1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.

Potreba komplexnej novely zákona č. 153/2001 Z. z. nastala predovšetkým v dôsledku poznatkov prokuratúry z aplikačnej praxe. Od vypracovania a prijatia zákona č. 153/2001 Z. z. uplynulo takmer 15 rokov a za celý čas jeho platnosti zákon nebol zásadnejším spôsobom, ktorý by reagoval na poznatky z praxe pri výkone pôsobnosti prokuratúry, novelizovaný. Novela zákona z roku 2011 bola Ústavným súdom Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa oslabenia právomocí generálneho prokurátora vyhlásená za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky.

Pri príprave návrhu zákona sa vychádzalo z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie 2012-2016. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora upravuje potrebu prehodnotiť legislatívne zásahy do postavenia a pôsobnosti prokuratúry uskutočnené v roku 2011, ktoré umožnili priame i nepriame zásahy výkonnej moci do činnosti generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v uvedenej časti vo vzťahu k pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky a postaveniu prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry upravuje:

Vláda prehodnotí legislatívne zásahy do postavenia a pôsobnosti prokuratúry uskutočnené v roku 2011, ktoré umožňujú priame i nepriame zásahy výkonnej moci do činnosti generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov. Prijaté legislatívne opatrenia budú garantovať nezávislosť prokuratúry Slovenskej republiky. V zmysle odporúčaní a záverov prijatých Európskou komisiou na presadzovanie demokracie pomocou práva, Benátskou komisiou v Správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému posilní funkčnú autonómiu generálneho prokurátora.

Vláda bude podporovať prijatie takej legislatívnej zmeny, ktorá:

•ustanoví a bude garantovať nezávislé postavenie prokuratúry v systéme štátnych orgánov,

•bude garantovať funkčnú autonómiu generálneho prokurátora pri výkone prokurátorských oprávnení,

•modernizuje právnu úpravu prokurátorskej samosprávy, ktorú v zmysle záverov Benátskej komisie postupne spojí s výkonom verejnej kontroly prokuratúry,

•bude garantovať vymenovanie do funkcie prokurátora na časovo neobmedzené obdobie a ustanoví spôsoby a dôvody zániku funkcie prokurátora,

•bude garantovať právo prokurátorov na všetkých stupňoch prokuratúry vykonávať svoje právomoci nezávisle od iných štátnych orgánov.

Vláda vytvorí právne, organizačné, personálne a materiálno-technické predpoklady na:

•obnovenie dôvery v prokuratúru a zabezpečenie informovania verejnosti o celkovej činnosti prokuratúry,

2

•zvýšenie efektívnosti činnosti prokuratúry a zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu,

•zabezpečenie plynulosti a dôstojnosti trestného konania a eliminovanie prieťahov v trestnom konaní,

•zvýšenie vymožiteľnosti práva,

•rozšírenie oprávnení prokuratúry zameraných na ochranu majetkových a iných práv štátu.

Na zabezpečenie uvedených priorít vláda vytvorí podmienky pre kvalitný výkon prokurátorských činností, a to predovšetkým:

•prijme opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu informovanosti verejnosti o činnosti prokuratúry,

•prijme protikorupčné opatrenia, najmä zriadi trvalú telefónnu linku, na ktorú bude možné oznámiť korupčné správanie prokurátorov a zamestnancov prokuratúry a prijme legislatívne opatrenia na vyhodnocovanie oznámení o korupčnom správaní, na podávanie trestných oznámení, podnetov na začatie disciplinárneho konania a navrhovanie ďalších potrebných opatrení,

•ponechá inštitút právnych čakateľov prokuratúry, sprísni pravidlá ich prípravnej praxe a prijme účinné opatrenia na riadnu odbornú prípravu na výkon funkcie prokurátora,

Cieľom predloženého návrhu zákona je teda predovšetkým zefektívnenie činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu prostredníctvom precíznej úpravy pôsobnosti prokuratúry a právomocí prokurátorov v jednotlivých oblastiach pôsobnosti prokuratúry, ako aj postavenia prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.

Na tento účel sa predloženým návrhom zákona detailne prepracúvajú niektoré oblasti pôsobnosti prokuratúry. Ide predovšetkým o precizovanie pôsobnosti prokuratúry v trestnom konaní a pôsobnosti pri dozore prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.

Dôsledným spôsobom, najmä v súvislosti s legislatívnymi zmenami relevantných právnych predpisov sa upravuje pôsobnosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo vzťahu k ústavným orgánom – k Národnej rade Slovenskej republiky a jej orgánom, vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky, k Ústavnému súdu Slovenskej republiky a k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Komplexným spôsobom sa nanovo upravuje vybavovanie podnetov na prokuratúre. Nová právna úprava jednoznačne prispeje k zefektívneniu činnosti prokuratúry, nakoľko sa vytvorí priestor pre prokurátorov na dôsledné zaoberanie sa tými podaniami, ktoré sú skutočne podnetmi na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí, resp. iných aktov orgánov verejnej moci, a ktorých obsah smeruje k uplatneniu oprávnení prokuratúry. Nová úprava zároveň znamená sprehľadnenie a zjednodušenie činnosti na úseku vybavovania podnetov aj vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám ako podávateľom podnetu, nakoľko zákon zrozumiteľne a zreteľne ustanovuje, aké náležitosti musí podnet obsahovať, aby sa tak odbúrala zbytočná niekoľkonásobná písomná komunikácia s podávateľom a okamžite po doručení podnetu sa mohlo pristúpiť k samotnému vybavovaniu podnetu Aj naďalej je potrebné, aby sa prokurátor zaoberal podaním podľa jeho obsahu bez ohľadu na to, ako je označené. Súčasne sa definuje, ktoré podanie sa nepovažuje za podnet, akým spôsobom možno podať podnet a preskúmania akých vecí je možné podnetom sa domáhať. V prípade,

3

že bude podnet postúpený z dôvodu príslušnosti inej prokuratúre, o tomto bude vždy podávateľ upovedomený, a teda v každom štádiu vybavovania podnetu bude mať vedomosť o tom, ktorá prokuratúra ho vybavuje. Ďalej sa upravuje postup prokurátora pri vybavovaní podnetu a možnosť podania opakovaného podnetu nadriadeným prokurátorom alebo ním určeným prokurátorom.

V dôsledku opätovného zavedenia inštitútu právnych čakateľov prokuratúry je nevyhnutné upraviť ich právomoci (ale aj právomoci asistentov prokurátorov) pri výkone pôsobnosti prokuratúry tak, aby išlo o právomoci zákonné. Doterajšia úprava právomocí právnych čakateľov prokuratúry obsiahnutá v smernici generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry, sa javí ako nedostatočná.

Článkom II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Zhodne ako v prípade nižšie podrobne popísanej zmeny zákona č. 154/2001 Z. z. sa upravujú viaceré motivačné a zásluhové opatrenia - odmeny sudcov, úprava funkčných príplatkov a ich výšky a úprava preventívnej rehabilitácie.

Vo vzťahu k postaveniu prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry upravenom zákonom č. 154/2001 Z. z. (čl. III) novým komplexným spôsobom sa upravuje výberové konanie na funkciu prokurátora, výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora a výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry. Navrhovaná právna úprava vychádza z praktických skúseností prokuratúry a má za cieľ garantovať transparentnosť a objektivitu jednotlivých druhov výberových konaní.

Osobitne v dôsledku praktických skúseností a v súlade s požiadavkami predstaviteľmi samosprávy sa upravuje problematika samosprávy prokurátorov. Rozširujú sa oprávnenia prokurátorskej samosprávy, ktoré súvisia tiež s verejnou kontrolou prokuratúry.

Sprísňuje sa disciplinárna zodpovednosť prokurátorov. Rozširuje sa zákonné rozpätie sadzieb pre ukladanie jednotlivých druhov sankcií. Zavádza sa bipartícia disciplinárnych previnení, ktorá má lepšie diferencovať ich povahu a závažnosť v jednotlivých prípadoch. Ustanovuje sa disciplinárna zodpovednosť prokurátora za priestupky a iné správne delikty. Precizuje sa právna úprava disciplinárneho konania na základe poznatkov získaných z rozhodovacej činnosti súdov. Súčasne sa sprísňujú aj disciplinárne opatrenia, a to v nadväznosti na vyššie uvedenú bipatríciu disciplinárnych previnení.

V súvislosti s prijatými odporúčaniami Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) na ďalšie skvalitnenie právnej úpravy v oblasti predchádzania korupcie vo vzťahu k prokurátorom v podmienkach prokuratúry Slovenskej republiky sa rozširuje okruh skutočností deklarovaných prokurátorom v majetkovom priznaní. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa zavádza povinnosť pre prokurátorov priznávať záväzky (napr. dlhy a pôžičky) presahujúce ustanovenú hodnotu 6600 eur.

Súčasné znenie zákona sa rozširuje o rámcovú úpravu pravidiel prokurátorskej etiky. Upravuje sa postup pri schvaľovaní etického kódexu prokurátora. Zavádza sa právna úprava Etickej komisie.

4

Za účelom efektívneho využitia budovaných informačných systémov prokuratúry sa medzi základné povinnosti prokurátora navrhuje zaviesť aj skupina povinností súvisiacich s používaním informačných systémov prokuratúry.

Stabilizuje sa sociálny status prokurátora tým, že sa zavádzajú viaceré motivačné a zásluhové opatrenia, napr. odmeny prokurátorov a valorizácia funkčných príplatkov. Zlepšuje sa sociálne postavenie prokurátorov odchádzajúcich do starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku.

Návrh zákona vo viacerých ustanoveniach precizuje práva a povinnosti prokurátorov tak, aby právna úprava korešpondovala s právnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov. Vychádza sa pritom z rovnakého spoločenského postavenia sudcov a prokurátorov. Rovnako ako u sudcov sa v návrhu zákona rozširuje okruh právnych dôvodov, pri ktorých má prokurátor nárok na vyplatenie odchodného aj o zánik služobného pomeru pri vzdaní sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na predčasný starobný dôchodok.

Vo viacerých ustanoveniach návrhu zákona sa ďalej súčasná právna úprava mení tak, aby analogicky korešpondovala s úpravou obsiahnutou v Zákonníku práce. Napríklad sa novým spôsobom navrhuje upraviť podmienky čerpania rodičovskej dovolenky prokurátorom – mužom tak, ako je to upravené Zákonníkom práce. Analogicky sa tiež precizujú dôvody pre čerpanie dovolenky a služobného voľna.

Súčasne sa dopĺňa zákon o podrobnú právnu úpravu regresnej náhrady, ktorá sa uplatní voči prokurátorom za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takáto osobitná právna úprava doposiaľ absentovala.

Zároveň sa predloženým návrhom zákona reaguje aj na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, predovšetkým vo vzťahu k Európskej únii. Prokuratúra Slovenskej republiky vykonáva svoju pôsobnosť prostredníctvom prokurátorov aj vykonávaním úkonov a rozhodovaním v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie.

Obsahom predkladaného návrhu zákona v čl. IV je zmena a doplnenie Trestného poriadku, ktorej potreba vyplýva z poznatkov z aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Tento návrh je súčasne realizáciou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie 2012 - 2016. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora upravuje, že vláda Slovenskej republiky navrhne, aby generálny prokurátor bol oprávnený podať na súd sťažnosť pre porušenie zákona proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v trestnom konaní, ktorým bol porušený zákon alebo ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania. Sťažnosť pre porušenie zákona ako mimoriadny opravný prostriedok by mala byť účinným prostriedkom nápravy nezákonnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ku ktorej došlo z dôvodu právnych vád rozhodnutia a postupu, ktorý rozhodnutiu predchádzal. Nie každú zistenú nezákonnosť bolo možné napadnúť doterajším mimoriadnym opravným prostriedkom – dovolaním vzhľadom na podmienky a dôvody, ktoré platné znenie Trestného poriadku pre jeho podanie a prípustnosť ustanovuje. Podľa predkladaného návrhu budú oprávnení podať sťažnosť pre porušenie zákona generálny prokurátor a minister spravodlivosti, pričom minister spravodlivosti ju bude môcť podať iba v prospech obvineného. Z dôvodu rešpektovania princípu právnej istoty a nemeniteľnosti súdnych rozhodnutí sa zavádza lehota

5

na podanie sťažnosti pre porušenie zákona v neprospech obvineného, a to 6 mesiacov od doručenia rozhodnutia prokurátorovi. Lehota na podanie sťažnosti pre porušenie zákona v prospech obvineného ustanovená nie je.

Návrhom zákona v čl. IV sa tiež reaguje na ďalšie poznatky z aplikačnej praxe vo vzťahu k inštitútu zaistenia peňažných prostriedkov v trestnom konaní, zrušenia právoplatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní generálnym prokurátorom a v súvislosti s rozhodovaním súdov o väzbe odsúdeného, ktorý vykonáva právoplatne uložený trest odňatia slobody v prípade povolenia obnovy konania.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa doplnenie predmetu úpravy zákona č. 153/2001 Z. z. aj o právomoci právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora pri výkone pôsobnosti prokuratúry.

Zákonom č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa zakotvilo nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry asistentmi prokurátora. Účinnosť ustanovenia, ktorým k tejto zmene došlo, bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 pozastavená, a to až do vydania nálezu v tejto veci. V období od 1. augusta 2014 do 30. novembra 2014 boli ustanovenia o právnych čakateľoch prokuratúry zrušené a znovu zavedené boli až od 1. decembra 2014, a to zákonom č. 322/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pričom boli súčasne ponechané aj ustanovenia o asistentoch prokurátorov).

Nakoľko asistenti prokurátora a právni čakatelia prokuratúry vykonávajú pri výkone pôsobnosti prokuratúry viaceré právomoci, na túto skutočnosť je potrebné reflektovať aj v predmete zákona.

K bodu 2

Z dôvodu precizovania textu sa navrhuje upraviť znenie druhej vety § 3 ods. 2 tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností jasné, že prokuratúra môže pri výkone svojej pôsobnosti pri zabezpečení ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu využívať iba zákonom zverené prostriedky, a nie akékoľvek zákonné prostriedky, ktoré prináležia iným subjektom. V praxi sa často stáva, že osoby žiadajú využitie takých prostriedkov ochrany práv, ktoré nie sú zákonom zverené prokuratúre, ale zákon ich zveril iným subjektom (súdom, verejnému ochrancovi práv či ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy, napr. v rámci konania o sťažnostiach).

6

K bodom 3 a 4

Ustanovenie § 4 upravujúce pôsobnosť prokuratúry sa dopĺňa o výkon právomocí prokurátorov pri vykonávaní úkonov a rozhodovaní v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie, ktoré doposiaľ v zákone zakotvené neboli. Rovnako sa dopĺňa potreba plnenia aj ďalších úloh, ktoré môže pre prokuratúru a prokurátorov ustanoviť aj právne záväzný akt Európskej únie.

K bodu 5

Obdobne ako v bode 1 sa vzhľadom na opätovné zakotvenie inštitútu právneho čakateľa prokuratúry a súčasné ponechanie inštitútu asistenta prokurátora navrhuje upraviť zákonný rozsah vykonávania pôsobnosti prokuratúry aj právnymi čakateľmi prokuratúry a asistentmi prokurátorov.

K bodu 6

Navrhuje sa novým spôsobom upraviť formu pokynu nadriadeného prokurátora vydaného podriadenému prokurátorovi. Možnosť vydávať pokyny podriadenému prokurátorovi, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, vyplýva z hierarchického spôsobu riadenia prokuratúry. V záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností o zákonnosti zásahu nadriadeného prokurátora do konania, ktoré vedie jemu podriadený prokurátor, je nevyhnutné, aby pokyny mali písomnú formu. V praxi však môže nastať situácia, kedy je potrebné uložiť pokyn na postup v konkrétnej veci, ale nie je možné ho uložiť písomne. Preto sa navrhuje, aby pokyn podriadenému prokurátorovi mohol byť vydaný aj ústne, telefonicky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami; takýto pokyn však musí byť do 48 hodín potvrdený písomne, inak je neplatný a zodpovednosť za konanie na základe takto neplatného pokynu nesie nadriadený prokurátor, ktorý ho vydal.

K bodu 7

Zaradenie obsahu § 6a a 6b zákonom č. 220/2011 Z. z. z hľadiska systematiky zákona č. 153/2001 Z. z. nebolo zvolené vhodne, nakoľko problematika vydávania záväzných stanovísk generálnym prokurátorom spadá do pôsobnosti generálneho prokurátora, ktorá je upravená od § 10. Preto sa právna úprava § 6a a 6b navrhuje vypustiť, avšak obsahovo sa presunie do navrhovaného § 11, pričom je ponechaná aj Komisia pre vydávanie záväzných stanovísk.

K bodu 8

Navrhuje sa právna úprava predĺženia funkčného obdobia generálneho prokurátora až do doby, kým nový generálny prokurátor nezloží sľub. Doposiaľ platná právna úprava upravuje, že v takomto prípade funkciu generálneho prokurátora vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora. Navrhovanou právnou úpravou sa odstránia pochybnosti o legitimite úkonov osoby, ktorá vykonáva funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností, ktoré právny poriadok spája s funkciou generálneho prokurátora. Obdobná právna úprava platí aj v prípade predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (§ 8 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky), ktorý je, rovnako ako generálny

7

prokurátor, ústavným činiteľom.

Súčasne sa v odseku 3 navrhuje zosúladiť dĺžku praxe s praxou potrebnou na preloženie prokurátora na generálnu prokuratúru. Funkcia generálneho prokurátora je ústavnou funkciou, generálny prokurátor stojí na čele prokuratúry, riadi a zodpovedá za činnosť prokuratúry a prokurátorov. Má postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu. Podľa platného znenia zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (§ 10 ods. 6) je na generálnu prokuratúru možné preložiť prokurátora, ktorý dosiahol aspoň desať rokov započítateľnej praxe. Je preto nezmyselné, aby sa generálnym prokurátorom, teda osobou, ktorá riadi všetkých prokurátorov, mohol stať prokurátor, ktorému ako podmienka na vymenovanie postačuje justičná prax päť rokov.

V odseku 6 sa navrhuje úprava, aby prokurátor, ktorý sa stane generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, sa stal súčasne aj prokurátorom generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a to bez toho, aby bol v tejto otázke (preloženie) odkázaný na odchádzajúceho generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa stane aj jeho služobným úradom. Za generálneho prokurátora Slovenskej republiky môže byť vymenovaná iba osoba, ktorá je prokurátorom a spĺňa ostatné podmienky ustanovené zákonom. Za generálneho prokurátora Slovenskej republiky teda môže byť vymenovaný aj prokurátor okresnej prokuratúry alebo prokurátor krajskej prokuratúry. V takomto prípade mu síce nezaniká funkcia prokurátora, jeho miesto na okresnej, resp. krajskej prokuratúre však musí byť následne obsadené iným prokurátorom.

K bodu 9

Národná rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby odvolal generálneho prokurátora z funkcie, ak (okrem iných dôvodov) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok. Navrhuje sa vypustiť, aby boli potrebné na preukázanie tejto skutočnosti lekársky posudok, rozhodnutie orgánu štátnej zdravotnej správy alebo rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia. Takéto posudky či rozhodnutia o posúdení zdravotného stavu vo vzťahu k zdravotným predpokladom na výkon funkcie generálneho prokurátora podľa platného právneho poriadku ani nie je možné vydať.

K bodu 10

V súvislosti so zmenami v disciplinárnom konaní proti generálnemu prokurátorovi, voči ktorému disciplinárnu právomoc má Ústavný súd Slovenskej republiky, je nevyhnutné upraviť aj dôvod, pre ktorý môže Národná rada Slovenskej republiky navrhnúť prezidentovi Slovenskej republiky, aby odvolal generálneho prokurátora z funkcie. Čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Generálny prokurátor teda nemôže byť odvolaný z funkcie výrokom disciplinárnej komisie (tá voči nemu disciplinárne konanie ani nemôže viesť). Jediný postup súladný s Ústavou Slovenskej republiky v prípade, ak v disciplinárnom konaní Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne, že generálny prokurátor spáchal čin nezlučiteľný s výkonom tejto funkcie, je, že ústavný súd toto svoje rozhodnutie oznámi Národnej rade Slovenskej republiky a tá následne navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby generálneho prokurátora z funkcie odvolal.

8

K bodu 11

Nanovo sa upravuje zastupovanie generálneho prokurátora prvým námestníkom generálneho prokurátora. V spojitosti s navrhovanou úpravou v novelizačnom bode 8 prvý námestník generálneho prokurátora nebude zastupovať generálneho prokurátora a vykonávať funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností v čase, keď ešte nie je vymenovaný nový generálny prokurátor. Prvý námestník bude zastupovať generálneho prokurátora a vykonávať funkciu generálneho prokurátora iba v prípade, ak generálny prokurátor zomrie alebo bude vyhlásený za mŕtveho, alebo ak doterajšiemu generálnemu prokurátorovi v dôsledku vzdania sa funkcie generálneho prokurátora alebo odvolania z funkcie generálneho prokurátora zaniklo oprávnenie vykonávať funkciu generálneho prokurátora. Takáto situácia môže nastať aj v prípade, ak generálny prokurátor dočasne stratí oprávnenie vykonávať funkciu generálneho prokurátora z dôvodu pozastavenia výkonu funkcie prokurátora alebo v prípade, ak generálny prokurátor svoju funkciu po čas dlhší ako 30 kalendárnych dní nevykonáva. V prípade vyššie opísaných oboch situácií bude mať prvý námestník generálneho prokurátora rovnaké práva a povinnosti ako generálny prokurátor. V ostatných prípadoch môže generálneho prokurátora zastupovať prvý námestník generálneho prokurátora v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor. Generálneho prokurátora môže zastupovať aj iný prokurátor v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor. Výnimky sú určené v § 16b, kde sú uvedené situácie, kedy je nevyhnutný osobný výkon pôsobnosti generálnym prokurátorom.

K bodom 12 a 13

Komplexným spôsobom sa upravuje riadiaca a kontrolná právomoc generálneho prokurátora a pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k ústavným orgánom – Národnej rade Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Generálny prokurátor je podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky na čele prokuratúry. Z takto vymedzeného ústavného postavenia vyplýva jeho oprávnenie riadiť a kontrolovať činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch a jeho oprávnenie vydávať príkazy, pokyny a iné služobné predpisy, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry. V tomto bode sa do § 11 prevzala úprava zo zrušovaných ustanovení § 6a a 6b, pokiaľ ide o Komisiu pre vydávanie záväzných stanovísk. Novým spôsobom sa upravuje kreovanie tejto komisie. V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 105/2011 sa navrhuje zrušiť oprávnenie ministra spravodlivosti vymenovať do tejto komisie troch členov a namiesto toho sa navrhuje, aby po jednom členovi zvolili Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a Súdna rada Slovenskej republiky. Generálny prokurátor bude naďalej vymenúvať troch členov. Zasadnutie komisie bude zvolávať generálny prokurátor. Z hľadiska periodicity bude zasadnutie zvolávané podľa potreby, teda ak vznikne potreba vydať záväzné stanovisko.

Pokiaľ ide o pôsobnosť vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky, precizuje sa problematika predkladania a obsahu správy o činnosti prokuratúry. Dopĺňa sa právna úprava v súvislosti s ustanoveniami o trestnom stíhaní, resp. väzbou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky upravenými v osobitných predpisoch po zrušení trestnoprávnej imunity poslancov Národnej rady Slovenskej republiky novelou Ústavy Slovenskej republiky ústavným zákonom č. 161/2014 Z. z.

9

Vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky sa ponecháva doterajšie oprávnenie generálneho prokurátora predkladať vláde podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia na základe poznatkov získaných z činnosti prokuratúry; zároveň sa dopĺňa nadpis paragrafu.

Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu Slovenskej republiky upravená v § 13 zákona č. 153/2001 Z. z. sa dopĺňa o právomoc oznámiť predsedovi ústavného súdu, že sudca ústavného súdu bol pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu (ak ide o predsedu ústavného súdu, oznámi to podpredsedovi ústavného súdu) a o oprávnenie požiadať ústavný súd o vydanie súhlasu na vzatie do väzby sudcu okresného súdu, krajského súdu, Špecializovaného trestného súdu, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sa upúšťa od výpočtu konkrétnych právomocí generálneho prokurátora vo vzťahu k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, nakoľko v tejto súvislosti dochádza k častým zmenám legislatívy. Osobitne takáto situácia nastane po nadobudnutí účinnosti nových kódexových úprav – Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.

V novelizačnom bode 13 sa navrhuje aj doplnenie pôsobnosti generálneho prokurátora v ďalších oblastiach - poskytovanie informácií o stave veci zástupcovi Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie a národnému členovi Slovenskej republiky v Eurojuste, ako aj plnenie ďalších úloh, ak tak ustanoví osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

V § 16b sa ustanovuje, kedy generálny prokurátor osobne vykonáva pôsobnosť vo vzťahu k Ústavnému súdu Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky.

K bodu 14

Nanovo sa upravuje pôsobnosť prokurátora v trestnom konaní a pôsobnosť prokurátora pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.

Platné znenie § 17 ods. 2 obsahuje demonštratívny výpočet právomocí prokurátora pri výkone pôsobnosti prokuratúry v trestnom konaní. Toto ustanovenie nebolo menené ani dopĺňané od doby jeho prijatia v roku 2001. V roku 2006 nadobudli účinnosť nový Trestný zákon a Trestný poriadok. Bol prijatý zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. Tieto právne normy obsahujú novú úpravu právomocí prokurátora v trestnom konaní. Navrhovaná právna úprava znamená detailnejšie vymenovanie právomocí prokurátora v trestnom konaní, aj keď naďalej ide len o ich demonštratívny výpočet. Neobmedzuje sa však iba na tie najzákladnejšie právomoci v rozsahu dozoru, obžaloby a zabezpečenia práv poškodených, ale reflektuje aj právomoc prokurátora rozhodovať v prípravnom konaní, právo podávať návrhy sudcovi pre prípravné konanie, uzatvárať dohodu o vine a treste, či zabezpečovať výkon medzinárodnej spolupráce v trestných veciach.

10

V ustanovení § 18 sa komplexne upravuje pôsobnosť prokurátora pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.

Prokuratúra sa podieľa na zabezpečení dodržiavania zákonov v zariadeniach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená. Dozor nad zachovávaním práv osôb pozbavených osobnej slobody je v súlade s ústavnou úlohou prokuratúry vyjadrenou v čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky. Plnenie tejto úlohy prokuratúrou nebráni Národnej rade Slovenskej republiky vykonávať ešte osobitný dohľad v týchto zariadeniach, ak to považuje za potrebné. Kontrolu v týchto zariadeniach vykonávajú v úzkej súčinnosti s prokuratúrou aj európske orgány. Závažnosť oprávnení prokurátora pri vykonávaní dozoru v miestach pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody si vyžaduje prehľadnejšiu, presnejšiu a úplnejšiu úpravu priamo v zákone. Niektoré povinnosti, pravidlá postupu prokurátora a náležitosti jeho príkazu sú doteraz upravené len v príkaze generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Oprávnenia prokurátora pozastavovať výkon príkazov, rozhodnutí a opatrení alebo ich zrušovať sa nevzťahujú na rozhodnutia súdov, ale na rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu zariadení, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj na cely policajného zaistenia.

Návrh rešpektuje zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorých dozor v miestach výkonu trestu odňatia slobody a ústavoch na výkon väzby vykonáva prokurátor. Návrh je v súlade aj s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. V návrhu zákona sú novo zakotvené povinnosti zamestnancov orgánov zariadení uvedených v § 18 ods. 1 a 2 voči prokurátorom.

Ustanovením § 18 ods. 1 a 2 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných zákonov. V súčasnosti ide o zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré umožňujú obmedzenie osobnej slobody za podmienok ustanovených zákonom aj bez súhlasu dotknutej osoby. Podľa navrhovaného znenia § 18 ods. 3 písm. b) je prokurátor povinný prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 len vtedy, ak osoba je na takom mieste držaná nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

Ustanoveniami o oprávneniach prokurátora pri vykonávaní dozoru vymedzenými v § 18 ods. 2 až 5 nie sú dotknuté ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravujúce problematiku mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov.

11

K bodu 15

Ako je už uvedené v odôvodnení k novelizačnému bodu 1, zákonom č. 220/2011 Z. z. sa zakotvilo nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry asistentmi prokurátora. Účinnosť ustanovenia, ktorým k tejto zmene došlo, bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 pozastavená, a to až do vydania nálezu v tejto veci. V období od 1. augusta 2014 do 30. novembra 2014 boli ustanovenia o právnych čakateľoch prokuratúry zrušené a znovu zavedené boli až od 1. decembra 2014, a to zákonom č. 322/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pričom boli súčasne ponechané aj ustanovenia o asistentoch prokurátorov).

Právni čakatelia prokuratúry sa pripravujú na výkon funkcie prokurátora a v rámci tejto prípravy im je zverené aj samostatné vykonávanie úkonov vyplývajúcich z pôsobnosti prokuratúry v pridelených veciach. Asistenti prokurátorov sú štátni zamestnanci vykonávajúci štátnu službu, ktorí vykonávajú funkciu asistenta ako svoje povolanie. Rovnako ako právni čakatelia prokuratúry, aj asistenti prokurátora vykonávajú svoje právomoci pri výkone pôsobnosti prokuratúry samostatne, pod svojím vlastným menom.

V dôsledku opätovného zavedenia inštitútu právnych čakateľov prokuratúry je teda nevyhnutné upraviť ich právomoci (ale aj právomoci asistentov prokurátorov) pri výkone pôsobnosti prokuratúry tak, aby išlo o právomoci zákonné. Doterajšia úprava právomocí právnych čakateľov prokuratúry obsiahnutá v smernici generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry, sa zruší.

K bodom 16 a 17

Novým spôsobom sa upravuje vybavovanie podnetov na prokuratúre. Cieľom novej právnej úpravy v oblasti vybavovania podnetov je zefektívnenie činnosti prokuratúry a prokurátorov, nakoľko sa vytvorí priestor pre prokurátorov, aby sa dôsledne zaoberali tými podaniami, ktoré sú skutočne podnetmi na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí, resp. iných aktov orgánov verejnej moci, ktorých obsah smeruje k uplatneniu oprávnení prokuratúry. Nová právna úprava v oblasti vybavovania podnetov však zároveň znamená sprehľadnenie a zjednodušenie činnosti aj vo vzťahu k podávateľom podnetu, nakoľko zákon zrozumiteľne a zreteľne ustanovuje, aké náležitosti musí podnet obsahovať, aby sa tak odbúrala zbytočná niekoľkonásobná písomná komunikácia s podávateľom podnetu a aby okamžite po doručení podnetu sa mohlo pristúpiť k samotnému vybavovaniu podnetu.

K § 31

Upravuje sa výkon pôsobnosti prokuratúry a oprávnení prokurátora na základe podnetu. Definuje sa, čo sa považuje za podnet a ktoré podanie nie je podnetom, pričom je nevyhnutne potrebné, aby sa prokurátor zaoberal podaním podľa jeho obsahu bez ohľadu na to, ako je označené. Upravuje sa, že podnetom sa nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, postupu prokurátora a policajta v trestnom konaní. Na preskúmanie rozhodnutí vydaných v trestnom konaní a postupu policajta existujú zákonné prostriedky upravené v Trestnom poriadku (sťažnosť, žiadosť o preskúmanie postupu policajta, návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní), preto použitie

12

ustanovení zákona o prokuratúre na trestné konanie by bolo duplicitné. Podrobnosti o spôsobe vybavovania podaní, ktoré sa za podnety nepovažujú, prípadne podaní, ktoré sa nebudú vybavovať v režime časti zákona č. 153/2001 Z. z. týkajúcej sa vybavovania podnetov, budú obsahom služobného predpisu, ktorý vydá generálny prokurátor.

K § 32

Upravuje sa spôsob a forma podania podnetu. V záujme riadneho a rýchleho vybavenia podnetu sa upravujú obsahové náležitosti podnetu, ako aj postup prokurátora, ak podanie tieto náležitosti neobsahuje.

K § 33

Upravuje sa postup prokurátora v prípade podania, ktoré nie je podnetom podľa zákona č. 153/2001 Z. z. Prokurátori sa v praxi stretávajú s podaniami, v ktorých sa podávatelia nedomáhajú ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, nežiadajú preskúmanie konkrétneho aktu orgánu verejnej správy alebo jeho postupu, resp. ktorých obsahom nie je žiadosť o uplatnenie oprávnení prokurátora. Ako príklady je možné uviesť neschválenie úveru v banke, sťažnosť na politickú situáciu v krajine, ale aj rôzne absurdné a nezrozumiteľné podania a podania, ktoré podávatelia zasielajú iba pre informáciu. Prokurátor na takéto podania nebude prihliadať. Ak však prokurátor zistí, že ide o podanie, na vybavenie ktorého nie je príslušný, ale je v pôsobnosti iného orgánu takéto podanie vybaviť, postúpi ho tomuto orgánu a podávateľa o tomto postupe upovedomí, a to v lehote 10 dní od pridelenia podania na vybavenie.

K § 34

Upravuje sa možnosť podať podnet na ktorejkoľvek, aj funkčne a miestne nepríslušnej prokuratúre a povinnosť vedúceho služobného úradu zabezpečiť prijímanie podnetov v určených úradných hodinách. Upravuje sa postup prokurátora pri doručení podnetu – potvrdenie podnetu podávateľovi v prípade, že podnet nebol podaný osobne. Zároveň sa upravuje postup prokurátora, ak zistí, že nie je príslušný na vybavenie podnetu.

K § 35

Lehota na vybavenie podnetu zostáva dva mesiace, avšak nie od doručenia podnetu, ale od jeho pridelenia prokurátorovi na vybavenie. Možnosť predĺženia lehoty na vybavenie podnetu v odôvodnených prípadoch zostáva zachovaná; o tejto skutočnosti rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor. O spôsobe vybavenia podnetu (ale aj o predĺžení lehoty na vybavenie podnetu) prokurátor upovedomí podávateľa podnetu bez zbytočného odkladu.

K § 36

Upravuje sa možnosť preskúmania zákonnosti vybavenia podnetu prostredníctvom opakovaného podnetu. Opakovaný podnet bude vybavovať nadriadený prokurátor prokurátora, ktorý podnet vybavil, alebo ním určený prokurátor. Ďalší opakovaný podnet (tretí a ďalší podnet v poradí) nadriadený prokurátor vybaví iba v prípade, ak obsahuje nové skutočnosti, alebo ak tak sám rozhodne.

13

K § 36a

Upravuje sa spôsob a rozsah prešetrovania a vybavovania podnetu prokurátorom, skutočnosti, na ktoré musí prokurátor pri vybavovaní podnetu prihliadať a ktorými sa musí zaoberať, ako aj výsledok vybavenia podnetu v závislosti od toho, či prokurátor zistí, že je podnet dôvodný, alebo nie. V prípade, že podnet je dôvodný, prokurátor je povinný vykonať príslušné zákonné opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. V prípade, že sa prešetrovaním zistí, že podnet nie je dôvodný, prokurátor ho odloží.

K § 36b

V záujme riadneho a včasného vybavenia podnetu je nevyhnutná súčinnosť s podávateľom podnetu, ale aj s inými subjektmi, ktoré k vybaveniu podnetu môžu prispieť. Je preto potrebné upraviť aj povinnosti podávateľa podnetu, ktorý na požiadanie prokurátora bude povinný podať vysvetlenie alebo predložiť písomnosť potrebnú na vybavenie podnetu; tieto skutočnosti je prokurátor oprávnený požadovať aj od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá nie je podávateľom podnetu, ak bez takého vysvetlenia alebo písomnosti podnet nemožno vybaviť. Upravujú sa tiež možnosti odopretia súčinnosti takouto osobou. V prípade, že podávateľ podnetu žiadosti prokurátora nevyhovie, prokurátor konanie o podnete skončí bez vybavenia podnetu, o čom podávateľa písomne vyrozumie. Zároveň sa upravuje postup pri predvolávaní osoby a úhrada výdavkov spojených s takýmto úkonom.

K bodu 18

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá súvisí s navrhovanou novelizáciou právnej úpravy týkajúcej sa vybavovania podnetov.

K bodu 19

V rámci súčinnosti pri plnení úloh prokuratúry sa navrhuje doplnenie povinnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy podávať prokurátorovi vysvetlenia a zasielať stanoviská vo veciach patriacich do ich pôsobnosti, na ktoré sa vzťahujú návrhové oprávnenia generálneho prokurátora voči Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

K bodu 20

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry, ktorý je nadriadený ostatným orgánom prokuratúry. Je nevyhnutné, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky mala zákonné oprávnenie zúčastniť sa na príprave všetkých všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú prokuratúry, prokurátorov a zamestnancov prokuratúry, a to v záujme skvalitnenia legislatívneho procesu pri prijímaní predmetných právnych predpisov a identifikovania a odstránenia problémov pri fungovaní prokuratúry. V rámci legislatívneho procesu sa v minulosti stalo, že zákony o prokuratúre, resp. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry boli novelizované bez toho, aby mala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky možnosť sa k týmto návrhom v procese ich prípravy vyjadriť. Rovnaká situácia nastala aj pri zakotvení nových právomocí prokurátora v osobitných predpisoch, o ktorých sa Generálna prokuratúra Slovenskej republiky dozvedela až po ich schválení v Národnej rade Slovenskej republiky.

14

K bodom 21 a 22

Odôvodnenie navrhovanej právnej úpravy nadväzuje na odôvodnenie k novelizačným bodom 3 a 4.

K bodu 23

Zákon č. 153/2001 Z. z. upravuje vecnú, miestnu a funkčnú príslušnosť prokurátora pri výkone pôsobnosti prokuratúry. V súvislosti so záväzkami Slovenskej republiky v rámci členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy je potrebné upraviť aj príslušnosť prokurátora na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a na trestné konanie na území cudzieho štátu v rozsahu upravenom v Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 566/2004 Z. z.).

K bodu 24

V súvislosti s výnimkami z príslušnosti prokurátora sa navrhuje vypustenie textu upravujúceho možnosť určiť výnimku z príslušnosti prokurátora iba výnimočne a len v jednotlivej veci. Osobitne v prípade netrestnej pôsobnosti prokuratúry (dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy) je určovanie výnimiek z príslušnosti (špeciálne miestnej príslušnosti) skôr pravidlom ako výnimkou. V dôsledku vývoja právnej úpravy sa hranice územných obvodov súdov, a tým aj prokuratúr nezhodujú s hranicami územných obvodov orgánov verejnej správy.

K bodu 25

Ide o legislatívnotechnickú úpravu – aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 32, ktorý je uvedený v § 52 ods. 2.

K bodom 26 a 27

Do štruktúry nadriadených a bezprostredne nadriadených prokurátorov sa navrhuje zaradiť aj prokurátora, ktorý vo funkcii národného člena zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste, nakoľko táto funkcia v čase prijímania zákona č. 153/2001 Z. z. nebola v Slovenskej republike vytvorená.

K bodom 28 a 29

Vzhľadom na osobitné postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry a špeciálneho prokurátora v štruktúre prokuratúry, ako aj výkon jeho pôsobnosti v trestnom konaní vo vzťahu k špecifickej trestnej činnosti sa navrhuje, aby správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry samostatne podával Národnej rade Slovenskej republiky špeciálny prokurátor.

K bodu 30

Navrhuje sa predĺženie lehoty na zverejnenie právoplatných rozhodnutí disciplinárnych komisií z doterajších troch pracovných dní na 15 pracovných dní. Doposiaľ

15

platná lehota bola nesplniteľná, nakoľko do troch pracovných dní sa často ani disciplinárna komisia nedozvedela, že je disciplinárne rozhodnutie právoplatné. Doručenky z pošty sa vracajú oneskorene, často až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, kedy rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť. Disciplinárna komisia po vyznačení právoplatnosti rozhodnutia navyše musí rozhodnutie doručiť Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, kde sa musí anonymizovať a následne dať na zverejnenie príslušnej organizačnej zložke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Navrhuje sa preto zosúladiť lehotu na zverejnenie právoplatných rozhodnutí disciplinárnych komisií s lehotou uvedenou v § 55m ods. 1 (zverejňovanie právoplatných uznesení prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe).

K bodu 31

Z dôvodu zabezpečenia ochrany prokurátora pri výkone úkonov sa navrhuje ustanoviť zákaz vyhotovovania obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov o úkonoch prokurátora v priestoroch prokuratúry.

K bodu 32

Navrhujú sa nové prechodné ustanovenia vo vzťahu k

- navrhovanému doplneniu § 7 o odsek 6 (novelizačný bod 7),

- novému spôsobu kreovania Komisie pre vydávanie záväzných stanovísk,

- konaniam začatým pred nadobudnutím účinnosti navrhovaného zákona (napr. konania o podnete).

K bodu 33

Navrhuje sa nové zrušovacie ustanovenie § 57a v súvislosti s potrebným zrušením smernice generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry. Smernica obsahuje zoznam úkonov, ktorých vykonávaním môže okresný prokurátor alebo ním poverený prokurátor poveriť právneho čakateľa prokuratúry, a to v trestných veciach (úkony vyhradené podľa Trestného poriadku prokurátorovi) a v netrestných veciach (vyhradené podľa Občianskeho súdneho poriadku a iných všeobecne záväzných právnych predpisov prokurátorovi). Vzhľadom na doplnenie zákona č. 153/2001 Z. z. o novú štvrtú časť (novelizačný bod 18) je táto smernica ďalej bezpredmetná a je potrebné ju zrušiť.

K čl. II

K bodu 1

Účelom navrhovanej právnej úpravy je rozšírenie nároku na preventívnu rehabilitáciu poskytovanú sudcom, a to tak, že sudcovia, ktorí dosiahli 50 rokov veku a vykonávali funkciu sudcu aspoň 15 rokov (k tomu pozri aj § 62 zákona), budú mať nárok na dva týždne preventívnej rehabilitácie ročne.

16

K bodom 2 a 5

Prvoradou úlohou sudcu je výkon súdnictva, t.j. rozhodovanie vecí. Vzhľadom na zvyšovanie úloh sudcov, ktoré nie sú bezprostredne spojené s výkonom rozhodovacej činnosti, ktorými sú napríklad účasť vo výberových komisiách, v revíznych komisiách, skúšobnej komisii Justičnej akadémie Slovenskej republiky, členstvo v Rade Justičnej akadémie, účasť v orgánoch sudcovskej samosprávy, navrhuje sa možnosť priznania odmeny. Odmenu bude možné priznať za plnenie úloh nad rámec povinností sudcu ustanovených v § 30, t.j. za činnosť, ktorú sudca vykonáva „naviac“ nad rámec rozhodovacej činnosti a ktorá súvisí s povolaním sudcu. Druhá možnosť priznania odmeny bude prichádzať do úvahy pri dosiahnutí veku 50 rokov. Obe tieto odmeny sú fakultatívne a nie je na ne právny nárok. Navrhuje sa, aby na tvorbe podmienok poskytovania takéhoto finančného ohodnotenia sa podieľal orgán sudcovskej samosprávy, ktorému sa dáva kompetencia vypracovať transparentné a objektívne kritériá pre priznanie odmien. O priznaní odmien bude rozhodovať predseda súdu, prípadne minister. Súčasne sa v zákone zvýrazňuje fakt, že priznávanie a vyplácanie odmien nesmie ohroziť iné mzdové nároky vyplácané z rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

K bodom 3 a 4

U sudcov ako ústavných činiteľov, ktorých nezávislosť je garantovaná ústavou (čl. 141 ods. 1, 144 ods. 1 ústavy), je nepochybne potrebné zabezpečiť rovnocennú úpravu funkčných príplatkov za výkon riadiacej funkcie (zhodne ako u prokurátorov) a u vyšších sudcovských funkcií (zhodne ako u časti vedúcich funkcií prokurátorov, ktorí nie sú okresnými, krajskými prokurátormi alebo námestníkmi).

Systém príplatkov za vyššiu sudcovskú funkciu totiž motivuje na riadny výkon zabezpečenia a riadenia činnosti senátov a koordináciu činnosti grémií a príslušných kolégií po odbornej stránke (predseda senátu krajského a najvyššieho súdu, predseda grémia okresného súdu, predseda kolégia krajského a najvyššieho súdu).

Z uvedených dôvodov stotožňujúc sa s názorom, že výška funkčných príplatkov stanovená pevne určenou sumou stratila svoj motivačný charakter, navrhujeme, aby bola výška funkčných príplatkov rovnako ako u prokurátorov ustanovená v percentách.

K bodu 6

Návrh zákona o prokuratúre zlepšuje sociálne postavenie prokurátorov odchádzajúcich do starobného, resp. do invalidného dôchodku z dôvodu, že náročnosť funkcie prokurátora a obmedzenia z toho vyplývajúce by mali byť náležite kompenzované. U sudcov je obsahovo zhodná situácia, ktorá vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR pod nezávislosťou sudcov v širšom slova zmysle je treba chápať aj ich materiálnu nezávislosť, čo zahŕňa platové pomery sudcov a ich sociálne zabezpečenie, čo tvorí ďalšie podmienky na nezávislý a nestranný výkon tejto ústavnej funkcie (porovnaj PL. ÚS 12/05).

Je preto daný ústavný dôvod u sudcov všeobecných súdov zhodne obnoviť pôvodný stav určenia príplatku k dôchodku a k dôchodku pozostalých vo výške 1 % za každý rok výkonu funkcie sudcu, ktoré je zároveň obmedzené na obdobie 35 rokov výkonu tejto funkcie (§ 95 ods. 5 zákona).

17

K bodu 7

Ide o prechodné ustanovenie, ktoré nadväzuje na novú právnu úpravu ustanovenia § 65 ods. 4.

K čl. III

K bodu 1

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorou sa zavádza legislatívna skratka pre označovanie funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

K bodu 2

V navrhovanej úprave § 3 ods. 1 sa zjednodušuje dikcia zákona bez toho, aby došlo k zmenám v príslušnosti služobných úradov. Uvedená zmena súvisí tiež s potrebou zriadenia služobného úradu pre generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

K bodu 3

Zavádza sa právna úprava zverejňovania a aktualizovania menného zoznamu prokurátorov na webovom sídle (internetovej stránke) generálnej prokuratúry.

K bodu 4

Zákonom č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, boli zrušené vojenské prokuratúry vrátane vojenskej časti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky – Hlavnej vojenskej prokuratúry. V tejto súvislosti sa vypúšťa obsoletná súvisiaca terminológia označovania vedúcich prokurátorov.

Súčasne sa mení označenie vedúceho prokurátora, ktorý v prípade zriadenia sekcií na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky by mal riadiť sekciu.

K bodu 5

Možnosť odpustenia vykonania odbornej justičnej skúšky uchádzačovi o funkciu prokurátora generálnym prokurátorom by mala byť využívaná iba vo výnimočných prípadoch definovaných zákonom. Vzhľadom na postavenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej len „rada prokurátorov“) ako najvyššieho výkonného orgánu samosprávy prokurátorov a jej oprávnení vo vzťahu k otázkam služobného pomeru prokurátorov sa navrhuje, aby sa k odpusteniu vykonania justičnej skúšky uchádzačovi, ešte pred samotným odpustením zo strany generálneho prokurátora, vyjadrila aj rada prokurátorov.

K bodu 6

Novým spôsobom sa upravuje výberové konanie na funkciu prokurátora. Cieľom novej právnej úpravy v tejto oblasti je odstránenie problémov, ktoré spôsobovala doterajšia úprava v aplikačnej praxi. Špecifikuje sa, že výberové konanie na funkciu prokurátora sa vzťahuje na

18

miesto prokurátora okresnej prokuratúry, nie je teda možné, aby sa uskutočnilo výberové konanie na krajskú prokuratúru, resp. Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (tieto miesta je možné obsadiť iba prokurátorom pri funkčnom postupe). Precizuje sa obsah oznámenia o výberovom konaní, pričom sa tam dopĺňa aj poučenie o tom, na aké žiadosti o zaradenie do výberového konania sa neprihliada. Rovnako sa detailne upravuje zoznam dokladov a iných listín, ktoré musí uchádzač o funkciu prokurátora predložiť spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania. Súčasťou týchto listín je aj vyhlásenie o blízkych osobách uchádzača o funkciu prokurátora okresnej prokuratúry pôsobiacich v rezorte prokuratúry. Vo vzťahu k subjektu, ktorý vykonáva výberové konanie, naďalej platí, že toto uskutočňuje Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, avšak v odôvodnených prípadoch môže generálny prokurátor určiť, že výberové konanie zabezpečí služobný úrad, v územnej pôsobnosti ktorého je okresná prokuratúra, pre ktorú sa vyhlasuje výberové konanie. Zároveň sa špecifikuje, že výberové konanie na funkciu prokurátora pozostáva z písomnej časti, z odborného psychologického posúdenia a ústnej časti. Zakotvuje sa verejnosť výberových konaní, s výnimkou hlasovania výberovej komisie, ako aj zaznamenávanie ústnej časti výberového konania s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku.

Navrhovaná úprava novým spôsobom upravuje kreovanie výberových komisií tak, že z piatich členov výberovej komisie vymenúva generálny prokurátor najmenej troch členov z databázy, ktorú vytvorila rada prokurátorov a zostávajúcich členov výberovej komisie z ním vytvorenej databázy. Upravuje sa postup vo výberovom konaní a rozhodovanie výberovej komisie v závislosti od štádia výberového konania. Novou úpravou je úprava týkajúca sa zápisnice o výberovom konaní, pričom sa špecifikuje jej obsah, ako aj to, že sa zverejňuje na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Upravujú sa tiež prílohy zápisnice u úspešných uchádzačov – životopisy a vyhlásenia o blízkych osobách.

K bodu 7

Jazykovo-štylistická úprava; navrhuje sa použiť slovo „výsledok“ v jednotnom čísle, nakoľko každé výberové konanie má iba jeden výsledok.

K bodom 8 a 9

Špecifikujú sa náležitosti rozhodnutia generálneho prokurátora o vymenovaní do funkcie prokurátora s tým, že sa dopĺňa aj nová náležitosť, a to dátum, od ktorého je prokurátor vymenovaný do funkcie.

K bodom 10 a 11

Novým spôsobom sa komplexne upravuje problematika dočasného pridelenia prokurátora. Platná právna úprava v jedinom ustanovení (§ 9) upravuje všetky možnosti dočasného pridelenia prokurátora, či už v rámci prokuratúry alebo k iným orgánom, vrátane postupu pri dočasnom pridelení, čo je možné považovať za neprehľadné. Navrhuje sa preto v samostatných ustanoveniach upraviť možnosti a podmienky dočasného pridelenia prokurátora, a to:

- na inú prokuratúru (§ 9) – so súhlasom prokurátora, ale aj bez jeho súhlasu, pričom osobitne sa upravuje podmienka dočasného pridelenia prokurátora na výkon funkcie na Úrad špeciálnej prokuratúry vo vzťahu k osvedčeniu Národného bezpečnostného úradu. O takomto dočasnom pridelení rozhoduje generálny prokurátor. V prípade dočasného pridelenia

19

prokurátora bez jeho súhlasu sa pred rozhodnutím generálneho prokurátora vyžaduje vyjadrenie príslušnej prokurátorskej rady a súhlas rady prokurátorov,

- k inému orgánu (§ 9a) – so súhlasom prokurátora ho možno dočasne prideliť do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, na Ústavný súd Slovenskej republiky na výkon funkcie súdneho poradcu, Úrad vlády Slovenskej republiky alebo do Justičnej akadémie Slovenskej republiky. V prípade tohto dočasného pridelenia nesmie prokurátor vykonávať funkciu prokurátora. O takomto dočasnom pridelení rozhoduje generálny prokurátor,

- k orgánu Európskej únie (§ 9b) – takéto dočasné pridelenie je možné iba so súhlasom prokurátora; považuje sa za výkon funkcie prokurátora. Navrhovaný odsek 3 sa osobitne vzťahuje na národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste. Prokurátora dočasne prideľuje k orgánu Európskej únie generálny prokurátor,

- výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky sa považuje za výkon funkcie prokurátora. Prokurátora dočasne prideľuje k orgánu Európskej únie generálny prokurátor, ak rozhodol o jeho vyslaní podľa zákona č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 12

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodu 13

Upravuje sa problematika preloženia prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa z hľadiska potrebnej dĺžky započítateľnej praxe a dĺžky výkonu funkcie prokurátora. Na krajskú prokuratúru bude možné (na základe výsledku výberového konania) preložiť prokurátora, ktorý dosiahol aspoň päť rokov započítateľnej praxe, z toho aspoň tri roky výkonu funkcie prokurátora. Na generálnu prokuratúru bude možné preložiť len prokurátora, ktorý dosiahol aspoň desať rokov započítateľnej praxe, z čoho aspoň sedem rokov musí vykonávať funkciu prokurátora.

K bodu 14

Zavádza sa oprávnenie generálneho prokurátora preradiť prokurátora generálnej prokuratúry na krajskú prokuratúru a prokurátora krajskej prokuratúry na okresnú prokuratúru. Dôvodom pre takýto postup bude nedostatočné plnenie služobných povinností, ktoré však ešte nenapĺňa znaky disciplinárneho previnenia. Pred rozhodnutím o preradení musí byť prokurátor na túto možnosť písomne najmenej dvakrát upozornený. Takéto preradenie bude možné len so súhlasom rady prokurátorov. Súčasne sa spresňuje text zákona v súvislosti so zmenou právnej úpravy. Zavádza sa možnosť súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia o preložení v rámci správneho súdnictva.

K bodu 15

Novým spôsobom sa upravuje problematika nezlučiteľnosti výkonu funkcie prokurátora (§ 11) a prerušenia výkonu funkcie prokurátora (§ 12).

Pokiaľ ide o nezlučiteľnosť výkonu funkcie prokurátora, upravujú sa verejné funkcie v rámci Slovenskej republiky, ale aj v štruktúrach Európskej únie či medzinárodných orgánov

20

a organizácií, s ktorými je výkon funkcie nezlučiteľný. Zakotvuje sa zákaz prokurátora popri výkone funkcie vykonávať inú platenú funkciu, podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich neplnoletých detí, vedeckej, pedagogickej, lektorskej, literárnej, publicistickej, umeleckej a športovej činnosti. Výkon takejto činnosti nesmie narušovať riadny výkon funkcie prokurátora a dôstojnosť funkcie prokurátora, a nesmie mať vplyv na povinnosť prokurátora využívať služobný čas v plnom rozsahu. Súčasne nesmie ohrozovať dôveru v nestrannosť prokuratúry. Osobitne sa zdôrazňuje možnosť prokurátora vykonávať funkciu riaditeľa alebo zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie Slovenskej republiky, vykonávať inú funkciu v Justičnej akadémii Slovenskej republiky alebo byť členom jej orgánov, vykonávať funkciu v inom orgáne alebo byť členom iného orgánu alebo komisie, v ktorých možno využiť skúsenosti prokurátora alebo vykonávať funkciu alebo činnosť v inom orgáne, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Zároveň sa upravuje postup prokurátora v prípade, že u neho nastane niektorý z dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie.

S problematikou nezlučiteľnosti výkonu funkcie prokurátora úzko súvisí prerušenie výkonu funkcie prokurátora. K prerušeniu výkonu funkcie prokurátora nastane v prípade zvolenia do niektorej z verejných funkcií, s ktorými je výkon funkcie nezlučiteľný, ale aj v prípade zaregistrovania sa vo voľbách. V obidvoch uvedených prípadoch ide o obligatórne prerušenie výkonu funkcie prokurátora zo zákona. Obligatórne generálny prokurátor preruší výkon funkcie prokurátora v prípade, ak prokurátor pôsobí ako predstaviteľ Slovenskej republiky v zahraničí alebo v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodnom orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej zmluvy, ak mu takáto činnosť bráni riadne vykonávať funkciu prokurátora. V ďalšom ustanovení je upravené fakultatívne prerušenie výkonu funkcie prokurátora na základe písomnej žiadosti prokurátora z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov, pričom takéto prerušenie môže trvať najviac päť rokov. Súčasne sa upravuje postup pri opätovnom ujatí sa funkcie prokurátora v každom z uvedených prípadov.

Novým ustanovením je prerušenie výkonu funkcie prokurátora, ktorý spĺňa podmienky na vznik nároku na príplatok za výkon funkcie prokurátora podľa § 134 ods. 1 zákona - ide o prokurátora, ktorý má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a požiadal o prerušenie výkonu funkcie prokurátora. V praxi sa toto ustanovenie bude aplikovať na prokurátorov v dôchodku, ak sa rozhodnú nevzdať sa výkonu funkcie prokurátora - výkon funkcie sa im preruší. V takomto prípade bude možné, aby sa takýto prokurátor znovu ujal výkonu funkcie na nevyhnutný čas, napríklad v prípade potreby zastúpenia prokurátora dlhodobo práceneschopného alebo prokurátorky na materskej alebo ďalšej materskej dovolenke. Rovnaká právna úprava platí aj v prípade sudcov (§ 24 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z.).

K bodu 16

Upravujú sa dôvody dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora v prípade trestného stíhania alebo disciplinárneho konania proti prokurátorovi, a to až do právoplatného skončenia tohto konania. Novým dôvodom oproti platnej právnej úprave je trestné stíhanie prokurátora pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora (napr. pre trestný čin podľa § 327 Trestného zákona). Súčasne sa upravuje, ktorý orgán je oprávnený rozhodnúť o dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora. V prípade trestného stíhania prokurátora o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodne generálny prokurátor; v prípade disciplinárneho konania o tom rozhodne disciplinárna komisia, ktorá vedie disciplinárne konanie.

21

K bodu 17

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný bod sa dopĺňa ako dôvod odvolania z funkcie prokurátora aj právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bol prokurátor odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora.

K bodu 18

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodu 19

Navrhuje sa vypustiť ako podklad preukazujúci skutočnosť, že prokurátor nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok, lekársky posudok, rozhodnutie orgánu štátnej zdravotnej správy alebo rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia. Takéto posudky či rozhodnutia o posúdení zdravotného stavu vo vzťahu k zdravotným predpokladom na výkon funkcie prokurátora podľa platného právneho poriadku nie je možné vydať.

K bodu 20

Podľa platnej právnej úpravy je prokurátor odvolaný z funkcie prokurátora dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie. Navrhuje sa, aby v tomto rozhodnutí mohol generálny prokurátor určiť aj neskorší deň, ku ktorému je prokurátor z funkcie odvolaný. Ide o rovnakú úpravu, ktorá je platná vo vzťahu k odvolaniu z funkcie vedúceho prokurátora. Obdobný právny mechanizmus sa navrhuje vo vzťahu k právnym čakateľom prokuratúry.

K bodu 21

Ako dôvod vzdania sa funkcie prokurátora sa popri vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok dopĺňa aj vznik nároku na predčasný starobný dôchodok.

K bodu 22

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou v § 11 a § 12.

K bodu 23

Dopĺňa sa zákonný výpočet dôvodov, pri ktorých sa zo zákona zrušuje rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie, aj o dôvod zrušenia právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol prokurátor odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora.

K bodu 24

Navrhuje sa predĺženie lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora. Doposiaľ platná lehota bola neprimerane krátka a v rozpore s

22

oprávnenými záujmami prokurátora. V takejto krátkej lehote si len s ťažkosťami prokurátor mohol napríklad vybrať právneho zástupcu, prípadne vykonať ďalšie nevyhnutné úkony na súdnu ochranu svojich práv. Doterajšia lehota 15 dní sa navrhuje predĺžiť na lehotu 30 dní odo dňa zániku služobného pomeru.

K bodu 25

Spresňuje sa postup súvisiaci s neplatnosťou zániku služobného pomeru prokurátora.

K bodom 26 a 28

Navrhuje sa, aby sa výnimka z účasti vo výberovom konaní a z vyjadrenia rady prokurátorov pri funkčnom postupe vzťahovala na vymenovanie do funkcie námestníka generálneho prokurátora, námestníka krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora. Vzhľadom na postavenie námestníkov vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi ako jeho najbližších spolupracovníkov je prirodzené, že generálny prokurátor má mať možnosť vybrať si námestníkov z tých prokurátorov, ktorým dôveruje, namiesto toho, aby mu ich vyberala výberová komisia. Analogická úprava sa navrhuje aj u námestníka krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora. Explicitne sa v navrhovanom doplnení § 20 o odsek 6 vyjadruje, že ustanovenia súvisiace s potrebou účasti na výberovom konaní a následnom vzniku funkcie vedúceho prokurátora nevzťahovali na vyššie uvedené funkcie.

K bodu 27

Osobitne sa upravuje, že navrhovaná právna úprava súvisiaca s vymenovaním do funkcie vedúceho prokurátora sa nevzťahuje na výberové konania vedúcich prokurátorov pôsobiacich v Úrade špeciálnej prokuratúry - vzťahuje sa na nich právna úprava v § 24a a § 24b.

K bodu 29

Novým spôsobom sa upravuje problematika výberových konaní pri funkčnom postupe prokurátora, t. j. obsadenie funkcie vedúceho prokurátora alebo funkčný postup prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa. Cieľom novej právnej úpravy v tejto oblasti je odstránenie problémov, ktoré spôsobovala doterajšia úprava v aplikačnej praxi. Precizuje sa obsah oznámenia o výberovom konaní, pričom sa dopĺňa aj poučenie o tom, na aké žiadosti o zaradenie do výberového konania sa neprihliada. Rovnako sa detailne upravuje zoznam dokladov, ktoré musí prokurátor predložiť spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania. Vo vzťahu k subjektu, ktorý vykonáva výberové konanie, naďalej platí, že toto uskutočňuje Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, avšak v odôvodnených prípadoch môže generálny prokurátor určiť, že výberové konanie zabezpečí príslušný služobný úrad. Navrhovaná úprava novým spôsobom upravuje kreovanie výberových komisií tak, že z piatich členov výberovej komisie vymenúva generálny prokurátor najmenej troch členov z databázy, ktorú vytvorila rada prokurátorov a zostávajúcich členov výberovej komisie z ním vytvorenej databázy. Upravuje sa postup vo výberovom konaní a rozhodovanie výberovej komisie v závislosti od štádia výberového konania. Novou je aj úprava týkajúca sa zápisnice o výberovom konaní, pričom sa špecifikuje jej obsah, ako aj to, že sa zverejňuje na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

23

K bodu 30

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189. Zároveň sa ustanovuje, kedy nie je potrebné vyjadrenie rady prokurátorov pri odvolaní z funkcie vedúceho prokurátora. Ide o jediný prípad – ak je vedúci prokurátor odvolaný z tejto funkcie v súvislosti s jeho vymenovaním do inej funkcie.

K bodu 31

V súvislosti s novelizáciou problematiky funkčného postupu prokurátorov a s tým súvisiacimi výberovými konaniami pri funkčnom postupe prokurátora, ale aj výberových konaní na funkciu prokurátora všeobecne, sa navrhuje vypustenie ustanovenia upravujúceho možnosť inej osoby ako prokurátora zúčastniť sa výberového konania na funkciu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa § 55f zákona č. 153/2001 Z. z. (ale aj § 24a ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z.) môže byť prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry iba prokurátor generálnej prokuratúry. Na to, aby sa prokurátor stal prokurátorom generálnej prokuratúry, je potrebné, aby bol úspešný vo výberovom konaní podľa § 21 zákona č. 154/2001 Z. z. pri splnení podmienok ustanovených pre funkčný postup. Nie je teda možné, aby sa prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry (a teda prokurátorom generálnej prokuratúry) stala iná osoba než prokurátor. Je preto nemožné, aby sa ním stal akýkoľvek štátny občan, ktorý nie je prokurátorom (ten sa musí najprv stať prokurátorom okresnej prokuratúry po úspešnom absolvovaní výberového konania podľa § 7). Preto je potrebné ustanovenie § 24b ods. 1 písm. c) zrušiť, nakoľko je nerealizovateľné.

K bodom 32 a 33

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodu 34

Zavádza sa obmedzenie súvisiace so snímaním tváre prokurátora a jeho bydliska záznamovými prostriedkami. Uvedené obmedzujúce opatrenia majú podstatný význam pre osobnú bezpečnosť pri výkone funkcie prokurátora. Súčasne sa dopĺňa blanketové ustanovenie, ktoré v prípade porušenia tejto právnej normy odkazuje na právnu úpravu ochrany osobnosti podľa občianskoprávnych predpisov a ochranu osobných údajov.

K bodu 35

Prokuratúra Slovenskej republiky realizuje projekt informatizácie „Elektronické služby Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky“. Tento projekt je financovaný Európskou komisiou z fondov Európskej únie. Nový informačný systém má priniesť zefektívnenie a zvýšenie kvality a dostupnosti služieb poskytovaných v rezorte prokuratúry, vyššiu transparentnosť konania, ako aj úsporu nákladov na strane poskytovateľa a používateľa služieb. Systém má tiež umožniť elektronickú výmenu dokumentov v rámci justičných systémov členských štátov Európskej únie. Ďalším z predpokladaných cieľov má byť lepšia informovanosť účastníkov konaní prebiehajúcich na prokuratúre. Nový systém má tiež významným spôsobom zmeniť internú prácu prokurátora. Snahou je eliminovať „papierovú prácu“. Prokurátorom má pomôcť pri výkone ich práce aj systém automatického rozpoznávania a zápisu hlasu. Medzi ďalšie všeobecne známe a deklarované výhody informačných systémov patria tiež automatizácia spracovávania dokumentov, ich mobilita,

24

flexibilita, zastupiteľnosť či bezpečnosť. Na účel efektívneho využitia budovaných informačných systémov prokuratúry sa preto medzi základné povinnosti prokurátora navrhuje zaviesť skupina povinností súvisiacich s používaním informačných systémov prokuratúry.

K bodu 36

Zavádza sa nová povinnosť pre prokurátora oznámiť služobnému úradu právoplatné postihnutie za priestupok alebo iný správny delikt. Uloženie tejto povinnosti prokurátorovi súvisí s potrebou informovanosti vedúceho služobného úradu o protiprávnom konaní prokurátora.

K bodu 37

Navrhovaná zmena má umožniť prokurátorovi reálnu možnosť splnenia zákonnej povinnosti vo vzťahu k tým právnym skutočnostiam, ktoré je povinný osvedčiť a ktoré nastali nezávisle na ňom, v lehote, ktorá bude alternatívne plynúť od momentu, kedy sa rozhodujúce skutočnosti prokurátor dozvedel.

K bodu 38

V rámci plnenia základných zákonných povinností prokurátori deklarujú podľa platnej právnej úpravy rozsiahlym spôsobom svoje majetkové pomery. Skupina štátov proti korupcii (GRECO) schválila vo vzťahu k Slovenskej republike odporúčania na ďalšie skvalitnenie platnej právnej úpravy a v tejto súvislosti generálny prokurátor Slovenskej republiky schválil „Opatrenia na realizáciu odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) v oblasti predchádzania korupcie vo vzťahu k prokurátorom v podmienkach prokuratúry Slovenskej republiky“. Jedným z navrhovaných opatrení bolo zavedenie povinnosti pre prokurátorov priznávať záväzky nad ustanovenú hodnotu.

V navrhovanom ustanovení sa rozširuje okruh skutočností deklarovaných prokurátorom v majetkovom priznaní. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa zavádza povinnosť pre prokurátorov priznávať záväzky (napr. dlhy, pôžičky, leasing) presahujúce hodnotu 6600 eur. Zavedenie tejto povinnosti sa navrhuje z dôvodu, že aj pri uzavretí záväzkového vzťahu môžu vzniknúť pochybnosti o transparentnosti konania prokurátora vtedy, ak bol záväzok uzavretý za podmienok, resp. za odplatu, ktoré sú odlišné od bežných podmienok a odplát v spotrebiteľských vzťahoch. Ide najmä o situácie, kedy iný bežný spotrebiteľ nemá možnosť vstúpiť do záväzkového vzťahu za obdobne výhodných podmienok. V prípade, ak prokurátor vstúpi do takého záväzkového vzťahu, ktorý je povinný deklarovať, bude mať súčasne možnosť, na výzvu generálneho prokurátora v zmysle § 28 ods. 6 zákona, vysvetliť dôvody pre získanú výhodu tak, aby odstránil prípadné pochybnosti o netransparentnom konaní.

K bodu 39

Upravuje sa situácia, ak je prokurátor dočasne pridelený na inú prokuratúru po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov a je potrebné vypracovať jeho služobné hodnotenie. Nakoľko tento prokurátor po dlhšiu dobu už vykonáva funkciu prokurátora na inej prokuratúre, je nevyhnutné, aby podklady do služobného hodnotenia vypracoval aj vedúci prokurátor prokuratúry, na ktorú je prokurátor dočasne pridelený.

25

K bodu 40

Navrhuje sa upraviť ustanovenie, ktoré upravuje postup prokurátora v prípade nesúhlasu prokurátora s obsahom hodnotenia prokurátora. V súvislosti s plynulosťou výberových konaní, resp. disciplinárnych konaní, je nevyhnutné upraviť lehoty, v rámci ktorých je vedúci služobného úradu povinný rozhodnúť o námietkach prokurátora (do troch dní od ich doručenia). V prípade, že vedúci služobného úradu námietkam prokurátora nevyhovie, rozhodne o nich príslušná prokurátorská rada, a to do siedmich dní od ich doručenia.

K bodu 41

Dopĺňa sa ustanovenie týkajúce sa možnosti úprav služobného času prokurátora. Doposiaľ mohol kratší služobný čas a iné úpravy služobného času povoliť výlučne vedúci služobného úradu. Navrhuje sa, aby iné úpravy služobného času (s výnimkou kratšieho služobného času) mohol prokurátorovi povoliť aj príslušný vedúci prokurátor. Navrhovaná právna úprava má priniesť praktickejšie riadenie služobného času prokurátorov, rešpektujúc ich oprávnené požiadavky (napr. rodinné dôvody, klimatické podmienky, technické závady na pracovisku a iné).

K bodu 42

V prípade, že generálna prokuratúra má nahradiť výdavky súvisiace so zahraničnou služobnou cestou prokurátora, ktorý je dočasne pridelený k inému orgánu (Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Justičná akadémia Slovenskej republiky), je nevyhnutné, aby generálny prokurátor túto zahraničnú služobnú cestu schválil.

K bodu 43

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou v platnom znení § 9 a s novým ustanovením § 9a.

K bodu 44

Ak prokurátor nesplnil predpoklady na vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, vzniká mu nárok na dovolenku za dni vykonávania funkcie. Ide o analogickú úpravu, ako je obsiahnutá v Zákonníku práce. V čase prípravy a schvaľovania zákona č. 154/2001 Z. z. a ustanovení o dovolenke za dni vykonávania funkcie sa vychádzalo z úpravy obsiahnutej v zákone č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Navrhovanou zmenou sa má docieliť zosúladenie dotknutého ustanovenia s úpravou obsiahnutou v platnom znení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Z rovnakých dôvodov sa navrhuje zosúladiť ustanovenia zákona, týkajúce sa krátenia dovolenky.

K bodu 45

Legislatívnotechnická úprava v súvislosti so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

26

K bodom 46 a 47

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou v platnom znení § 9 a s novými ustanoveniami § 9a až 9c.

K bodu 48

Ide o doplnenie právnej úpravy tak, ako je obsiahnutá v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje rozšíriť dôvod, kedy sa poskytne prokurátorovi služobné voľno aj na prípad úmrtia manžela súrodenca prokurátora.

K bodu 49

Rozširuje sa definícia rodinného príslušníka prokurátora pre účely zákona aj o osobu, ktorá žije s prokurátorom v spoločnej domácnosti. Ide o zavedenie rovnakej právnej úpravy, ako je obsiahnutá v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

K bodu 50

Nadväzujúce odôvodnenie k novelizačnému bodu 35. Ustanovenie § 78 ods. 1 sa dopĺňa v súvislosti s novozavedenou povinnosťou prokurátora používať pri plnení svojich služobných povinností informačné systémy tak, že sa súčasne ustanovuje korešpondujúce právo prokurátora na zabezpečenie príslušných elektronických informačných systémov.

K bodu 51

Úpravou platného zrušovacieho ustanovenia v § 266a sa navrhuje zrušiť splnomocňovacie ustanovenie, ktoré umožňovalo generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky vydať smernicu o úradnom odeve prokurátora, ako aj na jeho základe vydanú samotnú smernicu.

Smernica č. 199/2001 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o úradnom odeve prokurátora, bola vydaná ako právny a organizačný akt generálneho prokurátora podľa § 10 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V zmysle § 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov v znení zákona č. 275/2002 Z. z. bola uverejnená v Zbierke zákonov. Smernica obsahuje podrobnosti pre vyhotovenie úradného odevu prokurátora – talára. V súčasnosti však identickú právnu úpravu obsahuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky – vyhláška č. 120/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní úradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi v konaní pred súdmi. Vzhľadom na duplicitnú úpravu vyhotovenia talára sú splnomocňovacie ustanovenie a smernica ďalej bezpredmetné a je potrebné ich zrušiť. Z uvedených dôvodov sa vypúšťa z textu zákona splnomocňovacie ustanovenie. Súčasne sa platné znenie § 266 (zrušovacie ustanovenie) dopĺňa o smernicu generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

K bodu 52

Platná právna úprava obsiahnutá v § 80 ods. 2 upravuje, že vzdelávanie prokurátorov zabezpečuje Justičná akadémia Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra však rovnako

27

pripravuje viaceré podujatia zamerané na vzdelávanie prokurátorov, a preto je nevyhnutné do platného znenia § 80 ods. 2 doplniť aj generálnu prokuratúru ako subjekt zabezpečujúci vzdelávanie prokurátorov.

K bodu 53

Novým spôsobom sa upravujú niektoré otázky súvisiace s preventívnou rehabilitáciou prokurátorov. Rozširuje sa okruh prokurátorov, ktorí budú mať nárok na absolvovanie preventívnej rehabilitácie. Dĺžka preventívnej rehabilitácie sa u prokurátora diferencuje podľa dĺžky výkonu funkcie prokurátora a dosiahnutého veku prokurátora. Zavádza sa možnosť vykonať preventívne rehabilitácie prokurátora aj mimo rehabilitačného zariadenia prokuratúry. Táto zmena umožní absolvovať rehabilitačné, resp. liečebné procedúry v špecializovaných zariadeniach podľa individuálnych zdravotných indikácií konkrétneho prokurátora. Ide o rozšírenie existujúcich spôsobov vykonania preventívnej rehabilitácie tak, aby právna úprava korešpondovala s právnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov. Vychádza sa pritom z rovnakého spoločenského postavenia sudcov a prokurátorov. Aby navrhovaná zmena neznamenala zvýšené dopady na štátny rozpočet, zavádza sa pravidlo, podľa ktorého sa uhradia náklady preventívnej rehabilitácie bez ohľadu na to, kde bola vykonaná, len do výšky skutočných nákladov vynaložených v zariadení prokuratúry.

K bodu 54

Navrhuje sa novým spôsobom upraviť podmienky čerpania rodičovskej dovolenky prokurátorom – mužom. Podľa navrhovanej právnej úpravy nebudú musieť byť naplnené osobitné dôvody na strane matky, resp. biologických rodičov dieťaťa a bude na rozhodnutí prokurátora a matky dieťaťa, kto z nich a v akom rozsahu bude po narodení dieťaťa čerpať materskú, resp. rodičovskú dovolenku. Navrhovaným ustanovením sa vyhovuje požiadavkám nediskriminácie, zrovnoprávňuje sa postavenie otca a matky pri plnení rodičovských povinností, umožňuje sa podľa voľby konkrétnych rodičov skĺbiť ich rodinné a kariérne povinnosti. Obdobná právna úprava je obsiahnutá v ustanovení § 166 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

K bodu 55

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou právnej úpravy obsiahnutej v poznámke pod čiarou.

K bodom 56 a 57

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s presunutím právnej úpravy obsiahnutej v § 92 ods. 1 druhá a tretia veta a v § 92 ods. 2 do navrhovaného § 103c a 103d.

K bodu 58

Legislatívnotechnická úprava; § 13 zákona č. 154/2001 Z. z. upravuje dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora a nie iba pozastavenie výkonu funkcie prokurátora.

28

K bodu 59

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s navrhovaným zavedením možnosti priznania odmeny prokurátorovi (§ 115).

K bodu 60

Jedná sa o precizovanie právnej úpravy v súvislosti s možnosťou pôsobenia prokurátora ako riaditeľa, resp. zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie Slovenskej republiky. Súčasne sa jedná o zosúladenie právnej úpravy s právnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov.

K bodu 61

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou v platnom znení § 9 a s novými ustanoveniami § 9a až 9c.

K bodu 62

Podľa platnej právnej úpravy sú funkčné príplatky za funkciu vedúceho prokurátora tvorené presne ustanovenou pevnou sumou v závislosti od stupňa riadenia. V navrhovanej právnej úprave dochádza k úprave funkčných príplatkov za funkciu vedúceho prokurátora tak, aby bola tvorená percentuálnou časťou z priemerného platu prokurátora. Takto je zabezpečená do budúcnosti možnosť valorizácie týchto príplatkov v závislosti od valorizácie priemerného platu prokurátora. Dôvodom, pre ktorý sa navrhuje nová právna úprava, je skutočnosť, že od nadobudnutia účinnosti zákona v roku 2001 nebola vykonaná úprava tejto zložky odmeňovania prokurátora. Funkčné príplatky vyjadrené pevnou sumou zostali na úrovni z roku 2001, hoci plat prokurátora sa spravidla valorizoval, čím sa stratil ich motivačný charakter.

K bodu 63

V súvislosti s rozvojom mobilnej komunikácie stratilo význam rozlišovanie služobnej pohotovosti mimo prokuratúry s použitím mobilného telefónu a bez použitia mobilného telefónu. Navrhovaná zmena právnej úpravy korešponduje s právnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov.

K bodom 64 a 65

V nadväznosti na novú úpravu problematiky dočasného pridelenia prokurátora (§ 9 až 9c) sa navrhuje osobitne upraviť a rozčleniť aj právnu úpravu platu prokurátora počas dočasného pridelenia a subjektu, ktorý plat, výdavky, resp. ich náhradu prokurátorovi vypláca.

K bodom 66 a 67

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

29

K bodu 68

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou v platnom znení § 9 a s novými ustanoveniami § 9a až 9c.

K bodu 69

Navrhovanou právnou úpravou sa umožňuje rozdelenie príplatku za zastupovanie medzi dvoch alebo viacerých prokurátorov, pokiaľ na základe poverenia dočasne zastupujú neprítomného prokurátora alebo vykonávajú neobsadenú funkciu. Suma príplatku sa v takom prípade rozdelí pomerne medzi dvoch alebo viacerých prokurátorov, a to podľa ich podielu na zastupovaní.

K bodom 70 a 71

Rovnako ako v prípade funkčných príplatkov za funkciu vedúceho prokurátora sa navrhuje ustanoviť aj percentuálne vyjadrenie výšky príplatku za prípravu právneho čakateľa prokuratúry (novelizačný bod 73) a výšky osobitného príplatku (novelizačný bod 74).

K bodu 72

Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje opätovné zavedenie možnosti priznania odmeny prokurátorovi, ktorá bola zrušená zákonom č. 220/2011 Z. z.

Priznanie odmeny prokurátorovi je ustanovené ako možnosť fakultatívna, a to iba v prípade, ak to budú finančné možnosti prokuratúry umožňovať. Prvým dôvodom pre možnosť priznania odmeny podľa navrhovanej právnej úpravy je plnenie úloh prokurátorom nad rozsah povinností, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 26 zákona č. 154/2001 Z. z. Pôjde o výnimočné situácie, ktoré môžu nastať v chode prokuratúry a je potrebné ich zohľadniť (napr. výkon funkcie na prokuratúre, ktorá je prechodne personálne neobsadená), ale aj za výkon rôznych funkcií a činností, ktoré sú demonštratívne uvedené v § 115 ods. 1 písm. a). Za výkon týchto funkcií a činností nie je prokurátor nijako odmeňovaný, hoci často ide o náročné činnosti, ktoré prokurátor vykonáva nad rámec služobného času mimo plnenia bežných služobných úloh. Priznanie odmeny v týchto situáciách má nespochybniteľný motivačný a zásluhový charakter. Druhým dôvodom pre vyplatenie odmeny prokurátorovi môže byť dosiahnutie 50. roku veku, teda ide o odmenu spätú so životným jubileom prokurátora /takýto druh odmien je obsiahnutý napr. aj v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov v § 102a ods. 2 písm. a)/. O udelení odmeny podľa navrhovanej právnej úpravy bude rozhodovať generálny prokurátor, prípadne vedúci služobného úradu. Pre obidva prípady možného priznania odmeny sa ustanovuje maximálny limit pre priznanie odmeny vo výške jedného funkčného platu prokurátora.

Na rozhodovaní o priznaní odmeny prokurátorovi budú významným spôsobom participovať orgány samosprávy prokurátorov – priznať odmenu bude možné len po ich predchádzajúcom vyjadrení a na základe nimi schválených kritérií. Samosprávne orgány majú ďalej rozhodovať o priznaní odmeny generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky na návrh prvého námestníka generálneho prokurátora. Navrhovaná úprava má vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi zabrániť situácii, aby fakticky mal nižší plat ako radový

30

prokurátor generálnej prokuratúry.

K bodu 73

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodu 74

Rozširuje sa okruh právnych dôvodov, pri ktorých má prokurátor nárok na vyplatenie odchodného, aj o zánik služobného pomeru pri vzdaní sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na predčasný starobný dôchodok. Rozširujú sa existujúce dôvody tak, aby právna úprava korešpondovala s právnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov.

K bodu 75

Ide o nadväzujúce ustanovenie na navrhovanú zmenu § 12 – prerušenie výkonu funkcie prokurátora, konkrétne § 12 ods. 5, v ktorom sa odkazuje na prokurátora, ktorý má nárok na výplatu príplatku za výkon funkcie prokurátora.

K bodu 76

V navrhovanej právnej úprave sa mení výška príplatku za výkon funkcie prokurátora. Náročnosť výkonu funkcie prokurátora odôvodňuje nárok prokurátora na primeraný príplatok k dôchodku. Príplatkom sa majú do určitej miery kompenzovať obmedzenia, ktoré prokurátor musí znášať počas výkonu svojej funkcie. Príplatok odvodený od priemerného platu prokurátora zodpovedá osobitosti výkonu funkcie, ktorá sa sústavne stáva rizikovejšou, spoločnosťou osobitne kontrolovanou a posudzovanou a plne zrovnateľnou najmä s obdobnými právnymi úpravami u ostatných orgánov činných v trestnom konaní a ostatnými orgánmi ochraňujúcimi právo a zákonnosť.

K bodu 77

Ide o blanketové ustanovenie, ktoré predpokladá, že výsluhový dôchodok prokurátora bude v budúcnosti upravený osobitným zákonom.

K bodu 78

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou v platnom znení § 9 a s novým ustanovením § 9a.

K bodu 79

Pôvodný text zákona reagoval na právnu úpravu zákona č.

58/1969 Zb.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom platnú v čase jeho schvaľovania.

Navrhovaná zmena má za cieľ zosúladiť dikciu zákona s platným a účinným zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

31

Navrhované znenie § 162 podrobne upravuje otázku regresnej náhrady, ktorá sa uplatní voči prokurátorovi. Takáto osobitná právna úprava doposiaľ absentovala. Zákon č. 154/2001 Z. z. v platnom znení totiž expressis verbis ustanovil, že podmienky, za akých možno vymáhať od prokurátora náhradu škody spôsobenej jeho nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ustanovuje osobitný zákon. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý v § 22 ods. 4 odkazuje späť na pracovnoprávny predpis, t. j. vo vzťahu k prokurátorom na zákon č. 154/2001 Z. z. Navrhovaná právna úprava má za cieľ vyriešiť tieto nedostatky právnej úpravy. Zavinenie prokurátora v prípade spôsobenej škody sa bude preukazovať v disciplinárnom konaní alebo trestnom konaní (§ 20 zákona č. 514/2003 Z. z.).

Osobitným spôsobom sa tiež taxatívne vymedzujú zákonné dôvody, ktoré bránia uplatneniu regresnej náhrady voči prokurátorovi. Pre efektívne plnenie prokurátorských povinností musí právna úprava prokurátorovi garantovať, že v prípade postupu a rozhodovania lege artis nebude voči nemu uplatňovaná regresná náhrada, ak disciplinárna komisia nerozhodne inak. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky bude od prokurátora ex offo vymáhať regresnú náhradu za podmienky, že uhradila škodu spôsobenú nezákonným postupom alebo rozhodnutím prokurátora v dôsledku jeho trestnej činnosti, resp. závažného disciplinárneho previnenia.

K bodu 80

Navrhuje sa opätovné zavedenie disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov za priestupky, čím sa zosúladí právna úprava disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov s disciplinárnou zodpovednosťou sudcov (§ 115 zákona č. 385/2000 Z. z.). Prejednanie priestupku disciplinárnou komisiou za použitia sankcií, ktoré môžu byť pre daný priestupok použité podľa osobitného zákona, môže garantovať väčšiu objektivitu disciplinárneho konania vzhľadom na to, že prokurátor vykonáva prokurátorskú činnosť aj vo vzťahu k orgánom, ktoré priestupky prejednávajú. Preto nemožno vylúčiť zaujatosť tohto orgánu voči konkrétnemu prokurátorovi – v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle. Nové ustanovenie odseku 3 dáva možnosť prokurátorovi rozhodnúť sa, či bude jeho priestupok prejednaný príslušným správnym orgánom (napr. v blokovom konaní) alebo bude proti nemu vedené disciplinárne konanie.

K bodu 81

Navrhuje sa bipartícia disciplinárneho previnenia podľa jeho závažnosti s tým, že sa dopĺňa definícia závažného disciplinárneho previnenia. Za závažné disciplinárne previnenie je možné uložiť prísnejšiu disciplinárnu sankciu a tiež doba na zahladenie disciplinárneho postihu je dlhšia.

K bodom 82 a 83

Vzhľadom na opätovné zavedenie disciplinárnej zodpovednosti prokurátora za priestupok a rozdelenie disciplinárnych previnení na disciplinárne previnenie a závažné disciplinárne previnenie je nevyhnutné upraviť aj disciplinárne opatrenia a zaviesť sankčné opatrenia za priestupok. V odseku 4 sa navrhuje možnosť disciplinárnej komisie po posúdení všetkých okolností prípadu rozhodnúť o upustení od uloženia sankcie (rovnako, ako to pripúšťa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ale aj Trestný zákon), ak na nápravu postačuje prejednanie veci pred

32

disciplinárnou komisiou. Nebude sa už ukladať napomenutie, ale prvým trestom je písomné pokarhanie a druhým trestom za disciplinárne previnenie je zníženie základného platu. Oproti doterajšiemu zneniu sa však zvyšuje percentuálna výška možnosti zníženia platu i doba, na ktorú je možné tento trest uložiť. Takéto rozšírenie dáva disciplinárnym komisiám väčšiu možnosť dôsledne diferencovať dĺžku a výšku trestu tak, aby odzrkadľovala závažnosť konania prokurátora. Zavádzajú sa sankcie za závažné disciplinárne previnenie. Všetky navrhované sankcie sú prísnejšie a korešpondujú s disciplinárnym postihom sudcov. Prísnejšie sankcie umožňujú lepšie diferencovať závažnosť disciplinárneho previnenia i osobu prokurátora.

V tejto súvislosti sa tiež upravuje problematika ukladania disciplinárnych opatrení a sankčných opatrení za priestupok. Upravujú sa zásady ukladania disciplinárnych opatrení a sankčných opatrení za priestupok, skutočnosti, na ktoré sa pri ich ukladaní prihliada, definuje sa, ktoré z uvedených sankcií v disciplinárnom konaní nemožno uložiť popri sebe. Zároveň sa navrhuje, aby vo výnimočných a odôvodnených prípadoch bolo možné vybaviť najmenej závažné disciplinárne previnenia a priestupky prokurátora pohovorom pred vedúcim prokurátorom (rovnako, ako sa umožňuje vybaviť priestupok napomenutím).

Súčasne sa zmenou dikcie vypúšťa ustanovenie o špecifickom zverejňovaní rozhodnutí disciplinárnej komisie, nakoľko ide o duplicitnú úpravu k § 55m ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa zverejňujú všetky disciplinárne rozhodnutia.

K bodu 84

Navrhovaným ustanovením § 192 sa mení spôsob kreovania disciplinárnych komisií i využívania náhradníkov, pričom sa mení tiež spôsob ingerencie samosprávneho orgánu prokurátorov do disciplinárnych konaní. Rozhodnutie o počte disciplinárnych komisií určuje generálny prokurátor, ktorý najlepšie pozná potreby prokuratúry a je tak schopný rýchlejšie zareagovať na prípadnú zmenu, napr. aj v dôsledku súdnych rozhodnutí. Rada prokurátorov sa bude aj naďalej v tejto oblasti vyjadrovať. Generálny prokurátor určí počet disciplinárnych komisií tak, aby boli zachované plynulosť disciplinárnych konaní, náhodný výber prideľovaných vecí a podmienky na objektívne a nestranné rozhodovanie disciplinárnej komisie. Navrhované znenie zároveň zakotvuje – okrem súhlasu prokurátora s vymenovaním, aj vyjadrenie bezprostredne nadriadeného prokurátora, ktoré umožní prispieť k lepšiemu výberu kvalitných kandidátov na predsedov, resp. členov disciplinárnych komisií. Osobitne sa zdôrazňuje, že členom disciplinárnej komisie je aj predseda disciplinárnej komisie. Predsedu disciplinárnej komisie a členov disciplinárnych komisií vymenuje generálny prokurátor na základe zásad obsadzovania disciplinárnych komisií, ktoré určí rada prokurátorov. Zavádzajú sa databázy kandidátov na členov disciplinárnej komisie, z ktorých bude v prípade potreby vyberaný náhradník. Novým spôsobom sa upravuje nahradenie člena disciplinárnej komisie. Toto bude možné iba v jednotlivých prípadoch a výlučne v prípade, ak mu v účasti v disciplinárnej komisii bráni dôležitá prekážka. O nahradení predsedu disciplinárnej komisie alebo člena disciplinárnej komisie rozhodne generálny prokurátor. Zavádza sa možnosť odvolania predsedu disciplinárnej komisie alebo iného člena disciplinárnej komisie, a to iba vo výnimočnom prípade, kedy nahradenie nie je riešením – ide o prípad, ak predseda alebo člen disciplinárnej komisie nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať funkciu prokurátora po čas dlhší ako tri mesiace.

33

Navrhované znenie počíta s významnou ingerenciou rady prokurátorov pri kreovaní disciplinárnych komisií (vytváranie databázy kandidátov na členov disciplinárnych komisií), obsadzovaní disciplinárnych komisií náhradníkmi, pri dopĺňaní databázy, ako aj pri postupe pri prideľovaní vecí disciplinárnym komisiám; uvedené určí rada prokurátorov v zásadách.

K bodu 85

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodu 86

V záujme rýchlosti a plynulosti disciplinárneho konania sa navrhuje, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky bezodkladne, najneskôr do desiatich dní od doručenia návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo rozhodnutia orgánu oprávneného na prejednanie priestupku, orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o postúpení veci doručila tento návrh alebo rozhodnutie disciplinárnej komisii. Disciplinárne konanie je začaté až doručením návrhu alebo rozhodnutia disciplinárnej komisii.

K bodu 87

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodu 88

Navrhované ustanovenie reaguje na platnú úpravu v § 201 písm. b), kde sa uvádza ako dôvod zastavenia disciplinárneho konania skutočnosť, že navrhovateľ nevyhovel výzve predsedu disciplinárnej komisie na doplnenie návrhu. Výzva na doplnenie návrhu však v zákone absentovala.

K bodu 89

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodu 90

Ide o precizovanie doposiaľ platného ustanovenia vo vzťahu k momentu, do ktorého môže navrhovateľ vziať návrh na začatie disciplinárneho konania späť – až do momentu, keď vo veci rozhodne odvolacia disciplinárna komisia. Zároveň sa upravuje nemožnosť podať opätovne návrh na začatie disciplinárneho konania vo veci, v ktorej bol návrh vzatý späť.

K bodu 91

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodu 92

Právna úprava disciplinárneho konania sa dopĺňa o inštitút prerušenia plynutia lehoty. Navrhovaná právna úprava korešponduje s právnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov.

34

K bodom 93 a 94

Upravujú sa poriadkové lehoty pre predsedu disciplinárnej komisie, v ktorých musí upovedomiť prokurátora, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, o jeho začatí, ako aj lehota, v ktorej musí nariadiť ústne pojednávanie. Účelom zakotvenia týchto lehôt je zabezpečenie čo najskoršieho začatia reálneho konania o návrhu.

K bodom 95, 97 a 98

Podľa platnej úpravy je nevyhnutné, aby sa každého ústneho pojednávania zúčastnil zapisovateľ, ktorý môže byť prítomný na porade o hlasovaní a podpisuje zápisnicu. V súčasnosti si však väčšina členov disciplinárnych komisií píše zápisnicu sama, preto prítomnosť zapisovateľa nie je nevyhnutná. Predpokladá sa tiež využitie programu, ktorý je schopný preniesť hovorené slovo do písomnej podoby, kedy prítomnosť zapisovateľa už nebude potrebná. Zatiaľ však v prípade, že sa tak predseda disciplinárnej komisie rozhodne, zapisovateľa si bude môcť prizvať, a ten sa potom bude môcť zúčastniť hlasovania a bude aj podpisovať zápisnicu.

K bodu 96

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodu 99

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodu 100

Upravujú sa podmienky pre upustenie od uloženia disciplinárneho opatrenia disciplinárnou komisiou.

K bodu 101

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodom 102 a 103

Upravuje sa, za akých okolností nie je potrebné, aby rozhodnutie disciplinárnej komisie obsahovalo odôvodnenie a v tejto súvislosti aj lehoty na vypracovanie písomného rozhodnutia. Ak sa oprávnené osoby po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva na odvolanie, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie a vypracuje sa do piatich pracovných dní od jeho vyhlásenia. Ak bude rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, vypracuje sa do 30 dní od jeho vyhlásenia. Cieľom predloženej úpravy je prispieť k čo najrýchlejšiemu ukončeniu disciplinárneho konania, a to aj pokiaľ ide o jeho formálnu stránku.

K bodu 104

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

35

K bodom 105 až 109

Rovnakým spôsobom, ako sa novo upravuje kreovanie disciplinárnych komisií, sa mení aj úprava v § 212, t. j. právna úprava vzťahujúca sa na odvolacie disciplinárne komisie.

Navrhovaná právna úprava, oproti platnej právnej úprave, prináša aj možnosť zriadenia viacerých odvolacích disciplinárnych komisií. Rovnako ako v prípade disciplinárnych komisií, tak aj v prípade odvolacích disciplinárnych komisií sa precizuje možnosť nahradenia predsedu alebo iného člena odvolacej disciplinárnej komisie a navrhuje sa zakotvenie možnosti odvolania predsedu alebo iného člena odvolacej disciplinárnej komisie, a to iba vo výnimočnom prípade, kedy nahradenie nie je riešením – ide o prípad, ak predseda alebo iný člen odvolacej disciplinárnej komisie nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať funkciu prokurátora po čas dlhší ako tri mesiace.

Navrhované znenie počíta s významnou ingerenciou rady prokurátorov aj pri kreovaní odvolacích disciplinárnych komisií (vytváranie databázy kandidátov na členov odvolacích disciplinárnych komisií), obsadzovaní odvolacích disciplinárnych náhradníkmi, pri dopĺňaní databázy, ako aj pri postupe pri prideľovaní vecí odvolacím disciplinárnym komisiám; uvedené určí rada prokurátorov v zásadách.

K bodu 110

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodu 111

Upravuje sa výkon disciplinárnych opatrení a sankčných opatrení za priestupok v prípade zániku služobného pomeru prokurátora.

K bodu 112

V nadväznosti na rozdelenie disciplinárnych previnení na disciplinárne previnenie a závažné disciplinárne previnenie je nevyhnutné upraviť aj problematiku zahladenia disciplinárneho postihu. V prípade odsudzujúceho rozhodnutia disciplinárnej komisie za disciplinárne previnenie dôjde k zahladeniu po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V prípade odsudzujúceho rozhodnutia disciplinárnej komisie za závažné disciplinárne previnenie dôjde k zahladeniu až po uplynutí dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

K bodu 113

Navrhuje sa nové znenie, ktoré bude priamo obsahovať vymenovanie predpisov, podľa ktorých sa postupuje pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti (prvá časť Trestného zákona) a na disciplinárne konanie (Trestný poriadok). Pôjde o použitie primerané, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.

36

K bodu 114

Navrhuje sa zakotvenie úplne novej právnej úpravy, ktorá doposiaľ v právnej úprave vo vzťahu k prokuratúre a prokurátorom absentuje. Povinnosť dodržiavať pri výkone funkcie pravidlá prokurátorskej etiky je jedna zo základných povinností prokurátora /§ 26 ods. 1 písm. m)/. Pravidlá prokurátorskej etiky však doposiaľ nie sú nikde upravené, a preto ich dodržiavanie je ťažko vynútiteľné. Povinnosť mať upravené tieto pravidlá v písomnej podobe vyplýva z viacerých medzinárodnoprávnych dokumentov (napr. odporúčanie Rady Európy č. REC/2000/10 o etickom kódexe verejných činiteľov, Najvyššie štandardy profesionálnej zodpovednosti prokurátorov schválené Medzinárodnou asociáciou prokurátorov v roku 1999 v Amsterdame alebo Európske smernice o etike a správaní sa prokurátorov prijaté na konferencii generálnych prokurátorov Európy dňa 31.5.2005 v Budapešti (tzv. „Budapeštianske smernice“). Záväzok Slovenskej republiky v tomto smere vyplýva aj z odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO).

V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa navrhuje zakotvenie nového dielu upravujúceho pravidlá prokurátorskej etiky. Tieto pravidlá budú zakotvené v Etickom kódexe prokurátora, ktorý schváli rada prokurátorov (v zmysle prechodného ustanovenia najneskôr do 31. marca 2016) a ktorý vydá generálny prokurátor. Etický kódex prokurátora bude po jeho vydaní zverejnený na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Zriaďuje sa etická komisia, ktorá bude zložená z deviatich členov, z ktorých po jednom členovi zvolia príslušné zhromaždenia prokurátorov (v zmysle prechodného ustanovenia najneskôr do 31. marca 2016). Etická komisia následne prijme rokovací poriadok, zvolia sa predseda a podpredseda etickej komisie. Etická komisia bude vydávať stanoviská o tom, či disciplinárne previnenie prokurátora spočíva v porušení pravidiel prokurátorskej etiky obsiahnutých v etickom kódexe; stanovisko si môže vyžiadať navrhovateľ, ale aj disciplinárna komisia pred svojím rozhodnutím. Etická komisia bude oprávnená posudzovať etické otázky a etickú prijateľnosť správania sa prokurátorov aj bez návrhu, t.j. napríklad, ak sa o podozrení zo správania prokurátora v rozpore s pravidlami etiky dozvie z iných zdrojov (napr. masovokomunikačné prostriedky, podnety a pod.). Etická komisia bude vydávať všetky svoje stanoviská a odporúčania v písomnej forme, pričom ich bude musieť aj odôvodniť.

K bodu 115

Precizuje sa platné ustanovenie týkajúce sa jednotlivých orgánov samosprávy prokurátorov – zhromaždenia prokurátorov, prokurátorskej rady a rady prokurátorov, a to z hľadiska ich postavenia a úloh, ktoré plnia.

K bodu 116

V záujme posilnenia postavenia prokurátorskej rady (a tým aj rady prokurátorov) sa navrhuje predĺženie funkčného obdobia členov prokurátorských rád z trojročného na päťročné. Aby mohla prokurátorská rada realizovať svoje úlohy konzistentne, a tak, aby svoje vytýčené ciele pri plnení týchto úloh dokázala aj splniť (pričom často ide o úlohy dlhodobé), je nevyhnutné, aby funkčné obdobie členov rád bolo dlhšie. V rámci trojročného funkčného obdobia je mnoho systémových úloh nerealizovateľných (napr. vo vzťahu k plánovaniu, vzdelávaniu a prehlbovaniu a zvyšovaniu kvalifikácie prokurátorov), tieto nie sú ukončené a nová rada si ich nemusí osvojiť. Toto ustanovenie sa nebude vzťahovať na prokurátorské rady kreované podľa platnej právnej úpravy.

37

K bodu 117

Upravuje sa nový dôvod pre zánik členstva v prokurátorskej rade.

K bodom 118 a 119

Navrhovaná úprava nadväzuje na zakotvenie inštitútu asistenta prokurátora zákonom č. 220/2011 Z. z., pričom ustanovenie § 222 ods. 2 písm. c) v tejto súvislosti novelizované nebolo.

K bodu 120

Nanovo sa upravuje zloženie rady prokurátorov tak, že predsedu prokurátorskej rady ako člena rady prokurátorov môže v prípade jeho neprítomnosti zastúpiť príslušný podpredseda prokurátorskej rady. Podpredseda prokurátorskej rady teda bude mať v takomto prípade práva člena rady prokurátorov. Takáto možnosť doposiaľ nebola zákonom upravená. Súčasne sa navrhuje, aby si členovia rady prokurátorov mohli spomedzi seba zvoliť nielen predsedu, ale aj podpredsedu rady prokurátorov, ktorý bude predsedu rady prokurátorov zastupovať v prípade jeho neprítomnosti na zasadnutí rady prokurátorov.

K bodu 121

V súvislosti so zmenou v § 9 sa aj v právomociach rady prokurátorov upravuje jej súhlas s dočasným pridelením prokurátora na inú prokuratúru (t. j. nie iba jej vyjadrenie).

K bodom 122 a 123

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou ustanovení § 7a, 21a a 238 v otázke vytvárania databáz na členov výberových komisií radou prokurátorov.

K bodu 124

Navrhuje sa, aby rada prokurátorov mala možnosť vyjadriť sa aj k iným veciam, než ju oprávňuje zákon, v prípade, ak ju o to požiada prokurátorská rada. Doposiaľ tak bolo možné iba v prípade, ak ju o to požiadal generálny prokurátor.

K bodu 125

Doposiaľ platná právna úprava upravuje možnosť zvolať rokovanie prokurátorskej rady iba jej predsedom alebo ak o to požiada generálny prokurátor. Navrhuje sa, aby mala možnosť požiadať o zvolanie prokurátorskej rady aj nadpolovičná väčšina jej členov, pričom na to nadväzuje aj povinnosť predsedu prokurátorskej rady zvolať rokovanie rady do desiatich dní od doručenia žiadosti.

K bodu 126

Podľa platnej právnej úpravy je ustanovené schvaľovanie rokovacieho poriadku prokurátorskej rady zhromaždením prokurátorov. Zhromaždenie prokurátorov však tvoria všetci prokurátori pôsobiaci v územnom obvode príslušného služobného úradu, čo je v každom prípade viac ako 100 prokurátorov. Je oveľa vhodnejšie a flexibilnejšie, aby

38

rokovací poriadok schvaľovala samotná prokurátorská rada (tak, ako je tomu v prípade rady prokurátorov).

K bodom 127 a 128

Problematika zvolávania ustanovujúcich zasadnutí prokurátorských rád a rady prokurátorov doposiaľ v platnej právnej úprave absentovala. Vzhľadom na to, že všetkým členom prokurátorských rád (a teda aj rady prokurátorov) končí funkčné obdobie v rovnakom čase, vždy musí dôjsť k voľbe nových členov, a teda aj k prvému – ustanovujúcemu zasadnutiu týchto orgánov. Nakoľko funkcia predsedovi prokurátorskej rady a predsedovi rady prokurátorov už zanikla, podľa platnej právnej úpravy neexistuje subjekt, ktorý ustanovujúce zasadnutie zvolá a vedie až do zvolenia nového predsedu. Navrhuje sa preto, aby ustanovujúce zasadnutie prokurátorskej rady zvolal vedúci služobného úradu a ustanovujúce zasadnutie rady prokurátorov generálny prokurátor. Až do zvolenia nového predsedu rady bude zasadnutie viesť predseda rady zvolený v predchádzajúcom funkčnom období, ktorý bude aj oznamovať miesto, deň a čas konania ustanovujúceho zasadnutia.

K bodu 129

Oproti platnej právnej úprave sa precizuje, akého uchádzača o funkciu právneho čakateľa prokuratúry už nemožno do tejto funkcie vymenovať. Ide predovšetkým o osoby, ktoré už zložili odbornú justičnú skúšku, advokátsku skúšku, notársku skúšku alebo odbornú skúšku komerčného právnika. Účelom prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry je pripraviť ho na skúšku a následný výkon funkcie prokurátora. V prípade osôb, ktoré už jednu z vyššie uvedených skúšok zložili, je jednoznačné, že pred jej zložením už museli nejakú prípravnú prax absolvovať (v zákonom ustanovenej dĺžke, ktorá je obdobná ako v prípade právnych čakateľov prokuratúry). Takéto osoby sa môžu uchádzať priamo o funkciu prokurátora vo výberovom konaní. V druhom prípade už nebude možné opätovne prijať do funkcie právneho čakateľa prokuratúry toho, kto už bol právnym čakateľom prokuratúry alebo je alebo už bol justičným čakateľom, ak bol z tejto funkcie odvolaný pre opakované nezloženie odbornej justičnej skúšky, alebo kto je alebo už bol vyšším súdnym úradníkom a neprospel ani pri ďalšej opravnej odbornej justičnej skúške. Dôvodom na takúto právnu úpravu je skutočnosť, že osoba už vo funkcii, o ktorú sa uchádza (alebo v obdobnej funkcii justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka), pôsobila, avšak toto jej pôsobenie nebolo úspešné, nakoľko na odbornej justičnej skúške ani opakovane neuspela.

K bodu 130

Novým spôsobom sa upravuje aj problematika výberového konania na funkciu právneho čakateľa prokuratúry. Cieľom novej právnej úpravy v tejto oblasti je odstránenie problémov, ktoré spôsobovala doterajšia úprava v aplikačnej praxi. Špecifikuje sa, aké skutočnosti sa výberovým konaním overujú, precizuje sa obsah oznámenia o výberovom konaní, pričom sa tam dopĺňa aj poučenie o tom, na aké žiadosti o zaradenie do výberového konania sa neprihliada. Rovnako sa detailne upravuje zoznam dokladov, ktoré musí uchádzač o funkciu právneho čakateľa prokuratúry predložiť spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania. Vo vzťahu k subjektu, ktorý vykonáva výberové konanie, naďalej platí, že toto uskutočňuje Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, avšak v odôvodnených prípadoch môže generálny prokurátor určiť, že výberové konanie zabezpečí služobný úrad, v územnej pôsobnosti ktorého je okresná prokuratúra, pre ktorú sa vyhlasuje výberové

39

konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry. Zároveň sa špecifikuje, že výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry pozostáva z písomnej časti a ústnej časti.

Navrhovaná úprava novým spôsobom upravuje kreovanie výberových komisií tak, že z piatich členov výberovej komisie vymenúva generálny prokurátor najmenej troch členov z databázy, ktorú vytvorila rada prokurátorov a zostávajúcich členov výberovej komisie z ním vytvorenej databázy. Upravuje sa postup vo výberovom konaní a rozhodovanie výberovej komisie v závislosti od štádia výberového konania. Novou úpravou je úprava týkajúca sa zápisnice o výberovom konaní, pričom sa špecifikuje jej obsah, ako aj to, že sa zverejňuje na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K bodom 131 a 132

Dopĺňa sa nová náležitosť rozhodnutia generálneho prokurátora o vymenovaní do funkcie právneho čakateľa prokuratúry, a to dátum, od ktorého je právny čakateľ vymenovaný do funkcie.

K bodu 133

Ako dôvod pre odvolanie z funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa dopĺňa aj právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bol právny čakateľ prokuratúry odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom jeho funkcie.

K bodom 134 a 139

Právneho čakateľa prokuratúry podľa § 250 hodnotí vedúci služobného úradu priebežne dvakrát ročne počas jeho prípravnej praxe. Po uplynutí jedného roka prípravnej praxe (t. j. pri druhom hodnotení) je už zrejmé, ako právny čakateľ pracuje, či si právny čakateľ osvojil právne predpisy uplatňované prokuratúrou, potrebné praktické návyky, dodržiavanie etiky a disciplíny pri plnení zverených úloh a dodržiavanie rozvrhu prípravnej praxe. Nie všetky skutočnosti sa dajú preskúmať a zistiť už počas výberového konania. Napríklad uchádzač môže byť výborne teoreticky pripravený, avšak tieto teoretické vedomosti sú len dočasne memorované, resp. nevie ich pretaviť dostatočným spôsobom do praxe. Zároveň môže ísť o človeka povrchného, nedôsledného, bez záujmu učiť sa, resp. človeka pristupujúceho k povinnostiam bez potrebného nasadenia a disciplíny, čo sa ukáže až pri jeho reálnom výkone činností. Vo výnimočných prípadoch môže teda nastať situácia, že hodnotenie po roku prípravnej praxe je negatívne, plnenie úloh a výkon funkcie je nedostatočné a je zrejmé, že právny čakateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti nemá potrebné zručnosti a predpoklady na to, aby sa stal prokurátorom. Preto musí mať generálny prokurátor možnosť za podmienok ustanovených zákonom rozhodnúť, že takéhoto čakateľa z funkcie odvolá.

K bodu 135

Podľa platnej právnej úpravy je právny čakateľ prokuratúry odvolaný z funkcie dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie. Navrhuje sa, aby v tomto rozhodnutí mohol generálny prokurátor určiť aj neskorší deň, ku ktorému je právny čakateľ prokuratúry z funkcie odvolaný. Ide o rovnakú úpravu, ktorá je navrhovaná aj vo vzťahu k odvolaniu z funkcie prokurátora, resp. vedúceho prokurátora.

40

K bodu 136

Dopĺňa sa výpočet dôvodov, pri ktorých sa zo zákona zrušuje rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateľa prokuratúry aj o dôvod zrušenia právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol právny čakateľ prokuratúry odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom jeho funkcie.

K bodom 137 a 138

Ustanovenie nadväzuje na navrhované zrušenie smernice generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry novelou zákona č. 153/2001 Z. z. v čl. I. Rozsah úkonov, ktoré bude môcť vykonávať právny čakateľ prokuratúry samostatne, bude upravený priamo v zákone č. 153/2001 Z. z.

K bodu 140

Navrhuje sa úprava § 252, ktorý je v platnom znení vo vzťahu k prokurátorom nadbytočný a nedôvodný. Zástupcom práv prokurátorov sú nimi priamo volení zástupcovia v samosprávnych orgánoch – prokurátorských radách a rade prokurátorov. Prevažná väčšina rozhodnutí generálneho prokurátora alebo vedúceho služobného úradu týkajúcich sa služobného pomeru prokurátora sa uskutočňuje so súhlasom prokurátora alebo na jeho podnet a tam, kde sa tak deje bez jeho súhlasu a podnetu, sa vyjadruje rada prokurátorov alebo prokurátorská rada, príp. sa vyžaduje jej súhlas (rovnako aj pokiaľ ide o právnych čakateľov prokuratúry). Činnosť odborových orgánov vo vzťahu k otázkam služobného pomeru prokurátora je teda nadbytočná. Z uvedeného dôvodu postačuje, ak bude činnosť odborových orgánov na prokuratúre upravená iba vo vzťahu k návrhom služobných predpisov, opatrení na vytvorenie podmienok na riadny výkon práce, opatrení týkajúcich sa väčšieho počtu prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátorov a rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru asistentov prokurátorov.

K bodu 141

Navrhujú sa prechodné ustanovenia vo vzťahu k navrhovanej právnej úprave.

V prechodných ustanoveniach v § 265u, § 265x a § 265z sa navrhujú termíny rade prokurátorov na predloženie zoznamu kandidátov na členov výberových a disciplinárnych komisií, kritérií na priznávanie odmien prokurátorom, ako aj zásad obsadzovania disciplinárnych komisií, využitia náhradníkov a dopĺňania databázy kandidátov na členov disciplinárnych komisií, zásady obsadzovania odvolacích disciplinárnych komisií, využitia náhradníkov a dopĺňania databázy kandidátov na členov odvolacích disciplinárnych komisií a zásady postupu pri prideľovaní vecí do disciplinárnych komisií a postupu pri prideľovaní vecí do odvolacích disciplinárnych komisií generálnemu prokurátorovi.

Navrhované znenie § 265v sa týka vymenovania vedúcich prokurátorov vykonávajúcich funkciu ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona v súvislosti s navrhovanými zmenami vo výberových konaniach na funkcie vedúcich prokurátorov; toto ich vymenovanie sa bude považovať za vymenovanie podľa doterajšieho zákona.

41

V navrhovanom § 265y sa upravuje postup pri výpočte výšky príplatku za výkon funkcie prokurátora a výšky príplatku k dôchodku, ktoré boli priznané pred účinnosťou zákona.

V navrhovanom § 265za sa upravujú prechodné ustanovenia v súvislosti s neskončenými disciplinárnymi konaniami.

V navrhovanom § 265zb sa upravuje plynutie funkčného obdobia členov prokurátorskej rady zvolených pred účinnosťou zákona.

V navrhovanom ustanovení § 265zc sa navrhuje termín na zvolenie členov etickej komisie a schválenie etického kódexu prokurátora radou prokurátorov.

V § 265zd sa upravuje príslušnosť priestupkových orgánov v súvislosti s neskončenými priestupkovými konaniami prokurátorov. Súčasne sa ustanovuje zásada zákazu retroaktivity v neprospech páchateľa priestupku.

K bodu 142

Smernica č. 199/2001 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o úradnom odeve prokurátora, bola vydaná ako právny a organizačný akt generálneho prokurátora v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Identickú právnu úpravu obsahuje už všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky – vyhláška č. 120/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní úradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi v konaní pred súdmi. Vzhľadom na duplicitnú právnu úpravu je smernica ďalej bezpredmetná a je potrebné ju zrušiť. Doposiaľ platné zrušovacie ustanovenie sa preto dopĺňa o smernicu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 199/2001 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o úradnom odeve prokurátora.

K čl. IV

K bodom 1 až 4

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s nahradením inštitútu dovolania sťažnosťou pre porušenie zákona a nahradením označenia dovolacieho súdu súdom konajúcim o sťažnosti pre porušenie zákona.

K bodu 5

Navrhuje sa doplnenie právnej úpravy inštitútu zaistenia peňažných prostriedkov o nové § 95a a 95b. Navrhovanou právnou úpravou sa reaguje na poznatky z aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s uvedeným inštitútom a absenciou zákonnej možnosti riešenia prípadov, kedy trestné konanie nevedie k podaniu obžaloby, ale končí buď rozhodnutím policajta alebo prokurátora o zastavení trestného stíhania alebo o postúpení veci, resp. je toto trestné stíhanie prerušené. Takéto situácie nastávajú napr. v prípadoch trestnej činnosti spočívajúcej v tzv. hacknutí účtu v banke (spravidla v zahraničí) a následnom prevedení týchto peňažných prostriedkov na iný účet vedený v banke, resp. pobočke

42

zahraničnej banky bez akéhokoľvek právneho titulu. Na základe operatívnych informácií o nezákonnom prevode peňažných prostriedkov je začaté trestné stíhanie a prokurátor príkazom peňažné prostriedky na účet zaistí.

V navrhovanom § 95a sa upravuje možnosť vrátenia peňažných prostriedkov ich vlastníkovi, keď je bez akejkoľvek pochybnosti (napr. v trestnom konaní alebo v inom súdnom konaní v cudzine) preukázané, že vlastníkom zaistených peňažných prostriedkov nie je osoba, na účet ktorej sú zaistené, ale iná osoba, ktorá si súčasne uplatnila nárok na ich vrátenie. O vrátení peňažných prostriedkov vlastníkovi bude rozhodovať sudca pre prípravné konania na návrh prokurátora uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť s odkladným účinkom. Popri všeobecných náležitostiach sa vymedzujú aj osobitné náležitosti uznesenia sudcu pre prípravné konanie. Ustanovuje sa postup po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto uznesenia.

V § 95b sa upravuje situácia, kedy nie je bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, komu zaistené peňažné prostriedky patria, pričom nárok na ne si robia viaceré osoby. V prípade, že policajt alebo prokurátor v prípravnom konaní rozhodne o prerušení trestného stíhania, zastavení trestného stíhania alebo o postúpení veci, a zaistenie peňažných prostriedkov nebolo podľa § 95 ods. 5 zrušené alebo zaistené peňažné prostriedky neboli podľa § 95a ods. 1 vrátené, zaistené peňažné prostriedky sa príkazom sudcu pre prípravné konanie na základe návrhu prokurátora uložia do úschovy súdu a osoba, ktorá si na ne robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní.

K bodom 6 až 9

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s nahradením inštitútu dovolania sťažnosťou pre porušenie zákona.

K bodom 10 a 11

Navrhujú sa dve zmeny v inštitúte zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní.

V prvom prípade sa navrhuje vypustenie definície, čo sa rozumie porušenie zákona ako podstatného pochybenia, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Iba za takejto podmienky mohol generálny prokurátor rozhodnúť o zrušení právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní. Je však potrebné, aby mal generálny prokurátor možnosť zrušiť akékoľvek rozhodnutie (procesné, medzitýmne, meritórne) prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme, za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, resp. jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup.

V druhom prípade sa navrhuje zjednotenie lehoty, v ktorej môže generálny prokurátor rozhodnúť o zrušení právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní. Podľa platnej právnej úpravy môže generálny prokurátor takto rozhodnúť ex offo do troch mesiacov od jeho právoplatnosti a na základe návrhu do šiestich mesiacov od jeho právoplatnosti. V praxi však nezriedka dochádza k prípadom, kedy generálny prokurátor návrh nedostane a v rámci vlastnej dohľadovej (kontrolnej) činnosti zistí, že došlo k nezákonnému postupu, resp. bolo vydané nezákonné rozhodnutie, pričom mu však zákonná trojmesačná lehota na zrušenie rozhodnutia uplynula. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby lehota, v rámci ktorej môže

43

generálny prokurátor rozhodnúť o zrušení právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní bola rovnaká bez ohľadu na to, či tak urobí na základe návrhu alebo z vlastnej iniciatívy.

K bodu 12

Navrhuje sa nahradenie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku sťažnosťou pre porušenie zákona. Doterajšia právna prax odhalila nedostatky dovolania, ktoré nie je možné reparovať inak, než podstatným obmedzením subjektov oprávnených iniciovať zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia. Za takmer desať rokov účinnosti dovolania bol najaktívnejšou osobou pri jeho využívaní obvinený. Výrazná väčšina dovolaní obvinených bola však neúspešná, pretože obvinení sa nad rámec dovolacích dôvodov domáhali spravidla revízie skutkových zistení. Naopak, ostatné oprávnené osoby (generálny prokurátor Slovenskej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky) boli relatívne úspešnejšie, čo vyplýva zo skutočnosti, že disponujú odbornými znalosťami. U obvinených išlo skôr o pokus akýmkoľvek spôsobom zvrátiť právoplatné súdne rozhodnutie vo svoj prospech. V spojení s úzko zadefinovanými dovolacími dôvodmi tak dochádzalo k nadbytočnej zaťaženosti súdov a v konečnom dôsledku k formálnemu odmietaniu dovolaní. Inštitút dovolania nevytvára dostatočný priestor ani na riešenie závažných aplikačných problémov najvyšším súdom.

Navrhovaná právna úprava inštitútu sťažnosti pre porušenie zákona má tieto základné charakteristiky:

a)sťažnosť pre porušenie zákona sa podáva proti právoplatným rozhodnutiam súdov prvého alebo druhého stupňa, ktorým bol porušený zákon alebo ak v konaní, ktoré mu predchádzalo boli porušené ustanovenia zákona. Porušenie zákona nie je nijakým spôsobom legálne vymedzené a jeho obsah a rozsah sa ponecháva výhradne na rozhodovaciu (aplikačnú) prax. Ide o odraz značnej variability možných pochybení a neustálych zmien a doplnení trestnoprávnych noriem;

b)sťažnosť pre porušenie zákona je fakultatívnym opravným prostriedkom, ktorý nemôže podať akýkoľvek subjekt trestného konania, ale subjekt presne určený zákonom. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky predstavujú záruku pre správne a opodstatnené uplatnenie princípu právnej istoty ako elementárneho prvku právneho štátu. Mimoriadny opravný prostriedok je prípustný len za existencie okolností podstatného a presvedčivého charakteru, ktoré by odôvodnili odklon od tohto princípu. Posúdenie výnimočnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku je podmienené odbornosťou subjektov oprávnených ho podať. Generálny prokurátor Slovenskej republiky môže podať sťažnosť pre porušenie zákona z vlastnej iniciatívy alebo na podnet osoby, ktorej sa rozhodnutie priamo týka. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky môže podať sťažnosť pre porušenie zákona len na základe takého podnetu;

c)o sťažnosti pre porušenie zákona koná výlučne Najvyšší súd Slovenskej republiky, t. j. orgán odlišný od subjektu, ktorý je oprávnený podať sťažnosť pre porušenie zákona. Okrem posúdenia zákonnosti sťažnosti pre porušenie zákona v konkrétnej trestnej veci bude úlohou najvyššieho súdu plniť aj zjednocovaciu funkciu za účelom jednotného výkladu a aplikácie zákonov.

44

Navrhovaná právna úprava precizuje lehotu a miesto podania sťažnosti pre porušenie zákona, obsah a podmienky jej späťvzatia. Podľa vzoru dikcie ostatných opravných prostriedkov je osobitne upravené konanie o sťažnosti pre porušenie zákona (§ 373 – 375) a rozhodnutie o nej (§ 376 – 381).

Konanie o sťažnosti pre porušenie zákona je postavené na obmedzenom revíznom princípe (§ 374) a uplatňuje sa v ňom apelačno-kasačný princíp. Zodpovedná tomu aj možnosť najvyššieho súdu objasniť požadovanú okolnosť (§ 373 ods. 2).

Rozhodnutie o sťažnosti pre porušenie zákona reflektuje princíp reformatio in peius (§ 380), naopak je vylúčený princíp beneficium cohaesionis (§ 374 ods. 4).

Kolíziu pôvodného inštitútu dovolania a novoupravenej sťažnosti pre porušenie zákona rieši prechodné ustanovenie (§ 567k).

K § 368

Upravujú sa dôvody a podmienky pre podanie sťažnosti pre porušenie zákona, rozhodnutia a výroky, proti ktorým je sťažnosť pre porušenie zákona možné podať

K § 369

Navrhuje sa, aby osobami oprávnenými na podanie sťažnosti pre porušenie zákona boli generálny prokurátor, v prospech aj neprospech obvineného, a minister spravodlivosti iba v prospech obvineného. Zároveň sa navrhuje možnosť osoby dotknutej súdnym rozhodnutím podať oprávneným osobám podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Generálny prokurátor bude môcť konať buď na základe takéhoto podnetu, ale aj z vlastnej iniciatívy; minister spravodlivosti iba na základe takéhoto podnetu.

K § 370

Ustanovuje sa lehota na podanie sťažnosti pre porušenie zákona – 6 mesiacov, ak je sťažnosť pre porušenie zákona podaná v neprospech obvineného. Lehota na podanie sťažnosti pre porušenie zákona v prospech obvineného nie je ustanovená. Súčasne sa ustanovuje, že sťažnosť pre porušenie zákona sa podáva na najvyššom súde, t. j. súde, ktorý bude o nej konať a rozhodovať.

K § 371

Navrhuje sa obsah sťažnosti pre porušenie zákona pokiaľ ide o jej dôsledné odôvodnenie. Už pri jej podaní musí byť z nej zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré mu predchádzalo. V sťažnosti musí byť uvedené, čoho sa generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti domáha, vrátane konkrétneho návrhu na rozhodnutie. Zo sťažnosti pre porušenie zákona musí byť tiež zrejmé, či sa podáva v prospech obvineného alebo v neprospech obvineného. Výslovne sa ustanovuje, že sťažnosť pre porušenie zákona, jej rozsah ani dôvody nemožno v priebehu konania pred najvyšším súdom meniť.

45

K § 372

Ustanovujú sa podmienky späťvzatia sťažnosti oprávnenou osobou, moment, do ktorého je späťvzatie sťažnosti možné, ako aj postup oprávnenej osoby v prípade, že späťvzala sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podala na základe podnetu dotknutej osoby.

K § 373

Výslovne sa navrhuje, že o sťažnosti pre porušenie zákona bude konať a rozhodovať iba najvyšší súd, čo vyplýva z povahy tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Senát najvyššieho súdu budú tvoriť traja alebo piati sudcovia, z ktorých jeden bude predsedom senátu (18 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Porušenie zákona tvrdené v podanej sťažnosti pre porušenie zákona by malo byť zrejmé priamo zo súdneho spisu. Napriek tomu nemožno úplne vylúčiť potrebu vykonania procesných úkonov najvyšším súdom. Taký postup odôvodňuje význam rozhodnutia najvyššieho súdu nielen pre subjekty trestného konania, ale aj pre budúcu súdnu prax. Pôjde o celkom výnimočný postup, najmä pokiaľ ide o zaistenie osôb alebo vecí. Navrhuje sa, aby realizáciu procesných úkonov zabezpečil predseda príslušného senátu najvyššieho súdu sám alebo prostredníctvom iného orgánu činného v trestnom konaní.

K § 374

Prieskumná povinnosť najvyššieho súdu bude zásadne obmedzená rozsahom podanej sťažnosti pre porušenie zákona - odsek 1, ak nepôjde o niektorý z prípadov uvedených v odsekoch 2 až 4. Úlohou podávateľa sťažnosti pre porušenie zákona bude, aby komplexne a konkrétne špecifikoval všetky nedostatky napadnutého rozhodnutia.

K § 375

Vzhľadom na význam a dôsledky rozhodnutia najvyššieho súdu o sťažnosti pre porušenie zákona bude najvyšší súd zásadne konať a rozhodovať na verejnom zasadnutí. Výnimka z uvedeného pravidla (rozhodovanie na neverejnom zasadnutí) bude podmienená výslovným súhlasom podávateľa sťažnosti pre porušenie zákona a obvineného s takým postupom, alebo ak boli porušené práva obvineného takým spôsobom, že na základe podanej sťažnosti pre porušenie zákona bude zrušené celé napadnuté rozhodnutie a vec bude vrátená na nové konanie.

V záujme eliminovania prieťahov v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona navrhuje sa, aby bolo možné verejné zasadnutie vykonať len v prítomnosti obhajcu prípadne splnomocnenca osoby, ktorej nemožno doručiť upovedomenie o verejnom zasadnutí, a ak taká osoba nemá obhajcu alebo splnomocnenca, musí jej byť ustanovený.

K § 376

Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré najvyšší súd bez preskúmania veci odmietne podanú sťažnosť pre porušenie zákona.

46

K § 377

Ustanovenie upravuje alternatívy rozhodovania najvyššieho súdu na verejnom zasadnutí. Najvyšší súd uznesením zamietne sťažnosť pre porušenie zákona, ak nezistí porušenie zákona alebo na podklade sťažnosti pre porušenie zákona rozsudkom vysloví porušenie zákona napadnutým rozhodnutím, jeho časťou alebo konaním, ktoré mu predchádzalo. V prípade druhej alternatívy najvyšší súd zároveň rozhodne o zrušení chybného rozhodnutia, jeho časti alebo konania, ktoré mu predchádzalo.

Pokiaľ obvinený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý nebol podmienečne odložený, najvyšší súd po zrušení napadnutého rozhodnutia vždy musí rozhodnúť o väzbe.

Ak v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona bude zrušený iba výrok o náhrade škody, najvyšší súd poškodeného odkáže na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

K § 378

V praxi sa vyskytnú prípady, kedy po zrušení napadnutého rozhodnutia nie je potrebné urobiť vo veci nové rozhodnutie - napríklad ak popri inom trest bol uložený trest zákazu činnosti, hoci na jeho uloženie neboli splnené zákonné podmienky.

Ak vo veci bude potrebné vydať nové rozhodnutie, najvyšší súd spravidla prikáže súdu, o rozhodnutie ktorého ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Len výnimočne rozhodne najvyšší súd sám, pričom bude limitovaný ustanoveniami § 379 a § 380. Najvyšší súd nebude môcť sám doplniť chýbajúci alebo neúplný výrok.

Najvyšší súd bude môcť vec prikázať na nové prejednanie inému senátu alebo súdu, zohľadní pritom najmä okolnosti predpokladané § 31 a nasl. Trestného poriadku (vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb) a § 23 Trestného poriadku (odňatie a prikázanie veci).

Viazanosť právnym názorom najvyššieho súdu sa bude vždy týkať súdu, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. Z povahy veci vyplýva, že podľa štádia súdneho konania bude viazaný právnym názorom najvyššieho súdu prvostupňový súd a rovnako aj druhostupňový súd.

K § 379

Navrhované ustanovenie po zrušení napadnutého rozhodnutia umožňuje najvyššiemu súdu, aby vo veci rozhodol sám. Predpokladom pre takéto rozhodnutie bude bezchybné zistenie skutkového stavu, ktorý ďalšími dôkazmi nemožno zmeniť. Pôjde o výnimočný postup, pretože rozhodnutie najvyššieho súdu vydané v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona nebude možné takou sťažnosťou už napadnúť.

Z uvedeného dôvodu z tejto právomoci najvyššieho súdu budú vylúčené prípady, kedy by jeho rozhodnutím došlo k zhoršeniu postavenia obvineného a súčasne by mu bola odňatá možnosť využiť riadne opravné prostriedky.

47

K § 380

Rovnako ako v odvolacom konaní (§ 327 Trestného poriadku) aj v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona bude platiť princíp zákazu reformatio in peius.

K § 381

Navrhuje sa výslovný zákaz možnosti podania sťažnosti pre porušenie zákona proti rozhodnutiu najvyššieho súdu, ktorým rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona.

K bodu 13

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s nahradením inštitútu dovolania sťažnosťou pre porušenie zákona.

K bodu 14

V nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje úprava ustanovenia týkajúceho sa rozhodovania o väzbe v prípade právoplatného povolenia obnovy konania v záujme odstránenia pochybností o tom, ktorý súd má o väzbe v takomto prípade rozhodnúť, ako aj prieťahov rozhodovania o väzbe. O väzbe v tomto prípade bude rozhodovať ten súd, ktorého rozhodnutím sa právoplatne povolí obnova konania.

K bodom 15 a 16

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s nahradením inštitútu dovolania sťažnosťou pre porušenie zákona.

K bodu 17

V súvislosti s nahradením inštitútu dovolania sťažnosťou pre porušenie zákona sa navrhujú prechodné ustanovenia. Ustanovuje sa, že konanie o dovolaní, ktoré nebolo skončené pred nadobudnutím účinnosti predkladaného návrhu zákona sa dokončia podľa dovtedy platnej právnej úpravy. Súčasne sa reaguje na situáciu, ak najvyšší súd ako dovolací súd rozhodol pred nadobudnutím účinnosti zákona o dovolaniach niektorých obvinených z viacerých osôb podaných proti rozhodnutiu súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a to podľa § 382 písm. c) až f) Trestného poriadku, a v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona podanej len v prospech niektorého obvineného z viacerých osôb zruší napadnuté rozhodnutie, aby sa použilo primerane ustanovenie § 324.

Sťažnosť pre porušenie zákona bude možné podať len proti tým rozhodnutia súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť po 1. januári 2016, t. j. po nadobudnutí účinnosti tohto navrhovaného zákona.

K čl. V

Nakoľko ide už o deviatu novelu zákona č. 153/2001 Z. z., pričom znenie zákona ovplyvnili aj dva nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, navrhuje sa splnomocniť

48

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie úplného znenia tohto zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K čl. VI

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

V Bratislave, 26. augusta 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec, v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky