DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Hospodársky rast a rozvoj v nebývalej miere zvýraznil rozdiely medzi regiónmi a okresmi Slovenska. Pokiaľ väčšina obyvateľov z rastu benefituje, najmenej rozvinuté regióny trpia vysokou mierou nezamestnanosti, odchodom mladej a vzdelanej pracovnej sily a nedostatkom investícií a podnikateľských aktivít. Cieľom návrhu zákona je zmierniť hospodárske rozdiely medzi okresmi a naštartovať v týchto okresoch hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj kombináciou spolupráce medzi vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“), samosprávou a občianskou spoločnosťou, vypracovaním päťročného Akčného plánu rozvoja najmenej rozvinutého okresu (ďalej len „akčný plán“), ktorý bude obsahovať konkrétne opatrenia a ich harmonogram. Akčný plán môže nad rámec existujúcich opatrení a využívania existujúcich finančných zdrojov obsahovať aj technickú podporu miestnej samospráve a občianskej spoločnosti (napr. školenia pre lepšie využívanie európskych fondov, školenia na transfer vedomostí v oblasti pôdohospodárstva a cestovného ruchu, školenia na skvalitnenie podpory služieb pre malých a stredných podnikateľov a pod.) a tzv. regionálny príspevok ako doplnkový zdroj financovania pri realizácii príslušného akčného plánu.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3, Sociálne vplyvy na

- hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Predkladaný materiál bude mať pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Prípadné výdavky súvisiace s vypracovaním akčných plánov, činnosťou Rady pre rozvoj regiónov, poskytovaním podpory, ako aj investičnej pomoci budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok. Výrazné pozitívne efekty sa predpokladajú najmä na strane príjmov štátneho rozpočtu plynúcich z tvorby nových pracovných miest a podpory realizácie investícií v prípade priemyselnej výroby a cestovného ruchu . Pôjde predovšetkým o príjmy z priamych daní, nepriamych daní a pod. Negatívne vplyvy budú predstavovať výdavky štátneho rozpočtu súvisiace s poskytnutím jednotlivých foriem podpory. Kvantifikácia vplyvov navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet je vzhľadom na charakter právnej úpravy nemožná.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Podnikateľské subjekty v oblasti priemyselnej výroby a cestovného ruchu.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Pozitívny vplyv na hospodársky rast Slovenskej republiky, pozitívny vplyv na zamestnanosť v regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti, t. j. v najmenej rozvinutých regiónoch.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

nerelevantné

Kvantifikujte:

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

nerelevantné

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Implementovaním Akčných plánov pre jednotlivé dotknuté okresy sa očakáva celkové zvýšenie životnej úrovne ich obyvateľov.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bez vplyvu.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Predkladaný materiál bude mať pozitívne vplyvy na tvorbu a podporu pracovných miest v okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti, t. j. v najmenej rozvinutých okresoch.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Prekladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

- čl. 107 až 109 a 174 až 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-sekundárnom

(prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014).

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 109 zmluvy (Ú-. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014) (prijatom po 30. novembri 2009).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republiky

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 a 2:

Najmenej rozvinutý okres je určený na základe splnenia podmienky vysokej miery nezamestnanosti, ktorá je definovaná ako priemerná miera nezamestnanosti za štvrťrok vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Prijímateľom podpory v najmenej rozvinutom okrese podľa tohto zákona môžu byť obce nachádzajúce sa v najmenej rozvinutom okrese, ako aj regionálna rozvojová agentúra, slovenská časť euroregiónu, európske zoskupenie územnej spolupráce, občianske združenie, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a vyšší územný celok v súlade s akčným plánom. Okres sa považuje za najmenej rozvinutý od lehoty splnenia podmienky až po ukončenie plnenia akčného plánu.

K § 3:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“) zabezpečuje vypracovanie akčného plánu a vyhodnocuje jeho plnenie. Ostatné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy spolupracujú s ministerstvom dopravy pri vykonávaní úloh pre ne vyplývajúcich zo zákona. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny poskytuje najmä informácie o tom, ktoré okresy spĺňajú podmienku na poskytnutie podpory.

K § 4:

Akčný plán musí byť prispôsobený identifikovaným potrebám konkrétneho okresu. Musí byť pripravený efektívne, v spolupráci partnerov, ktorí ho majú vykonávať, a má do maximálnej miery využívať existujúce programy a projekty, vrátane financovania z európskych fondov. Akčný plán vypracovaný na obdobie piatich rokov predkladá ministerstvo dopravy na schválenie vláde SR. Prierezové individuálne projekty môžu byť definované ako „Integrovaný projekt“ podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 292/214 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý môže byť financovaný z jedného zdroja.

K § 5:

Rada pre rozvoj z najmenej rozvinutého okresu (ďalej len „rada“) je odborným poradným orgánom ministra dopravy. Tvoria ju zástupcovia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a subjektov územnej spolupráce z najmenej rozvinutého okresu, pričom sa predpokladá paritné zastúpenie. Rada je zložením členov špecifická pre každý najmenej rozvinutý okres tak, aby odrážala jeho rozvojové potreby, bola dostatočne reprezentatívna, pričom si zachovala svoju akčnosť a efektívnosť. Rada predkladá odporúčania, návrhy opatrení a stanoviská k Návrhu akčného plánu už počas vypracovania návrhu akčného plánu. Ďalej vypracováva stanoviská k spôsobu a rozsahu plnenia akčného plánu, posudzuje rezortné programy a podpory predložené členmi rady. Podrobnosti o rade upraví štatút.

K § 6, 7 a 8:

Pre realizáciu akčného plánu je okrem existujúcich programov a projektov rezortov (t. j. programy a podpory poskytované ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy formou dotácií, grantov a finančných príspevkov) možné ako doplnkový, flexibilný zdroj financovania k existujúcim zdrojom využiť aj cielenú technickú podporu a regionálny príspevok. Technická podpora sa použije všade tam, kde je potrebné zvýšiť kapacitu

samosprávy či ostatných subjektov územnej spolupráce, poskytovať kvalitnejšie služby miestnym obyvateľom a malým a stredným podnikateľom, alebo kde je potrebné zabezpečiť rýchly prenos know-how (napr. formou školení pre lepšie využívanie európskych fondov v oblasti pôdohospodárstva a cestovného ruchu a pod.). Regionálny príspevok, ako doplnkový zdroj, je finančný príspevok poskytovaný ministerstvom dopravy zo štátneho rozpočtu a bude sa poskytovať na účel a vo výške, ktorý bude definovaný v akčnom pláne. Ministerstvo dopravy, prostredníctvom ktorého sa tento príspevok bude poskytovať, musí zabezpečiť, aby podmienky jeho použitia boli uvedené v zmluve.

K § 9 a 10:

Navrhuje sa, aby opatrenia podľa tohto zákona boli posudzované aj z hľadiska pravidiel pre štátnu pomoc tak, aby nemohla byť poskytnutá neoprávnená štátna pomoc. Zároveň sa navrhuje, aby lehota na prípravu akčných plánov pre najmenej rozvinuté okresy, ktoré splnia definičné znaky najmenej rozvinutého okresu k dátumu účinnosti zákona, bola dlhšia ako je lehota navrhovaná v systéme zákona (§ 4), pretože ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona sa predpokladá vypracovanie viacerých akčných plánov.

K Čl. II:

K bodu 1

Pre investičné zámery realizované v najmenej rozvinutých okresoch sa upravujú všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe, a to tak, že sa znižuje minimálna výška investície do dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku na sumu 200 000 eur, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby – podnikateľa, hodnota investície na obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely. sa znižuje na 30 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku, a realizácia investičného zámeru musí viesť k vytvoreniu najmenej desiatich nových pracovných miest. Na určenie, či okres patrí do kategórie najmenej rozvinutých okresov, sú rozhodné údaje k prvému dňu kalendárneho roka, v ktorom bol podaný investičný zámer.

K bodom 2 a 3

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4

Pre investičné zámery realizované v najmenej rozvinutých okresoch sa upravujú všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v cestovnom ruchu, a to tak, že sa znižuje minimálna výška investície do dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku na sumu 200 000 eur, z toho najmenej 100 000 eur musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby – podnikateľa a realizácia investičného zámeru musí viesť k vytvoreniu najmenej piatich nových pracovných miest a všeobecne sa zmierňujú podmienky na investície do oblasti cestovného ruchu. Na určenie, či okres patrí do kategórie najmenej rozvinutých okresov, sú rozhodné údaje k prvému dňu kalendárneho roka, v ktorom bol podaný investičný zámer.