NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska v súlade s Plánom legislatívnych úlohy vlády na rok 2015.

Cieľom návrhu zákona je transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (ďalej len „smernica PAD“). Uvedená smernica sa transponuje zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v časti platobného účtu so základnými funkciami a zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Transpozícia smernice PAD si vyžiada aj úpravu príslušných vykonávacích predpisov, resp. prijatie nových vykonávacích predpisov na vykonanie vyššie uvedených zákonov. Smernica reaguje na aktuálne otázky a potreby, ktoré vplývajú z cieľov dobudovania vnútorného trhu s prihliadnutím na osobitné potreby finančného trhu.

Zámerom transpozície smernice PAD sú najmä ustanoviť základné požiadavky pre transparentnosť poplatkov účtovaných poskytovateľmi platobných služieb v súvislosti s platobnými účtami, vytvoriť základné pravidlá pre presun platobných účtov na vnútroštátnej úrovni, posilniť a zjednodušiť zapojenie spotrebiteľov do trhu s platobnými účtami. Návrh zákona sa zameriava na prijatie krokov, ktoré prispejú k zlepšeniu postavenia spotrebiteľa na finančnom trhu.

Zvýšenie informovanosti spotrebiteľa sa má docieliť poskytnutím dokumentu s informáciami o poplatkoch pred uzatvorením zmluvy o platobnom účte. Súčasne bude na základe dohody medzi spotrebiteľom a poskytovateľom platobných služieb určený spôsob zasielania výpisu poplatkov spotrebiteľa so spoločnou európskou terminológiou. K zvýšeniu transparentnosti má viesť aj porovnávanie poplatkov prostredníctvom nezávislej webovej stránky Národnej banky Slovenska.

Spotrebiteľom sa má zjednodušiť presun platobných účtov zavedením záväzných pravidiel pre presun platobného účtu. Jednotlivé kroky nadväzujú na snahy Európskeho výboru bankového sektoru, ktorý v roku 2008 prijal Spoločné zásady pre presun účtov medzi bankami. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je sprehľadnenie postupu pre presun platobného účtu čoho priamym následkom má byť zvýšená mobilita spotrebiteľov. Jedným z faktorov zotrvačnosti klientov pri jednom konkrétnom poskytovateľovi platobných služieb je predpokladaná komplikovanosť a nejasnosť jednotlivých krokov presunu platobného účtu, čo uvedený návrh zákona v plnom rozsahu odstráni. V súvislosti s presunom platobného účtu sa zavádza aj forma spolupráce poskytovateľov platobných služieb pri presune platobného účtu aj mimo územia Slovenskej republiky.

Transpozíciou smernice PAD zákonom č. 483/2001 Z. z. sa má upraviť prístup spotrebiteľov k platobným účtom. Vytvorením platobného účtu so základnými funkciami pre každého s riadnym pobytom v Európskej únií, bez diskriminácie a bez príjmového testu sa

významne posilní prvok finančnej inklúzie. Podrobnosti ustanoví vyhláška Ministerstvo financií SR.

Súčasne sa novelizuje tzv. základný bankový produkt, ktorý zohľadní nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. V nadväznosti na uvedený produkt sa upraví vyhláška Ministerstva financií k rozsahu bankových služieb tohto platobného účtu. Uvedené kroky reflektujú tzv. sociálny balíček vlády SR.

Prijatie navrhovaného znenia zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a životné prostredie. Návrh zákona má možné negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Očakávajú sa pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a sociálne vplyvy v oblasti ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016.

Doložka vybraných vplyvov

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Termín začatia a ukončenia VPK: A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

*Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov -

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

K 23.03.2015

Banky so sídlom na území SR- 13

Pobočky zahraničných bánk- 14

Poskytovatelia platobných služieb

Platobné inštitúcie so sídlom na území SR- 10

Zahraničné platobné inštitúcie poskytujúce platobné služby na území SR na cezhraničnej báze- 188

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Aktuálne nie je možné vyčísliť.

Náklady budú závisieť od rozsahu služieb, ktoré jednotliví poskytovatelia platobných služieb využívajú v súčastnej dobe. Zavedením povinnosti zasielania výpisov, informačných povinností a presunom platobných účtov pre poskytovateľov platobných služieb a úpravou platobného účtu so základnými funkciami pre banky, môže vzniknúť, pre subjekty, ktoré dané služby nerealizujú, dodatočné náklady súvisiace nielen s technickými zmenami, ale aj nákladmi zvýšenej administratívnej náročnosti.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Aktuálne nie je možné vyčísliť.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Aktuálne nie je možné vyčísliť.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Bez vplyvu.

Kvantifikujte:

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

Návrhom zákona neočakáva z hľadiska vplyvov na príjmy a výdavky obyvateľstva.

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Očakáva sa zlepšenie prístupu spotrebiteľov k finančným službám. Predovšetkým sa sprehľadní a uľahčí presun platobných účtov, zvýši sa úroveň transparentnosti a informovanosti spotrebiteľa. Rovnako sa očakáva širšie začlenenie spotrebiteľov v oblasti platobných služieb prostredníctvom cenovo prístupných platobných účtov.Návrh zákona prispieva svojimi nástrojmi k zlepšeniu informovanosti spotrebiteľov na finančnom trhu a komparatívnosti jednotlivých ponúk poskytovateľov platobných služieb. Spotrebiteľom sa zabezpečí nediskriminačný prístup k platobným účtom a zjednoduší mobilita spotrebiteľov pri presune platobných účtov.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Pozitívny vplyv vo vzťahu k prístupu spotrebiteľov bez ohľadu na občianstvo, či trvalý pobyt, k platobným účtom.

Nediskriminácia prístupu k platobným účtom.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

Áno, zverejňovaním informácií a zoznamu na webovom sídle Národnej banky Slovenska a zverejňovaním zákonom ustanovených informácií na webových sídlach poskytovateľov platobných služieb sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň).

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)

6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)

Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)

Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

s právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

- čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 56 až 66, čl. 114, čl. 127 ods.2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

- čl. 3 Zmluvy o Európskej únii,

- Protokol (č.4) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti

poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014),

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom

riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013)

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým

sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012) v platnom znení.

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - do 30. novembra 2009):

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a

vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10. 2009),

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných

službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5. 12. 2007) v platnom znení,

- smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre

rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie kap. 5/ zv. 4; Ú. v. ES L 303, 02.12.2000)

- smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006)

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom

zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006

o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (Ú. v. EÚ L 345, 8.12. 2006),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o

cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10. 2009) v platnom znení.

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 616/11, T-Mobile Austria GmbH proti Verein für Konsumenteninformation, [zatiaľ neuverejnený].

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) Lehota na prebratie smernice 2014/92/EÚ bola stanovená do 18. septembra 2016 okrem:

- čl. 3 - od 17. septembra 2014,

-čl. 4 ods. 1 až 5, čl. 5 ods. 1, 2 a 3, čl. 6 ods. 1 a 2 a čl. 7 - do deviatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 3 ods. 4;

Na základe úvahy členského štátu:

-členské štáty, v ktorých už na vnútroštátnej úrovni existuje dokument rovnocenný dokumentu s informáciami o poplatkoch, môžu rozhodnúť o začlenení spoločného formátu a jeho spoločného symbolu najneskôr do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v čl. 3 ods. 4;

-členské štáty, v ktorých už na vnútroštátnej úrovni existuje dokument rovnocenný výpisu poplatkov, môžu rozhodnúť o začlenení spoločného formátu a jeho spoločného symbolu

najneskôr do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v čl. 3 ods. 4.

b) Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2014/92/EÚ bola stanovená do augusta 2016.

c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

d) Smernica 2014/92/EÚ bola prebratá do zákona 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska a Ministerstvo vnútra SR.

B. Osobitná časť

K Čl. I a Čl. II

Transpozícia smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (ďalej len „smernica PAD“) sa zavádza návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) Návrh zákona reaguje na viacero doposiaľ neupravených oblastí, ktoré si vyžadovali spoločnú únijnú legislatívnu úpravu. Predovšetkým ide o podmienky porovnateľnosti poplatkov poskytovateľov platobných služieb, stanovenie podmienok pre presun platobného účtu spotrebiteľa a vytvorenie platobného účtu so základnými funkciami.

K bodu 1

Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene o doplnení niektorých zákonov sa rozširuje o predmet úpravy porovnateľnosti poplatkov a presunu platobného účtu.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa určuje mena v ktorej je možné realizovať vydávanie, spravovanie a spätnú výmenu elektronických peňazí a zároveň sa dosiahne vyšší stupeň súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES.

K bodu 3

V súlade s transpozíciou smernice sa na určené ustanovenia bude vzťahovať úprava platobných operácií vykonávaných prostredníctvom zmeniek a šekov, poukážok, cestovných šekov alebo poukazov poštového platobného styku v listinnej podobe.

K bodu 4

Úprava návrhu zákona sa vzťahuje na všetkých poskytovateľov platobných služieb s výnimkou Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky.

K bodu 5

Úprava súvisí s presunom platobných účtov, pri ktorom sa fakultatívna úprava mení na obligatórnu vo vzťahu k poskytovateľom platobných služieb, ktorí musia pri presune platobného účtu považovať osobu, ktorá v čase uzatvorenia rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zamestnáva menej ako desať osôb a ktorej ročný obrat, alebo celková ročná bilančná hodnota nepresahuje 2 000 000 eur, za spotrebiteľa.

K bodu 6

Navrhovaným ustanovením sa spresňuje doterajšie ustanovenie § 2 ods. 30 a zároveň sa odstránia existujúce nejasnosti vyplývajúce z aplikačnej praxe.

K bodu 7

Transpozíciou smernice sa rozšíril okruh legálnych definícií, ktoré majú za cieľ zrozumiteľný výklad ustanovení zákona a ich jednoznačnú aplikáciu v praxi.

Službami viazanými na platobný účet sa rozumejú všetky platobné služby a služby, ktoré súvisia so zriadením, a zrušením platobného účtu ako napr. otvorenie nového platobného účtu, mesačný poplatok za vedenie platobného účtu, poplatok za výpis z účtu, alebo poplatok za zmenu dispozičných oprávnení k platobnému účtu.

Prekročením sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom poskytovateľ platobných služieb umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Prečerpaním sa jedná o výslovnú dohodu, na základe ktorej veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku platobného účtu. Pod tento typ patrí napr. dnes už bežne používaný tzv. kontokorentný úver.

Definovaním poplatku sa zavádza do zákona bežne používaný pojem, ktorý bolo nutné vymedziť vo vzťahu k úprave porovnateľnosti poplatkov, predovšetkým k novo zavedenej povinnosti zasielania výpisu poplatkov spotrebiteľa. Poplatok je definovaný široko, pričom je zohľadnené, že ide o sumu vyjadrenú pevnou sumou, ale i percentuálne, ale aj o sankcie ukladané zo strany poskytovateľa platobných služieb.

K bodu 8

Návrhom zákona sa rozširuje okruh informácií, ktoré má obsahovať rámcová zmluva.

K bodu 9

Ide o osobitnú úpravu začiatku plynutia výpovednej lehoty v prípade presunu platobného účtu spotrebiteľa.

K bodu 10

V návrhu úpravy ustanovenia § 33 ods. 2 ide o uplatnenie národnej voľby podľa článku 45 ods. 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES, ktorá umožňuje priaznivejšiu úpravu vo vzťahu k vypovedaniu rámcovej zmluvy. Zmena sa zavádza aj z dôvodu zjednodušenia presunu účtu a zabezpečenia rovnosti možností používateľov platobných služieb.

K bodu 11

Rozširujú sa povinnosti poskytovateľa platobných služieb o používanie terminológie zoznamu obsahujúceho najčastejšie používané služby platobného účtu a o povinnosť predkladania

výkazov, hlásení a správ Národnej banke Slovenska, pričom uvedené ustanovenie sa premieta aj do vydania opatrenia Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“).

K bodu 12

Poskytovateľ platobných služieb má povinnosť v dostatočnom predstihu pred uzavretím akejkoľvek rámcovej zmluvy alebo pred vyjadrením ponuky v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu poskytnúť spotrebiteľovi dokument s označením „Dokument s informáciami o poplatkoch“ so spoločným symbolom na základe vykonávacích technických predpisov Európskej komisie. Nie je vylúčené súčasné uvádzanie komerčných, marketingových názvov pre jednotlivé platobné služby. Imanentnou súčasťou predmetného dokumentu je aj informácia o práve spotrebiteľa na poskytnutie slovníku štandardizovanej terminológie s výkladom jednotlivých termínov a pojmov používaných v zozname, ktorý má slúžiť ako spotrebiteľská pomôcka, ktorá umožní identifikovať obsah služby. Zákon osobitne upravuje identifikáciu balíka služieb v dokumente a súčasne zavádza bezplatnosť poskytovania uvedeného dokumentu. S ohľadom na povinnosti poskytovateľa platobných služieb sa môžu informácie, ktoré poskytuje pred uzatvorením rámcovej zmluvy so spotrebiteľom poskytnúť súčasne s dokumentom s informáciami o poplatkoch, za dodržania formálnej ako aj obsahovej stránky poskytovaných informácií.

Štandardizovaná terminológia zoznamu je vytvorená procesom, kedy NBS zozbiera na základe usmernenia Európskeho orgánu pre dohľad najtypickejšie poplatky za služby viazané na platobné účty, následne po spracovaní a prijatí regulačných technických predpisov Komisie bude spoločná terminológia ustanovená a zapracovaná do zoznamu, ktorý bude zverejnený NBS.

Vyhlásenie poskytovateľa platobných služieb, že dokument s informáciami o poplatkoch za služby viazané na platobný účet obsahuje poplatky za najtypickejšie služby viazané na platobný účet, a informácie pred uzatvorením rámcovej zmluvy a informácie, ktoré obsahuje rámcová zmluva o všetkých službách viazaných na platobný účet, sa uvádzajú v iných zrozumiteľne označených dokumentoch, má za cieľ zabezpečiť rozlíšenie od právne záväzných dokumentov, ako je napríklad rámcová zmluva medzi poskytovateľom platobných služieb a spotrebiteľom.

K bodu 13

Zoznamom služieb viazaných na platobný účet v § 44a sa vytvára systém porovnateľnosti poplatkov na základe aktívnej spolupráce NBS, Európskeho orgánu pre dohľad (Európsky orgán pre bankovníctvo) a Európskej komisie. Uvedený zoznam bude prehodnocovaný na základe usmernení každé 4 roky a o výsledkoch prehodnotenia budú informované príslušné orgány Európskej únie.

Súčasne je zákonom ukotvená povinnosť NBS zriadiť na webovom sídle porovnávanie poplatkov k platobným účtom všetkých poskytovateľov platobných služieb, ktorí vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky. Na stránke sa uvádza porovnanie jednotlivých poplatkov, ktoré je založené na objektívnych kritériách s pravidelne aktualizovaným obsahom stránky. NBS uvádza na stránke dátum poslednej aktualizácie svojho obsahu a tiež uvedie postup, resp. kontaktné údaje pre nahlasovanie nesprávnych informácií zverejnených na uvedenej stránke.

V § 44b sa zavádza nová povinnosť poskytovateľa platobných služieb, ktorou mu je uložené bezplatné zasielanie výpisu poplatkov konkrétnemu spotrebiteľovi. Výpis poplatkov možno

zasielať na základe dohody poskytovateľa platobných služieb a spotrebiteľa písomne, alebo elektronicky, vždy písomne, ak o to spotrebiteľ požiada. Poskytovateľ platobných služieb má povinnosť zasielať výpis poplatkov podľa dohody so spotrebiteľom, aspoň raz ročne.

V § 44c je upravené poskytovanie balíka služieb. Pri uzatváraní rámcovej zmluvy má poskytovateľ platobných služieb povinnosť informovať spotrebiteľa o možnosti uzatvorenia osobitnej rámcovej zmluvy k jednotlivých službám, ktoré sú obsiahnuté v balíku služieb a poskytnúť informácie o poplatkoch spojených s jednotlivými službami/produktmi.

Paragrafové znenie § 44d návrhu zákona upravuje presný postup rámcového návrhu smernice PAD na presun platobného účtu medzi poskytovateľmi platobných služieb. Rozlišuje sa odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb ako poskytovateľ platobných služieb, od ktorého spotrebiteľ presúva svoj platobný účet k novému prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb, u ktorého spotrebiteľ má vedený platobný účet.

V súvislosti s presunom platobného účtu sú upravené definície odovzdávajúceho a prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb, ako aj samotný presun platobného účtu. Presunom účtu treba chápať ako presun informácií a nastavení týkajúcich sa platobného účtu, ktoré je potrebné za účelom presunu účtu preniesť tak, aby prišlo ku komplexnému presunu nastavení platobného účtu spotrebiteľa, ktorého súčasťou je aj nevyhnutná spolupráca medzi jednotlivými poskytovateľmi platobných služieb. Pri presune môže požiadať spotrebiteľ o presun finančných prostriedkov. Presun platobného účtu môže, ale nemusí byť ukončený zrušením platobného účtu u odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb. V nadväznosti na zrušenie platobného účtu môže dôjsť aj k presunu zostatku finančných prostriedkov. Prevod finančných prostriedky je bezplatný iba v mene euro, prevod v inej mene môže byť spoplatnený. Presunom účtu môže byť súčasne považovaný aj prevod kladného zostatku alebo zrušenie platobného účtu, alebo všetky uvedené možnosti zároveň.

Spotrebiteľ si môže zvoliť podanie žiadosti v písomnej forme, osobne na pobočke alebo poštou s úradne osvedčeným podpisom, alebo elektronicky, so zabezpečeným elektronickým podpisom. V prípade viacerých majiteľov je potrebný súhlas všetkých na presun platobného účtu.

Spotrebiteľ môže požiadať o presun platobného účtu iba jedného prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb.

Žiadosť o presun platobného účtu sa podáva u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb, t.j. poskytovateľa platobných služieb, ku ktorému chce spotrebiteľ presunúť platobný účet. Samotný vzor žiadosti je upravený všeobecne záväzným právnym predpisom. Žiadosť má byť vyhotovená v štátnom jazyku, ale je možné na základe súhlasu strán zvoliť aj iný jazyk, pričom sa dodržia náležitosti vzoru žiadosti ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom.

Osobitným prípadom je presun platobného účtu, ktorým je platobný účet so základnými funkciami a základný bankový produkt, presunom ktorého vždy dochádza k uzatvoreniu pôvodného platobného účtu so základnými funkciami a základného bankového produktu. Ide o výnimku, kedy počas presunu určitú dobu existujú oba účty súbežne. Uvedené nadväzuje na zákaz súčasného vedenia viacerých platobných účtov u spotrebiteľa v prípadoch týchto osobitných platobných účtov.

V žiadosti spotrebiteľ uvedie dátum, od ktorého sa budú úhrady a inkasá vykonávať z platobného účtu zriadeného u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb. Dátum určí

spotrebiteľ v žiadosti tak, aby to bol najskôr 18. deň po doručení úplnej a riadnej žiadosti o presun platobného účtu. Určenie dátumu má význam aj pre odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb, pretože deň pred určeným dátumom je povinný zrušiť úhrady a inkasá. Náležitosti žiadosti a súvisiacich tlačív bližšie upraví všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom financií SR. V prípade absencie obligatórnych náležitostí žiadosti vyzve prijímajúci poskytovateľ platobných služieb spotrebiteľa na doplnenie žiadosti a stanoví dostatočný časový priestor pre spotrebiteľa na odstránenie prekážok brániacich presunu platobného účtu. Počas doby na doplnenie neplynú lehoty, do doručenia úplnej a riadne vyplnenej žiadosti o presun platobného účtu. Súčasne môže dôjsť k posunu dátumu, od ktorého sa budú úhrady a inkasá vykonávať z platobného účtu zriadeného u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb. Ak sa zmena dátumu nereflektuje pri doplnení žiadosti, počíta sa s 18. dňom odo dňa doručenia úplnej a riadne vyplnenej žiadosti o presun platobného účtu. O uvedenej skutočnosti ako aj o najbližšom dátume musí byť spotrebiteľ informovaný.

Spotrebiteľ môže požiadať prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb aj o informovanie platiteľov o údajoch nového platobného účtu, za predpokladu, že identifikuje svojich platiteľov, alebo spotrebiteľ ich informuje sám. V súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona a žiadosti o presun účtu, vykonajú odovzdávajúci a prijímajúci poskytovateľ úkony smerujúce k presunu účtu. Podaním žiadosti vzniká prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb povinnosť zaslania jednej žiadosti o presun platobného účtu do dvoch pracovných dní odovzdávajúcemu poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je následne povinný doložiť zákonom požadovanú dokumentáciu viažucu sa na presun platobného účtu a vykonať zákonom uložené úkony smerujúce k presunu platobného účtu.

Ak ide o presun platobného účtu spojený so zrušením platobného účtu a spotrebiteľ má záväzky voči odovzdávajúcemu poskytovateľovi platobných služieb, ktoré bránia jeho zrušeniu platobného účtu, je o nich spotrebiteľ informovaný a vyzvaný na ich odstránenie. Analogicky sa postupuje aj v prípade prevodu finančných prostriedkov.

Vzor tlačív požívaných na podávanie a vykonanie žiadosti o presun platobného účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom financií SR.

Návrh zákona v § 44e upravuje aj postup zakladajúci spoluprácu medzi spotrebiteľom, ktorý má záujem o presun účtu do zahraničia a poskytovateľa platobných služieb, u ktorého má daný spotrebiteľ zriadený a vedený platobný účet. Spolupráca je iniciovaná zo strany spotrebiteľa podaním písomnej alebo elektronickej žiadosti o spoluprácu s uvedením konkrétneho dátumu, ktorý nesmie byť kratší ako 6 deň odo dňa doručenia žiadosti spotrebiteľa. Žiadosť o spoluprácu môže obsahovať zákonom dané podoby spolupráce. Primerane sa použijú ustanovenia o presune platobného účtu.

V súvislosti s presunom platobného účtu a pri realizácií spolupráce môže dôjsť k finančnej strate, za ktorú zodpovedá ten poskytovateľ platobných služieb, ktorý nedodržal povinnosti ustanovené zákonom, s výnimkou, ak preukáže vážne objektívne dôvody, ktoré nespôsobil a nemohol predvídať ani odvrátiť, príp. mu vyplývali z iných zákonných povinností.

Spoločné ustanovenia k presunu platobného účtu a k cezhraničnému zriaďovaniu platobného účtu zakladajú, s ohľadom na podporu mobility spotrebiteľov a zvýšenie konkurenčného prostredia na trhu poskytovateľov platobných služieb, zabezpečujú, že všetky služby súvisiace so spoluprácou pri presune platobného účtu boli bezplatné.

Poskytovateľ platobných služieb zverejní informácie o postupe pri presune platobného účtu a o cezhraničnom zriaďovaní účtu pre spotrebiteľa vo svojich priestoroch, kde vykonáva podnikateľskú činnosť a na úvodnej stránke svojho webového sídla priamo alebo prostredníctvom odkazu.

Zároveň je poskytovateľ platobných služieb viazaný zverejniť zákonom ustanovený zoznam informácií o presune platobného účtu a o spolupráci pri cezhraničnom zriaďovaní platobného účtu tak na svojom webovom sídle ako aj v priestoroch, v ktorých poskytuje svoje platobné služby.

K bodu 14

Navrhovaným doplnením sa dosiahne vyšší stupeň súladu s článkom 10 bod 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES.

K bodu 15

Navrhovaným ustanovením sa ukladá povinnosť platobnej inštitúcií v prípade zmeny obchodného mena alebo sídla tejto platobnej inštitúcie predložiť aj ďalšie doklady, slúžiace na preukázanie potrebných skutočností.

K bodu 16

Navrhuje sa čiastkové legislatívne vyprecizovanie § 68 ods. 4 zákona o platobných službách.

K bodu 17

Navrhovanou zmenou sa dopĺňa nová príloha k žiadosti. Účelom doplnenia novej prílohy je získanie komplexnejších informácií o zámere žiadateľa a zároveň zabezpečenie vyššieho stupňa odborného posúdenia tohto zámeru.

K bodu 18

Navrhovaným doplnením sa dosiahne vyšší stupeň súladu s článkom 3 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES.

K bodu 19

Rozširuje sa okruh ustanovení § 96 o splnomocňovacie ustanovenia, na základe ktorých je NBS oprávnená vydať, alebo má možnosť vydať opatrenia NBS, ako vykonávacie právne predpisy k zákonu.

K bodu 20

Upravuje sa povinnosť NBS informovať príslušné orgány Európskej únie o prebratí ustanovení smernice PAD.

K bodu 21

Prechodné ustanovenia reagujú na vytvorenie zoznamu podľa § 44a sa upravujú na to nadväzujúce prechodné ustanovenia týkajúce sa dokumentu s informáciami o poplatkoch a výpisu poplatkov. Uvedené ustanovenia bude možné zo strany NBS aplikovať až po prijatí osobitných predpisov Komisie a zo strany poskytovateľov platobných služieb po aktualizácií zoznamu.

Presun platobných účtov spoluprácu pri presune platobného účtu sú poskytovatelia platobných služieb povinní vykonávať najneskôr od 15. marca 2016.

Úprava lehoty nadväzuje na osobitné ustanovenia v zákone o bankách týkajúce sa základného bankového produktu a platobného účtu so základnými funkciami.

K bodu 22

Dopĺňa sa príloha k zákonu, ktorá obsahuje zoznam preberaných právnych aktov.

K Čl. II

Návrhom zákona sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení koncept prístupu k základnému bankovému produktu v súlade so smernicou PAD.

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava textu.

K bodu 2

Rozšírenie úpravy základného bankového produktu.

K bodu 3

Osoba s pobytom v Európskej únií má definične obsiahnuť všetkých občanov v rámci Európskej únie, ktorí majú pobyt a právo na pobyt v jednotlivých členských štátoch a na území Slovenskej republiky. Našou legislatívou je pobyt upravený v zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zákone a v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vymedzuje sa pojem „platobný účet so základnými funkciami“ a jeho obsahové vymedzenie v súlade so znením smernice PAD.

K bodom 4 a 5

Novelizáciou podmienok pre poskytnutie základného bankového produktu upravuje možnosť pre spotrebiteľa mať súčasne vkladový účet a peňažný vklad potvrdený vkladnou knižkou a prijímať vklady formou sporiaceho programu.

K bodu 6

Podmienka pre poskytnutie základného bankového produktu sa upravuje z mesačného príjmu, ktorý nie je vyšší ako minimálna mzda na hornú hranicu čistého mesačného príjmu 400 eur. Zákonné podmienky pre poskytnutie základného bankového produktu nie sú viazané na zamestnancov, ale sa uplatnia na všetkých, ktorých čistý príjem nepresahuje 400 eur.

K bodu 7

Gramaticko-legislatívny úprava.

K bodu 8

Rozšírenie technických možností základného bankového produktu.

K bodu 9

Základný bankový produkt sa dopĺňa o informačné povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk.

K bodu 10

Návrhom zákona sa upravujú pravidlá pre poskytovanie platobného účtu so základnými funkciami s cieľom zabezpečiť spotrebiteľom prístup k platobnému účtu so základnými bankovým službami. Rozsah poskytovania bankových služieb platobného účtu so základnými funkciami ako aj výšku poplatku zaň určí všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom financií SR.

Platobný účet so základnými funkciami poskytujú iba tie banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré poskytujú bankové služby platobného účtu so základnými funkciami v rámci svojho podnikania. Nie je zámerom zákonodarcu nútiť banky a pobočky zahraničných bánk poskytovať nové služby.

Banka a pobočka zahraničnej banky poskytne účet so základnými funkciami na základe žiadosti spotrebiteľa, ktorý spĺňa zákonné požiadavky, v zmysle legálnej definície osobou s riadnym pobytom v Európskej únii a spotrebiteľ nemá ku dňu podania žiadosti zriadený žiaden ďalší platobný účet, pričom túto skutočnosť potvrdzuje spotrebiteľ čestným vyhlásením, ktoré tvorí prílohu žiadosti o poskytnutie platobného účtu so základnými funkciami.

V prípade, ak žiadosť neobsahuje náležitosti v zmysle zákona, je spotrebiteľ vyzvaný na ich doplnenie do 30 dní od doručenia výzvy. Nedoručením doplnenia, alebo nedoručením včas je žiadosť zamietnutá. Banka a pobočka zahraničnej banky majú povinnosť vybaviť žiadosť spotrebiteľa o poskytnutie základného bankového produktu do 10 dní od podania žiadosti, alebo doručenia úplnej žiadosti.

Ak banka a pobočka zahraničnej banky zistí nepravdivosť čestného vyhlásenia alebo ak zistí, že konanie spotrebiteľa porušuje ustanovenia alebo smeruje k porušeniu ustanovení zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ak zistí, že spotrebiteľ má platobný účet, ktorý obsahuje služby platobného účtu so základnými funkciami, zamietne žiadosť o zriadenie platobného účtu so základnými funkciami. O zamietnutí musí spotrebiteľa bezodkladne informovať ako aj o možnostiach podania sťažnosti na Národnej banke Slovenska, či o riešení prostredníctvom mimosúdneho riešenia sporov.

Vo vzťahu k preukázaniu existencie jedného platobného účtu môže spotrebiteľ predložiť aj potvrdenie o zrušení platobného účtu, pričom v danom prípade banka alebo pobočka zahraničnej banky môžu otvoriť platobný účet so základnými funkciami.

Banka a pobočka zahraničnej banky majú povinnosť informovať spotrebiteľa o existencií platobného účtu so základnými funkciami spotrebiteľovi, ktorý má platobný účet, ktorý zahŕňa služby platobného účtu so základnými funkciami.

K platobnému účtu so základnými funkciami je možné poskytnúť aj ďalšie služby nad rámec účtu, a to aj za poplatok.

Poskytovanie uvedeného platobného účtu nesmie byť zo strany poskytovateľa platobných služieb podmienené poskytnutím ďalších služieb, s výnimkou situácie, ak je zriadenie podmienené kúpou akcií banky (majetkové práva) a uvedená podmienka sa aplikuje na všetkých klientov banky.

Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisov ustanoví podrobnosti žiadosti o poskytnutie platobného účtu so základnými funkciami, ako aj podrobnosti o obsahových náležitostiach daného účtu.

V odsekoch 15 až 16 sú upravené dôvody zrušenia platobného účtu so základnými funkciami, postup pre podanie výpovede.

V odseku 20 sa bankám a pobočkám zahraničných bánk ukladá povinnosť informovania o poskytovaní platobného účtu so základnými funkciami vo vzťahu k Ministerstvu financií SR, ktoré následne informuje príslušné orgány Európskej únie o prebratí ustanovení smernice PAD. V odseku 21 je vymedzená informačná povinnosť pre NBS.

Taktiež sa zavádzajú informačné povinnosti bánk zverejniť informácie o platobnom účte so základnými funkciami na webovom sídle a v podnikateľských priestoroch bánk.

V § 27e je vyjadrený zákaz diskriminácie pri prístupe k platobným účtom.

K bodu 11

Doplnenie informačných povinnosti banky a pobočky zahraničnej banky voči klientovi, Ministerstvu financií SR a NBS.

K bodu 12

Zavádza sa možnosť preverenia informácií predložených spotrebiteľom a oprávnenou osobou v čestnom vyhlásení.

K bodu 13

Prechodné ustanovenia upravujú povinnosť informovania Komisie prvý krát Ministerstvom financií SR a NBS.

Základný bankový produkt poskytnutý do 31. decembra 2015 sa zo zákona mení na základný bankový produkt v znení účinnom od 1. januára 2016, k 1. januáru 2016.

V prípade základného bankového produktu v znení účinnom od 1. januára 2016 a platobného účtu so základnými funkciami sa neuplatní lehota na informovanie spotrebiteľa o zmene rámcovej zmluvy a tiež sa neaplikuje lehota na informovanie podľa § 37 ods. 1 zákona o bankách z dôvodu potreby čo najskoršej aplikácie uvedených platobných účtov, a to od 1. februára 2016.

K bodu 14

Dopĺňa sa príloha k zákonu, ktorá obsahuje zoznam preberaných právnych aktov.

K Čl. III

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

Jozef M a k ú ch

guvernér

Národnej banky Slovenska