môže byť predmetom vymáhania. Z dôvodu možnosti uhradiť 2/3 pokuty v lehote na podanie odporu sú pokuty zaokrúhľované na sumy deliteľné tromi bezo zvyšku.Pokutu bude prevádzkovateľ vozidla povinný uhradiť na príslušný bankový účet; platba v hotovosti je vylúčená zo systémových dôvodov (odsek 6).
Podľa odseku 7 sa na rozkazné konanie primerane vzťahujú ustanovenia § 107 ods. 17 až 19 a 22 o miestnej príslušnosti okresného úradu, o definícii prevádzkovateľa vozidla na účely sankčného konania, o splatnosti a rozpočtovom určení pokuty a o lehotách na uloženie pokuty.
V odseku 1 sú taxatívne uvedené dôvody, kedy okresný úrad vec odloží.
Odloženie veci z dôvodu zániku zodpovednosti za porušenie povinností prichádza do úvahy napríklad pri úmrtí držiteľa vozidla (fyzická osoba) alebo jeho zániku (právnická osoba) alebo po uplynutí piatich rokov od porušenia povinnosti.
Okresný úrad odloží vec v prípadoch, ak sa preukáže, že bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti (napríklad zo zistených skutočností a dôkazov nemožno dostatočne preukázať nezákonnosť) alebo sa preukáže, že v čase porušenia povinnosti bolo vozidlo odcudzené.
Odloženie veci sa navrhuje pri vozidlách podľa § 3 ods. 5 zákona; ide o vozidlá, ktoré nie sú prihlásené do evidencie vozidiel podľa zákona o cestnej premávke (napríklad vozidlá ozbrojených síl, vozidlá Policajného zboru a pod.).
O odložení veci záznamom v spise nie je potrebné upovedomovať účastníka konania, s poukazom na základnú zásadu všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 3 ods. 4 správneho poriadku); ak nemá prevádzkovateľ vozidla vedomosť o možnom konaní voči nemu, z rozumového dôvodu nie je potrebné mu oznamovať odloženie veci (odsek 2).
Podľa odseku 1 ak je nepochybne zistené, že konkrétny prevádzkovateľ vozidla spáchal správny delikt, okresný úrad bez ďalšieho konania bezodkladne vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt (ďalej len „rozkaz“), na ktorého obsahové náležitosti sa bude primerane vzťahovať § 47 správneho poriadku. Na konanie o správnom delikte sa nevzťahuje ani subsidiárne zákon o priestupkoch, t. j. záväzný je len všeobecný predpis o správnom konaní.
Z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty sa v odseku 2 navrhuje možnosť podať odpor proti rozkazu. Odpor musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 19 správneho poriadku, t. j. z odporu musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a súčasne vo vecnom odôvodnení odporu musí ten, kto ho podáva, uviesť konkrétne tvrdenie, vecné alebo právne, spochybňujúce opodstatnenosť a dôvodnosť v rozkaze uloženej pokuty. Zároveň priloží dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Nie je pritom rozhodujúce, či odporcom uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Účastník konania však, v prípade neúspechu, v ďalšom konaní o správnom delikte po podaní odporu, bude musieť uhradiť aj paušálne trovy konania vo výške 30 eur (odsek 7).
V odseku 3 sa uvádzajú dôvody, kedy okresný úrad odmietne odpor.
Podľa odseku 4 odmietnutie odporu má formu rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Navrhuje sa však, aby sa účastník konania mohol žalobou na súde domáhať preskúmania rozhodnutia, ak tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach. Určuje sa moment právoplatnosti rozkazu, ak nebol podaný odpor - márnym uplynutím lehoty na jeho podanie alebo ak odpor bol podaný - dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu.
Podľa odseku 5 podaný odpor, ktorý nebol odmietnutý, teda zrušuje rozkaz a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla podľa § 107. V záujme