DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

Účelom návrhu zákona je parciálna transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (ďalej len „Smernica“), ktorá vymedzuje predpoklady nestranného a nezaujatého výkonu mediácie a novým spôsobom definuje štandard alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v členských štátoch Európskej únie. Úplnú transpozíciu smernice realizuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolugescii s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v podobe osobitného návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol predložený do legislatívneho procesu a jeho účinnosť sa predpokladá 1. januára 2016.

V súvislosti s nevyhnutnosťou transpozície Smernice je potrebné v návrhu zákona najmä:

•definovať spotrebiteľský spor na účely mediácie;

•precizovať povinnosti mediátora a mediačného centra;

•upraviť odklony dojednávania, trvania a zániku dohody o začatí mediácie pre prípad spotrebiteľských sporov,

•upraviť odmeňovanie mediátora v súvislosti s riešením spotrebiteľských sporov,

•zaviesť transparentnosť zverejňovania a poskytovania informácii mediátorom a mediačným centrom,

•precizovať požiadavky odbornej prípravy a odbornej skúšky mediátora a jeho ďalšieho vzdelávania,

•precizovať požiadavky na činnosť mediačného centra,

•precizovať výkon mediácie a osobitne okamih jej začatia a skončenia mediácie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nemá environmentálny vplyv, vplyv na rozpočet verejnej správy a má vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti a aj sociálne vplyvy.

Materiál prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 26. augusta 2015.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl. 67 ods. 4 a čl. 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č.2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013).

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2008/52/ES

z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24. 5. 2008).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013) a implementáciu Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č.2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013) je do 9. júla 2015.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 524/2013 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ - do 15. marca 2015.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov,

Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,

Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – čiastočný.

Dôvod: primerané použitie na vnútroštátny inštitút mediácie (recitál 19 Smernice 2013/11/EÚ).

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

V dôsledku zvýšenia právnej istoty a jednoznačného ustálenia právnej úpravy sa očakáva plošný pozitívny efekt na podnikateľov. Negatívny dopad nastane vo vzťahu k mediátorom a mediačným centrám, ktorým sa upravujú podmienky výkonu činnosti. Z dlhodobého hľadiska bude mať zákon pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, osobitne v súvislosti so zjednodušením začatia a skončenia výkonu mediácie.

Z pohľadu počtu sa zmeny právnej úpravy dotknú 1191 mediátorov a 49 mediačných centier.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Rozsah celkových prínosov z pohľadu presadenia a prínosu mechanizmov alternatívneho riešenia sporov je v kontexte bodu 3.1 prevažujúci.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Predpokladanú výšku nie je možné presne vyčísliť. Odhaduje sa zvýšená nákladovosť iba pri úvodných fázach prelicencovania a prípadného zriaďovania a udržiavania webových sídel mediátorov a mediačných centier, a to len v prípade, ak tieto doposiaľ nemali zriadené.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Pozitívne; v konečnom dôsledku sa predpokladá zvýšenie vymožiteľnosti práva a konkurencieschopnosti mediácie iným mechanizmom mimosúdneho riešenia sporov.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Pozitívne; v konečnom dôsledku sa predpokladá zvýšenie vymožiteľnosti práva.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Kvantifikujte:

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Predpokladá sa zvýšenie právnej ochrany obyvateľstva a vymožiteľnosti práva – spotrebiteľov v mediácii. Predpokladané zvýšenie sa má dosiahnuť vyššími garanciami ochrany práv spotrebiteľa a zlepšením dostupnosti mediácie pre obyvateľstvo. Zjednodušenie procesu začatia a skončenia mediácie bude mať pozitívny vplyv aj na nákladovosť a dostupnosť služieb mediátorov a mediačných centier.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

Návrh zákona zavádza zverejňovanie vybraných informácií týkajúcich sa mediácie, mediátorov a mediačných centier v oblasti mediácie, a to na webovom sídle mediačného centra, mediátora a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Úroveň I (informatívna)

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie

Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)

Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)

Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Nie

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

Nie

Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)

Nie

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

Nie

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)

Nie

6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Nie

Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)

Nie

Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)

Nie

Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

Nie

B. Osobitná časť

K čl. I (Zákon o mediácii)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2

Z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) – ďalej len „smernica“ sa zavádza výslovná definícia pojmu spotrebiteľský spor. Uvedený pojem je potrebné vykladať extenzívne, a to s ohľadom na všetky nároky priamo alebo nepriamo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Definične pojem vychádza z normatívneho ustálenia spotrebiteľského sporu v zákone č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Definične sa spotrebiteľská zmluva ustanovuje formou odkazu na § 52 Občianskeho zákonníka.

K bodu 3

Z dôvodu potreby jednoznačného ustálenia povinností mediátora pristúpil zákonodarca k ustáleniu okruhu povinností a zároveň zákonných príkazov, ktoré musí mediátor pri výkone mediácie rešpektovať. Ustálením režimu zákonných povinností a príkazov sa zabezpečí dôsledné naplnenie smernice v časti predpísaných normatívnych požiadaviek na orgány alternatívneho riešenia sporov. Explicitné vymedzenie okruhu povinností má za cieľ zároveň vyriešiť niektoré výkladovo sporné otázky zodpovednosti mediátora, povinnosti mediátora podpísať mediačnú dohodu a podobne. S poukazom na uvedené sa vychádzalo aj z názorov prezentovaných v odbornej literatúre. Osobitne pokiaľ ide o podpis mediátora na dohode, ktorá je výsledkom mediácie, tento plní funkciu jednak evidenčnú z dôvodu jednoznačného ustálenia skutočnosti, že k uzavretiu dohody došlo pred mediátorom a jednak zákon tým, že zavádza odmietnutie podpísania dohody je sústredený aj na ochranu mediátora pred vyvodením prípadnej zodpovednosti za protiprávny stav. V tejto súvislosti ustanovenie § 14 vymedzuje aj okamih skončenia mediácie spojený s okamihom odmietnutia podpisu tzv. mediačnej dohody mediátorom. Mediátor v zásade nemôže osobám zúčastneným na mediácii zabrániť, aby uzavreli dohodu, ktorá bude vykazovať zásadné právne vady, je však záujem zákona, aby sa na tomto stave mediátor nespolupodieľal.

K bodu 4

V súlade s požiadavkami smernice o minimálnych nákladoch spotrebiteľa sa ustanovuje, že ak pôjde o mediáciu spotrebiteľského sporu, môže spotrebiteľ znášať odmenu mediátora vo výške neprevyšujúcej 10% odmeny, najviac však vo výške 20 eur. Zvyšnú odmenu bude vždy hradiť osoba zúčastnená na mediácii, ktorá je dodávateľom alebo jeho právnym nástupcom. V zákone o mediácii ide v poradí o prvé pravidlo de facto náhrady odmeny mediátora z pohľadu

vyporiadania nárokov osôb zúčastnených na mediácii. V záujme ochrany spotrebiteľa je preto navrhovaný režim potrebné vykladať tak, že spotrebiteľ nemusí hradiť žiadnu časť odmeny, ak však podľa dohody o riešení sporu mediáciou úhradu odmeny znášať má, môže byť táto najviac v limitoch ustanovených v § 4 ods.3.

K bodu 5

Transpozícia smernice vyžaduje ustálenie miesta výkonu činnosti mediátora ako orgánu alternatívneho riešenia sporov („ADR“). Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje miesto výkonu mediácie, ktoré sa bude zapisovať aj do registra mediátorov. Ekvivalentná úprava je zaradená aj v súvislosti s úpravou sídla mediačného centra. V súlade s navrhovanou právnou úpravou sa za kanceláriu mediátora bude považovať napríklad aj jeho miesto podnikania, prípadne iný priestor, ktorý je spôsobilý zabezpečiť plnenie funkcií pre výkon činnosti mediátora.

K bodu 6

V súlade s povinnosťami, ktoré podľa smernice majú dopadať na orgány ADR, sa ustanovuje primerané použitie ustanovení o mediačnom centre aj na mediátora, pričom sa rozlišuje okruh všeobecných povinností, ktoré súvisia s transparentnosťou výkonu mediácie a okruh tzv. spotrebiteľských povinností, ktoré musí mediátor spĺňať, ak vykonáva mediáciu aj v spotrebiteľských sporoch.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 8 a 9

V súvislosti s potrebou vyššej ochrany spotrebiteľa v procese ADR sa zjednocuje režim zákona o mediácii so všeobecne akceptovaným režimom Občianskeho zákonníka a jeho § 52 a § 52a.

K bodu 10

Ustanovuje sa generálna norma, podľa ktorej ministerstvo do registrov zapisuje údaje v rozsahu podľa tohto zákona. Uvedená norma bude logicky dopadať na všetky registrované údaje a ich zmeny.

K bodu 11

Precizujú sa podmienky zápisu mediátora do registra mediátorov, pričom zároveň sa upresňuje aj povinnosť v registračnom konaní predložiť osvedčenie o odbornej príprave mediátora a odbornej skúške mediátora, nie však staršie ako 6 mesiacov od vykonania skúšky. Cieľom tejto právnej úpravy je limitovať časovú použiteľnosť vydaného osvedčenia, a tým zabezpečiť zachovanie kvalitatívnej úrovne vedomostí a zručností mediátora v čase po absolvovaní odbornej prípravy a odbornej skúšky.

K bodu 12

Ustanovuje sa v poradí ďalšia podmienka pre zápis žiadateľa do registra mediátorov spočívajúca v skutočnosti, že osoba, ktorá má záujem stať sa mediátorom nebola skôr inak ako na vlastnú žiadosť vyčiarknutá z registra mediátorov. Uvedená podmienka má svoj dôvod v záujme na vysokej úrovne výkonu mediácie, ktorá musí byť garantovaná v súvislosti so všetkými registrovanými mediátormi.

K bodom 13 a 14

Vzhľadom na potrebu dôsledného vykonania prísnejších pravidiel ADR transponovaných do zákona o mediácii sa ustanovuje všeobecný režim možnosti realizácie oprávnenia Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo“) vyčiarknuť mediátora a mediačné centrum zo zoznamov vedených ministerstvom. Uvedená úprava doposiaľ chýbala, pričom titulom transpozície smernice sa daná úprava nebude vzťahovať na vzdelávaciu inštitúciu, ktorá nie je subjektom ADR. Prípadné vyčiarknutie mediátora a mediačného centra z registrov vedených Ministerstvom bude prirodzene realizované v režime správneho konania v rámci ktorého budú mediátorovi a mediačnému centru garantované všetky procesné práva a možnosti obrany. Mediátor a mediačné centrum bude môcť využiť aj právo na podanie rozkladu a súdny prieskum právoplatného rozhodnutia ministerstva.

K bodu 15

S cieľom precizovať režim registrácie vzdelávacích inštitúcií sa zavádza nové znenie ustanovenia a vypúšťa sa obsolentný režim zápisu mediačného centra ako vzdelávacej inštitúcie. Po novom tak vzdelávacou inštitúciou bude môcť byť výhradne inštitúcia, t.j. právnická osoba, ktorá získala akreditáciu na vzdelávanie v oblasti mediácie.

K bodu 16

Z dôvodu aplikačných nejasností sa výslovne vymedzuje, že režim konkludentného zápisu do registra mediátorov sa použije výhradne v prípade, ak budú splnené zákonné podmienky pre zápis. Aj keď uvedená skutočnosť plynula zo správneho systematického výkladu zákona aj doposiaľ, vyskytli sa aj opačné názory, a preto sa uvedené ustanovenie formulačne precizuje.

K bodu 17

Transponuje sa čl. 19 ods. 1 druhá veta smernice podľa ktorej v prípade zmien v informáciách uvedených v písmenách a) až h) ich subjekty ADR bez zbytočného odkladu ohlasujú príslušnému orgánu. Uvedená transpozícia sa rozširuje aj na vzdelávacie inštitúcie a svojou povahou predstavuje spoločné ustanovenie.

K bodu 18

Zavádza sa nový inštitút dočasného pozastavenia výkonu činnosti mediátora, a to jednak v prípade, že o to mediátor písomne požiada a preukáže existenciu vážnych rodinných alebo osobných dôvodov a jednak v prípade, ktorý je ex offo vyhradený ministerstvu a umožňuje mu aj bez návrhu z dôležitých dôvodov výkon činnosti mediátora rozhodnutím dočasne pozastaviť. Ustanovenie § 8a zároveň vymedzuje dôvody a prípady, v ktorých dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora zanikne, pričom zákon vymedzil aj dôsledky dočasného pozastavenia a skutočnosť, že toto sa zapisuje spolu s uvedením jeho trvania do registra mediátorov.

K bodom 19 a 20

S poukazom na transpozíciu smernice sa precizujú a sprísňujú podmienky pre odbornú prípravu a odbornú skúšku mediátora, a rovnako ďalšie vzdelávanie mediátorov. Platná právna úprava sa zodpovedajúcim spôsobom rozvíja s cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitatívnu úroveň vedenia mediácie, okrem iného aj v spotrebiteľských sporoch.

Z dôvodu potreby jednoznačného ustálenia režimu orgánov ADR sa novým spôsobom usporadúva štatút mediačného centra, povinností, ktoré toto musí plniť a zákonných podmienok pre výkon jeho činnosti. Vzhľadom na doterajšiu úpravu ide o jej rozvinutie a doplnenie o nový režim transparentnosti plynúci zo smernice. Z hľadiska koncepcie a potreby systematického výkladu právnych predpisov je mimoriadne dôležité ustáliť, že mediačné centrum bude oprávneným orgánom ADR iba vtedy, ak bude spĺňať podmienky zákona o mediácii a súčasne zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto výkladová logika nebude platiť u mediátora, ktorý sa oprávneným orgánom riešenia ADR v spotrebiteľských sporoch stane zápisom do zoznamu mediátorov vedeného ministerstvom.

V novonavrhovanom znení § 14 sa zároveň novým spôsobom prepracováva ustálenie momentu začatia mediácie, vychádzajúc pritom z poznatkov aplikačnej praxe. Počnúc novelizáciou zákona o mediácii vykonanou v roku 2010 rezonujú v odbornej verejnosti a mediátorskej obci výhrady k popretiu neformálneho procesu začatia a skončenia mediácie s ohľadom na sťaženie jej výkonu spojené zároveň s predražením mediácie. Z tohto dôvodu zákon zavádza menej formalizovaný spôsob začatia a skončenia mediácie v prípade, ak je daný súhlas všetkých osôb zúčastnených na mediácii a aj mediátora. V tomto prípade mediácia začína a končí vykonaním záznamu a uložením dohody o začatí mediácie do knihy mediácií, ktorý sa zavádza ako osobitný inštitút spojený s evidenciou vedených mediácií. Popritom sa však súčasne ako subsidiárny režim ponecháva aj režim fakultatívneho uloženia dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín. V súvislosti s uvedenou koncepčnou zmenou sa zavádza nové znenie dikcie, ktoré precizuje povinnosti mediátora súvisiace s vedením knihy mediácií a zároveň so začiatkom a skončením mediácie. Rovnako sa novým spôsobom definuje aj okruh dôvodov a prípadov kedy mediácia končí.

V súvislosti s mediáciou cezhraničného spotrebiteľského sporu sa zavádza osobitná norma, podľa ktorej v mediácii cezhraničného spotrebiteľského sporu sa rozhodujúce právo určí podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky, najmä prednostne aplikovateľných predpisov práva Európskej únie.

V súlade s požiadavkami smernice sa ustanovuje nový dôvod a prípad skončenia mediácie, a to v podobe uplynutia 90 dní v prípade mediácie spotrebiteľského sporu a v

ostatných prípadoch uplynutia šiestich mesiacov od začatia mediácie, ak si účastníci nedohodli dlhšiu dobu, po uplynutí ktorej mediácia skončí. Ustanovuje sa aj v poradí ďalší dôvod skončenia mediácie, spočívajúci v úmrtí mediátora alebo jeho vyhlásení za mŕtveho. Ak mediácia skončí v dôsledku prekážky na strane mediátora, ktorou môže byť napríklad jeho zaujatosť, a teda mediácia vykonaná nebude, nebude mediátorovi patriť ani odmena.

K bodu 21

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré reagujú na jednotlivé zmeny právnej úpravy a ústavno-konformným spôsobom upravujú prechodný režim a potrebu aplikovania novej právnej úpravy na právne vzťahy vzniknuté podľa skoršej právnej úpravy. Prechodné ustanovenia sa vymedzujú jednak v rovine hmotnoprávnej v odseku 1, v rovine procesnoprávnej v odseku 2 a následne v rovine inštitucionálnej v zostávajúcich odsekoch prechodných ustanovení.

K bodu 22

Zavádza sa nové znenie transpozičnej doložky s ohľadom na potrebu zakotvenia prechodného režimu.

K bodu 23

Upravuje sa názov prílohy.

K bodu 24

Transpozičná príloha sa dopĺňa novým bodom.

K bodu 25

V súvislosti so zavedením knihy mediácií sa zavádza nová príloha č. 2, ktorá vymedzuje vzor knihy mediácií, od ktorého sa bude odvíjať jeho technické a elektrotechnické spracovanie.

K čl. II (Zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov)

V súvislosti s realizáciou projektu Rozvoj elektronických služieb súdnictva dôjde od 1. januára 2016 k zavedeniu Centrálnej evidencie exekúcií (ďalej len „CEEx“), ktorá umožní žiadateľovi na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike žiadať o vydanie výpisu z CEEx obsahujúceho informáciu, či je alebo nie je voči žiadateľovi vedená exekúcia. Hlavným prínosom CEEx je, že (na rozdiel od súčasného stavu) sa lustrácia vykoná vo všetkých exekúciách, ktoré sú vedené v informačnom systéme súdnictva, teda na všetkých súdoch v SR, ako aktívne/neukončené.

O výpis z CEEx bude možné požiadať osobne, písomne alebo elektronicky. Žiadateľ získa výpis z CEEx použiteľný na právne úkony, a to elektronicky podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo tzv. „papierový“ výpis v infocentre súdu podpísaný príslušným

zamestnancom súdu.

CEEx bude umožňovať po prihlásení požiadať o výpis z CEEx elektronicky, pričom systém zašle žiadateľovi výpis z CEEx v elektronickej podobe. Tento systém bude fungovať automatizovane a služba nebude spoplatnená (obdobne ako v prípade elektronických výpisov z obchodného registra).

Ak žiadateľ požiada na ktoromkoľvek súde v SR osobne alebo písomne o vydanie výpisu z CEEx v listinnej podobe, tento úkon je spoplatnený podľa Položky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, sumou 2,50 eura, a to bez ohľadu na skutočnosť, či výpis z CEEx bude negatívny (teda žiadateľ nemá záznam v CEEx) alebo pozitívny (bez ohľadu na počet nájdených záznamov o prebiehajúcich exekúciách). Ak nebol súdny poplatok zaplatený pri podaní žiadosti o vydanie výpisu, súd vyzve žiadateľa na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch s poučením, že ak poplatník nezaplatí súdny poplatok v súdom ustanovenej lehote, úkon sa nevykoná a návrh sa stane neúčinným, aj keď poplatník neskôr poplatok zaplatí.

Žiadateľ bude môcť prostredníctvom CEEx získať informácie o exekučných konaniach vedených výhradne voči svojej osobe (ako občanovi, resp. podnikateľovi – fyzickej osobe), príp. právnickej osobe, v ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu.

K čl. III (Notársky poriadok)

V súvislosti so zmenou koncepcie začatia a skončenia mediácie sa vymedzuje minimálny zásah do noriem Notárskeho poriadku, a to v záujme zabezpečenia vykonateľnosti navrhovanej právnej úpravy.

K čl. IV (Účinnosť)

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave, 26. augusta 2015

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky