1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu novelizácie ústavného zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej „ústavný zákon“), ktorý nadobudol účinnosť 1. októbra.2004 je potreba reagovať na prijatie právnych úprav, ktoré majú dopad na tento ústavný zákona, ako aj potreba riešiť viacero problémov, ktoré vyplynuli najmä z praxe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií a z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Navrhované zmeny reagujú na nevyhnutné potreby praxe a nemenia podstatu predmetného ústavného zákona. Súčasne však navrhované zmeny rozširujú okruh verejných funkcionárov s ohľadom na doterajšie zmeny v štruktúre orgánov verejnej moci, ako i na potrebu sprísnenia ochrany verejného záujmu na širší počet verejných funkcionárov, ktorí spravujú štátny majetok a verejné financie. Rad zmien je zameraný najmä na procedurálne otázky v konaní o ochrane verejného záujmu, ale i na precíznejšie vykazovanie majetku verejných funkcionárov, to najmä s ohľadom na ich štruktúru a úplnosť oznámení verejných funkcionárov podľa čl. 7 ústavného zákona. Navrhované zmeny majú za cieľ nahradiť všeobecnosť ustanovení ústavného zákona tak, aby sa vyhovelo riešeniu tejto problematiky na úrovni ústavného zákona pri súčasnom spresnení niektorých jeho znení.

Uvedené zmeny odrážajú požiadavky verejnosti na podrobnosť oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov (ďalej „oznámenie“) s rozšírením informácií o veci v prenájme a dary, ako i sprecizovanie doteraz podávaných informácií. Z vecného hľadiska sa oznámenia podávajú na tlačivách, ktoré schvaľuje príslušný orgán, pričom ide o formálno-právne aplikovanie doterajšej praxe do ústavného zákona.

Predmetný návrh nemá dopady na štátny rozpočet Slovenskej republiky a nevyplývajú z neho nároky na pracovné sily. Keďže ide o ústavný zákon, ktorý nadväzuje na doterajšie ústavné postavenie konfliktu záujmov upravené doteraz na úrovni ústavných zákonov, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o problematiku ponechanú na výlučnú pôsobnosť národnej legislatívy, nie je potrebné posudzovať jeho súlad s právom Európskej únie.

2

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

_____________________________________________________________________

1.Navrhovateľ zákona: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky ...........................

2.Názov návrhu zákona: Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

3.V práve Európskej únie problematika návrhu zákona upravená: Nie je

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskemu spoločenstvu a Európskej únii: Nie sú

5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika: Vzhľadom na bod 3. sa neuvádza

6.Vyjadrenie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES a EÚ:

Keďže predmetná problematika je ponechaná na vnútroštátnu úpravu jednotlivých členských štátov, stupeň zlučiteľnosti s právom ES a EÚ sa nevyjadruje.

3

B. Osobitná časť

K bodu 1

Pôvodne taxatívny výpočet sa dopĺňa o ďalšie taxatívne určené funkcie pod písmená aa) až ao). V písmene ap) sa dáva priestor, aby sa za verejných funkcionárov považovali i ďalšie osoby, ktoré navrhuje alebo volí Národná rada Slovenskej republiky, ak nie sú obsiahnuté v predchádzajúcich ustanaoveniach.. Táto zmena definitívne vyrieši problém s rozširovaním počtu verejných funkcionárov, ku ktorému by podľa terajšej právnej úpravy mohlo dôjsť len novelou ústavného zákona.

Za najvýznačnejšiu zmenu možno považovať písm. ab), v ktorom sa z pôvodne určených verejných funkcionárov v akciových spoločnostiach so 100 % majetkovou účasťou štátu rozširuje na verejných funkcionárov v akciových spoločnosťou s majoritnou účasťou štátu, obce, vyššieho územného celku alebo s účasťou Fondu národného majetku SR.

K bodu 2

Návrh formálno-právne zjednodušuje doterajšiu zložitú konštrukciu čl. 5 ods. 2 až 6, pričom ponecháva pôvodné vecné riešenie. Naviac upravuje možnosť poberať odmenu za výkon funkcie podľa odseku 4 len do výšky minimálnej mzdy tak, ako je to v novoprijatej úprave platových pomerov poslancov národnej rady Slovenskej republiky pri výkone funkcie starostu, poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva a poslanca VÚC.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny v bode 2 tejto novely.

K bodu 4

Ponecháva sa pôvodná koncepcia prezentovania osobného záujmu verejného funkcionára s tým, že sa ustanovuje povinnosť oznámiť osobný záujem aj pred hlasovaním o veci pred príslušným orgánom.

4

K bodu 5

Návrh počíta so širším rozsahom údajov, ktoré musí verejný funkcionár poskytnúť osobitnému orgánu na kontrolu konfliktu záujmov, pričom ide o rozšírenie údajov týkajúcich sa darov a výpožičiek s určením nových finančných limitov, pri ktorých sa takéto oznámenie podáva. Pokiaľ ide o zverejňovanie týchto údajov, toto ustanovenie počíta s tým, že nie všetky údaje budú zverejňované. Týka sa to najmä identifikácie nehnuteľných a hnuteľných vecí a strán zmluvných vzťahov s odôvodnením, že ide o ochranu osobných údajov nielen verejného funkcionára, ale aj druhých zmluvných strán.

Sprísnenie spočíva v tom, že uvedené údaje má k dispozícii príslušný orgán, ktorý má možnosť vyvodiť zo zmien v majetkových pomeroch verejného funkcionára právne dôsledky.

Z hľadiska prehľadnosti a rozsahu zmien v článku 7 navrhujeme jeho úplné znenie.

K bodu 6 a 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny v bode 1 tejto novely a v bode 5 tejto novely.

K bodu 8

Spôsob, obsah a formu písomného oznámenia po skončení výkonu verejnej funkcie sa navrhuje riešiť rovnako, ako pri oznámeniach podľa článku 7 zmocnením orgánu, ktorému sa podávajú takéto oznámenia pripraviť tlačivo, na ktorom sa toto oznámenie podáva.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava v dôsledku rozšírenia pôsobnosti ústavného zákona o ďalších verejných funkcionárov.

K bodu 10

Ide o predĺženie lehoty na základe doterajších skúseností, keď nebolo možné vec ukončiť do 60 dní a za nesplnenie tejto poriadkovej lehoty nie je možné uložiť ani sankciu.

K bodu 11

Doterajšia právna úprava čl. 9 ods. 8 nefunkčne riešila otázku postupu pri možnej strate mandátu alebo skončení funkcie v súvislosti s porušovaním povinnosti verejného funkcionára, keď stanovovala komplikovaný spôsob preukazovania majetkových prírastkov

5

a podobne, s čím plne znefunkčnila inštitút straty mandátu alebo straty verejnej funkcie. Navrhovaný spôsob rieši jednoznačnejšie možnosti pri takomto postupe.

K bodu 12

Navrhuje sa zavedenie novej sankcie za novú skutkovú podstatu porušenie ústavného zákona pri nepodaní oznámenia o osobnom záujme. Zároveň sa spresňuje sankcia za neúplné alebo nepravdivé oznámenie. Doteraz bolo možné sankcionovať verejného funkcionára len za neúplné údaje v oznámení týkajúce sa výlučne jeho majetkových pomerov, nie iné zjavné nesprávnosti.

Zavádzajú sa tiež vecné a procesné podmienky na možnosť uložiť pokutu podľa ústavného zákona opakovanie, čím sa reaguje na judikatúru Ústavného súdu, podľa ktorej doteraz nebolo možné uložiť pokutu verejnému funkcionárovi opakovanie (nález Ústavného súdu SR II. ÚS 185/2014 zo dňa 13. novembra 2014).

Navrhuje sa spresniť kvórum na prijatie rozhodnutia vo všetkých konaniach podľa článku 9 rovnako.

V kontexte s rozšírením vecnej pôsobnosti tohto ústavného zákona sa upravuje tok jednotlivých výnosov z pokút.

K bodu 13

Navrhované riešenie odráža judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej má vzdanie sa verejnej funkcie súvislosť s možnosťou upustenia od uloženia pokuty cestou obligatórnosti zastavenia konania.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu v dôsledku zmien v čl. 9.

K bodu 15

Ide o klasické ustanovenia prechodného charakteru riešiace stav pred účinnosťou zákona a po jeho účinnosti s dopadmi na verejného funkcionára.

K Čl. II

6

Účinnosť sa navrhuje od 1. januáru 2016, a to i s ohľadom na skutočnosť, že právne následky je potrebné viazať na začiatok kalendárneho roka.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov

na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočty samospráv.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.