predpisu sa musí dbať na formálne, jednoznačné, výstižné, zrozumiteľné a presné formulácie. Uprednostňujú sa jednoduché a jednoznačné vety pred dlhými, zložitými a nezrozumiteľnými súvetiami. Na požiadavku stručnosti nadväzuje požiadavka normatívnosti právneho predpisu. Stručnosť právneho predpisu sa dosiahne tým, že právny predpis obsahuje ustanovenia s normatívnym obsahom. Normatívnosť spočíva v tom, že právny predpis normuje, reguluje, ustanovuje, autoritatívne určuje pravidlá správania, a to tým, že ustanovuje príkazy, zákazy a dovolenia, teda práva a povinnosti. Účelom uvedeného ustanovenia je zabezpečiť, aby sa pri tvorbe právneho predpisu predchádzalo začleňovaniu deklaratórnych, konštatačných a bezobsažných ustanovení do jeho obsahu, ktoré budú na úkor normatívneho textu právneho predpisu.
Ustanovuje sa tiež požiadavka vnútornej bezrozpornosti právneho predpisu. To znamená, že obsah právneho predpisu sa musí tvoriť tak, aby tento predpis bol vnútorne súladný, jeho ustanovenia na seba logicky nadväzovali, boli vzájomne obsahovo previazané a navzájom si neprotirečili, napríklad aby rôzne ustanovenia právneho predpisu neustanovovali rôzne právne následky na rovnaké konanie a podobne.
Pri ustanovovaní práv a povinností je nevyhnutné dbať na to, aby bola zabezpečená ich vzájomná previazanosť, súladnosť a bezrozpornoť s inými právami a povinnosťami v štruktúre právneho poriadku v tom zmysle, aby jeden právny predpis neustanovoval práva a povinnosti takým spôsobom, že budú rozporné s právami a povinnosťami ustanovenými v inom právnom predpise.
Predmetné ustanovenie vymedzuje základný rámec právnej úpravy, ktorý nemôže byť obsahom nariadenia vlády, vyhlášky a opatrenia, teda vykonávacieho predpisu vydaného na vykonanie zákona a vychádza z rešpektovania čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. Výslovne sa ustanovuje, že vykonávacím predpisom nemožno ukladať úplne nové povinnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v zákone a ktoré nemajú oporu v zákone. Obsah vykonávacieho predpisu sa musí pohybovať výlučne v medziach zákona, na vykonanie ktorého sa vydáva. To znamená, že do obsahu vykonávacieho predpisu nemožno začleniť také ustanovenia, ktoré by rozširovali alebo dopĺňali právnu úpravu nad rámec zákona, alebo ktoré by dokonca menili právnu úpravu obsiahnutú v zákone. To neplatí, ak ide o nariadenie vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy SR.
Účelom uvedeného ustanovenia je odstrániť nedostatky legislatívnej praxe spočívajúce v tom, že sa vykonávacími predpismi mnohokrát rieši úprava, ktorá sa opomenula pri tvorbe zákona, alebo z iných dôvodov nie je obsahom zákona, a preto sa do vykonávacieho predpisu včleňujú ustanovenia, ktoré korigujú a dopĺňajú ustanovenia zákona, čím dochádza k porušovaniu princípov tvorby práva.
Uvedené ustanovenie upravuje spôsob prepojenia právnej úpravy obsiahnutej v inom právnom predpise. Táto právna úprava sa nesmie duplicitne preberať do vytváraného právneho predpisu, ale odkáže sa na ňu v poznámke pod čiarou.