DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín (ďalej len „zákon“) sa predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu schválenia nového koncepčného riešenia zameraného na systematickú podporu umeleckých a vedeckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín.

Navrhovaná právna úprava je inšpirovaná viacerými medzinárodnými dokumentmi, ako aj právnou úpravou financovania kultúry národnostných menšín v niektorých ostatných štátoch Európy.

Smernica Európskej komisie pre demokraciu (Benátskej komisie) prostredníctvom práva pre reguláciu politických strán, prijatá na 84. plenárnej schôdzi v Benátkach 15. – 16. 10. 2010 stanovuje, že tak, ako by legislatíva mala explicitne umožňovať financovanie štátu vo vzťahu k politickým stranám, takisto by mali mechanizmy upravujúce prideľovanie financií zo štátneho rozpočtu umožňovať financovanie národnostných menšín a ich kultúrnych aktivít.

Takisto tzv. „Lundské odporúčania týkajúce sa účinnej účasti národnostných menšín na verejnom živote“ (ďalej len „odporúčania“) vypracované na podnet Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny vo svojich Všeobecných zásadách v bode č. 5 uvádzajú, že: „Pri zakladaní inštitúcií a aplikácii príslušných postupov v súlade s týmito odporúčaniami je dôležitý tak obsah, ako aj proces. Vládne orgány a menšiny by mali zvoliť inkluzívny, otvorený a zodpovedný spôsob vedenia dialógu, aby zachovali atmosféru vzájomnej dôvery. Štát by mal potom vyzvať verejné médiá, aby napomohli rozvoju vzájomného pochopenia a zaoberali sa záležitosťami menšín.“ Odporúčania ďalej uvádzajú, že rozdelenie právomoci vrátane kontroly špecifických záležitostí možno uplatniť tak na úrovni štátu, ako aj formou teritoriálnych opatrení. V každom prípade musia byť rešpektované ľudské práva ostatných osôb, pričom tieto opatrenia by mali byť podložené zodpovedajúcimi finančnými prostriedkami. Tak bude zaistené, že budú schopné splniť svoje verejné funkcie a budú výsledkom inkluzívnych postupov.

Je potrebné upozorniť tiež na skutočnosť, že Slovenská republika napriek vysokému podielu príslušníkov národnostných menšín (cca 13% obyvateľov) nemá legislatívne zakotvený žiadny mechanizmus umožňujúci financovanie menšinových kultúr. Na základe štúdie „Cultural policy landscapes: A guide to eighteen Central and South Eastern European countries“ medzi krajiny, ktoré podporu kultúry národnostných menšín zaraďujú medzi svoje prioritné okruhy cieľov v rámci podpory kultúry ako takej, patria najmä Chorvátsko, Česká republika, Rumunsko, Estónsko, Maďarsko, Nemecko, Čierna Hora a Litva. Z toho dôvodu, bola právna úprava vyššie uvedených štátov do istej miery inšpirujúcou pri tvorbe predkladaného zákona.

Vzhľadom na absenciu legislatívneho modelu financovania kultúry národnostných menšín, nejednoznačnosť súčasného modelu fungovania financovania a podpory kultúry národnostných menšín sa navrhuje prijať predkladaný zákon, ktorého účelom je systematické a spravodlivé prerozdelenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na transparentné

a efektívne podporovanie kultúry, kultúrnych aktivít a kreatívneho priemyslu národnostných menšín.

Cieľom predkladaného zákona je vytvorenie inštitúcie zabezpečujúcej efektívnu podporu umeleckých a vedeckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Touto inštitúciou má byť osobitný Fond na podporu kultúry národnostných menšín (ďalej len „fond“) zriadený týmto zákonom. Fond bude verejnoprávnou inštitúciou, zriadenou Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) so sídlom v Bratislave.

Účelom fondu je predovšetkým zachovanie, vyjadrenie, ochrana a rozvoj kultúrnej identity a kultúrnych hodnôt národnostných menšín, ďalej výchova a vzdelávanie k právam národnostných menšín, ako aj rozvoj a podpora interetnického a interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi národnostnou väčšinou a národnostnými menšinami či etnickými skupinami, a to všetko prostredníctvom navrhovaného dotačného systému.

Hlavnými zásadami, na ktorých je postavený navrhovaný dotačný systém je stabilita, samospráva, odbornosť, transparentnosť, úmernosť a proporcionalita.

Hlavným zdrojom financovania fondu budú v zmysle zákona príspevky zo štátneho rozpočtu, ktoré budú fondu poskytované z rozpočtovej kapitoly ministerstva, a to v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte fondu príspevok minimálne vo výške osem miliónov eur. Okrem toho bude ministerstvo poskytovať fondu aj osobitný príspevok, ktorý bude poskytovaný prioritne z prostriedkov uhradených do štátneho rozpočtu vo forme odvodov prevádzkovateľov hazardných hier podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Suma ročného príspevku vo výške osem miliónov eur zo štátneho rozpočtu je pritom výsledkom pomeru obyvateľov Slovenskej republiky hlásiacich sa k jednej z 13 národnostných menšín, resp. používajúcich jeden z menšinových materinských jazykov a celkového rozpočtu ministerstva na rok 2015 po odrátaní prostriedkov na verejnoprávne médiá, cirkvi, inštitucionálnu podporu menšinovej kultúry ministerstvom a podporu tanečného zboru „Ifjú Szivek“ prostredníctvom Úradu vlády SR. Pri výpočte bola zároveň zohľadnená aj skutočnosť, že príslušníci národnostných menšín sú aj „konzumentmi“ slovenskej (väčšinovej) kultúry.

Suma ročného príspevku sa následne prerozdelí podľa tzv. optimálneho menšinového pomerného čísla (t.j. čísla, ktoré je priaznivejšie pre národnostnú menšinu z čísla počtu príslušníkov národnostnej menšiny alebo čísla príslušníkov používajúcich menšinový materinský jazyk) podľa výsledkov ostatného sčítania obyvateľov Slovenskej republiky. Dôležitým prvkom pri prerozdelení naakumulovaných finančných prostriedkov je aj tzv. kompenzačné dorovnanie (t.j. spravodlivé navýšenie finančného rozpočtu menšín národnostných menšín), ktoré slúži na vyrovnanie rozdielom medzi mnohopočetnými a málopočetnými národnostnými menšinami. Následné pomerné prerozdelenie finančných prostriedkov (s použitím optimálneho menšinového pomerného čísla a s pripočítaním kompenzačného dorovnania), tak predstavuje sumu, ktorú je tá ktorá národnostná menšina oprávnená použiť na financovanie projektov národnostných menšín zameraných na podporu umeleckých a vedeckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín. Navrhované riešenie je spravodlivé vo vzťahu k národnostným menšinám ako celku, nakoľko

priamo zo zákona dostanú primeranú výšku finančných prostriedkov na financovanie svojich kultúrnych aktivít, a zároveň je spravodlivé aj pred jednotlivé národnostné menšiny navzájom, ktoré tak podľa pravidla „čím je národnostná menšina menšia čo do počtu svojich príslušníkov, tak tým viac finančných prostriedkov na financovanie svojich kultúrnych aktivít a podporu kultúry na jedného príslušníka dostane“.

O fungovaní fondu, ako aj o prerozdeľovaní finančných prostriedkov bude rozhodovať rozsiahly inštitucionálny aparát pozostávajúci predovšetkým z odborníkov a zástupcov jednotlivých národnostných menšín.

Orgánmi fondu budú riaditeľ, odborné rady a dozorná rada. Štatutárnym, výkonným a zároveň najvyšším orgánom fondu bude riaditeľ, ktorý bude vypracúvať kľúčové vnútorné predpisy fondu, schvaľovať zásady poskytovania finančných prostriedkov, vypracúvať rozpočet fondu, účtovnú závierku a výročnú správu fondu, ako aj vymenúva členov odborných rád.

Riaditeľa menuje a odvoláva minister kultúry na štvorročné funkčné obdobie, pričom pri výbere vhodného kandidáta na pozíciu riaditeľa fondu, sa vzhľadom na rozsah jeho oprávnení, prihliada na jeho odbornosť, erudovanosť, profesionalitu a vysokú morálnu vyzretosť.

Na posudzovanie žiadostí a rozhodovanie o poskytnutí finančných príspevkov sa zriaďuje 14 odborných rád (13 pre jednotlivé národnostné menšiny a jedna pre rozvoj a podporu interetnického a interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi národnostnou väčšinou a národnostnými menšinami a etnickými skupinami), ktorých členovia budú (i) osoby delegované kolégiami (z radov zástupcov jednotlivých menšín), (ii) odborníci v oblasti umenia, vedy, kultúry a kultúrneho priemyslu so zameraním na problematiku národnostných menšín a (iii) zamestnanci fondu (jeden odborník z oblasti práva a jeden odborník z oblasti ekonómie). Kolégiá, ktoré nie sú orgánom fondu, slúžia na voľbu zástupcov odborných organizácií národnostných menšín (ďalej len „národnostných organizácií“) do odborných rád.

Zákonom sa zavádza pre sprehľadnenie a evidenciu národnostných organizácií tzv. systém prihlasovania národnostných organizácií. Účelom tohto systému je spájanie jednotlivých národnostných organizácií do vymedzených oblastí pôsobenia v rámci širokého spektra kultúrnych činností v rámci kultúry národnostných menšín. Významom je špecializácia a následná voľba a delegovanie vhodných odborne pripravených kandidátov do ďalších organizačných štruktúr fondu, ktorými sú odborné komisie. Odborné komisie, takisto nie sú orgánom fondu, pozostávajú z troch členov volených na dvojročné obdobie z nominantov jednotlivých národnostných organizácií. Úlohou odborných komisií je posúdenie žiadostí a vydanie hodnotenia, ktoré je predložené odborným radám na posúdenie a rozhodnutie o pridelení finančných príspevkov. Cieľom organizačnej štruktúry fondu je odborné posúdenie každej žiadosti, zabezpečenie transparentnosti a tzv. systém kontroly, ktorý spočíva v tom, že o žiadosti rozhodujú odborne pripravené osoby z prostredia kultúry národnostných menšín, pričom každé rozhodnutie je posudzované a následne vyhodnocované, čím sa má zabezpečiť ochrana pred podozrivým, resp. podvodným financovaním projektov.

Kontrolným orgánom fondu bude dozorná rada, ktorej hlavnou úlohou je kontrola riadneho a účelného hospodárenia fondu, účelného rozdeľovania zdrojov fondu, použitia finančných prostriedkov a nakladania s majetkom fondu.

Organizačné, personálne, administratíve a technické zabezpečenie činností fondu bude zabezpečovať kancelária, ktorá takisto nebude orgánom fondu.

Navrhovaný systém financovania umeleckých a vedeckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín by mal nahradiť časť neprehľadného dotačného systému ministerstva, ktorý v súčasnej dobe predstavuje jediný systémový nástroj štátnej kultúrnej politiky na podporu kultúrnych aktivít národnostných menšín na území Slovenskej republiky. Pod správou ministerstva by po zriadení fondu malo ostať predovšetkým financovanie kultúry, vedy a umenia všeobecne, bez rozlišovania na väčšinovú a menšinovú kultúru, vedu a umenie, ako je poskytovanie dotácií na ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva, keďže spôsob politiky a podpory ochrany kultúrneho dedičstva a profesionálne zázemie potrebné na ich rozvoj je odlišné od oblasti tzv. živého umenia. Pod správou ministerstva by naďalej mala ostať aj podpora kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva a kultúrne poukazy. Na fond by sa mala presunúť podpora tvorby a šírenia umeleckých diel a ich reflexií, podpora projektov z oblasti kreatívneho priemyslu, ako aj podpora šírenia a prezentácie umeleckých a vedeckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu. Zriadenie fondu môže v dlhšom časovom horizonte postupne naštartovať na Slovensku prakticky neexistujúci model financovania a podpory kultúrnych aktivít národnostných menšín.

Príkladom úspešného systému podporu kultúry, ktorým sa navrhovaný model fungovania fondu inšpiruje, je Fond na podporu umenia (ďalej len „Fond na podporu umenia“), ktorý bol zriadený zákonom č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z.. Fond na podporu umenia, napriek svoje krátkej existencií preukázal, že je schopný efektívne zabezpečiť stabilné finančné zdroje na podporu slovenskej kultúry a umenia. Pozitívny efekt jeho fungovania sa prejavuje v kvalitatívnom a kvantitatívnom raste umenia, kultúry a výkon patriacich do kreatívneho priemyslu. Fungovanie Fondu na podporu umenia v praxi preukázal, že efektivita, transparentnosť, odbornosť a viaczdrojové financovanie je spôsobilé zabezpečiť vhodné podmienky pre rozvoj, rast a podporu kultúry, umenia, umeleckých a vedeckých aktivít a kreatívneho priemyslu.

Predpokladaný vplyv zákona na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súlad zákona s právom Európskej únie je uvedený v doložke zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy tak, že týmto zákonom sa zriaďuje Fond na podporu kultúry národnostných menšín (ďalej len „fond“) ako právnická osoba so sídlom v Bratislave. Cieľom fondu je zabezpečiť inštitucionálne podporu umeleckých a vedeckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín. Fond je zriadený týmto zákonom s postavením verejnoprávnej inštitúcie. Právna forma fondu je právnická osoba.

Fond predstavuje nástroj na podporu a stimuláciu predovšetkým tvorivých aktivít v oblastiach, ktoré zákon č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov zveruje do pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktoré je jeho zriaďovateľom, a to v oblasti umenia, vedy, nehmotného kultúrneho dedičstva, ako aj prezentácie kultúry národnostných menšín žijúcich na území Slovenskej republiky v zahraničí. Fond nepredstavuje nástroj podpory malého a stredného podnikania, ale vytvára podporné mechanizmy pre tvorbu a šírenie kultúrnych hodnôt – teda konkrétnych aktivít (v zásade tvorivých alebo prezentačných), ktorých výsledkom je v zásade kultúrny produkt (ktorý vždy, ak naplní atribúty kultúrneho statku stáva sa súčasťou kultúrneho dedičstva) – nebude nikdy vytvárať podmienky na podnikateľskú činnosť bez ďalšieho, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žiadateľom o finančné prostriedky bude fyzická osoba nepodnikateľ alebo podnikateľský subjekt.

Pokiaľ ide o pomenovanie oblasti kreatívneho priemyslu je potrebné poukázať na skutočnosť, že práve koncept kreatívnych priemyslov (resp. kultúrnych priemyslov) národnostných menšín v sebe významovo zahŕňa viacero oblastí, a zároveň postihuje spoločenskú požiadavku na zmenu vnímania pojmu priemysel, ktorý je dnes chápaný len z pohľadu čistej charakteristiky industriálnej výroby. Bez ustálenia významu sa dnes používajú rovnako označenia kultúrny a kreatívny priemysel, kultúrne a tvorivé odvetvia alebo len tvorivé odvetvia. Vo všetkých prípadoch, okrem výlučného odlíšenia čisto kultúrnych aktivít (napr. návštevnosť múzeí) zrejmého z kontextu, však tieto odvetvia treba vnímať v podmienkach Slovenska ako kreatívny priemysel, resp. jeho súčasť.

Fond bude nástrojom podpory kultúrnych odvetví, ktoré sú prirodzenou súčasťou kreatívneho priemyslu: oblasť tradičného umenia ako napr. výtvarné a divadelné umenie, oblasť nehmotného kultúrneho dedičstva, či hudba alebo vydavateľská činnosť v oblasti literatúry. Podpora však nebude zameraná na podporu („fungovania“) subjektov, ale podporu kultúrnej produkcie (vytváranie kultúrnych hodnôt). V súčasnosti už nemožno kultúrne aktivity a kreatívne činnosti v oblasti kultúry v najširšom význame oddeliť (tak pojmovo ako ani skutkovo) od ich kontextov a prienikov do odvetví kreatívneho priemyslu. Zákon teda musí obsahovať aj pomenovanie (expressis verbis) kreatívneho priemyslu, bez ktorého by podpora z verejných financií poskytovaná fondom nenachádzala dostatočnú mieru efektívnosti.

Základným rozdielom medzi Fondom na podporu umenia zriadeného zákonom č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. a navrhovanom právnou úpravou fondu je zameranie špeciálne na podporu a rozvoj kultúry,

kultúrnych aktivít a kreatívneho priemyslu národnostných menšín. Účelom fondu je zároveň podpora interetnického a interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi národnostnou väčšinou a národnostnými menšinami a etnickými skupinami.

Národnostnou menšinou sa pritom rozumie spoločenstvo ľudí rovnakého národa (resp. v prípade etnickej menšiny spoločenstvo ľudí tvoriace aspoň rovnaké etnikum) obývajúce určitú časť územia štátu. Na zachovanie ich národnej identity im medzinárodné právo, ako aj vnútroštátne právo, priznáva viacero práv, napr. právo na organizáciu vlastnej národnej kultúry, používanie materinského jazyka, či právo na vzdelávanie v tomto jazyku.

V súčasnosti sa viac ako 13 % obyvateľov Slovenskej republiky hlási k jednej z 13 národnostných menšín, a to k národnostnej menšine maďarskej, rómskej, rusínskej, bulharskej, českej, chorvátskej, moravskej, nemeckej, poľskej, ruskej, srbskej, ukrajinskej a židovskej. Na základe veľkého množstva príslušníkov národnostných menšín, ktorých kultúra je rozmanitá a potrebuje podporu aj zo strany štátu sa navrhuje zriadiť tento fond, ktorý bude akumulovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ako aj z iných zdroj, prostredníctvom ktorých bude cez svoje inštitucionálne zriadenie spravodlivo a transparentne financovať a podporovať zachovanie, rozvoj a ochranu kultúry, kultúrnych aktivít a kreatívneho priemyslu národnostných menšín na území Slovenskej republiky.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje činnosti fondu, ktoré spočívajú najmä v realizácii podpornej činnosti špecifikovanej v zákone. Podrobnosti o zriadení a činnosti fondu určí štatút fondu, ktorý vypracúva riaditeľ a schvaľuje ministerstvo.

Základné činnosti fondu zahŕňajú okrem poskytovania finančných prostriedkov na podporu umeleckých a vedeckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín, na uskutočnenie verejných kultúrnych podujatí, na šírenie a prezentáciu umeleckých a vedeckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín, poskytovania finančných prostriedkov fyzickým osobám, ktoré sa tvorivo alebo výskumne podieľajú na rozvoji profesionálneho umenia, vedy, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín, aj monitorovaciu činnosť podporených projektov, vedenie verejne prístupnej evidencie žiadostí, žiadateľov a prijímateľov, finančných prostriedkov, spoluprácu s orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, verejnoprávnymi inštitúciami a inými osobami, účasť na činnosti a spoluprácu s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti podpory tvorby, výroby a šírenia umeleckých diel, vedy, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín, kontrolu plnenia zmluvných záväzkov a vymáhanie pohľadávok zo zmlúv uzatvorených s prijímateľmi finančných prostriedkov.

K § 3

Ustanovenie vymedzuje organizačnú štruktúru fondu. Základnými orgánmi fondu sú riaditeľ (§ 4-6), odborné rady (§ 7) a dozorná rada (§ 10-13). Zákon definuje a vymedzuje kompetencie aj ďalším organizačným zložkám, pôsobiacim v rámci fondu alebo mimo neho. Ide o kolégií, odborné komisie a kanceláriu. Tieto organizačné zložky však nemožno považovať za orgány fondu v pravom slova zmysle.

K § 4-6

Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť riaditeľa, ako štatutárneho a zároveň výkonného orgánu fondu. Riaditeľ vykonáva svoje kompetencie a plní úlohy vymedzené zákonom. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje ním poverený zástupca, ktorý musí byť zamestnancom fondu.

Riaditeľ, ako vrcholný predstaviteľ fondu, vykonáva najmä nasledovné činnosti: (i) vypracúva vnútorné predpisy fondu, ktoré schvaľuje ministerstvo, (ii) riadi činnosť kancelárie, (iii) vypracúva v súčinnosti pre každú odbornú radu vnútorný predpis fondu, ktorý obsahuje zásady, spôsob a kritériá hodnotenia a posudzovania žiadostí schvaľovaných jednotlivými odbornými radami, (iv) schvaľuje zásady a kritériá hodnotenia a posudzovania žiadosti, (v) vypracúva rozpočet fondu, výročnú správu fondu ako aj účtovnú závierku fondu overenú nezávislým audítorom, (vi) vymenúva a odvoláva členov odborných rád, (vii) oboznamuje sa s informáciou o poskytnutí finančných prostriedkov so žiadateľom a (viii) podpisuje návrh zmluvy a pripravuje nový návrh zmluvy so žiadateľom. Okrem taxatívne vymedzených činností, riaditeľ vykonáva aj ďalšie činnosti súvisiace s činnosťou fondu.

Zákon upravuje predpoklady za ktorých možno vymenovať vhodného kandidáta do funkcie riaditeľa. Výzva na predkladanie návrhov kandidátov na riaditeľa bude zverejnená na webovom sídle ministerstva a webovom sídle fondu najneskôr 30 dní pred dňom jeho vymenovania ministrom.

Z dôvodu predchádzania stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie riaditeľa sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie riaditeľa s funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má riaditeľ povinnosť bezodkladne o tom písomne informovať ministra kultúry (ďalej len „minister“). Funkcia riaditeľa je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky kultúry národnostných menšín.

Funkčné obdobie riaditeľa je stanovené s ohľadom na zabezpečenie stability činnosti fondu na štyri roky, s tým, že z dôvodu generačnej obmeny je navrhnuté, aby tá istá osoba bola do funkcie riaditeľa zvolená najviac v dvoch funkčných obdobiach po sebe. Zákon tiež upravuje prípady, kedy sa funkcia riaditeľa končí a taxatívne stanovuje prípady, v ktorých minister riaditeľa odvolá alebo môže odvolať.

K § 7

Ustanovenie upravuje právnu úpravu odborných rád, ktoré sa zriaďujú týmto zákonom za účelom posudzovania žiadostí a rozhodovania o poskytovaní finančných príspevkov. Zákonom sa zriaďuje 14 odborných rád (13 pre jednotlivé národnostné menšiny a jedna pre rozvoj a podporu interetnického a interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi národnostnou väčšinou a národnostnými menšinami a etnickými skupinami), ktorých zloženie sa líši od viacerých faktorov.

Každá odborná rada, ktorá posudzuje žiadosti a rozhoduje o poskytovaní finančných príspevkov žiadateľov z jednotlivých národnostných menšín sa skladá z (i) najviac piatich členov delegovaných kolégiami – počet členov závisí od počtu vytvorených kolégií podľa § 8, (ii) najviac štyroch členov, ktorí sú odborníkmi v oblasti umenia, vedy, kultúry a kreatívneho

priemyslu národnostných menšín (ďalej len „odborník“) vymenovaných riaditeľom so zreteľom na princíp regionálneho zastúpenia – počet členov závisí od počtu vytvorených kolégií podľa § 8 a (iii) dvoch zamestnancov fondu vymenovaných riaditeľom.

Odborná rada, ktorá posudzuje žiadosti podľa zásad hodnotenia žiadostí vypracovaných riaditeľom a rozhoduje o poskytovaní finančných príspevkov žiadateľov z interetnického a interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi národnostnou väčšinou a národnostnými menšinami a etnickými skupinami sa skladá z (i) 13 odborníkov nominovaných jednotlivými národnostnými menšinami a (ii) dvoch zamestnancov fondu vymenovaných riaditeľom.

Základnou úlohou odborných rád je po prijatí žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov rozhodnúť na základe hodnotenia odbornej komisie o poskytnutí finančných prostriedkov žiadateľovi. Hodnotenie nie je pre odbornú radu právne záväzné a má len odporúčací charakter. Následne odborná rada, bez zbytočného odkladu, oboznámi riaditeľa o poskytnutí, resp. neposkytnutí finančných prostriedkov žiadateľovi.

Každá odborná rada samostatne rozhoduje o rozdelení príspevku podľa § 20 ods. 2 do jednotlivých kolégií podľa § 8 ods. 1 za dodržania podmienok uvedených v § 8 ods. 7 až 9.

K § 8

Ustanovenie upravuje zriadenie kolégií na voľbu zástupcov odborných organizácií národnostných menšín (ďalej len „národnostné organizácie“) v odborných radách fondu.

Ustanovuje sa, že každá národnostná organizácia, teda (i) občianske združenie, (ii) nadácia, (iii) záujmové združenie právnických osôb, (iv) nezisková organizácia alebo (v) neinvestičný fond, ktorý sa preukázateľne angažuje v oblasti podpory, zachovania a rozvoja kultúr, identity a kreatívneho priemyslu jednotlivých národnostných menšín je oprávnená sa prihlásiť prostredníctvom tzv. prihlasovacej listiny do zoznamu národnostných organizácií vedeného kanceláriou fondu. Národnostná organizácia pritom v prihlasovacej listine uvedie činnosť, ktorú v oblasti kultúry národnostných menšín vykonáva.

Prihlásením aspoň siedmich národnostných organizácií do jednej z nasledovných piatich oblastí (i) osvetová činnosť a vzdelávacia, (ii) literárna, nakladateľská a vydavateľská činnosť, (iii) divadelné, hudobné a tanečné umenie, (iv) veda a výskum v oblasti kultúry národnostných menšín a (v) výtvarné a audiovizuálne umenie, sa vytvorí kolégium. Ak počet národnostných organizácií z jednej národnostnej menšiny prevyšuje sedem, platí, že pre jednu oblasť sa vytvorí iba jedno kolégium.

Ak dôjde k prihláseniu menej ako siedmich národnostných organizácií do jednej z kultúrnych oblastí, tak tieto národnostné organizácie nevytvárajú kolégium, ale sú oprávnené sa spojiť s inými národnostnými organizáciami z iných kultúrnych oblasti, a to tak aby ich počet dosahoval aspoň sedem a mohli vytvoriť spoločne kolégium. V prípade, ak sa národnostné organizácie nedohodnú na spojení za účelom vytvorenia spoločného kolégia, tak o ich spojení rozhodne riaditeľ tým, že ich na základe konzultácie s národnostnými organizáciami zaradí do už vytvoreného kolégia.

V prípade, ak napriek spojeniu všetkých národnostných organizácií naprieč kultúrnymi oblasťami, nebude ich celkový počet sedem, platí zákonná výnimka, že dochádza

k vytvoreniu kolégia napriek nedostatočnému celkovému počtu národnostných organizácií zaoberajúcich sa kultúrou národnostných menšín.

Navrhovaný systém má zabezpečiť iniciatívnosť a družnosť národnostných organizácií, pričom tento systém pozitívne diskriminuje malé národnostné menšiny, ktoré nedisponujú veľkým počtom národnostných organizácií z jednotlivých kultúrnych oblastí, na úkor veľkých národnostných menšín, ktoré disponujú veľkým počtom národnostných organizácií zo všetkých oblastí kultúrneho života. Pozitívna diskriminácia spočíva v tom, že všetky národnostné menšiny, bez ohľadu na ich početnosť, majú možnosť voliť rovnaký počet zástupcov do odborných komisií, z ktorých štatutárni zástupcovia národnostných organizácií (ďalej len „volitelia“) delegujú člena odbornej rady podľa § 7 ods. 3 písm. a).

Zákon pritom neobmedzuje počet kandidátov na zástupcov národnostných menšín v odborných komisiách, ktorých môže nominovať voliteľ. Limitovaný je iba počet členov odborných komisií, a to počtom tri alebo päť. Zároveň platí, že kandidátom na zástupcu národnostnej menšiny v odbornej komisií môže byť iba člen príslušnej národnostnej organizácie, ktorej voliteľ ho do tejto funkcie nominoval. Uvedený princíp má prilákať čo najväčší počet národnostných organizácií k tomu, aby sa prihlásili do fondu a následne sa tak aktívne zapájali do výberových procesov a participovali v organizačných štruktúrach fondu za účelom dosiahnutia základného poslania fondu.

K § 9

Ustanovenie upravuje zriadenie trojčlenných alebo päťčlenných odborných komisií na prijímanie a posudzovanie žiadostí a následné vydávanie hodnotení, v ktorých odbornej rade odborné komisie odporučia alebo neodporučia schválenie finančných príspevkov na realizovanie projektu zameraného na rozvoj, zachovanie a podporu umeleckých a vedeckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín.

Ustanovuje sa, že odborné kolégiá môžu voliť členov odborných komisií, iba v prípade ak vzniknú pre jednu národnostnú menšinu aspoň dve kolégia (tzn. prihlási sa do fondu aspoň 14 národnostných organizácií z ktorých sa spôsobom podľa § 8 zákona vytvoria kolégia). Dôvodom vylúčenia možnosti, aby aj jedno kolégium mohlo voliť členov odborných komisií je nedostatočný počet odborne spôsobilých osôb a malá rôznorodosť (nakoľko nie je vylúčené, že pri tých najmenších národnostných menšinách sa prihlási do fondu nedostatočný počet národnostných organizácií naprieč všetkými kultúrnymi oblasťami, čo predpokladá vznik kolégia, ale nebolo by vhodné aby tie isté osoby z malého počtu prihlásených národnostných organizácií volili spomedzi seba aj členov odborných komisií a následne delegovali opäť spomedzi seba aj členov odbornej rady).

Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje aby došlo k zriadeniu odborných komisií až pri vytvorení aspoň dvoch kolégií.

Ustanovuje sa, že jednu odbornú komisiu môže zastupovať v odbornej rade iba jeden člen. Špecifikum dvoch odborných komisií ďalej tkvie v tom, že v tomto prípade je prípustné, aby jednu odbornú komisiu zastupovali v odbornej rade práve dvaja členovia z každej odbornej komisie.

Pre objasnenie a vylúčenie akýchkoľvek pochybností uvádzame, že model organizačnej štruktúry pri jednotlivých alternatívach je nasledovný:

(i) ak vznikne iba jedno kolégium, nedochádza k vzniku odbornej komisie a národnostnú menšinu budú zastupovať v odbornej rade traja členovia z národnostných organizácií,

(ii) ak vzniknú dve kolégia, dochádza k vzniku dvoch odborných komisií a národnostnú menšinu budú zastupovať v odbornej rade štyria členovia z národnostných organizácií, pričom platí, že z každej odbornej komisie pôjde práve o dvoch zástupcov,

(iii) ak vznikne tri až päť kolégií (päť je maximálny počet limitovaný počtov kultúrnych oblastí do ktorých sa môžu národnostné organizácie prihlasovať prostredníctvom prihlasovacej listiny), dochádza k vzniku troch až piatich komisií a národnostnú menšinu budú zastupovať v odbornej rade traja až piati členovia z národnostných organizácií, pričom platí, že počet členov zastupujúcich sa rovná počtu vzniknutých odborných komisií.

K § 10-13

Ustanovenia vymedzujú postavenie, právomoci, úlohy a pôsobenie kontrolného orgánu fondu - dozornej rady. Zriadenie tohto orgánu vychádza z potreby zákonom zabezpečiť vytvorenie a pôsobenie takéhoto orgánu, a to predovšetkým vo vzťahu k rozdeľovaniu finančných zdrojov fondu, nakladaniu s jeho majetkom vo všeobecnosti a použitiu finančných prostriedkov žiadateľmi.

Vymenúvaním a odvolávaním troch členov dozornej rady ministrom, jedného člena dozornej komisie ministrom na návrh ministra financií Slovenskej republiky a jedného člena dozornej komisie ministrom na návrh Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť podľa osobitného predpisu. bude dostatočne zabezpečený dohľad nad využívaním prostriedkov fondu zo štátneho rozpočtu.

Upravujú sa tiež konkrétne úlohy, povinnosti a právomoci dozornej rady v jej vzťahu k riaditeľovi ako výkonnému a štatutárnemu orgánu fondu a ministerstvu.

Zodpovednosť dozornej rady pramení predovšetkým z jej dozoru nad dodržiavaním povinností fondu vyplývajúcich zo zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných predpisov fondu. Dozorná rada ďalej prerokúva návrh rozpočtu, účtovnú závierku a výročnú správe fondu predloženú riaditeľom, ktoré po ich prerokovaní predkladá ministerstvu na schválenie. Dozorná rada vyjadruje svoje stanoviská k návrhom riaditeľa na nakladanie s majetkom fondu, ako aj návrhom na odpísanie alebo trvalé upustenie od vymáhania pohľadávok fondu.

Z dôvodu predchádzania možnému stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej rady s funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen dozornej rady povinnosť bezodkladne písomne o tom informovať ministra. Funkcia člena dozornej komisie je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky, čo je akcentované aj podmienkou členstva, ktorá spočíva v dosiahnutom vzdelaní v špecifickej oblasti a odbornej praxi v minimálnej dobe trvania päť rokov.

Zákon tiež upravuje funkčné obdobie člena dozornej rady, prípady skončenia členstva v dozornej rade a taxatívne stanovuje prípady, v ktorých minister člena dozornej rady odvolá, pričom minister môže odvolať člena dozornej rady aj bez uvedenia dôvodu. Podrobnosti o činnosti dozornej rady upraví interný predpis fondu.

K § 14

Ustanovenie upravuje zriadenie kancelárie, ktorá vykonáva úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti fondu. Pracovníci kancelárie fondu sú zamestnancami fondu. Činnosť kancelárie riadi riaditeľ.

Kancelária zabezpečuje najmä administratívne a technické podmienky pre činnosť odborných komisií a vykonáva administratívu vyberaných príspevkov do fondu, ako aj administratívu podpornej činnosti fondu (posudzovanie úplnosti predkladaných žiadostí o finančné prostriedky z fondu, realizácia výziev na doplnenie, administrácia výberu a správy administratívnych úhrad).

Ustanovuje sa, že členmi odborných rád vymenovanými riaditeľom podľa § 7 ods. 3 písm. c) musí byť jeden odborník v oblasti práva a jeden odborník v oblasti ekonómie. Navrhovaná úprava má zabezpečiť dostatočne odborný a profesionálny výkon činností odborných rád aj po ekonomicko-právnej stránke.

Podrobnosti o činnosti kancelárie ustanovuje organizačný poriadok kancelárie ako interný predpis fondu, ktorý vypracúva riaditeľ.

K § 15

Ustanovenie vymedzuje oblasti umeleckých a vedeckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín, na podporu ktorých fond poskytuje finančné prostriedky.

Na poskytnutie podpory fondom nie je právny nárok, a teda poskytnutie podpory nie je vymáhateľné na súde. O poskytnutí finančných prostriedkov rozhoduje odborná komisia nadpolovičnou väčšinou všetkých členov odbornej rady (v prípade rovnosti hlasov rozhodne predseda, a ak je predseda vylúčený, tak rozhodne podpredseda) na základe hodnotení odborných komisií, pričom schválené finančné prostriedky sa poskytujú žiadateľom na základe zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov podľa § 18.

Ustanovenie taktiež vymedzuje dve formy poskytnutia finančných prostriedkov, a to formou dotácie alebo štipendia.

Dotáciu fond poskytuje úspešným žiadateľom, ktorí môžu byť fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

Štipendium fond poskytuje výlučne fyzickým osobám na rozvoj tvorby, vzdelávania a odborného výskumu v oblasti umenia, vedy, kultúry a kreatívneho priemyslu. Štipendium je účelovo viazaná nenávratná finančná podpora, ktorú fond vypláca jednorazovo alebo opakovane, počas presne stanoveného časového obdobia, v zmysle uzavretej zmluvy.

Ako podmienka poskytnutia podpory fondom môže byť stanovená povinnosť žiadateľa preukázať spolufinancovanie projektu žiadateľom, t.j. žiadateľ je povinný preukázať, že na financovanie projektu, na podporu ktorého žiada dotáciu fondu, má zabezpečené vlastné finančné prostriedky, resp. finančné prostriedky z iných zdrojov. Spolufinancovanie sa neuplatňuje pri žiadateľoch o štipendium.

Za účelom zabezpečenia rýchlosti konania a pružnosti celého systému podpory sa ustanovuje lehota na vydanie rozhodnutia v trvaní maximálne 45 dní odo dňa doručenia žiadosti, v ktorej je odborná rada povinná rozhodnúť o poskytnutí finančných prostriedkov.

K § 16

Ustanovenie vymedzuje pozitívne subjekty, ktoré môžu požiadať fond o poskytnutie finančných prostriedkov (ďalej len „žiadateľ“), ako aj negatívne žiadateľov, ktorým nemožno poskytnúť finančné prostriedky. Žiadateľom môže byť plnoletá fyzická osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je ničím obmedzená, ako aj právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je realizácia aktivít v oblasti umenia, vedy, kultúry alebo kreatívneho priemyslu národnostných menšín.

Zároveň sa navrhuje zaviesť zásadu, že poskytnutie finančných prostriedkov je viazané na osobu žiadateľa a nemožno ich previesť na inú fyzickú alebo právnickú osobu. Navrhovaná úprava má tak zabrániť, aby došlo k špekulatívnemu obchodovaniu so získanými dotáciami alebo štipendiami.

K § 17

Ustanovenie vymedzuje formálny proces podávania žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov fondu, spolu s formou a náležitosťami žiadosti a jej príloh.

Žiadateľ vyplní žiadosť, ktorej formulár je zverejnený na webovom sídle fondu, uvedenie výšku požadovaných finančných prostriedkov a formu ich poskytnutia. Vyplnenú žiadosť spolu s potrebnými prílohami žiadateľ podá osobne do podateľne fondu alebo odošle poštou na adresu fondu. Elektronické podávanie žiadostí nie je prípustným spôsobom podania žiadosti.

Žiadateľ podáva žiadosť v termínoch určených fondom, ktoré sú zverejnené na webovom sídle fondu aspoň 60 dní pred uplynutím termínu na podávanie žiadostí.

Po doručení žiadosti fondu kancelária skontroluje, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ, či je podaná žiadosť úplná a obsahuje predpísané prílohy a preskúma úplnosť rozpočtu a súlad žiadosti so zásadami poskytovania finančných prostriedkov fondu. Ak žiadateľ nepredloží spolu so žiadosťou niektorú z príloh, alebo žiadosť nie je správne vyplnená alebo má iné nedostatky, fond (prostredníctvom kancelárie) vyzve písomne žiadateľa na doplnenie neúplnej žiadosti alebo na opravu žiadosti v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní odo dňa doručenia výzvy.

Žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ alebo ktorú žiadateľ nedoplnil alebo neopravil ani v dodatočnej lehote 10 dní a žiadosť, pri ktorej zistí, že nie je v súlade so

zásadami poskytovania finančných prostriedkov z fondu, kancelária vyradí z rozhodovacieho procesu a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi žiadateľovi písomným oznámením.

Úplnú žiadosť predkladá kancelária odborným komisiám na posúdenie a vydanie hodnotenia. Následne odborné komisie žiadosť spolu s jej písomným hodnotením predkladajú bez zbytočného odkladu odbornej rade na vydanie rozhodnutia. Lehota na vydanie rozhodnutia je 45 dní odo dňa doručenia žiadosti. Spracovanie, prešetrenie a posúdenie žiadosti je bezplatné.

K § 18

Ustanovenie špecifikuje zákonné náležitosti zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu (ďalej len „zmluva“) a jej obligatórnu písomnú formu v záujme zachovania právnej istoty zmluvných strán a zároveň v záujme zabezpečenia kontrolných a sankčných mechanizmov v prípade porušenia zmluvných povinností tak, aby prostriedky fondu boli použité účelne a náležite vyúčtované spolu s predložením finálneho riešenia projektu.

Mechanizmus uzatvárania zmluvy v zásade sleduje všeobecnú úpravu zmluvného práva obsiahnutú v Občianskom zákonníku (§ 43a a nasl.).

Ustanovuje sa lehota 30 dní od vydania rozhodnutia odbornej rady, počas ktorej fond (prostredníctvom kancelárie) doručí žiadateľovi návrh zmluvy podpísaný riaditeľom na preštudovanie a schválenie. Riaditeľ môže odmietnuť podpísať návrh zmluvy len ak je v rozpore s týmto zákonom, vnútorným predpisom fondu a osobitnými predpismi. Žiadateľ má následne tri možnosti, a to (i) návrh zmluvy neschváliť v prekluzívnej lehote 15 odo dňa doručenia návrhu zmluvy, čo znamená, že návrh zmluvy zanikne, (ii) návrh zmluvy schváliť, podpísať a doručiť s potrebnými potvrdeniami fondu (odsek 6) alebo (iii) návrh zmluvy doručiť úradu s pripomienkami, čo znamená, že riaditeľ bude posudzovať pripomienka žiadateľa k návrhu zmluvy a do 15 dní od doručenia návrhu zmluvy s pripomienkami rozhodne o ich schválení alebo neschválení, t.j. návrh zmluvy s konečnou platnosťou zanikne. Je potrebné uviesť, že novým návrhom žiadateľa však nemožno meniť, či inak upravovať zmluvu v časti určenia účelu podpory, ktorý vyplýva zo žiadosti o poskytnutie podpory a sumy podpory, ktorá má byť poskytnutá.

Uzatvorením zmluvy sa žiadateľ stáva prijímateľom finančných prostriedkov, ktoré môže použiť iba na účel uvádzaný v zmluve. Zavádza sa zároveň povinnosť žiadateľa informovať fond o vyúčtovaní použitia poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré musí preukázať aj osobitnými dokladmi (odsek 9).

K § 19

Ustanovenie definuje financovanie fondu a zásady hospodárenia a nakladania s majetkom fondu.

Hlavné zdroje financovania fondu predstavujú príspevky zo štátneho rozpočtu, splátky istiny pôžičiek a úrokov z pôžičiek poskytnutých z fondu, úroky z vkladov v bankách,

zmluvné sankcie, finančné dary, dobrovoľné príspevky a iné príjmy. Finančné prostriedky fondu sa vedú na samostatnom účte v Štátnej pokladnici.

Výdavky fondu na vlastnú prevádzku fond uhrádza najviac vo výške 3% z celkovej sumy svojich príjmov, ktorými sú príspevky zo štátneho rozpočtu, splátky istiny pôžičiek a úrokov z pôžičiek poskytnutých z fondu, zmluvné sankcie, finančné dary, dobrovoľné príspevky a iné príjmy. K tomuto obmedzeniu zároveň prináleží povinnosť fondu 97% zákonom stanovených príjmov použiť na svoju činnosť, teda na podporu umenia, vedy, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín (tzv. podporná činnosť).

V záujme transparentnosti hospodárenia sa fondu ukladá povinnosť pravidelne zverejňovať v registri účtovných závierok účtovnú závierku, výročnú správu a správu audítora.

K § 20-21

Ustanovenia vymedzujú príspevky zo štátneho rozpočtu, ktoré budú fondu poskytované z rozpočtovej kapitoly k ministerstva. Zo štátneho rozpočtu poskytuje ministerstvo v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte príspevok do fondu minimálne vo výške osem miliónov eur.

Príspevky do fondu budú následne prerozdelené podľa „kľúča“ zohľadňujúceho (i) početnosť národnostnej menšiny (t.j. je zrejmé, že viac početné menšiny, ktoré v kultúrnej oblasti zastupuje viacero národnostných organizácií organizujúcich viacero kultúrnych predstavení, podujatí alebo iných kultúrno-umeleckých výkonov), pričom je potrebné zohľadniť aj tzv. optimálne menšinové pomerné číslo (t.j. číslo, ktoré je priaznivejšie pre národnostnú menšinu z čísla počtu príslušníkov národnostnej menšiny alebo čísla príslušníkov používajúcich menšinový materinský jazyk) podľa výsledkov ostatného sčítania obyvateľov Slovenskej republiky a (ii) kompenzačné dorovnania (t.j. spravodlivé navýšenie finančného rozpočtu menšín národnostných menšín), ktoré slúži na vyrovnanie rozdielom medzi mnohopočetnými a málopočetnými národnostnými menšinami. Následné pomerné prerozdelenie finančných prostriedkov percentuálne vyjadrené v zákone (s použitím optimálneho menšinového pomerného čísla a s pripočítaním kompenzačného dorovnania), tak predstavuje sumu, ktorú je tá ktorá národnostná menšina oprávnená použiť na financovanie projektov národnostných menšín zameraných na podporu umeleckých a vedeckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín. Navrhované riešenie je spravodlivé vo vzťahu k národnostným menšinám ako celku, nakoľko priamo zo zákona dostanú primeranú výšku finančných prostriedkov na financovanie svojich kultúrnych aktivít, a zároveň je spravodlivé aj pred jednotlivé národnostné menšiny navzájom, ktoré tak podľa pravidla „čím je národnostná menšina menšia, tak tým viac finančných prostriedkov na financovanie svojich kultúrnych aktivít na jedného príslušníka dostane“.

Ďalším príspevkom zo štátneho rozpočtu, ktorý poskytuje ministerstvo v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte je aj osobitný príspevok do fondu, ktorý je poskytovaný prioritne z prostriedkov, ktoré boli do štátneho rozpočtu uhradené ako odvody prevádzkovateľov hazardných hier podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon stanovuje na odvedenie príspevkov zo štátneho rozpočtu do fondu termín do 31. januára, a to bezhotovostným spôsobom na účet fondu vedený v Štátnej pokladnici.

K § 22

Upravuje sa účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov, ktoré je fond oprávnený spracúvať, tak aby spracúvanie osobných údajov fondom bolo v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 23

Z dôvodu zvýšenia transparentnosti sa zavádza povinné zverejňovanie dôležitých informácií, žiadostí a zmlúv v zákonnom ustanovenom rozsahu.

K § 24

Spoločné ustanovenie rieši vzťah konaní podľa tohto zákona a správneho konania podľa osobitného predpisu tak, že konanie podľa tohto zákona, teda konanie o poskytnutí podpory, na ktorú nie je právny nárok, nie je správnym konaním.

K § 25

Prechodnými ustanoveniami sa reguluje použitie finančných prostriedkov fondu, jednak na vlastnú prevádzku a jednak na podpornú činnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že fond začne disponovať po prvý krát plným výberom svojich príjmov až v roku 2017, avšak jeho administratívna prevádzka bude bežať už v roku 2016, je potrebné, aby mal fond možnosť v prvom roku budovania vlastnej infraštruktúry použiť svoje príjmy, ktoré v roku 2016 bude tvoriť výlučne mimoriadny príspevok ministerstva na vlastnú prevádzku.

Ďalej prechodné ustanovenia upravujú termíny na prvé predkladanie žiadostí podľa tohto zákona, na platenie prvých príspevkov zo štátneho rozpočtu do fondu, na vymenovanie členov odborných rád, na schválenie vnútorných predpisov fondu podľa § 4 ods. 2 písm. a) a c) a na vymenovanie členov dozornej rady. Predmetné termíny reflektujú fázové zriaďovanie a rozbeh novej inštitúcie - fondu a samotná podporná činnosť bude fondom realizovaná až v roku 2017. Prvé zmluvy s prijímateľmi finančných prostriedkov budú uzavreté na základe žiadostí o podporu, podávaných 1. januára až v roku 2017.

K § 26

Ustanovenie upravuje dátum nadobudnutia účinnosti zákona, ktorým je 1. január 2016.