že v prvých rokoch môžu cirkvi a náboženské spoločnosti využiť stanovenú časť týchto prostriedkov aj na všeobecné účely svojho fungovania. Od roku 2021 musia cirkvi a náboženské spoločnosti využiť všetky takéto prostriedky výlučne na účel obnovy NKP.
K Čl. II
Vypúšťajú sa časti zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností, ktoré stanovovali záväzok štátu uhrádzať registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam úhradu osobných požitkov duchovných a úhradu vecných nákladov spojených s výkonom bohoslužieb, náboženských úkonov a s cirkevnou administratívou, ako aj možnosť štátu poskytovať osobitnú pomoc na mimoriadne vecné náklady registrovaných cirkví a náboženských spoločností. V súvislosti s tým sa vypúšťa i povinnosť cirkví a náboženských spoločností predkladať Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky ročnú správu o hospodárení s takýmito finančnými prostriedkami, ktoré už viac štátom nebudú poskytované.
K Čl. III
Ustanovuje sa účinnosť zákona.