Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Predkladaná novela prináša riešenia, ktoré robia domáce vzdelávanie prístupnejšie pre žiakov a ich rodičov. Zároveň umožňuje domáce vzdelávanie aj na druhom stupni základných škôl.

Na Slovensku máme počas existencie domáceho vzdelávanie dobrú skúsenosť s týmto inšitútom. Podobné skúsenosti v zahraničí sú už dlhodobo reflektované vo vedeckej literatúre.

Žiaci v Spojených štátoch amerických vzdelávaní doma dosahujú priemerne lepšie výsledky ako ich rovesníci.1 Vzdelávanie doma sa neprejavuje na odlišnej miere tolerancie oproti deťom vzdelávaným štandardným spôsobom.2 Deti vzdelávaním doma nestrácajú sociálne kompetencie a sú rovnako emočne vyspelé, ako ich rovesníci. Zúčastňujú sa záujmových aktivít a krúžkov, kde prichádzajú do styku s kolektívom iných detí.

Na základe pozitívnych skúsenosti a dobrých výsledkov žiakov3 vzdelávaných doma existuje pádny dôvod umožniť domáce vzdelávanie aj na druhom stupni základných škôl. Pokusné overovanie domáceho vzdelávania na druhom stupni, ktoré prebehlo v Českej republike, dokazuje pozitívne dopady tohto opatrenia. Pokusného overovanie sa v Českej republike zúčastnilo 86 žiakov z ktorých nula žiakov neprospelo, naopak 62 žiakov prospelo s vyznamenaním.4

Zo záverov pokusného overovania v Českej republike vyplýva, že rodičia volia túto formu vzdelávania najmä z nasledovných dôvodov: dobré skúsenosti s rovnakou formou vzdelávania na 1. stupni ZŠ, zdravotné, psychické či iné problémy žiakov, možnosť rozvoja talentu u nadaných detí, možnosť žiakov cestovať do zahraničia. Iné štúdie taktiež potvrdzujú motiváciu rodičou poskytovať svojim deťom vzdelávanie na mieru ich potrebám a vzdelávacím návykom5.

V súčasnosti neexistujú prekážky, aby bola rodičom a deťom poskytnutá sloboda pri voľbe spôsobu vzdelávania aj na druhom stupni základných škôl. Obavou nemusí byť ani o odliv žiakov z bežnej formy vzdelávania, nakoľko domáce vzdelávanie zo sebou nesie mnoho finančných aj nefinančných nákladov, ktoré bránia k masovému rozšíreniu domáceho vzdelávania.

Slovenská legislatíva je v otázke kvalifikácie domáceho vzdelávateľa prehnane prísna. Z dvadsiatich siedmych porovnaných krajín, len jedna krajina okrem Slovenska vyžaduje od vzdelávateľa pedagogické vzdelanie.6 Súčasná úprava kvalifikácie je aj tak v praxi obchádzaná

1 Ray, Brian D. "Academic achievement and demographic traits of homeschool students: A nationwide study." Academic Leadership: The Online Journal 8 (2010): 1-31.

2 Lubienski, Christopher, Tiffany Puckett, and T. Jameson Brewer. "Does Homeschooling “Work”? A Critique of the Empirical Claims and Agenda of Advocacy Organizations." Peabody Journal of Education 88.3 (2013): 378-392.

3Krajčovičová, Viera, and Branislav Krajčovič. "Štatistika žiakov v Domácom Vzdelávaní v šk. Roku 2013/2014." Domáce Vzdelávanie Na Slovensku. 6 June 2014. Web. 26 Aug. 2015. <

http://www.domacaskola.sk/statistika-ziakov-v-

domacom-vzdelavani-v-sk-roku-20132014/

4 "Individuální Vzdělávání Na 2. Stupni ZŠ v České Republice Ve školním Roce 2010/2011." 1 Nov. 2011. Web. 26 Aug. 2015.

5 Aurini, Janice, and Scott Davies. "Choice without markets: Homeschooling in the context of private education." British Journal of Sociology of Education 26.4 (2005): 461-474.

6 "Srovnávací Analýza: Domácí (individuální) Vzdělávání." NÁRODNÍ ÚSTAV PRO VZDĚLÁVÁNÍ. Web.

tým, že rodičia si nájdu pedagogického zamestnanca, ktorý len formálne garantuje vzdelávanie dieťaťa pedagogicky vzdelaným zamestnancom. V skutočnosti je dieťa vzdelávané rodičmi alebo rodinnými príslušníkmi. Lepšia cesta pre kontrolu kvality domáceho vzdelávania je intenzívna spolupráca, zdieľanie materiálov medzi školou a rodičmi.

Vo väčšine krajín, ktoré umožňujú domáce vzdelávanie je kontrola vedomosti ponechaná na úrovni škôl a prebieha menej často ako na Slovensku. Kontrola by preto mala byť ponechaná na úrovni školy, ktorá udeľujú povolenia na domáce vzdelávanie a zároveň s rodičmi na vzdelávaní spolupracujú. Rovnako je kontrola domáceho vzdelávania upravená aj v Českej republike. Predkladaná úprava zároveň mení interval preskúšania žiakov, tak aby rodičia mali dostatok priestoru realizovať vzdelávacie metódy a učebný plán prispôsobený potrebám svojich detí. V tomto ohľade sa môžeme oprieť o zahraničné skúsenosti, ktoré dokazujú, že interval jedného školského roka postačuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie, či informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona nebude mať dopad na environmentálnu oblasť, ani vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa ponechať režim povoľovania individuálneho vzdelávania vo vzťahu k žiakom podľa § 24 ods. 2 písm. a) alebo c) a vo vzťahu k ostatným žiakom základnej školy sa navrhuje upraviť možnosť individuálneho vzdelávania ako nárokovateľnú, pri splnení podmienok, ktoré sa uvádzajú v žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania. Dôvodom je snaha o odstránenie možnosti nepovolenia individuálneho vzdelávania, ak sú naň splnené podmienky podľa zákona.

K bodu 2

Navrhuje sa umožniť individuálne vzdelávanie aj vo vzťahu k žiakom druhého stupňa základnej školy, keďže limitovanie individuálneho vzdelávania na prvý stupeň základnej školy nemá vecné opodstatnenie.

K bodu 3

Nadväzne na rozšírenie okruhu žiakov základnej školy, ktorým je možné povoliť individuálne vzdelávanie, aj na žiakov druhého stupňa, sa navrhuje upraviť podmienka minimálneho dosiahnutého vzdelania osoby, ktorá toto vzdelávanie vykonáva – či už pôjde o zákonného zástupcu alebo inú osobu. Vzhľadom na rozdielnosť v náročnosti výučby sa navrhuje ustanoviť minimálnu podmienku stredoškolského vzdelania s maturitou pre prvý stupeň a vysokoškolského bakalárskeho vzdelania pre druhý stupeň základnej školy.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu a vypustenie nadbytočného textu predmetného ustanovenia.

K bodu 5

Navrhuje sa zveriť oprávnenie na kontrolu podmienok a kvality individuálneho vzdelávania predmetnej škole a nie školskej inšpekcii, nakoľko ona udeľuje povolenie na tento druh vzdelávania a žiak na kmeňovej škole absolvuje pravidelné skúšanie. Zároveň platí, že podľa osobitného predpisu zákona č.296/2003 Z. z. inšpekcia kontroluje školy a školské zariadenia.

K bodu 6

Zmena v podmienke zrušenia povolenia individuálneho vzdelávania má za cieľ predĺžiť obdobie, počas ktorého by sa mala posudzovať kvalita tohto vzdelávania s ohľadom na výsledky a prospech žiaka. Dôvodom je, aby potenciálny neúspech v hodnotení za jedno hodnotiace obdobie, ktorý môže mať príčiny nielen v kvalite domáceho vzdelávania, nebol automaticky dôvodom na jeho zrušenie, ale bol daný priestor na posúdenie kvality a výsledkov tohto vzdelávania v dlhšom časovom rozmedzí.