B. Osobitná časť

Osobitná časť

Čl. I.

K bodu 1

Definícia povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) zahŕňa osoby s

- plnou informačnou povinnosťou (štátne orgány, obce, vyššie územné celky), a

- obmedzenou informačnou povinnosťou (právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy) – sprístupňujú informácie iba v rozsahu tejto rozhodovacej činnosti.

Zámerom zákonodarcu je jednoznačné odlíšenie uvedeného vymedzenia a to prostredníctvom dvoch samostatných viet.

K bodu 2

Spresňuje sa definícia „hromadného prístupu“ a súčasne sa zavádza nová definícia „elektronického hromadného prístupu“. Potreba odlíšenia týchto pojmov súvisí najmä so zmenami vykonanými v § 6 ods. 1 a § 7 ods. 2.

K bodu 3

Legislatívno-technická zmena v dôsledku zavedenia definície „elektronického hromadného prístupu“.

K bodu 4

Zavádza sa pojem informácia. Definícia pojmu je odvodená od existujúcej definície na účely opakovaného použitia informácií, ktorá vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (§ 21b ods. 2). Informáciou sa rozumie akýkoľvek obsah alebo jeho časť, v akejkoľvek forme, najmä zaznamenaný na listine, uložený v elektronickej podobe, v podobe zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo audiovizuálneho diela.

K bodu 5

Doplnenie je potrebné vnímať v spojení so zmenami navrhovanými v ustanovení § 14 ods. 1, ktoré upravuje spôsoby podávania žiadostí o sprístupnenie informácií. V zmysle navrhovanej úpravy bude možné podať žiadosť iba takým „iným technicky vykonateľným spôsobom“, ktorý povinná osoba akceptuje (reaguje sa na možný rôzny stupeň technického vybavenia povinných osôb). Tieto „iné technicky vykonateľné spôsoby“ bude povinná osoba musieť proaktívne zverejniť, aby žiadateľ vopred vedel zvoliť spôsob podania žiadosti.

K bodu 6

Aplikačná prax ukázala, že povinné osoby pristupujú k zverejňovaniu informácií podľa písmena e) rôzne. Navrhuje sa, aby sa prehľad vzťahoval iba na právne predpisy (ktorých znenie je dostupné aj prostredníctvom Zbierky zákonov). Vo vzťahu k interným predpisom sa zavádza povinnosť zverejňovať ich znenie, rovnako sa táto povinnosť vzťahuje aj na existujúce výkladové stanoviská, podľa ktorých povinná osoba koná alebo rozhoduje. Pod pojmov „výkladové stanoviská, podľa ktorých povinná osoba koná alebo rozhoduje “ je potrebné rozumieť najmä metodiky, postupy, usmernenia, podľa ktorých povinná osoba koná.

K bodu 7

Rozširuje sa okruh povinne zverejňovaných informácií o úradné hodiny povinnej osoby.

K bodu 8

Zosúladenie so znením čl. 102 Ústavy. Ústavným zákonom z 23. februára 2001, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bola vypustená právomoc prezidenta nariadiť nezačínať alebo nepokračovať v trestnom konaní.

K bodu 9

V § 5 ods. 4 sa upravuje povinné zverejňovanie informácií vládou. Vláda je povinná zverejniť „texty materiálov (návrhy, správy, rozbory) predložených na rokovanie vlády a prijaté uznesenia vrátane ich príloh“. Vláda v rámci schvaľovania materiálov v mnohých prípadoch akceptuje pripomienky predložené na rokovaní vlády a navrhované uznesenia a materiály schváli s pripomienkami a zmenami. Tieto pripomienky sa nezverejňujú, zverejňuje sa len informácia, že materiál bo schválený s pripomienkami a výsledné znenie materiálu, čo obmedzuje dostupnosť informácií, ako bol materiál v rámci schvaľovania vo vláde zmenený. Vzhľadom na to sa navrhuje, aby v záujme väčšej prehľadnosti boli zverejňované aj schválené pripomienky k materiálom a uzneseniam.

K bodu 10

Rozširuje sa okruh povinne zverejňovaných informácií a to o informácie o osobe, ktorú povinná osoba (okruh sa vzťahuje na ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy, obce, vyššie územné celky) vymenovala alebo inak ustanovila do funkcie štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 (t.j. právnickej osoby založenej povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 alebo 2).

Základnou myšlienkou je stanovenie povinnosti zverejňovať osobné údaje, najmä v rozsahu tzv. životopisu, o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, t.j. kandidátov na verejnú funkciu. V tomto smere zákonodarca poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky: „Dôvody odlišného vymedzenia hraníc možných zásahov do osobnostných práv u verejných osôb možno vidieť jednak v skutočnosti, že vstupom do verejného priestoru musia tieto osoby preukázať vyššiu mieru tolerancie, teda strpieť vyššiu mieru záujmu o ich osobu.“ (Nález III. ÚS 385/2012-63).

Návrh ustanovenia presne vymedzuje účel a rozsah spracúvaných osobných údajov kandidátov na verejnú funkciu (okruh dotknutých osôb), nie je preto potrebné pred zverejnením osobných údajov kandidátov na verejnú funkciu požadovať od týchto osôb ich súhlas s takýmto zverejnením v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 11

Podľa súčasného znenia sa na zverejňovanie informácií obecnými zastupiteľstvami, mestskými zastupiteľstvami a miestnymi zastupiteľstvami a zastupiteľstvami samosprávy vyššieho územného celku primerane použije ustanovenie odseku 2 (zverejňovanie informácií Národnou radou Slovenskej republiky). Prax ukázala, že vzhľadom k rozdielnosti inštitútov nie je subsidiarita jednotne vykladaná, preto zákonodarca zvolil jasné vymedzenie povinne zverejňovaným informácií obcou a vyšším územným celkom.

K bodu 12

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám stanovuje povinným osobám v § 5 okruh proaktívne zverejňovaných informácií. V dôsledku plynutia času však môže dôjsť k zmene už zverejnených informácií, preto je potrebné zdôrazniť, že povinná osoba je povinná zabezpečiť súlad zverejnených informácií podľa odseku 9 s informáciami, ktoré má k dispozícii (pozn. nie so skutočným stavom, lebo ten nemusí byť povinnej osobe známy).

Odsek 10 reaguje na prax, kedy žiadatelia vo viacerých prípadoch žiadajú identickú informáciu. S cieľom uľahčenia sprístupňovania informácií vo forme odkazu na už zverejnenú informáciu (§ 7) sa zavádza povinnosť zverejniť už sprístupnenú informáciu na svojom webovom sídle. Vo vzťahu k povinným osobám podľa § 2 ods. 1 prvej vety sa zverejňovanie sprístupnených informácií zavádza ako povinnosť, vo vzťahu k iným povinným osobám ako možnosť. Povinná osoba musí dbať na to, aby pri zverejnení odpovede nedošlo k zverejneniu informácií, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných údajov žiadateľa.

K bodu 13

V dôsledku novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám (zákon č. 382/2011 Z. z.) sa zaviedla osobitná legálna definícia povinne zverejňovanej zmluvy pre povinné osoby podľa § 2 ods. 3. Vzhľadom k tomu, že v odseku 1 zostala všeobecná definícia povinných osôb zákonodarca má za to, že je potrebné zdôrazniť odlíšenie personálnej pôsobnosti odseku 1 a 2. Odsek 1 sa vzťahuje na povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 a odsek 2 sa vzťahuje na povinné osoby podľa § 2 ods. 3.

K bodu 14

Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového právneho predpisu.

K bodu 15

Navrhuje sa upraviť znenie ustanovení § 5a ods. 5 písmen a) a b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám tak, aby tieto ustanovenia plne zohľadňovali zmluvy (dohody) uzatvárané jednak v rámci pracovnoprávnych, štátnozamestnaneckých alebo iných pracovných vzťahov, z ktorých vznikajú finančné a iné záväzky povinným osobám uvedeným v § 5a ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pričom tieto štátnozamestnanecké pracovnoprávne a iné pracovne vzťahy primárne reguluje zákon o štátnej službe (zákon č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov) a Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 16

Navrhuje sa upraviť znenie § 5a ods. 5 písmena s) tak, aby sa na zmluvy o tlači bankoviek a na zmluvy o razbe mincí (ktoré spoločne patria medzi zákonné peniaze) vzťahoval rovnaký režim zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pritom sa prihliada aj na skutočnosť, že tlač

bankoviek sa štandardne zabezpečuje osobitným spoločným postupom viacerých národných centrálnych bánk v rámci Eurosystému a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), pričom sa rešpektuje aj služobné tajomstvo v rámci Eurosystému a Európskeho systému centrálnych bánk podľa čl. 37 ods. 37.1 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012), ktorý ako jednak z príloh (protokol č. 4) tvorí súčasť platnej Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012) a ktorý (podľa čl. 7 ods. 2 a 4 Ústavy SR) má dokonca prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky vrátane prednosti pred zákonom o slobodnom prístupe k informáciám (zákonom o slobodnom prístupe k informáciám).

K bodu 17

S ohľadom na požiadavky praxe sa rozširuje negatívny výpočet zmlúv, pri ktorých s ohľadom na účel povinného zverejňovania zmlúv (kontrola transparentného nakladania s verejnými prostriedkami) nie nevyhnutné ich zahrnutie pod režim povinného zverejňovania zmlúv. Ide o zmluvy, ktoré sú uzatvárané zväčša v identickom znení a s veľkým počtom subjektov.

K bodom 18 až 20

Súčasné znenie § 5a vo vzťahu k miestu zverejnenia povinne zverejňovanej zmluvy rozlišuje

- webové sídlo povinnej osoby – povinné osoby uvedené v § 5a ods. 6 (Národná banka Slovenska, obec, vyšší územný celok, ich rozpočtové a príspevkové organizácie, alebo povinné osoby, v ktorých majú viac ako 50% účasť),

- Centrálny register zmlúv – ostatné povinné osoby,

- Obchodný vestník – ak povinná osoba uvedená v § 5a ods. 6 nemá webové sídlo, prípadne ak podáva návrh na zverejnenie druhý účastník zmluvy.

Návrhom dochádza k zrušeniu zverejňovania povinne zverejňovaných zmlúv na webovom sídle povinnej osoby, t.j. k zjednoteniu zverejňovania v Centrálnom registri zmlúv. Na tento účel sa stanovuje neskoršia účinnosť (1. apríla 2016) a osobitné prechodné ustanovenie: „Povinne zverejňované zmluvy, ktoré sa podľa úpravy účinnej do 1. apríla 2016 nezverejňovali v registri, sa zverejňujú podľa úpravy účinnej do 1. apríla 2016.“

Z dôvodu, že nie všetky povinné osoby majú prístup na internet musí zostať zachovaná možnosť zverejniť zmluvu prostredníctvom Obchodného vestníka. Za účelom limitácie tejto možnosti sa stanovuje, že povinná osoba môže po dohode so svojim zriaďovateľom alebo so svojim zakladateľom povinne zverejňovanú zmluvu zverejniť prostredníctvom svojho zriaďovateľa alebo zakladateľa. Až v prípade, že sa takáto dohoda nedosiahla a povinná osoba nemá prístup k internetu, zverejňuje povinne zverejňovanú zmluvu bezodplatne v Obchodnom vestníku.

K bodu 21

Ide o prízvukovanie doterajšej právnej úpravy (nejde o zmenu), ktorá prelamovala princíp ochrany osobných údajov účastníka zmluvy odlišného od povinnej osoby. Osobné údaje uvedené pod písmenom a) je potrebné zverejniť pri každej povinne zverejňovanej zmluve. V prípade ak ide o zmluvu, ktorá na vznik, zmenu alebo zánik práva vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu je potrebné okrem osobných údajov uvedených v písmene a) zverejniť aj údaje o označení nehnuteľnosti v rozsahu podľa § 42 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 22

Predlžuje sa minimálna lehota zverejňovania povinne zverejnenej zmluvy na 30 rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona. Záujem spoločnosti na možnosti spätného vyhľadania povinne zverejňovanej zmluvy prevažuje prípadne námietky povinných osôb ohľadom nedostatku úložnej kapacity (tento argument navyše odpadá v dôsledku zjednotenia miesta povinného zverejňovania zmlúv v Centrálnom registri zmlúv).

K bodu 23

Rozsah sprievodných údajov, ktoré povinná osoba zverejňuje spolu s povinne zverejňovanou zmluvou a rozsah informácie o uzatvorení zmluvy podľa § 5a ods. 3 stanovuje ustanovenie § 2 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky 498/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o zverejňovaní zmlúv v Centrálnom registri zmlúv a náležitosti informácie o uzatvorení zmluvy (ďalej len „nariadenie vlády“). Vzhľadom k zjednoteniu miesta povinného zverejňovania zmlúv (Centrálny register zmlúv) a následných možných pochybností ohľadom záväznosti nariadenia vlády pre vybrané povinné osoby (napr. obce) sa navrhuje úprava presunúť úprava priamo do zákona (navrhovaný odsek 15 a 16).

V odseku 18 sa vymedzuje rozsah povinností pre Úrad vlády Slovenskej republiky ako správcu informačného systému – Centrálneho registra zmlúv.

Prax ukázala nedostatočnú úpravu vo vzťahu k oprave zjavne nesprávneho zverejneného údaja alebo opravu v prípade zverejnenia informácie, ktorá sa podľa tohto zákona nesprístupňuje. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje stanoviť presný postup (odsek 19) vrátane identifikácie osoby, ktorá opravu za povinnú osobu schválila v rozsahu mena, priezviska a pracovného zaradenia.

Povinne zverejňovaná zmluva sa zverejňuje bez odtlačku pečiatky účastníkov zmluvy a podpisov osôb (ak podpis nie je elektronický), pričom musí byť zachovaná identifikácia osôb. Navrhuje sa doplnenie uvedeného pravidla priamo do zákona, nakoľko postup povinných osôb je v tomto smere nejednotný. Ustanovenie vychádza aj z Usmernenia pre konverziu písomných dokumentov na elektronické dokumenty (verzia 3) vypracovaného Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Úradom vlády Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberá rôznymi aspektami konverzie a zverejňovania elektronických zmlúv, objednávok a faktúr na internete.

Odsek 21 nepredstavuje zmenu režimu, ide len o precizovanie z dôvodu právnej istoty. Ak existuje dôvod, že zmluva ako celok nie je povinne zverejňovanou zmluvou, nevylučuje to, aby bola táto zmluva žiadateľovi sprístupnená na základe žiadosti podľa § 14 a nasl. (obmedzenia sprístupnenia informácie podľa § 8 až 12 ostávajú zachované). Rovnako nie je vylúčené sprístupnenie zmluvy uzatvorenej v bežnom obchodnom styku (obmedzenia sprístupnenia informácie podľa § 8 až 12 ostávajú zachované), namiesto ktorej sa zverejňuje len informácia o jej uzatvorení (§ 5a ods. 3).

K bodom 24 a 29

Navrhuje sa, aby rovnako ako pre zmluvy aj pre zverejňovanie informácií o faktúrach a objednávkach prišlo k zjednoteniu miesta v centrálnom registri. Aktuálne rôznorodé spôsoby zverejňovania údajov o faktúrach a objednávkach v mnohých prípadoch obmedzujú jednoduché vyhľadávanie a vyvolávajú náklady na udržiavanie množstva rôznorodých systémov.

Ak údaje o faktúre alebo objednávke nie sú povinne zverejňované (§ 5b ods. 3, ktorý súvisí s § 5a ods. 3 a 5), uvedené nevylučuje to, aby žiadateľovi boli tieto údaje sprístupnené na základe žiadosti podľa § 14 a nasl. zákona o slobodnom prístupe k informáciám

K bodom 25 až 27

Rozširuje sa okruh zverejňovaných údajov o údaje o faktúrach vystavených povinnou osobou. Ide o situáciu, kedy povinná osoba tovary, služby alebo práce neprijíma ale ich poskytuje (napr. dá do prenájmu priestory).

K bodu 28

Zmena v nadväznosti na predchádzajúci novelizačný bod.

K bodu 30

Uprednostňuje sa zverejňovanie informácií podľa § 5 spôsobom umožňujúcim elektronický hromadný prístup tak, že sa ukladá povinnosť povinným osobám, ktoré majú zriadené svoje webové sídlo zverejňovať informácie podľa § 5 spôsobom umožňujúcim elektronický hromadný prístup. Výnimku z tejto povinnosti mali doteraz fyzické osoby a obce, ktoré nie sú mestami. Navrhuje sa, aby sa výnimka vzťahovala len na tie povinné osoby, ktoré nemajú zriadené svoje webové sídlo. Doterajšia úprava stanovuje minimálnu dobu zverejnenia iba vo vzťahu k informáciám podľa § 5 ods. 6 (zverejňovanie informácií o nehnuteľnostiach a hnuteľných veciach s hodnotou nad 20-násobok minimálnej mzdy prevedených do vlastníctva inej osoby), a to jeden rok. Navrhuje sa, aby sa minimálna doba zverejnenia týkala všetkých informácií podľa § 5 a aby bola stanovená na 30 rokov.

K bodu 31

Precizuje sa miesto ďalšieho zverejňovania informácií podľa § 5 ods. 1, a to o požiadavku, aby bolo verejne prístupné. Uvedené však neznamená, že informácie majú byť dostupné kedykoľvek - iba v úradných hodinách (§ 5 ods. 1 nové písm. g)) a kdekoľvek - iba vo verejne prístupných častiach pracoviska (napr. vestibul, chodba).

K bodu 32

Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového zákona v oblasti ochrany osobných údajov - zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 33

Dôvodom zavedenia tejto povinnosti je skutočnosť, že v praxi boli často zverejňované informácie, ktoré boli neaktuálne. Ukladá sa povinnosť, že informácie sa zverejňujú s uvedením dátumu zverejnenia. Informácie, ktorých platnosť alebo účinnosť uplynula a budú naďalej zverejňované, najmä z archívnych dôvodov, budú zverejňované s doplňujúcou informáciou o uplynutí ich platnosti alebo účinnosti, ak uplynutie ich platnosti alebo účinnosti jednoznačne nevyplýva z ich znenia. Rovnako ako pri zverejňovaných zmluvách je žiaduce, aby boli verejne dostupné informácie o zmenách zverejňovaných informácií.

K bodu 34

Z dôvodu absencie lehoty na zverejnenie informácií podľa § 5 sa ustanovuje, že povinná osoba tieto informácie zverejní bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 15 pracovných dní odo dňa keď povinná osoba má informácie k dispozícii, ak zákon neustanovuje inak -napr. § 5 ods. 2 písm. c).

K bodu 35

Navrhuje sa, aby sa aj vo forme otvorených údajov zverejňovali všetky informácie zverejňované na webových sídlach povinných osôb, nielen informácie, ktoré sú sprístupňované na účel ich opakovaného použitia. Odkaz na Výnos o štandardoch dopĺňa potrebnú informáciu, na ktorú povinné osoby často zabúdajú.

K bodom 36 a 37

Upravuje sa lehota na vybavenie žiadosti podľa § 7, kedy povinná osoba žiadosť vybavuje odkázaním na už zverejnené informácie. Doterajšia lehota 5 kalendárnych dní sa mení na lehotu 3 pracovných dní. Prax ukázala, že povinné osoby často odkazujú na svoje webové sídlo všeobecne, pričom žiadateľ musí prehľadávať celý obsah webového sídla. Na základe uvedeného sa stanovuje požiadavka odkázať na presné označenie dokumentu a miesta alebo URL adresy, aby bol účel tohto spôsobu vybavenia žiadosti zachovaný.

K bodom 38 až 41

Bankové tajomstvo je povinná chrániť v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výlučne banka alebo pobočka zahraničnej banky. Prax ukázala, že niektoré povinné osoby si interpretovali bankové tajomstvo tendenčne tak, že sa dávali do pozície osoby, ktorá je povinná bankové tajomstvo chrániť, napríklad ak povinná osoba prijala úver z banky, nesprístupnila a nezverejnila celú zmluvu s poukazom na to, že ide o bankové tajomstvo. Obmedzenie sprístupnenia podľa § 8 ods. 3 môže použiť iba povinná osoba, ktorá je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky.

K bodu 42

V súvislosti s úpravou súhlasu v prípade osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony dochádza k zjednoteniu s odsekom 2. Súhlas na sprístupnenie informácií môže poskytnúť zákonný zástupca tejto osoby v zmysle úpravy Občianskeho zákonníka. Nakoľko v zákone absentovali procesné ustanovenia zaslania výzvy zo strany povinnej osoby, vrátane lehôt, zavádza sa jednotný režim, ktorý je z dôvodu prehľadnosti úpravy rovnako použitý aj pri ďalších ustanoveniach, ktoré predpokladajú zaslanie výzvy zo strany povinnej osoby - napr. § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) a c). Výzva sa odosiela do štyroch pracovných dní odo dňa podania žiadosti. Žiadosť je podľa § 14 ods. 4 podaná dňom, kedy je oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Ak súhlas dotknutej osoby alebo osoby oprávnenej udeliť súhlas nie je doručený povinnej osoby do desiatich dní odo dňa odoslania výzvy, predpokladá sa, že so sprístupnením nesúhlasí.

Navrhuje sa doplniť ustanovenie, ktorým sa jednoznačne stanoví, že na zvukové a obrazové záznamy z rokovaní orgánov povinných osôb, ani na písomnosti, podobizne a obrazové snímky na nich vyhotovené sa nevzťahuje ochrana osobnosti a osobných údajov. Fyzické osoby na rokovaní orgánov povinných osôb nekonajú ako súkromné osoby, ale ako zástupcovia povinných osôb. Preto na akékoľvek záznamy z nich nemožno nahliadať ako na prejavy osobnej povahy, a teda nie je dôvod vylučovať ich z režimu sprístupňovania informácií na základe ochrany osobnosti a osobných údajov. Takýto záver vyplýva podľa názoru predkladateľov už zo

súčasného znenia zákona pri jeho korektnom výklade. Uvedená veta sa navrhuje do zákona doplniť v záujme dosiahnutia väčšej jednoznačnosti tohto ustanovenia zákona.

K bodu 43

Navrhuje sa doplniť rozsah zverejňovaných informácií o zamestnancoch povinných osôb. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy pod zámienkou, že ide o osobné údaje, sú utajované aj samotné mená a priezviská zamestnancov povinných osôb. Takáto prax je v rozpore s požiadavkou transparentnosti výkonu verejnej moci. Navrhuje sa aj legislatívno-technická zmena v dôsledku nového zákona v oblasti ochrany osobných údajov - zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a postup pri udelení súhlasu dotknutej osoby na základe výzvy.

K bodu 44

Dochádza k rozšíreniu osôb v § 9 ods. 3 o osobu, ktorá vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu povinnej osoby podľa § 2 ods. 3. Aj pri tejto osobe má navrhovateľ zato, že prevažuje verejný záujem na poznaní informácií o jej činnosti nad požiadavkou ochrany jej osobných údajov (len v zákonom stanovenom rozsahu).

V tomto smere zákonodarca poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky: „Dôvody odlišného vymedzenia hraníc možných zásahov do osobnostných práv u verejných osôb možno vidieť jednak v skutočnosti, že vstupom do verejného priestoru musia tieto osoby preukázať vyššiu mieru tolerancie, teda strpieť vyššiu mieru záujmu o ich osobu.“ (Nález III. ÚS 385/2012-63).

Súčasne vo vzťahu k všetkých osobám uvedeným v § 9 ods. 3 sa rozširuje písmeno g) týkajúce sa platových pomerov a to o nepeňažné plnenia priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti. Z dôvodu odstránenia pochybností ohľadom ďalšieho nakladania s informáciami sprístupnenými na základe tohto odseku sa stanovuje, že informácie podľa tohto odseku možno zverejňovať a šíriť bez súhlasu dotknutej osoby.

K bodu 45

Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového zákona o ochrane osobných údajov - zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 46

Na to, aby určité skutočnosti tvorili predmet obchodného tajomstva, musia byť kumulatívne splnené zákonné predpoklady definované v § 17 Obchodného zákonníka. Za obchodné tajomstvo nemožno teda považovať akékoľvek skutočnosti, ktoré majú byť utajované, ale iba také, ktoré napĺňajú definíciu v zmysle Obchodného zákonníka. Fakt, že zmluvné strany v zmluve označia ustanovenia (informácie) ako obchodné tajomstvo nestačí na to, aby sa takéto dojednanie stalo obchodným tajomstvom, pokiaľ nespĺňa predpoklady definované Obchodným zákonníkom. Takýto prístup k výkladu § 10 potvrdili aj viaceré slovenské súdy vo svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 98/99). Nedochádza teda k zmene úpravy, len o precizovanie.

K bodu 47

Významom dôvodu nesprístupnenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) je chrániť informácie, ktoré povinná osoba získala od iných ako povinných osôb, a ktoré jej informácie poskytli bez právnej povinnosti (t.j. neexistuje žiadne ustanovenie, v dôsledku ktorého by bola táto osoba povinná informácie povinnej osobe poskytnúť) alebo bez súvisu so správnym konaním. V praxi ide najčastejšie o neformálne listy, podnety a doklady, ktoré nie sú obligatórnou súčasťou podaní, ktoré sú adresované povinným osobám. Navrhuje sa jednoznačne stanoviť, že za takéto informácie nepovažujú informácie od iných povinných osôb, ani informácie od právnických osôb a ochrana sa týka len informácií od fyzických osôb, ktoré nie sú povinnými osobami.

K bodu 48

Povinná osoba môže mať k dispozícii súhlas oprávnenej osoby sprístupniť informácie, ktoré sú predmetom ochrany duševného vlastníctva (napr. daný v minulosti na dobu neurčitú). V tomto prípade si ho opätovne od oprávnenej osoby nežiada. Spojenie „informácie týkajúce sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability“ je už v zákone o slobodnom prístupe k informáciám uvedené, a to v prípade prelomenia ochrany obchodného tajomstva (§ 10 ods. 2), pričom pojmy vychádzajú z Dohovoru o biologickej diverzite (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 34/1996 Z. z.). Povinná osoba teda nebude môcť nesprístupniť/obmedziť sprístupnenie takýchto informácií z dôvodu, že by sprístupnením mohlo dôjsť k porušeniu ochrany duševného vlastníctva. Rovnako nebude môcť z dôvodu ochrany duševného vlastníctva prísť k obmedzeniu sprístupnenia informácií o väčších stavbách majúcich dopad na širšie okolie a informácií, ktoré sa týkajú použitia verejných financií, či majetku povinných osôb, vzhľadom na prevažujúci verejný záujem na sprístupnení týchto informácií.

K bodu 49

Podľa súčasného znenia § 11 ods. 1 písm. d) povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak „sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu,24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy“. Možnosť sprístupniť informácie o činnosti orgánov činných v trestnom konaní sa tak týka iba rozhodnutí policajta v prípravnom konaní, teda po začatí trestného stíhania. Takáto úprava ja však neprimerane zužujúca. Je vo verejnom záujme, aby existovala možnosť sprístupniť aj ďalšie rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, najmä rozhodnutia podľa druhej časti prvej hlavy (§ 196 až 198 Trestného poriadku), týkajúce sa postupu pred začatím trestného stíhania – odmietnutie veci, odloženie veci alebo odovzdanie veci, ako aj rozhodnutia podľa druhej časti druhej hlavy prvého dielu (§ 199 začatie trestného stíhania). Súčasný stav umožňuje orgánom činným v trestnom konaní utajovať informácie aj v dôležitých kauzách týkajúcich sa závažných podozrení z korupcie a ďalšej trestnej činnosti.

K bodu 50

Účelom nesprístupnenia/obmedzenia sprístupnenia informácií podľa písmena h) je zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Postup kontroly, dohľadu alebo dozoru upravujú osobitné predpisy (napr. zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení

neskorších predpisov). Tento účel je potrebné zdôrazniť, v nadväznosti na čo sa v zákone navrhuje spresniť, že nesprístupniť/obmedziť sprístupnenie informácií podľa tohto písmena je možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neuskutočnenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončených kontrol, dohľadov a dozorov totiž absentuje účel (zabezpečenie nerušeného výkonu). Rovnako je potrebné sprístupniť aj kontrolované dokumenty, ktoré vznikli pred začatím kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak samozrejme neexistuje iný dôvod ich nesprístupnenia/obmedzenia sprístupnenia.

Písmeno i) sa precizuje tak, aby bol okruh informácií, ktoré sú nesprístupnené/sprístupnené v obmedzenom rozsahu podľa tohto písmena, limitovaný na nevyhnutné minimum. Súčasné sa dopĺňa pojem „životne dôležitý zdroj“, ktorého definíciu upravuje zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

K bodu 51

V nadväznosti na požiadavky vyplývajúce z praxe povinných osôb, dochádza k rozšíreniu dôvodov nesprístupnenia/obmedzenia sprístupnenia informácií o nasledovné:

j) ide o informácie, ktorých sprístupnenie by umožnilo neoprávnené vniknutie, neoprávnenú manipuláciu, narušenie alebo zničenie informačného systému 7d), ktorých rozsah ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,

Vecne obdobné znenie (bez odkazu na vykonávací predpis) bolo navrhované predkladateľom v už novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám z roku 2011 - predmetom novely však zostal len režim povinného zverejňovania zmlúv, údajov o objednávkach a faktúrach. Predmetom novely v roku 2012 bol len režim opakovaného použitia informácií, v ktorom je obdobné znenie zahrnuté - § 21c ods. 1 písm. h).

Viaceré povinné osoby dlhodobo sledujú problém s nezahrnutím takéhoto ustanovenia do § 11, kde môžu na základe takéhoto zverejnenia vzniknúť hackerským útokom významné majetkové škody a ďalšie poškodenia. Vzhľadom na neustále vyvíjajúci sa rozsah informácií a ich technický charakter zvolil predkladateľ formu splnomocňovacieho ustanovenia, ktoré predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré je gestorom informatizácie spoločnosti, po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Návrh vykonávacieho predpisu tvorí súčasť materiálu.

k) ide o dokumentáciu podľa osobitných predpisov24d), ktorá obsahuje informácie o obvinenom vo výkone väzby alebo odsúdenom vo výkone trestu odňatia slobody, ktorých zverejnenie by mohlo viesť k mareniu účelu výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody,

Cieľom je vyňať dokumentáciu vedenú o obvinenom a odsúdenom. Ide o tzv. osobný spis a osobnú kartu obvineného a odsúdeného, pričom návrh reaguje na za posledné roky sa neustále množiace požiadavky obvinených a odsúdených na vyhotovovanie fotokópií dokumentácie, ktorá je v súvislosti so zaobchádzaním s nimi zborom vedená pre služobné potreby. Ide o špecifický druh dokumentácie, ktorá slúži najmä na identifikáciu správania obvineného alebo odsúdeného, vrátane údajov nevyhnutných pre zabezpečenie účelu výkonu väzby a výkonu trestu

odňatia slobody. Údaje sú rôzneho charakteru – zahŕňajú napríklad aj informácie operatívneho charakteru pre potreby regulácie rozsahu a obsahu kontaktu obvineného alebo odsúdeného a rôznu inú dokumentáciu, ktorú vedie personál pre potreby zabezpečenia účelu výkonu väzby alebo účelu výkonu trestu odňatia slobody. Povinnosť zverejniť alebo sprístupniť žiadateľovi informáciu v podobe výpiskov alebo fotokópií týchto dokumentov môže viesť k zmareniu účelu výkonu väzby alebo účelu výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na režim, ktorý si vyžaduje vedenie utajenej dokumentácie je neúčelné, aby sa osobný spis a osobná karta obvineného a odsúdeného viedla ako utajovaná skutočnosť.

l) ide o informáciu týkajúcu sa zastupovania Slovenskej republiky v konaní podľa čl. 108 ods. 2 druhý pododsek, čl. 114 ods. 9, čl. 258, čl. 259, čl. 260, čl. 271 písm. a) a d) alebo čl. 348 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní EÚ, v konaní EU Pilot alebo v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie, ak neexistuje prevažujúci verejný záujem na sprístupnení informácie, okrem rozhodnutia alebo informácie o výsledku konania, ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy; toto obmedzenie prístupu k informáciám sa neuplatňuje, ak bolo konanie už ukončené,

Ustanovenie zodpovedá potrebe chrániť efektívnosť a nestrannosť v rámci zastupovania Slovenskej republiky v konaní podľa čl. 108 ods. 2 druhý pododsek, čl. 114 ods. 9, čl. 258, čl. 259, čl. 260, čl. 271 písm. a) a d) alebo čl. 348 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní EÚ, v konaní EÚ Pilot resp. súdnych konaní pred Súdnym dvorom EÚ. Sprístupňovanie súvisiacich informácií by totiž mohlo ohroziť nestrannosť rozhodovacieho procesu Európskej komisie resp. Súdneho dvora EÚ. Zároveň je v záujme riadnej a efektívnej obhajoby práv a záujmov Slovenskej republiky v uvedených konaniach, aby procesná stratégia Slovenskej republiky zvolená s cieľom hájiť jej práva a záujmy nebola verejne známa. V súlade so zásadou riadneho odôvodnenia rozhodnutia sa však povinná osoba v prípade nesprístupnenia informácií musí vysporiadať s korektívom prevažujúceho verejného záujmu. Rozhodnutia alebo informácie o výsledku konania sa nesprístupňujú iba v prípade ak ich sprístupnenie zakazujú osobitné predpisy. Toto obmedzenie prístupu k informáciám sa bude uplatňovať iba vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam.

m) ide o informáciu o konaní o azyle podľa osobitného zákona24e) okrem rozhodnutia alebo informácie o výsledku konania, ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,

Vzhľadom na osobitné postavenie žiadateľov o udelenie azylu, s poukázaním na skutočnosť, že žiadatelia o udelenie azylu používajú, oproti iným skupinám cudzincov, zvýšenú ochranu a starostlivosť, ktorá vychádza z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, sa navrhuje vylúčiť informácie o konaní o azyle podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov, okrem rozhodnutia alebo informácie o výsledku konania, ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

n) ide o informáciu o prebiehajúcom konaní o priestupku24f), okrem rozhodnutia alebo informácie o výsledku konania, ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

Podávanie informácií prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám v priebehu objasňovania priestupkov môže zasahovať do postupu príslušných orgánov a ovplyvňovať ho, a taktiež zasahovať do procesnej samostatnosti správnych orgánov, ktoré vo veci rozhodujú.

Navrhuje sa preto obmedziť sprístupnenie informácií o prebiehajúcom konaní s výnimkou rozhodnutia alebo informácie o výsledku konania, ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. K tomuto pozri aj čl. III bod 2.

K bodu 52

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 53 a 54

Technické možnosti povinných osôb nie sú identické či už medzi povinnými osobami navzájom a taktiež nie v porovnaní so žiadateľmi, preto je potrebné osobitne vymedziť technicky vykonateľný spôsob najmä z pohľadu povinnej osoby. V nadväznosti na novelizačný bod 5 bude povinná osoba proaktívne zverejňovať, ktoré technicky vykonateľné spôsoby podania žiadosti povinná osoba akceptuje a za akých podmienok, napríklad aké typy pamäťových médií je možné použiť. Súčasne sa negatívne vymedzuje, že povinným osobám, ktoré nemajú zriadenú elektronickú podateľňu, nemožno podať žiadosť podpísanú zaručeným elektronickým podpisom elektronickou poštou.

V prípade žiadateľov, ktorí majú adresu bydliska alebo sídla mimo krajín Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa z dôvodu hospodárnosti zavádza ako povinná náležitosť žiadosti adresa elektronickej pošty (neplatí v prípade, ak povinná osoba nemá zriadenú adresu elektronickej pošty). Ak takýto žiadateľ adresu elektronickej pošty neuvedie, povinná osoba ho nevyzýva na doplnenie žiadosti podľa odseku 3 prvá veta ani nepoučuje podľa odseku 3 druhá veta, ale rovno žiadosť odloží. Účelom ustanovenia je eliminovať možné špekulatívne zámery žiadateľov vyžadovať si zasielanie sprístupnených informácií na adresy mimo krajín Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho spoločenstva nákladnými spôsobmi a tak šikanovať povinné osoby. Preto sa preferuje komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty.

K bodu 55

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy kedy povinná osoba mala len oznámiť žiadateľovi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácie, navrhovaná úprava stanovuje presne lehotu dokedy má tento údaj povinná osoba oznámiť. Ide o tri pracovné dni, pričom lehota začína plynúť odo dňa podania žiadosti (nie žiadosti o sprístupnenie informácie, ale žiadosti o oznámenie výšky úhrady). Absolútnou lehotou dokedy sa má táto informácia poskytnúť žiadateľovi je moment sprístupnenia informácie. Tým sa má dať žiadateľovi možnosť, aby prípadne modifikoval rozsah požadovaných informácií. Prijatie žiadosti sa má na žiadosť písomne potvrdiť bez zbytočného odkladu.

K bodu 56

Mení sa lehota na postúpenie žiadosti z piatich kalendárnych dní na tri pracovné dni odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe.

K bodu 57

Spresňuje sa terminológia tak, že pojem fotokópia sa považuje za synonymum pojmu odpis. Vypúšťa sa veta „Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.“ z dôvodu, že sa daná problematika presúva do novo navrhovaného odseku 11 predmetného paragrafu.

Obmedzenie sprístupňovania informácií poštou (t.j. napríklad v prípade, že informácie sa doručujú poštovou službou) vzťahujúce sa na adresu bydliska alebo adresu sídla žiadateľa mimo krajín Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho spoločenstva, reaguje na aplikačné problémy v praxi. Stávalo sa, že napríklad žiadateľ uvádzal v žiadosti adresu, ktorá bola fiktívna a s cieľom poškodiť resp. iniciovať neúčelné vynaloženie finančných prostriedkov uviedol, že sa žiadateľ nachádza na adrese resp. že žiada informácie sprístupniť poštou na adresu v krajine, ktorá patrí do vysokého a drahého tarifného poštového pásma. Povinná osoba nemá a ani na základe predloženého návrhu zákona nebude mať napríklad vzhľadom k ustanoveniu § 16 ods. 9 (Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.) alebo § 14 ods. 2 (Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.) možnosť zistiť, či žiadateľ na danej adrese skutočne poštu preberá.

K bodu 58

Tým, že sa vypúšťa veta z § 16 ods. 1 v znení „Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.“, ktorá bola vágna a vyvolávala aplikačné problémy, bolo potrebné nastaviť presnejšie pravidlá spôsobu sprístupňovania informácie. Platí, že ak informáciu nemôže povinná osoba sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, povinná osoba odošle žiadateľovi do štyroch pracovných dní odo dňa podania žiadosti oznámenie o dôvodoch, pre ktoré nie je možné sprístupniť informáciu určeným spôsobom, a navrhne žiadateľovi všetky spôsoby sprístupnenia informácie, ktorými je možné informáciu sprístupniť.

Sprísňuje sa režim dohadovania spôsobu sprístupňovania v tom, že povinná osoba musí preukázať dôvody. Tieto musí oznámiť písomne. Aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom pri sprístupňovaní informácií, povinná osoba musí do štyroch pracovných dní odo dňa podania žiadosti oznámenie odoslať. Zavádza sa teda mandátny postup povinnej osoby v záujme preskúmateľnosti opodstatnenia dôvodov pre ktoré nie je možné sprístupniť informáciu určeným spôsobom. Povinná osoba má zároveň navrhnúť žiadateľovi spôsoby sprístupnenia informácie, ktorými je možné informáciu sprístupniť.

Žiadateľ má možnosť zaslať odpoveď povinnej osobe o určení niektorého z navrhnutých spôsobov sprístupnenia informácie spôsobmi uvedenými v § 14 ods. 1, t.j. písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo prostredníctvom elektronickej schránky, iným technicky vykonateľným spôsobom, ktorý povinná osoba akceptuje. Rovnako platia navrhované obmedzenia vo vzťahu k žiadosti podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

Ak odpoveď žiadateľa o určení niektorého z navrhnutých spôsobov sprístupnenia informácie nie je doručená do desiatich dní odo dňa odoslania oznámenia, povinná osoba sprístupní žiadateľovi informáciu spôsobom vyžadujúcim v porovnaní s inými spôsobmi najnižšie náklady za sprístupnenie informácií.

V záujem ochrany záujmov žiadateľa pred možným šikanóznym výkonom oprávnenia povinnej osoby zákon limituje sprístupnenie informácie výlučne nahliadnutím do spisu v prípade, ak žiadateľ žiadal sprístupniť informáciu telefonicky, faxom, poštou alebo elektronickou poštou. Rovnako nebude možné sprístupniť informáciu výlučne ústnou formou, ak žiadateľ žiadal o informáciu v písomnej forme.

V odseku 12 sa navrhuje, aby sa informácie sprístupňovali vo forme, v ktorej je možné vyhľadávať jednotlivé informácie a ďalej ich kopírovať. Na požiadanie by sa informácie sprístupňovali vo forme, ktorú je možné upravovať a ďalej spracovávať, napríklad tabuľky s aktívnymi vzorcami a podobne. Odkaz na Výnos č. 55/2014 Z. z. dopĺňa chýbajúcu informáciu o existujúcich štandardoch, na ktoré povinné osoby často zabúdajú. Teda, aby povinné osoby poskytovanú informáciu nekonvertovali do formátu, ktorý bude obmedzovať jej ďalšie spracovanie. Na požiadanie a ak to ich povaha informácie umožňuje, by sa informácie mali poskytovať aj vo forme otvorených údajov.

K bodu 59

Prax ukázala, že viaceré povinné osoby bezdôvodne predlžovali lehotu na vybavenie žiadosti a to tak, že nepreukázali žiadateľovi technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie. Len stroho v oznámení odcitovali príslušné ustanovenie zákona. Navrhovaná úprava ukladá v tomto prípade povinnej osobe konkrétne uviesť o aké technické problémy ide.

K bodu 60

Pre uľahčenie spôsobu vybavovania žiadosti najmä v prípadoch, keď faktory ovplyvňujúce plynutie lehoty sú mimo sféry vplyvu povinnej osoby sa zavádzajú osobitné dôvody prerušenia plynutia lehoty.

Moment, ktorý spôsobuje zo zákona prerušenie je odoslanie výzvy. Táto výzva môže byť odlišná v závislosti na situácii. Daná úprava nadväzuje na navrhovanú právnu úpravu, ktorá má upraviť procesné ustanovenia zaslania výzvy zo strany povinnej osoby, vrátane lehôt. Zavádza sa jednotný režim, ktorý je z dôvodu prehľadnosti úpravy jednotne použitý aj pri ďalších ustanoveniach, ktoré predpokladajú zaslanie výzvy zo strany povinnej osoby - napr. § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) a c). Lehota sa prerušuje od odoslania výzvy do dňa doručenia súhlasu dotknutej osoby alebo do dňa márneho uplynutia lehoty na doručenie súhlasu (na mysli sa má súhlas podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/ alebo § 11 ods. 1 písm. c). Okrem vyššie uvedených výziev sa reaguje aj na novo navrhovanú úpravu dohodovania (určovania) niektorého z navrhnutých spôsobov sprístupnenia informácie (§ 16 ods. 11).

K bodom 61 a 62

Spresňuje sa povinnosť, že ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, je povinná o vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.

K bodu 63

Pri tzv. fiktívnom rozhodnutí spresňujú výkladové problémy pri počítaní lehoty jeho vzniku.

Súčasne sa reaguje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (5Sži/21/2012, 5Sži/22/2012, 5Sži/23/2012) podľa ktorej: ak je rozhodnutie o poskytnutí, čiastočnom poskytnutí alebo aj neposkytnutí informácie vydané hoci aj dodatočne, teda po uplynutí lehôt stanovených na vybavenie žiadosti, resp. na rozhodnutie o odvolaní v § 17 resp. § 19 zákona č. 211/2000 Z. z., zaniká možnosť uplatnenia fiktívneho rozhodnutia. Iba takýto prístup umožní splniť zákonnú požiadavku na právo na informáciu v čo najkratšej lehote, nakoľko účelom zákona o slobode informácií je včasné podanie informácie, nie vydávanie

fiktívnych rozhodnutí. Ak teda rozhodnutie o žiadosti o informáciu bolo vydané, „fiktívne rozhodnutie“ sa stáva bezpredmetným.

Zákonodarca má za to, že na rozhodnutia podľa odseku 1 a 2 vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty by sa nemalo neprihliadať. Tzv. fiktívne rozhodnutia majú veľký význam najmä pokiaľ ide o možnosť žiadateľa domáhať sa zrušenia nezákonného rozhodnutia v rámci správneho súdnictva. Ak by sa v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia pripustil zánik možnosti uplatnenia fiktívneho rozhodnutia povinná osoba by mohla svojvoľne a takpovediac beztrestne predlžovať zákonné lehoty.

Ďalej sa upresňuje, že tzv. fiktívne rozhodnutia nie je dôvodom na zastavenie konania v tej istej veci podľa Správneho poriadku.

K bodu 64

Z dôvodu komplexnej úpravy v § 19 ods. 7 sa § 18 odsek 4 vypúšťa. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 tak v zmysle novej úpravy bude správnym orgánom, ktorý v prvom stupni bude oprávnený vydať rozhodnutie podľa § 18.

K bodu 65

Tzv. fiktívne rozhodnutie (§ 18 ods. 3) je rozhodnutie špecifické pre zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Toto rozhodnutie je potrebné zaradiť do skupiny rozhodnutí, ktoré neobsahujú poučenie, preto sa v prípade lehoty na podanie odvolania uplatní osobitná lehota podľa § 54 ods. 3 Správneho poriadku. Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje zahrnúť uvedené ustanovenie priamo do zákona.

Navrhované ustanovenia § 19 odseky 3 až 9 podrobne upravujú postupy, lehoty, spôsob nakladania so spisovým materiálom v odvolacom konaní, funkčnú príslušnosť v rámci odvolacieho konania v osobitných prípadoch a pod.

Platí, že ak povinná osoba okrem povinných osôb uvedených v odseku 5 a 6 nevyhovie odvolaniu v plnom rozsahu, táto povinná osoba má do 10 dní odo dňa, keď odvolanie bolo povinnej osobe doručené predložiť odvolanie spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu (tzv. autoremedúra). Zavádza sa povinnosť odvolacieho orgánu upovedomiť žiadateľa o dátume, kedy mu bolo odvolanie doručené.

Ak je podané odvolanie proti rozhodnutiu podľa § 18. ods. 3, povinná osoba uvedie odvolaciemu orgánu aj dôvody nesprístupnenia informácie. Odvolací orgán preskúma dôvody podľa predchádzajúcej vety.

Osobitne sa rieši funkčná príslušnosť v rámci odvolacieho konania v prípadoch, že povinnou osobou je obec a v prvom stupni rozhoduje obecný úrad. Vtedy platí, že obecný úrad je na účel konania správnym orgánom. O odvolaní proti rozhodnutiu obecného úradu rozhoduje starosta v lehote do 15 dní odo dňa doručenia odvolania povinnej osobe. Podobný mechanizmus sa nastavuje aj v prípadoch ak je povinnou osobou samosprávny kraj.

Nanovo sa zavádza podrobná úprava funkčnej príslušnosti v rámci odvolacieho konania ak sa rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby podľa § 2 ods. 3. Vtedy je odvolacím orgánom povinná osoba podľa § 2 ods. 1 alebo 2, ktorá povinnú osobu podľa § 2 ods. 3 založila.

Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 predloží tzv. zakladateľovi odvolanie spolu so spisovým materiálom v lehote 10 dní odo dňa doručenia odvolania. Tzv. zakladateľ rozhodne o odvolaní do 15 dní odo dňa doručenia odvolania založenou povinnou osobou. Nastavuje sa pravidlo pre prípady, že odvolací orgán nie je možné určiť. Vtedy o odvolaní rozhoduje orgán určený štatútom povinnej osoby. Štatútom sa rozumie napríklad spoločenská zmluva v prípadoch obchodných spoločností. Ak taký orgán nie je, rozhoduje štatutárny orgán povinnej osoby. Lehota pre rozhodnutie o odvolaní je 15 pracovných dní odo dňa doručenia odvolania povinnej osobe.

Ak odvolací orgán alebo vedúci ústredného orgánu štátnej správy nerozhodne v lehote pre rozhodnutie o odvolaní alebo o rozklade, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie, alebo rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje tretí deň nasledujúci po dni, ktorým uplynula lehota na vydanie rozhodnutia.

Z dôvodu efektívnosti a právnej istoty sa apelačný princíp zo Správneho poriadku upravuje priamo v zákone o slobodnom prístupe k informáciám. V prípade ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii (§ 3 ods. 1), odvolací orgán svojim rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby voči ktorému bolo odvolanie podané a zároveň sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie. Tento postup platí aj pre konanie o rozklade.

K bodu 66

Rozširujú sa údaje, ktoré obsahuje evidencia žiadostí podľa § 20 aj o údaje o prípadnom konaní o opravnom prostriedku, prípadne súdnom preskúmaní rozhodnutia.

K bodu 67

Keďže skutková podstata priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. c) je nastavená široko, ako porušenie akejkoľvek povinnosti uloženej zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, navrhuje sa vyňať spod priestupkovej zodpovednosti ustanovenia § 21 ods. 1, v zmysle ktorého je žiadateľ povinný zaplatiť úhradu nákladov za sprístupnenie informácií.

K bodu 68

Žiadateľ v praxi často nevie presne identifikovať osobu zodpovednú za spáchanie priestupku, preto bude postačovať označenie povinnej osoby. Orgán prejednávajúci priestupok je následne povinný vykonať objasňovanie a postupuje tak, aby zistil páchateľa.

K bodu 69

Upravujú sa prechodné ustanovenie.

Čl. II

V nadväznosti na navrhovanú zmenu, v zmysle ktorej by sa na rozhodnutia podľa § 18 odseku 1 a 2 vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty nemalo neprihliadať z dôvodu efektívnosti a čo najrýchlejšieho naplnenia účelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, sa navrhuje,

aby sa v prípade preskúmania rozhodnutia v správnom súdnictva na takéto rozhodnutie prihliadlo na návrh žalobcu, t.j. súd preskúma aj zákonnosť dôvodov uvedených v písomnom rozhodnutí o nesprístupnení informácie.

Čl. III

Vzhľadom na duplicitu sa navrhuje vypustiť úpravu priestupkov na úseku práva na prístup k informáciám zo zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov.

Na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov podľa § 89a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení sa nevzťahuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám (§ 89a ods. 9). Túto zásadu je potrebné prelomiť vo vzťahu k rozhodnutiu alebo informácie o výsledku konania z dôvodu efektívneho uplatnenia navrhovaného § 11 ods. 1 písm. n) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pri sprístupnení rozhodnutiu alebo informácie o výsledku konania je potrebné vylúčiť informácie, ktoré sa podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nesprístupňujú (§ 8 až 12).

Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. januáru 2016 s výnimkou ustanovení týkajúcich sa povinného zverejňovania zmlúv, objednávok a faktúr, pri ktorých sa navrhuje účinnosť k 1. aprílu 2016, aby existoval dostatočný čas na technické zabezpečenie realizácie zákonom predpokladaných zmien.