DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
K časti týkajúcej sa tvorby právnych predpisov:
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Predložený návrh zákona sa vnútorne člení na dve základné časti. Prvá časť je venovaná ustanoveniu základných princípov a pravidiel pri tvorbe právnych predpisov. Druhá časť rozpracúva problematiku týkajúcu sa Zbierky zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“).
Návrh zákona upravuje postupy a pravidlá týkajúce sa vonkajšej stránky právnych predpisov, ako aj postupy a pravidlá týkajúce sa vnútornej štruktúry a obsahu právnych predpisov. V súčasnosti existujú dva osobitné dokumenty, a to Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády Slovenskej republiky z 25. mája 2010 v znení neskorších zmien a doplnení a Legislatívne pravidlá tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z. Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky upravujú postup pri tvorbe zákonov, ktorých návrhy podáva vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky a tiež proces prípravy, predkladania a prerokúvania nariadení vlády a ostatných vykonávacích predpisov. Legislatívne pravidlá tvorby zákonov určujú spôsob tvorby ústavných zákonov a zákonov pre navrhovateľov, ktorými poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Tieto dva dokumenty obsahujú úpravu rovnakých inštitútov a Legislatívnotechnické pokyny tvoria prílohu k obom uvedeným dokumentom.
Aj napriek skutočnosti, že obidva uvedené dokumenty obsahujú úpravu základných pravidiel a požiadaviek na tvorbu právnych predpisov, aktuálny stav legislatívnej praxe jednoznačne preukazuje, že pri tvorbe právnych predpisov sa tieto pravidlá a požiadavky nerešpektujú, nedodržiavajú, či obchádzajú. Pre právny poriadok Slovenskej republiky súčasnej doby je príznačná neustála legislatívna aktivita spočívajúca v prijímaní nových právnych predpisov a v nespočetných novelizáciách existujúcej právnej úpravy. V dôsledku tejto tzv. „produktívnej“ legislatívnej činnosti sa právne predpisy mnohokrát vyznačujú neprehľadnosťou, nezrozumiteľnosťou, nejednoznačnosťou a rozpornosťou, ktorej dôsledkom je podstatné zníženie efektívnosti informačnej funkcie, čím je narušená aj právna istota adresátov právnych predpisov. Pri tvorbe právnych predpisov sa opomína skutočnosť, že určené nielen pre tých, ktorí ich aplikujú pri každodennej práci, ale ich znenie by malo byť zrozumiteľné a prehľadné aj pre jednotlivca, ktorého práva a povinnosti, či iné právne vzťahy upravujú.
Cieľom predloženého návrhu zákona je preto zvýšenie úrovne tvorby právnych predpisov a odstránenie nedostatkov súčasnej legislatívnej praxe prostredníctvom vymedzenia základného rámca pravidiel tvorby právnych predpisov týkajúcich sa vonkajšej stránky, vnútornej štruktúry a obsahu právnych predpisov, ktoré je potrebné dodržiavať pri tvorbe právnych predpisov, a ktoré nevyhnutné na to, aby sa vytvorený právny predpis stal funkčnou súčasťou právneho poriadku a aby bola zabezpečená vzájomná súladnosť,
vyváženosť a bezrozpornosť právnych predpisov v právnom poriadku. Zároveň predložený návrh zákona predpokladá zachovanie dvoch osobitných dokumentov, a to Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ktoré detailne upravia postup pri tvorbe príslušných právnych predpisov a tiež proces ich prípravy, predkladania a prerokúvania. Tieto dva dokumenty budú zároveň obsahovať úpravu pravidiel legislatívnej techniky vo forme Legislatívnotechnických pokynov.
K časti týkajúcej sa zbierky zákonov:
Zbierka zákonov plní v Slovenskej republike funkciu oficiálneho publikačného nástroja, ktorý sa predpokladá priamo v čl. 87 ods. 4, čl. 120 ods. 4, čl. 123, čl. 125 ods. 6 a čl. 128 Ústavy Slovenskej republiky.
Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov, ale aj ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných zmlúv alebo iných organizačných alebo právnych aktov upravuje v súčasnom právnom poriadku zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Zbierke zákonov z roku 1993“). Tento zákon plní svoju neodmysliteľnú úlohu „vytvárania právneho poriadku“ 20 rokov a má svoje jedinečné postavenie v hierarchii ostatných zákonov. Pri novelizácii akéhokoľvek existujúceho právneho predpisu sa vychádza zo znenia uverejneného v zbierke zákonov a po skončení legislatívneho procesu sa nové znenie (novelizácia) vracia späť do zbierky zákonov, aby mohlo byť vyhlásené ako nová súčasť platného práva. Zbierka zákonov tak pomyselne začína aj uzatvára kruh legislatívneho procesu a je jeho spojným bodom.
Dôležitosť zbierky zákonov dokumentuje aj nevyvrátiteľná domnienka, že všetko, čo bolo uverejnené v Zbierke zákonov, sa stalo známe každému, koho sa to týka 2 zákona o Zbierke zákonov z roku 1993), teda známe všetkým adresátom práva.
Legislatívny vývoj však časom ukazuje, že objem platného práva kontinuálne rastie, od roku 1990 do roku 2010 viac než o 5 % ročne. Za uvedené obdobie dvadsiatich rokov tak vzrástol objem platného práva viac než trojnásobne. Z toho však zároveň vyplýva, že orientácia v takomto množstve „práva“ je čoraz zložitejšia. Nevyvrátiteľná podmienka, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“ naráža na otázku, čo to vlastne je, čoho neznalosť nie je ospravedlňovaná.
Vzhľadom na častú novelizáciu právnych predpisov a potrebu poznania „aktuálneho práva“ vyplýva pre adresátov práva de facto povinnosť skladať si z noviel aktuálne znenia právnych predpisov. To je však v praxi pre adresátov práva často nerealizovateľné, preto úlohu zistiť aktuálne znenia právnych noriem riešia adresáti práva prostredníctvom iných nástrojov, než je zbierka zákonov.
V dnešnej dobe to elektronické právne informačné systémy, ktoré úplné znenia zákonov vytvorené vlastným úsilím ponúkajú formou bezplatného alebo spoplatneného produktu alebo služby. Všetky elektronické právne informačné systémy, od systému JASPI prevádzkovaného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), cez bezplatné internetové zdroje, po komerčné systémy, majú zásadný problém: obsah informácií v nich nie je autorizovaný štátom, takže de facto nie je pre adresáta práva možné sa naň odvolávať pri svojom konaní.
Ministerstvo spravodlivosti preto pripravilo projekt elektronizácie zbierky zákonov, ktorý by mal zabezpečiť dostupnosť informácii (v tomto prípade aktuálneho práva) takým spôsobom a takými formami, aké od informačných systémov na začiatku druhej dekády tretieho tisícročia predpokladané. Cieľom elektronizácie je vytvoriť elektronickú podobu zbierky zákonov, ktorá by bola rovnocenná v súčasnosti primárnej listinnej podobe zbierky zákonov. Spolu s tým však súčasné informačné technológie umožňujú sprehľadniť právny systém, umožniť občanom „pochopiť“ ho a orientovať sa v ňom.
Na to, aby bolo možné vytvoriť elektronickú podobu zbierky zákonov, je však nevyhnutné zasiahnuť legislatívnou úpravou aj do súčasných ustanovení zákona o Zbierke zákonov z roku 1993 a vytvoriť tak predpoklady na vytvorenie elektronickej podoby zbierky zákonov a na možnosť prístupu k právu v jeho ucelenej podobe vrátane tzv. konsolidovaných znení právnych predpisov (t. j. v podobe pôvodného znenia právneho predpisu so zapracovaním všetkých právnych predpisov, ktoré ho menia alebo dopĺňajú).
Zmien, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s vytvorením elektronickej podoby zbierky zákonov, je však viacero, či ide o vzájomnú úpravu vzťahu listinnej podoby zbierky zákonov a elektronickej podoby zbierky zákonov, otázku nadobúdania platnosti právnych predpisov, otázku publikácie konsolidovaných znení právnych predpisov, otázku distribúcie listinnej podoby po zavedení elektronickej podoby, otázky zodpovednosti za správu informačného systému prevádzkujúceho elektronickú podobu zbierky zákonov alebo ďalšie s tým súvisiace záležitosti.
Za dvadsaťročné pôsobenie zákona o Zbierke zákonov z roku 1993 sa zároveň naakumulovalo niekoľko ďalších oblastí, ktoré by bolo žiaduce pri legislatívnej úprave zbierky zákonov zohľadniť, ako napríklad otázku duplicity v publikácii niektorých medzinárodných zmlúv, otázku existencie všeobecne záväzných právnych predpisov označených názvom „výnos“ a „opatrenie“, otázku opráv v prípade chýb spôsobených pri vyhlasovaní alebo otázku niektorých záležitostí týkajúcich sa samotnej promulgačnej (vyhlasovacej) fázy legislatívneho procesu.
Sme toho názoru, že vzhľadom na rozsah žiaducich legislatívnych zásahov do zákona o Zbierke zákonov z roku 1993 je čas s kapitolou výlučnej existencie listinnej podoby zbierky zákonov uzatvoriť aj kapitolu zákona o Zbierke zákonov z roku 1993.
Z uvedených dôvodov predkladáme ako súčasť zákona o tvorbe právnych predpisov aj návrh novej právnej úpravy týkajúcej sa zbierky zákonov, ktorý odpovedá na všetky vyššie položené otázky a snaží sa ich riešiť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona negatívny vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 26. augusta 2015.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
čl. 297 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
Nariadenie Rady (EÚ) č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie (Ú. v. EÚ L 69, 13. 3. 2013)
2.nelegislatívne akty
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
nie je
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu
smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
nie je
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
nie je
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
nie je
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
V zmysle zmluvy o poskytovaní servisných služieb pre Elektronickú zbierku zákonov uzatvorenej v roku 2015 bude ročné plnenie vo výške cca 1 200 000 eur. Tieto prostriedky zabezpečené v rámci aktuálnych ukazovateľov návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na jednotlivé roky.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
rok 2015
rok 2016
rok 2017
rok 2018
Príjmy verejnej správy celkom
v tom:
z toho:
- vplyv na ŠR
- vplyv na územnú samosprávu
Výdavky verejnej správy celkom
1 200 000
1 200 000
1 200 000
v tom:
Ministerstvo spravodlivosti SR/
08P Financovanie systému súdnictva
1 200 000
1 200 000
1 200 000
z toho:
- vplyv na ŠR
1 200 000
1 200 000
1 200 000
- vplyv na územnú samosprávu
Celková zamestnanosť
- z toho vplyv na ŠR
Financovanie zabezpečené v rozpočte
1 200 000
1 200 000
1 200 000
v tom:
Ministerstvo spravodlivosti SR/
08P Financovanie systému súdnictva
1 200 000
1 200 000
1 200 000
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Financovanie
rok 2015
rok 2016
rok 2017
rok 2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, výdavky)
1 200 000
1 200 000
1 200 000
z toho vplyv na ŠR
1 200 000
1 200 000
1 200 000
financovanie zabezpečené v rozpočte
1 200 000
1 200 000
1 200 000
Rozpočtovo nekrytý vplyv na ŠR
0
0
0
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Vplyv materiálu na štátny rozpočet je zabezpečený v rámci aktuálnych ukazovateľov v návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstvo spravodlivosti SR na jednotlivé roky.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši?
Cieľom návrhu zákona je zvýšenie úrovne tvorby právnych predpisov a odstránenie nedostatkov súčasnej legislatívnej praxe. Návrh zákona tiež rieši prístup verejnosti k elektronickej Zbierke zákonov Slovenskej republiky (eZbierka), posilnenie účasti verejnosti na legislatívnom procese, poskytovanie informácii o ňom(eLegislatíva), ale aj prístup k právu EÚ prostredníctvom portálu slov-lex.sk.
Kto bude návrh implementovať?
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Tabuľka č. 3
Odhadované objemy
Objem aktivít
2015
2016
2017
2018
Indikátor ABC
-
-
-
-
Indikátor KLM
-
-
-
-
Indikátor XYZ
-
-
-
-
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Negatívny vplyv na rozpočet
V zmysle zmluvy o poskytovaní servisných služieb pre Elektronickú zbierku zákonov uzatvorenej v roku 2015 bude ročné plnenie vo výške cca 1 200 000 eur. Tieto prostriedky zabezpečené v rámci aktuálnych ukazovateľov návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstvo spravodlivosti SR na jednotlivé roky.
Projekt je realizovaný z prostriedkov EÚ, predpokladáme však aj vznik výdavkov na rozvoj - úpravu systému po jeho zavedení do používania, ktoré však nie je možné vyčísliť ani určiť časové obdobie ich použitia.
Tabuľka č. 4
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2015
2016
2017
2018
poznámka
Daňové príjmy* (100) 1
Nedaňové príjmy (200) 1
220 – Administratívne poplatky a iné poplatky a platby
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 1
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 1
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
1 položky podľa platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
rok 2015
rok 2016
rok 2017
rok 2018
Bežné výdavky (600) 2
1 200 000
1 200 000
1 200 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 2
Poistné a príspevok do poisťovní (620) 2
Tovary a služby (630)2 – 635 Rutinná a štandardná údržba
1 200 000
1 200 000
1 200 000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700) 2
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
711 – Nákup pozemkov a nehmotných aktív
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
1 200 000
1 200 000
1 200 000
z toho výdavky na ŠR:
1 200 000
1 200 000
1 200 000
Bežné výdavky (600) 2
1 200 000
1 200 000
1 200 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 2
Kapitálové výdavky (700) 2
2 položky podľa platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 6
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2015
2016
2017
2018
poznámka
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR
* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Prístup verejnosti k elektronickej Zbierke zákonov Slovenskej republiky (eZbierka) a posilnenie účasti verejnosti na legislatívnom procese a poskytovanie informácii o ňom(eLegislatíva); prístup k právu EÚ prostredníctvom portálu slov-lex.sk
Úroveň 1
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Áno
-využitie najmodernejších softvérových techník sémantického vyhľadávania či komunitné práce prostredníctvom internetu a webu
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Áno
-Prístup k využívaniu online elektronických služieb EZZ bude umožnený všetkým občanov, bez ohľadu na skupinu znevýhodnenia
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Áno
-Vytvára sa nový IS s podporou najnovších technológií,
-eZbierka, bude zdrojom platného práva pre všetky skupiny adresátov práva v takých formách a s takými možnosťami, aké sú od informačných systémov na začiatku 2. dekády 3. tisícročia očakávané
-eLegislatíva, ktorý poskytne tvorcom legislatívy efektívne nástroje k tvorbe obsahu a riadeniu životných cyklov právnych predpisov
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Áno
-Elektronizácia služieb MSSR SLOV-LEX sa sústredí na postupné
zvyšovanie miery sofistikovanosti a kompletnosti elektronizácie tvorby a publikovania právnych informácií.
-Vysoká sofistikovanosť sa dosiahne kompletnou elektronizáciou procesov legislatívnej činnosti, od samotnej tvorby noriem, cez pripomienkovanie, až po výstup (publikovanie a sprístupnenie vyhľadávania).
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
áno, z prostriedkov Európskej únie
-Operačný program informatizácia spoločnosti - Celkové oprávnené výdavky 9 499 980,14 EUR
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
-
B. Osobitná časť
K čl. I
K § 1
Základným predpokladom vytvorenia vyváženého a stabilného právneho poriadku a jeho efektívneho fungovania zrozumiteľne, jednoznačne a jednotne formulované texty právnych predpisov, ktoré následne umožnia bezproblémovú aplikáciu a interpretáciu právnych noriem v nich obsiahnutých. Obsahom úpravy predloženého návrhu zákona je vymedzenie základného rámca pravidiel tvorby právnych predpisov týkajúcich sa vonkajšej stránky, vnútornej štruktúry a obsahu právnych predpisov. Cieľom je vytvorenie systému, ktorý bude obsahovať zjednotené pravidlá a prostredníctvom ktorého sa budú jednotne tvoriť právne predpisy, či generovať ich novelizácie.
Predmetom úpravy predloženého návrhu zákona aj podrobnosti o vyhlasovaní právnych predpisov a ďalších aktov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“), jej náležitostiach, distribúcii a o pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) v tejto oblasti.
K § 2
Uvedené ustanovenie vymedzuje a zdôrazňuje základné princípy, ktoré je potrebné dodržiavať pri tvorbe právnych predpisov, a ktoré nevyhnutné na to, aby sa vytvorený právny predpis stal funkčnou súčasťou právneho poriadku a aby bola zabezpečená vzájomná súladnosť, vyváženosť a bezrozpornosť právnych predpisov. Ide o princípy, ktorých rešpektovaním sa dosiahne to, že vytvorený právny predpis v spolupôsobení s ostatnými existujúcimi právnymi predpismi v komplexnosti bude tvoriť prehľadný, jednotný, stabilný, vnútorne prepojený a bezrozporný právny poriadok zlučiteľný s právom Európskej únie. Tento cieľ kladie zvýšené nároky na vecnú a legislatívnu odbornosť, pretože k tvorbe právneho predpisu sa musí pristupovať s náležitou starostlivosťou spočívajúcou v dôslednom zvážení a posúdení následného spolupôsobenia návrhu právneho predpisu s existujúcim právnym poriadkom, za účelom dosiahnutia vyváženosti a súladnosti. Toto ustanovenie súčasne zdôrazňuje moment účasti verejnosti pri tvorbe právnych predpisov.
V tejto súvislosti je pri tvorbe právneho predpisu nevyhnutné dôsledne dbať na to, aby právny predpis bol v súlade s právom Európskej únie a taktiež, aby bol v súlade so záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv a z iných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zachovanie súladnosti a bezrozpornosti právneho poriadku predpokladá aj súlad právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily. Pri tvorbe právneho predpisu sa musí dbať aj na to, aby nezakladal takú právnu úpravu, ktorá znemožní alebo sťaží aplikovateľnosť právnej úpravy obsiahnutej v inom právnom predpise alebo bude brániť dosahovaniu cieľov sledovaných právnou úpravou v inom právnom predpise.
Súčasťou uvedeného ustanovenia je tiež splnomocnenie, aby podrobnosti o procese tvorby právnych predpisov, o predbežnej informácii a základné legislatívnotechnické pokyny, ktoré zabezpečia systematickú a formálno-právnu jednotnosť právnych predpisov, ustanovila Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a vláda Slovenskej republiky
(ďalej len „vláda“) svojimi uzneseniami. Účelom uvedeného ustanovenia je zachovanie dvoch osobitných dokumentov, a to Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ktoré detailne upravia postup pri tvorbe príslušných právnych predpisov a tiež proces ich prípravy, predkladania a prerokúvania (upravia napríklad podrobnosti o formálnych náležitostiach návrhu právneho predpisu a jeho sprievodných materiálov, vykonávaní inštitútu predbežnej informácie, pripomienkového konania). Tieto dva dokumenty budú zároveň obsahovať úpravu pravidiel legislatívnej techniky vo forme legislatívno-technických pokynov.
K § 3
K § 3 ods. 1
Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa zákony, nariadenia vlády a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy vydávajú v štátnom jazyku v jeho kodifikovanej podobe. Kodifikovaná podoba štátneho jazyka je podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona schválená Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky č. MK 1973/2014-110/10343 v štyroch kodifikačných príručkách.
Požiadavka kodifikovanej podoby štátneho jazyka vyžaduje, aby sa pri tvorbe právneho predpisu dôsledne rešpektovalo a dodržiavalo používanie spisovného jazyka. Súčasná legislatívna prax však v značnej miere zanedbáva dôraz na jazykovú stránku právnych predpisov, výsledkom čoho je množstvo nespisovných slov v ich obsahu. Opomína sa aj skutočnosť, že kodifikovanou podobou sa rozumie nielen gramatická a výrazová správnosť slova, ale aj jeho kodifikovaný význam. Nerešpektovanie kodifikovaného významu slova sa následne prejavuje tak, že sa v právnych predpisoch slovám často priraďuje iný význam, než je ich význam určený príslušnou kodifikačnou príručkou. Z uvedeného dôvodu návrh zákona kladie dôraz na zvyšovanie jazykovej úrovne právnych predpisov a používanie spisovného jazyka nielen v jeho kodifikovanej podobe, ale aj v jeho kodifikovanom význame.
K § 3 ods. 2
Účelom uvedeného ustanovenia návrhu zákona je zabezpečenie dodržiavania terminologickej správnosti v právnych predpisoch. Dodržiavanie požiadavky kodifikovanej podoby štátneho jazyka je vzhľadom na súčasný stav jazykovej stránky právnych predpisov na mieste, avšak je potrebné rešpektovať aj skutočnosť, že túto požiadavku nemožno uplatňovať absolútne. Dôvodom je potreba rešpektovania požiadavky ustálenosti právnej terminológie, teda potreba rešpektovania zaužívanej právnej terminológie, a to aj napriek skutočnosti, že jej súčasťou niekedy aj nespisovné slová. Ide však o ustálené a rešpektované právne pojmy s časovo stálym obsahom a stálym významom. Nahradenie týchto pojmov kodifikovanou podobou by znamenalo stratu samotnej podstaty významu pojmu. Aj keď existuje dôvodná opodstatnenosť použitia a zachovania týchto pojmov v právnom jazyku, v tejto rovine je však ďalším legislatívnym nedostatkom to, že ustálenosť ich jednotného používania je narušená súbežným označovaním tej istej skutočnosti aj kodifikovanou podobou pojmu (napríklad vada konania chyba konania). Preto sa zdôrazňuje potreba zabezpečenia definitívnej jazykovej správnosti textov právnych predpisov, opodstatnenosť zachovania zaužívaných, ustálených, tradičných a špecifických právnych pojmov v právnych predpisoch a nevyhnutnosť zjednotenia ich používania.
K § 3 ods. 3 a 5
Obsahom ustanovenia odseku 3 je vyjadrenie požiadavky terminologickej presnosti a všeobecnej zrozumiteľnosti textov právnych predpisov. Právny predpis musí byť vyjadrený takými jazykovými prostriedkami a musí obsahovať takú terminológiu, ktorá zabezpečí jeho všeobecnú zrozumiteľnosť. Význam zrozumiteľnosti právneho predpisu je nepochybný predovšetkým z hľadiska jeho jednotnej interpretácie a aplikácie v praxi.
Postulát zrozumiteľnosti právneho predpisu vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR: S uplatňovaním princípu právnej istoty sa spája nielen požiadavka po všeobecnej platnosti, trvácnosti, stabilite, racionalite a spravodlivom obsahu právnych noriem a ich dostupnosti občanom (publikovateľnosť), no rovnako aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci (právna istota), ktorej základom je jednoznačný jazyk a zrozumiteľnosť právnych noriem (požiadavka, aby priemerný občan dokázal porozumieť obsahu právnej normy). Požiadavka po jednoznačnom jazyku a zrozumiteľnosti právnych noriem, najmä zakazujúcich určité druhy správania, teda významne znižuje nebezpečenstvo ich svojvoľného a diskriminačného uplatňovania výkonnou mocou. (Nález Ústavného súdu SR z 11. marca 1999, sp. zn. PL. ÚS 15/1998).
Zrozumiteľnosť je teda kľúčovým určovateľom kvality pôsobenia práva v spoločnosti, pretože determinuje schopnosť adresátov právnej normy túto normu adekvátne pochopiť a aplikovať.
Presnosť vyjadrenia právneho predpisu umožňuje jeho jednoznačné a jednotné porozumenie bez polemík a sporov o jeho obsahu. Pri tvorbe právneho predpisu je preto nevyhnutné vyhnúť sa použitiu neurčitých a vágnych pojmov, vymedzenie významu ktorých je značne komplikované.
Zrozumiteľnosť a presnosť právneho predpisu a s nimi súvisiaca konkrétnosť právnej úpravy zabezpečuje napĺňanie princípov predvídateľnosti práva a právnej istoty.
Ustanovenie odseku 3 návrhu zákona určuje tiež požiadavku terminologickej jednotnosti právneho predpisu. Na označenie tých istých právnych inštitútov sa majú používať rovnaké pojmy. Jeden právny pojem s presne definične vymedzeným významom sa musí v tomto význame používať jednotne v celom právnom poriadku. Ak je obsah určitého právneho pojmu vymedzený v jednom právnom predpise, nemožno v inom právnom predpise pre ten istý právny pojem vytvoriť iný obsah, a teda iný význam. Rovnako to platí aj pre ten istý právny predpis. Túto požiadavku deklaroval aj Ústavný súd SR, ktorý vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 161/09 uviedol: platí zásada, ktorá musí byť vlastná právnemu poriadku právneho štátu, podľa ktorej obsah rovnakých právnych pojmov použitých v právnej norme na viacerých miestach nemožno vykladať odlišne. Formulovaný princíp je potvrdením zásady právnej istoty, keďže je neprípustné, aby bez výslovného vyjadrenia v právnej norme jej adresát nemohol s istotou očakávať, že rovnaké pojmy uvedené na viacerých miestach právnej normy budú mať i rovnaký obsah.“.
Cieľom predmetného ustanovenia návrhu zákona je odstránenie nežiaducej synonýmie a homonýmie v textoch právnych predpisov, ktorých dôsledkom je v neposlednom rade aj zníženie prehľadnosti a zrozumiteľnosti právneho poriadku. Ak existuje na vyjadrenie určitého právneho inštitútu viac označení s rovnakým významom, legislatívna prax by mala pri tvorbe právneho predpisu vybrať jedno označenie a ostatné vylúčiť. To znamená, že ak na
označenie určitého právneho inštitútu existuje v právnej terminológii ustálený pojem, nemožno pri tvorbe právneho predpisu zavádzať jeho synonymný novotvar. Účelom je tiež vyhnúť sa takým situáciám, aby sa obe synonymá vyskytovali v texte jedného právneho predpisu, či dokonca v texte jedného ustanovenia.
Uvedené ustanovenie však nevyžaduje absolútne uplatňovanie tejto požiadavky a zachováva výnimku vo vzťahu k situáciám, kedy určitý právny pojem vo význame vymedzenom v jednom právnom predpise nemožno použiť v tomto význame v inom právnom predpise.
K § 3 ods. 4
Keďže sa v slovenskej právnej terminológii používa veľké množstvo takých právnych pojmov, ktoré síce rovnaké, ale právny poriadok im vymedzuje úplne iný význam (napr. nález, mandát a pod.), účelom uvedeného ustanovenia je v nadväznosti na odsek 3 ustanoviť základné pravidlá ich použitia.
Použitie rovnakého označenia v rôznych významoch, teda použitie rovnakého slova na označenie rôznych právnych inštitútov, môže byť podnetom nedorozumenia pri aplikácii právneho predpisu, keďže sa musia vždy chápať so zreteľom na súvislosti, v ktorých použité. Pri tvorbe právneho predpisu je preto nevyhnutné v maximálnej miere zvážiť použitie rovnomenného pojmu a zabrániť tak umelému vytváraniu rovnomenných slov v situáciách, kedy to nie je potrebné. Ak je z hľadiska opodstatnenosti primeraná požiadavka použitia rovnomenného slova, ktoré sa v právnych predpisoch používa v inom význame, je žiaduce a nevyhnutné, aby sa dbalo na zreteľné a nepochybné odlíšenie ich významu prostredníctvom jednoznačnej legálnej definície.
K § 3 ods. 6
Predmetné ustanovenie upravuje základné pravidlá tvorby legálnych definícií. Ak sa právnou reguláciou pri tvorbe právneho predpisu používa pojem, ktorý právny poriadok nepozná, je potrebné, aby sa definíciou vymedzil jeho obsah, a teda jeho význam. Pri formulácii legálnej definície je potrebné rešpektovať a dodržiavať požiadavky zrozumiteľnosti, presnosti a jednoznačnosti z dôvodu, aby sa definovaním významu pojmu v právnom predpise predišlo interpretačným sporom o jeho obsahu a význame, a tým aj následnej nejednotnej aplikácii určitého ustanovenia alebo právneho predpisu.
Účelom uvedeného ustanovenia je tiež predísť takým situáciám, keď sa v právnom predpise uvádza určitý pojem, ale jeho definícia je obsiahnutá až vo vykonávacom predpise.
Pre súčasný právny poriadok je príznačný stav, keď pre pojmy, pre ktoré je definícia žiaduca, táto definícia absentuje a naopak, často sa definujú pojmy, ktoré všeobecne známe, všeobecne zrozumiteľné a bežne používané. Takýto stav je nežiaduci, a preto sa výslovne ustanovuje, že takéto legálne definície nemožno pri tvorbe právneho predpisu vytvárať.
K § 3 ods. 7
Predmetné ustanovenie upravuje základné pravidlá používania cudzích slov v právnych predpisoch. Aj napriek požiadavke dodržiavať kodifikovanú podobu štátneho
jazyka nie je vždy úplne možné vyhnúť sa použitiu cudzieho slova, ktoré nezodpovedá kodifikovanej spisovnej podobe. Problémom súčasných právnych predpisov však je, že cudzie slová sa v nich vyskytujú často, a to aj v prípadoch, kedy ich použitie nie je opodstatnené, či nevyhnutné a vhodne nahraditeľné slovenským ekvivalentom. Pritom nejde o také slová, ktoré síce majú cudzí pôvod, avšak ich používanie sa ustálilo natoľko, že sa stali prirodzenou súčasťou právnej terminológie.
Mnoho cudzích slov sa do nášho právneho poriadku dostáva aj v súvislosti s transpozičnými a implementačnými procesmi. Ak sa v právnom predpise ponechá nepreložený výraz, je nevyhnutné v texte právneho predpisu tento novozavedený pojem presne a jednoznačne definovať. Skôr, než sa použije toto riešenie, je potrebné dôsledne zvážiť, či je použitie cudzieho slova nevyhnutné a či skutočne neexistuje v právnej terminológii zodpovedajúci slovenský ekvivalent a toto cudzie slovo sa nebude uplatňovať na úkor fungujúceho domáceho pojmu. Neprípustné je automatické prevzatie slova z cudzieho jazyka bez pokusu o jeho preklad.
Vzhľadom na všeobecnú zrozumiteľnosť a zabezpečenie jazykovej správnosti právnych predpisov by sa cudzie slová pri ich tvorbe mali používať len výnimočne a za splnenia ustanovených podmienok tak, aby ich použitie nebolo na úkor všeobecnej prístupnosti a zrozumiteľnosti obsahu textu právneho predpisu.
K § 3 ods. 8
Európska únia vytvorila právny systém sui generis, v ktorom niektoré inštitúty nemajú zodpovedajúci ekvivalent v národných právnych systémoch. Ak by sa pri preklade určitého pojmu použilo nevhodné slovo, hrozí, že sa úplne zmení znenie a účinnosť tohto pojmu v praxi. Z uvedeného dôvodu je hľadanie vhodného ekvivalentu náročným problémom, ktorý si vyžaduje nielen lingvistické znalosti, no nepochybne aj odborné znalosti z oblasti fungovania právneho poriadku.
S prihliadnutím na povinnú implementáciu a transpozíciu právnych aktov Európskej únie je v súčasnosti značne zložité ubrániť našu právnu terminológiu prílevu novotvarov. Za účelom prepojenia vnútroštátneho právneho jazyka s jazykom právnych aktov Európskej únie sa vytvárajú nové pojmy a existujúcim pojmom sa priraďuje iný význam.
Problémom súčasnej legislatívnej praxe je, že sa text smernice či nariadenia v znení zodpovedajúcom prekladu do slovenského jazyka jednoducho preklápa do textu právneho predpisu. Deje sa tak bez náležitej starostlivosti o právnu terminológiu a tieto nedostatky sa prejavujú v jazykovej úrovni celého právneho poriadku. Z uvedeného dôvodu návrh zákona kladie dôraz na použitie vyhovujúcich, terminologicky správnych, ustálených a presných pojmov v právnych predpisoch, ktoré budú zároveň zodpovedať obsahu a cieľu sledovanému príslušným právnym aktom Európskej únie.
K § 4
K § 4 ods. 1 a 2
Obsahom uvedených ustanovení je definovanie základných požiadaviek, ktoré je potrebné dôsledne rešpektovať, pokiaľ ide o vytváranie vnútorného obsahu právneho predpisu. Na vyššie uvedené požiadavky zrozumiteľnosti a presnosti pri tvorbe právneho predpisu úzko nadväzuje požiadavka stručnosti. Stručnosť znamená, že pri tvorbe právneho
predpisu sa musí dbať na formálne, jednoznačné, výstižné, zrozumiteľné a presné formulácie. Uprednostňujú sa jednoduché a jednoznačné vety pred dlhými, zložitými a nezrozumiteľnými súvetiami.
Na požiadavku stručnosti nadväzuje požiadavka normatívnosti právneho predpisu. Stručnosť právneho predpisu sa dosiahne tým, že právny predpis obsahuje ustanovenia s normatívnym obsahom. Normatívnosť spočíva v tom, že právny predpis normuje, reguluje, ustanovuje, autoritatívne určuje pravidlá správania, a to tým, že ustanovuje príkazy, zákazy a dovolenia, teda práva a povinnosti. Účelom uvedeného ustanovenia je zabezpečiť, aby sa pri tvorbe právneho predpisu predchádzalo začleňovaniu deklaratórnych, konštatačných a bezobsažných ustanovení do jeho obsahu, ktoré budú na úkor normatívneho textu právneho predpisu.
Ustanovuje sa tiež požiadavka vnútornej bezrozpornosti právneho predpisu. To znamená, že obsah právneho predpisu sa musí tvoriť tak, aby tento predpis bol vnútorne súladný, jeho ustanovenia na seba logicky nadväzovali, boli vzájomne obsahovo previazané a navzájom si neprotirečili, napríklad aby rôzne ustanovenia právneho predpisu neustanovovali rôzne právne následky na rovnaké konanie a podobne.
Pri ustanovovaní práv a povinností je nevyhnutné dbať na to, aby bola zabezpečená ich vzájomná previazanosť, súladnosť a bezrozpornoť s inými právami a povinnosťami v štruktúre právneho poriadku v tom zmysle, aby jeden právny predpis neustanovoval práva a povinnosti takým spôsobom, že budú rozporné s právami a povinnosťami ustanovenými v inom právnom predpise.
K § 4 ods. 3
Predmetné ustanovenie vymedzuje základný rámec právnej úpravy, ktorý nemôže byť obsahom nariadenia vlády, vyhlášky a opatrenia, teda vykonávacieho predpisu vydaného na vykonanie zákona a vychádza z rešpektovania čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. Výslovne sa ustanovuje, že vykonávacím predpisom nemožno ukladať úplne nové povinnosti, ktoré nie obsiahnuté v zákone a ktoré nemajú oporu v zákone. Obsah vykonávacieho predpisu sa musí pohybovať výlučne v medziach zákona, na vykonanie ktorého sa vydáva. To znamená, že do obsahu vykonávacieho predpisu nemožno začleniť také ustanovenia, ktoré by rozširovali alebo dopĺňali právnu úpravu nad rámec zákona, alebo ktoré by dokonca menili právnu úpravu obsiahnutú v zákone. To neplatí, ak ide o nariadenie vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy SR.
Účelom uvedeného ustanovenia je odstrániť nedostatky legislatívnej praxe spočívajúce v tom, že sa vykonávacími predpismi mnohokrát rieši úprava, ktorá sa opomenula pri tvorbe zákona, alebo z iných dôvodov nie je obsahom zákona, a preto sa do vykonávacieho predpisu včleňujú ustanovenia, ktoré korigujú a dopĺňajú ustanovenia zákona, čím dochádza k porušovaniu princípov tvorby práva.
K § 4 ods. 4
Uvedené ustanovenie upravuje spôsob prepojenia právnej úpravy obsiahnutej v inom právnom predpise. Táto právna úprava sa nesmie duplicitne preberať do vytváraného právneho predpisu, ale odkáže sa na ňu v poznámke pod čiarou.
Pre súčasný právny poriadok je charakteristický stav neprimeranej zaťaženosti právnych predpisov množstvom odkazov v poznámkach pod čiarou. Problémom však je, že často ide aj o neopodstatnené a nezmyselné odkazy a relatívne stručný právny predpis obsahuje neprimerané množstvo odkazov a poznámok pod čiarou. Odkaz a poznámka pod čiarou sa v praxi používa automaticky, bez náležitého uváženia, či je v predmetnom kontexte vôbec potrebná, či nejde o všeobecne známy a zrozumiteľný právny vzťah bez toho, aby bolo potrebné ešte osobitne uvádzať, o ktorý právny predpis ide. Takýto stav spôsobuje neprehľadnosť textu právneho predpisu. Cieľom však je nepreťažovať text právneho predpisu poznámkami pod čiarou v kontexte, v ktorom neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu. Pri formulácii textu právneho predpisu je preto nevyhnutné potrebnosť a použitie poznámky pod čiarou náležite a dôsledne zvážiť.
K § 5
K § 5 ods. 1 a 3
Predmetné ustanovenie za účelom zabezpečenia jednotného postupu pri tvorbe právneho predpisu a zabezpečenia jednotnej formálnej stránky právnych predpisov upravuje vnútorné členenie a štruktúru, ktoré je potrebné pri tvorbe právneho predpisu dodržiavať. Právny predpis sa začína úvodnými ustanoveniami alebo základnými ustanoveniami. Tieto ustanovenia vymedzia predmet právnej úpravy, ktorá bude obsahom právneho predpisu a úvodné základné náležitosti právneho predpisu. Súčasťou týchto ustanovení môže byť aj vymedzenie základných pojmov, ktoré sa prierezovo používajú v celom právnom predpise, a ktoré je na účely jednotnej aplikácie právneho predpisu nevyhnutné vymedziť a definovať. Nasleduje vlastný text právneho predpisu upravujúci príslušné spoločenské vzťahy a ustanovujúci práva a povinnosti. Ak zákon predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý bude obsahovať podrobnosti nevyhnutné na jeho vykonanie, uvedie sa táto skutočnosť v splnomocňovacom ustanovení, resp. ustanoveniach. Spoločné ustanovenia obsahujú právnu úpravu tých skutočností, ktoré sa týkajú, a teda spoločné, pre viaceré ustanovenia alebo pre všetky ustanovenia právneho predpisu. Z hľadiska štruktúry právneho predpisu nasledujú prechodné ustanovenia a záverečné ustanovenia, ktoré obsahujú najmä zrušovacie ustanovenia a ustanovenie o účinnosti právneho predpisu.
K § 5 ods. 2
Uvedené ustanovenie vymedzuje základné požiadavky týkajúce sa formulácie splnomocňovacích ustanovení v zákonoch vychádzajúc z čl. 120 a 123 Ústavy SR. Podľa čl. 120 Ústavy SR na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia. To znamená, že sa zachováva fakultatívna možnosť vlády, aby na základe svojho uváženia, ak to považuje za potrebné, vydala na vykonanie zákona nariadenie vlády aj bez toho, aby bola na to výslovne splnomocnená zákonom. Ak sa pri tvorbe zákona predpokladá, že sa na rozpracovanie podrobností v ňom obsiahnutých vydá nariadenie vlády, vyjadrí sa táto skutočnosť formou splnomocňovacieho ustanovenia v zákone.
Situácia je odlišná pri ministerstvách, ostatných ústredných orgánoch štátnej správy a Národnej banke Slovenska, pretože tie môžu vydávať vykonávacie predpisy len v takom prípade, keď na to výslovne splnomocnené v zákone. To znamená, že ak sa predpokladá, že na vykonanie zákona sa vydá vykonávací predpis, musí sa do jeho obsahu zaradiť splnomocňovacie ustanovenie na jeho vydanie.
Splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať jednoznačným spôsobom tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, ktorý orgán je splnomocnený, a teda aj povinný tento vykonávací predpis vydať, pretože ak zákon obsahuje splnomocňovacie ustanovenie, je príslušný orgán, ktorý je splnomocnený v splnomocňovacom ustanovení, povinný tento vykonávací predpis vydať.