Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.K bodu 19
Pravidlo v zmysle ktorého povinná osoba nemá povinnosť sprístupňovať informácie usporiadané podľa pokynov žiadateľa, ak tieto presahujú rámec jednoduchej operácie, zostáva zachované. Doplnenie ustanovenia reaguje na nové znenie čl. 5 ods. 3 smernice, ktoré zohľadňuje situáciu, kedy povinná osoba vyhotovuje určité dokumenty prostredníctvom inej osoby. Smernica neukladá povinnosť vyhotovovať alebo uchovávať takéto informácie na účel ich opakovaného použitia, t.j. žiadateľ nemôže vyžadovať aby povinná osoba v takejto činnosti pokračovala iba z dôvodu, že on ich využíva ďalej na svoju činnosť. Uvedené ustanovenie reaguje výlučne na požiadavku opakovaného použitia informácií, nedotýka sa povinností uvedených v osobitných zákonoch - napr. podľa § 23 písm. j) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sprístupňuje aktuálne informácie o kvalite ovzdušia verejnosti prostredníctvom poverenej organizácie – Slovenský hydrometeorologický ústav a najmenej raz ročne zverejňuje informácie o kvalite ovzdušia a o podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní.
K bodu 20
Múzea, knižnice, galérie, archívy a akademické knižnice nie sú povinné žiadateľovi oznámiť, kto je nositeľom práva duševného vlastníctva. Doplnenie reaguje na poslednú vetu čl. 4 ods. 3 smernice.
K bodu 21
Rozhodnutia, proti ktorým je možné podať odvolanie sú uvedené v § 21g, pričom v odseku 2 sú uvedené dôvody, kedy je možno napadnúť odvolaním aj tzv. pozitívne rozhodnutie (t.j. rozhodnutie zápisom v spise vzhľadom na subsidiárne použitie ustanovení § 18 ods. 1), a to v prípadoch kedy sa žiadateľ domnieva, že
- neboli dodržané podmienky rovnakého zaobchádzania,
- výška úhrady nebola stanovená v súlade s ustanovením § 21k.
Doplnenie právnej úpravy („výška úhrady nebola stanovená v súlade s ustanovením § 21k“) reaguje na nové znenie čl. 4 ods. 4 smernice a úvodného ustanovenia 28 novely smernice („K opravným prostriedkom by mala patriť možnosť preskúmania zamietavých rozhodnutí, ale aj rozhodnutí, ktoré síce opakované použitie povoľujú, ale aj tak by mohli žiadateľa postihnúť z iných dôvodov, predovšetkým stanovenými poplatkami.“).
K bodu 22
Čl. 6 smernice týkajúci sa spoplatňovania bol v dôsledku novely smernice výrazne pozmenený. Novelou smernice dochádza k stanoveniu zásady tzv. mariginálnych nákladov, ktoré sú definované ako okrajové náklady vzniknuté pri reprodukcii, poskytovaní a šírení informácií. V časti 4.1.1. Usmernenia sú uvedené položky, ktoré by mohli byť považované za oprávnené náklady - napr. náklady na vývoj, údržby softvéru/hardvéru, formátovanie na požiadanie, kopírovanie, manipulácia (baliaci papier), konzultácie (telefónne hovory, korešpondencia so žiadateľmi, náklady na služby klientom), doručenie.
V nadväznosti na uvedené zákonodarca definuje marginálne náklady ako náklady účelne vynaložené, ktoré sú spojené s umožnením prístupu k informáciám na účely opakovaného použitia, pričom aj s ohľadom na znenie usmernenia do tejto skupiny zahŕňa okrem iného aj vynaloženú ľudskú prácu. Za účelom eliminácie možných rozdielov sa navrhuje stanoviť pevná suma za vynaloženú ľudskú prácu a to vo výške minimálnej hodinovej mzdy za