DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) vychádza z uznesenia vlády SR 191/2014 bod C.11. ku Koncepcii kapitálového trhu, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona predstavuje aj jedno z opatrení, ktorých zavedenie bolo súčasťou Koncepcie pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému v Slovenskej republike schválenej vládou SR uznesením č. 307/2015 zo dňa 10.6.2015 (časť 5, riešenie III).
Účelom návrhu zákona je vytvoriť novú formu obchodnej spoločnosti, ktorá ponúkne komplexné riešenie pre rizikové investovanie do obchodných spoločností. Príkladom takéhoto investovania investície do startupov, ako podnikateľských iniciatív s vysokým inovačným a rastovým potenciálom, ktoré si nemôžu zabezpečiť financovanie prostredníctvom bánk. Pri rizikovom investovaní do základného imania spoločností je nevyhnutné flexibilné nastavenie vstupu, koexistencie a výstupu investora nad rámec toho, čo umožňujú v súčasnosti existujúce formy spoločností v právnom poriadku SR.
S cieľom zabezpečiť optimálnu súčinnosť investorov a zakladateľov startupov a podporiť ich rozvoj v SR je preto najefektívnejším riešením zavedenie novej právnej formy kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorá umožní flexibilné nastavenie majetkových vzťahov, vstupu investora do spoločnosti a jeho výstupu zo spoločnosti. Čiastočné zapracovanie vybraných právnych inštitútov s touto funkciou do existujúcich foriem spoločností by nepredstavovalo komplexné riešenie.
Pre oblasť rizikového investovania do základného imania do startupov, je v súčasnosti z foriem obchodných spoločností významná a využívaná najmä spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len „s.r.o.“). V neskorších štádiách životného cyklu, tzn. v čase keď nejde o začínajúcu spoločnosť, je využívaná aj akciová spoločnosť (ďalej len „a.s.“). Spoločnosti, v ktorých spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým majetkom sa spravidla ako startupy nevyužívajú. Tak s.r.o. ako aj a.s. majú z pohľadu startupov určité nevýhody. V prípade s.r.o. je to komplikovanejšia možnosť flexibilného nastavenia vonkajších a vnútorných vzťahov spoločnosti a efektívneho využívania vo svete bežných nástrojov, ktoré umožňujú nastavenie a naplánovanie vstupu kapitálu do spoločnosti a jeho výstupu zo spoločnosti, ako aj možnosť efektívne motivovať zamestnancov podielom vo firme, vyplývajúca zo zákonnej požiadavky na minimálnu výšku vkladu spoločníka (750 €). V prípade a.s. je to pre startupy do pokročilého štádia ich životného cyklu príliš nákladná zákonom predpísaná minimálna výška základného imania (25.000,- €), vyznačuje sa tiež reguláciou určenou pre stredné a veľké podniky umožňujúcou obchodovať ich akcie na burze cenných papierov a s tým súvisiace zvýšené nároky na zabezpečenie fungovania spoločnosti.
Navrhuje sa, aby sa táto kapitálová obchodná spoločnosť nazývala jednoduchou spoločnosťou na akcie (ďalej len „j.s.a.“). Jednoduchá spoločnosť na akcie predstavuje hybridnú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti preberajúcu niektoré prvky aj s.r.o. aj a.s. Pôjde o novú formu obchodnej spoločnosti, na ktorú sa budú vzťahovať viaceré zákonné ustanovenia o súkromnej akciovej spoločnosti, nepôjde však o podtyp akciovej spoločnosti.
Akcie spoločnosti budú môcť byť akcie vydané iba v podobe zaknihovaného cenného papiera. Bude tiež zriadený register akcionárov, ktorý bude vedený centrálnym depozitárom cenných papierov a verejne prístupný na jeho webovom sídle. Taktiež sa navrhuje možnosť, aby akcionári medzi sebou prostredníctvom akcionárskej zmluvy dohodli nové druhy práv, a to právo pridať sa k prevodu akcií, právo požadovať prevod akcií alebo právo požadovať nadobudnutie akcií. Právo pridať sa k prevodu akcií ako aj právo požadovať prevod akcií budú môcť byť dohodnuté ako práva registrované v nových registroch práv prístupných na internete, ktoré budú taktiež vedené centrálnym depozitárom cenných papierov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá vplyv na životné prostredie. Materiál pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a pozitívne sociálne vplyvy.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1 až 6 a bodom 8 až 13
Legislatívno-technické zmeny v súvislosti so zavedením novej právnej formy obchodnej spoločnosti Jednoduchá spoločnosť na akcie (JSA). Jednoduchá spoločnosť na akcie, oproti spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, nebude môcť byť založená za iným účelom ako podnikanie. Ide o kapitálovú obchodnú spoločnosť povinne vytvárajúcu základné imanie.
K bodu 7 (§66c)
Výslovne sa upravuje možnosť, aby medzi spoločníkmi obchodných spoločností mohli vymedziť vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti. Základnou dohodou medzi spoločníkmi je spoločenská zmluva, ktorá je však dostupná pre tretie osoby. V záujme podpory investícií do začínajúcich podnikov sa navrhuje, aby medzi spoločníkmi v exemplifikatívne vymedzených otázkach boli prípustné dohody, vo vzťahu ku ktorým bude prístupnosť pre tretie osoby obmedzená. Takéto dohody prípustné aj podľa súčasnej právnej úpravy (porovnaj § 261 ods. 6), avšak súdy ich nie vždy akceptovali. Dohody medzi spoločníkmi musia byť v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona. Rozhodnutie orgánu obchodnej spoločnosti s dohodou medzi spoločníkmi nespôsobuje jeho neplatnosť.
K bodu 14
(§220b)
Navrhuje sa implementácia nového samostatného typu obchodnej spoločnosti Jednoduchá spoločnosť na akcie (JSA), ktorý bude používať označenie jednoduchá spoločnosť na akciealebo skratku „j. s. a.“. Právna úprava tohto typu obchodnej spoločnosti vo výraznej miere vychádza z právnej úpravy akciovej spoločnosti (ods. 3), nepoužijú sa však niektoré špecifické ustanovenia, ktoré najmä odrazom implementácie práva vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam (ods. 4).
Jednoduchá spoločnosť na akcie je kapitálovou obchodnou spoločnosťou, ktorá spája prvky spoločnosti s ručením obmedzeným (nízke požiadavky na základné imanie, jednoduchá štruktúra spoločnosti) a akciovej spoločnosti (podiel na základnom imaní je prezentovaný akciou s určitou nominálnou hodnotou, súčet nominálnych hodnôt akcií zodpovedá základnému imaniu). Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.
(§220c)
JSA sa navrhuje implementovať ako transparentnú právnu formu a z tohto dôvodu musia byť akcie spoločnosti vydané len ako zaknihované a môžu znieť len na meno. Základným právom akcionára je právo podieľať sa na jej riadení, zisku a na prípadnom likvidačnom zostatku. Flexibilitu novému typu obchodnej spoločnosti poskytne úprava možnosti vyjadrovať menovitú hodnotu akcií v eurocentoch alebo v kombinácii eur a eurocentov. Súčet menovitých hodnôt akcií bude vytvárať základné imanie spoločnosti.
Tak ako akciová spoločnosť, môže JSA vydávať najmä kmeňové akcie (t.j. akcie bez osobitných práv). Z dôvodu vyššej flexibility vzťahov medzi akcionármi sa však navrhuje, aby spoločnosť mohla emitovať aj akcie, s ktorými spojené osobitné práva. Rozsah týchto práv nebude zákonom vopred určený. Môže ísť najmä o rozdielny rozsah nároku na podiel zo zisku alebo na likvidačnom zostatku, rozdielny rozsah počtu hlasov akcionára, či rozdielny rozsah práva na poskytovanie informácií o spoločnosti.
Spoločnosť môže vydávať aj akcie bez hlasovacieho práva, avšak len potiaľ, pokiaľ súčet ich menovitých hodnôt nepresiahne 90 percent jej základného imania. Ak by však rozhodovanie na valnom zhromaždení malo dotýkať majiteľov akcií bez hlasovacieho práva, o takejto záležitosti budú môcť títo akcionári hlasovať.
(§220d)
JSA prostredníctvom centrálneho depozitára (všetky akcie spoločnosti zaknihované) zabezpečuje vedenie zoznamu akcionárov, ktorý oproti právnej úprave akciovej spoločnosti nahrádza zoznam akcionárov.
(§220e)
Oproti právnej úprave akciovej spoločnosti sa pre prevoditeľnosť akcií JSA navrhuje stanoviť flexibilnejšie kritériá. Akcie JSA môžu mať dokonca vylúčenú prevoditeľnosť. Na ochranu akcionárov, ktorý vlastnia akcie s obmedzenou alebo vylúčenou prevoditeľnosťou sa pre rozhodovanie valného zhromaždenia v otázkach, ktoré sa týchto inštitútov môžu dotknúť zavádza potreba kvalifikovanej väčšiny. Prevedenie akcií s obmedzenou alebo vylúčenou prevoditeľnosťou bez splnenia podmienok prevoditeľnosti je absolútne neplatným právnym úkonom (porovnaj druhú vetu § 267 ods. 1).
(§220f)
Pri vylúčení prevoditeľnosti akcií vznikne, ak stanovy neurčia dlhšiu lehotu, po štyroch rokoch od splatenia emisného kurzu právo požadovať od spoločnosti odkúpenie akcií. Tu pôjde najmä o prípady finančných investorov, ktorí spravidla nemajú záujem na dlhodobejšej investícii do spoločnosti. To, či spoločnosť bude mať prostriedky na odkúpenie akcií, bude závisieť od jej finančnej situácie. Akékoľvek odkúpenie akcií spoločnosťou nemôže ohroziť uspokojovanie pohľadávok veriteľov spoločnosti. Právo požadovať odkúpenie akcií nepodlieha premlčaniu.
(§220g)
Stanovy môžu, okrem vylúčenia prevoditeľnosti akcií, ich prevoditeľnosť podmieniť a to súhlasom spoločnosti. Stanovy v takom prípade určia, ktorý orgán spoločnosti o súhlase rozhodne. Ak by stanovy určovali, že o prevoditeľnosti rozhoduje valné zhromaždenie, nie je potrebné, aby zároveň ustanovovali dôvody, pre ktoré spoločnosť je povinná súhlas udeliť resp. súhlas odmietnuť. Na ochranu akcionára sa ustanovuje fikcia, že pri nečinnosti príslušného orgánu sa súhlas považuje za udelený. Pri odmietnutí súhlasu s prevodom, ak povinnosť odmietnuť súhlas s prevodom akcií nevyplývala zo stanov alebo zo zákona, vznikne akcionárovi právo na odkúpenie dotknutých akcií spoločnosťou. Namiesto toho sa akcionár môže tzv. prímusovou žalobou domáhať nahradenia súhlasu spoločnosti s prevodom.
(§220h)
Ustanovenie upravuje odkúpenie akcií akcionára spoločnosťou. Spoločnosť odkúpi akcie akcionára za primeranú cenu. Podrobnosti ohľadom určenia primeranej ceny a ďalšie podmienky určia stanovy. Tieto podmienky však musia byť určené tak, aby odkúpenie akcií spoločnosťou nepoškodilo jej veriteľov.
(§220i)
Za účelom ochrany veriteľov spoločnosti sa v situácii, kedy by odkúpenie akcií malo spôsobiť jeden z následkov podľa ods. 1, navrhuje možnosť požadovať odkúpenie akcií obmedziť. Odkúpenie akcií v rozpore s uvedeným ustanovením je čo do následkov postavené na roveň zakázanému vráteniu vkladu.
(§220j)
Pri obmedzení prevoditeľnosti akcií sa splnenie podmienok prevoditeľnosti vyžaduje aj pre zriadenie záložného práva na základe zmluvy, predkupného práva, práva pridať sa k prevodu akcií a práva požadovať prevod akcií.
(§220k)
Stanovy JSA môžu dedenie akcií vylúčiť. Toto pravidlo sa môže presadiť len potiaľ, pokiaľ nejde o spoločnosť s jedným akcionárom. Ak stanovy vylúčia dedenie akcií JSA, akcie smrťou akcionára prechádzajú na spoločnosť a do dedičstva patrí pohľadávka na zaplatenie primeranej hodnoty akcií.
Ak ide je prevoditeľnosť akcií JSA vylúčená alebo podmienená súhlasom spoločnosti, pri vyhlásení konkurzu na majetok akcionára, alebo pri exekučnom postihnutí akcií, prechádzajú akcie takéhoto akcionára na JSA. Do konkurznej podstaty resp. exekučnej podstaty patrí v takom prípade pohľadávka na zaplatenie primeranej hodnoty akcií. Záväzok zodpovedajúci tejto pohľadávke plní spoločnosť správcovi resp. oprávnenému v exekúcii prostredníctvom súdneho exekútora.
Primeraná cena a jej splatnosť sa určí podľa pravidiel uvedených v stanovách. Ak by stanovy tieto pravidlá neurčovali, použijú sa pravidlá uvedené v § 61.
(§220l)
Za účelom podpory startupov sa pre JSA navrhuje umožniť upisovanie vlastných akcií s obmedzeniami uvedenými v odseku 1. Takto upísané akcie môže JSA prevádzať len na osoby, ktoré jej zamestnancami resp. ide o fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť predmetom práv duševného vlastníctva. Činnosti, ktoré takéto osoby vykonávajú, musia priamo súvisieť s napĺňaním predmetu podnikania spoločnosti. Nejde teda o advokátov, daňových poradcov, či konzultantov, ide o osoby priamo zapojené do výrobného procesu spoločnosti. Akcie upísané spoločnosťou môžu byť prevedené na iné osoby len za kúpnu cenu vo výške ich menovitej hodnoty, spolu s emisným ážiom a s dohodnutou výhradou vlastníctva k akciám v prospech spoločnosti.
(§220m)
JSA alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať vlastné akcie spoločnosti, ak ide o nadobudnutie akcií za účelom ich prevodu na zamestnancov resp. fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť predmetom práv duševného vlastníctva. V súvislosti s nadobúdaním akcií týmito osobami sa umožňuje finančná asistencia spoločnosti. Využitie týchto inštitútov je však podmienené zachovaním pravidiel kapitálovej primeranosti spoločnosti.
(§220n)
Upravujú sa pravidlá pre založenie a vznik JSA. Spoločnosť môže založiť jedna alebo viarero osôb. Hodnota základného imania môže byť jedno euro. Spravidla však bude potrebné základné imanie, ktoré zodpovedá rozsahu podnikateľskej činnosti vykonávanej JSA. Spoločnosť nemôže byť založená na základe výzvy na upisovanie akcií a pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky peňažné a aj nepeňažné vklady. Zakladateľské dokumenty podliehajú sprísneným požiadavkám na formu.
(§220o)
Ustanovujú sa povinné náležitosti zakladateľských dokumentov JSA. Keďže spoločnosť môže byť založená len bez výzvy na upisovanie akcií, súčasťou zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy sú stanovy spoločnosti.
(§220p)
Ak JSA mieni vydávať rôzne druhy akcií, stanovy musia najmä obsahovať presné určenie obsahu práv spojených s jednotlivými druhmi akcií a spôsob ich výkonu.
(§220q)
Najmä pre potreby JSA ako nového typu kapitálovej obchodnej spoločnosti sa zavádzajú nové zmluvné typy, a to právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along), právo požadovať prevod akcií (drag-along) a právo požadovať nadobudnutie akcií (shootout). Takéto dojednania boli prípustné aj podľa súčasnej právnej úpravy a v osotatných typoch spoločností. Ich kodifikácia však prinesie zmluvným stranám väčšiu právnu istotu. Výlučne pre potreby JSA však bude možné dojednať tag-along a drag-along ako práva viaznuce na akciách spoločnosti a registrované podľa osobitného predpisu.
Navrhovaná úprava zavádza spoločnú požiadavku na sprísnenú formu právneho úkonu, ktorým sa uvedené práva dojednali. Z dôvodu zamedzenia antedatovaniu sa navrhuje viazať účinnosť dojednaní na osvedčenie pravosti podpisov.
Ak ide o tag-along a drag-along dojednané ako práva viaznuce na akciách spoločnosti (registrované práva), navrhuje sa, aby mohli byť zriadené len vo forme notárskej zápisnice. Pre registrované práva potom platia pravidlá obdobné vecným právam. Nemožno s nimi nakladať oddelene od nakladania s akciami, na ktorých viaznu. Na zamedzenie konfliktu viacerých práv sa navrhuje, aby s jednou akciou bolo spojené len jedno predkupné právo, jedno právo pridať sa k prevodu, jedno právo požadovať prevod a jedno právo požadovať nadobudnutie akcií. Z jedného predkupného práva, jedného práva pridať sa k prevodu, jedného práva požadovať prevod a jedného práva požadovať nadobudnutie akcií môže byť však oprávnených viacero osôb.
Navrhuje sa taktiež vyriešiť možný konflikt registrovaných práv tag-along a drag-along so záložným právom. Ak ide o záložné právo, ktoré byť zriadené na základe zmluvy, bude sa na zriadenie vyžadovať písomný súhlas oprávneného akcionára (z tag-u resp. z drag-u). Pre zriadenie exekučného záložného práva takéto obmedzenie stanovené však byť nemôže. Ďalej sa navrhuje, aby zavádzané práva neboli vykladané prostredníctvom ustanovení zmluvy o budúcej zmluve. Ak ide o registrované práva tag-along alebo drag-along, upravujú sa aj dôvody ich zániku.
(§220r)
Právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along) môže byť dojednané ako registrované alebo ako neregistrované právo. Základné dojednanie zmluvného typu upravuje kogentné ustanovenie. Právo pridať sa k prevodu akcií oprávňuje akcionára previesť svoje akcie zároveň s akciami iného akcionára, čomu zodpovedá povinnosť povinného mu to umožniť za rovnakých podmienok. Osobitne sa ustanovujú následky porušenia pre registrované a pre neregistrované právo pridať sa k prevodu akcií. Právo domáhať, aby povinný nadobudol dotknuté akcie bude možné uplatniť napr. s nasledovným znením žalobného návrhu „Žalovaný je povinný uzavrieť zmluvu tohto znenia.....“ Zmluva, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia by mala tieto nadväzujúce účinky
a) zápis zmeny do CDCP - prebehol by rovnako ako v prípade iných zmlúv;
b) úhrada kúpnej ceny - na základe rozhodnutia súdu mohla vymáhať aj kúpna cena za akcie, nakoľko rozhodnutia spĺňa podmienky podľa § 41 ods. 1 EP, resp. s ohľadom na §1 zákona č. 244/2002 Z.z aj podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP.
(§220s)
Právo požadovať prevod akcií (drag-along) môže byť dojednané ako registrované alebo ako neregistrované právo. Základné dojednanie zmluvného typu upravuje kogentné ustanovenie. Právo požadovať prevod akcií oprávňuje akcionára požadovať od iného akcionára, aby zároveň s prevodom akcií oprávneného previedol na tretiu osobu svoje akcie, čomu zodpovedá povinnosť povinného prevedie svoje akcie na tretiu osobu za rovnakých podmienok. Ako podmienka výkonu môže byť napríklad dojednané, že povinný nie je povinný previesť svoje akcie na tretiu osobu, ak v dojednanej lehote odkúpi akcie oprávneného a iných zmluvných strán akcionárskej zmluvy, s ktorými sa dojednalo právo požadovať prevod, za podmienok ponúkaných záujemcom. Pri tomto práve, ak bolo registrované, sa upravuje osobitný spôsob výkonu. Ak splnené podmienky vzniku tohto práva a túto skutočnosť osvedčil notár, môže oprávnený dotknuté akcie povinného previesť na tretiu osobu konajúc v mene a na účet povinného.
(§220t)
Právo požadovať nadobudnutie akcií môže byť dojednané len ako neregistrované. Dojednanie slúži najmä na riešenie situácií v obchodnej spoločnosti, kedy sa akcionári dostali do patovej situácie. V zmysle dojednania je jeden z akcionárov oprávnený určiť cenu jednej akcie a žiadať od iného akcionára, aby na neho previedol akcie za takto určenú cenu. Za oprávneného sa považuje akcionár, ktorý ako prvý doručí svoj návrh s určením ceny za jednu akciu inému akcionárovi. Návrh musí mať všetka náležitosti riadneho návrhu na uzavretie zmluvy. Ak druhý akcionár tento návrh neprijme v dohodnutej lehote, platí, že za rovnakých podmienok bude mať oprávnený akcionár právo požadovať, aby odkúpil jeho akcie. NA presadenie tohto práva bude slúžiť žaloba o nahradenie prejavu vôle (tzv. prímusová žaloba).
(§220u)
Upravujú sa podrobnosti o orgánoch JSA. Pokiaľ ide o valné zhromaždenie, presadí sa všeobecná subsidiarita právnej úpravy akciovej spoločnosti. Pre JSA sa upravuje najmä, že o záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti, ktorí oprávnení na hlasovanie. Na rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií a o obmedzení prevoditeľnosti akcií, na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy je potrebná najmenej dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov sa vyžaduje aj súhlas najmenej dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov, ktorí vlastnia tieto akcie. Pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená.
(§220v)
Upravujú sa podrobnosti o rozhodovaní akcionárov mimo valného zhromaždenia (korešpondenčné hlasovanie). Návrh na rozhodnutie zasiela akcionárom predstavenstvo. Mlčanie akcionára znamená nesúhlas s návrhom.
(§220w)
Štatutárnym orgánom JSA bude tak ako v akciovej spoločnosti predstavenstvo. Stanovy môžu určiť, že členovia predstavenstva volení na dobu neurčitú. Z dôvodu zamedzenia konfliktu záujmov môžu stanovy určiť aké dohody člena predstavenstva so spoločnosťou podliehajú súhlasu valného zhromaždenia, dozornej rady alebo iného orgánu, ktorý stanovy ustanovujú. Pri podstatnej strate základného imania štatutári povinní informovať akcionárov. Pri konaní s odbornou starostlivosťou je popri tom vhodné uskutočniť na návrhy na riešenie takejto straty. Keďže dozorná rada je len fakultatívnym orgánom JSA, upravujú sa osobitne pravidlá pre riešenia sporu o poskytnutie informácií o záležitostiach spoločnosti medzi spoločnosťou a akcionárom.
(§220x)
Osobitne pre JSA ako nový typ obchodnej spoločnosti sa navrhuje upraviť pravidlá riešenia konfliktov záujmov. O konflikte záujmov budú musieť členovia predstavenstva písomne informovať spoločnosť, a to vopred.
(§220y)
Dozorná rada sa v JSA zriaďuje len ako fakultatívny orgán. Ak stanovy určia, že sa dozorná rada zriaďuje, členov bude ustanovovať valné zhromaždenie.
(§220z)
Pri JSA nejde o verejnú spoločnosť na akcie. Zvyšovanie základného imania na základe verejnej výzvy na upisovanie sa nepripúšťa. Právna úprava JSA umožňuje opciu z aplikácie pravidiel podľa § 202 ods. 1 („O zvýšení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov u prítomných akcionárov každého druhu akcií.“). Na zvýšenie základného imania v takom prípade postačí dvojtretinová väčšina hlasov všetkých akcionárov bez ohľadu na druh akcií. Stanovy môžu taktiež obmedziť alebo vylúčiť právo majiteľov akcií alebo niektorých druhov akcií na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania. Navrhuje sa, aby sa výnimky ustanovené pre zamestnanecké akcie sa uplatnili taktiež na akcie, ktoré sa upisujú v prospech fyzických osôb podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť predmetom práv duševného vlastníctva.
(§220za)
Z dôvodu flexibility právnej úpravy JSA sa ustanovuje sa opcia pre použitie prvej a druhej vety § 211 ods. 1 v prípade JSA.
(§220zb)
Ustanovujú sa osobitné dôvody pre zrušenie JSA. Tieto budú najmä súčasťou stanov. Dôvodov pre zrušenie JSA sa budú môcť domáhať popri akcionároch domáhať aj členovia predstavenstva (ak tak určia stanovy, či zakladateľské dokumenty JSA).
(§220zc)
JSA bude môcť zaniknúť zlúčením alebo splynutím. Zmluva o zlúčení alebo splynutí musí obsahovať osobitné ustanovenia týkajúce sa práv akcionárov spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení. Ak akcionári JSA uzatvorili akcionársku dohodu, musí byť prílohou zmluvy o zlúčení alebo splynutí.
(§220zd)
V prípade splynutia sa na založenie nástupníckej spoločnosti použijú primerane ustanovenia o založení JSA. Ide o obdobu § 218d.
(§220ze)
Upravuje sa možnosť zlúčenia JSA s akciovou spoločnosťou, ktorá bude jej právnym nástupcom. Ide o výnimku z požiadavky rovnakej právnej formy podľa § 69 ods. 2.
(§220zf)
JSA môže zmeniť svoju právnu formu priamo len na akciovú spoločnosť. Nie je prípustná zmena inej právnej formy na JSA.
K Čl. II
K bodu 1
Sústavu cenných papierov budú tvoriť aj akcie JSA. Z dôvodu právnej istoty je preto do odkazu potrebné doplniť aj ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa akcií JSA.
K bodu 2
(107d)
Zriaďuje sa samostatný register akcionárov jednoduchej spoločnosti na akcie (ďalej ako „register akcionárov“). V § 107d sa definuje čo je register akcionárov, aké údaje bude obsahovať a ktoré z údajov sa budú zverejňovať. Vedenie registra akcionárov sa zveruje centrálnemu depozitárovi, ktorý bude údaje z registra akcionárov zverejňovať na svojom webovom sídle (výnimkou budú nezverejňované údaje, t.j. rodné číslo a dátum narodenia). Taktiež sa upravuje spôsob prvotného zápisu údajov do registra, ich aktualizácie a zmien, pričom tento zápis a jeho zmeny zabezpečuje centrálny depozitár. Centrálny depozitár bude na žiadosť vydávať výpisy z registra akcionárov alebo potvrdenia o neexistencii určitého zápisu v registri akcionárov aj v listinnej podobe.
(§ 107e)
Ustanovenie limituje registráciu práva pridať sa k prevodu akcií a práva požadovať prevod akcií len na akcie JSA, nakoľko registre práv akcionárov budú môcť byť využívané iba v prípade JSA. Toto ustanovenie za cieľ explicitne stanoviť, že tieto nové práva nemôžu byť zaregistrované k iným cenným papierom ako k akciám JSA.
(§ 107f)
Ustanovenie sa vzťahuje k právu pridať sa k prevodu akcií, ktoré vzniká registráciou v registri práv pridať sa k prevodu akcií. Register práv pridať sa k prevodu akcií vedie centrálny depozitár. Upravuje sa tiež okamih zmeny tohto práva. Zánik práva pridať sa k prevodu akcií je naviazaný na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zánik tohto práva.
(§ 107g)
Do registra práv pridať sa k prevodu akcií sa zapisujú nevyhnutné údaje o emitentovi, povinnej a oprávnenej osobe, dobe zriadenia tohto práva a dátume jeho registrácie, uvedené v odseku 1. Centrálny depozitár bude povinný vydať aktuálny výpis z registra práv pridať sa k prevodu akcií na základe písomnej žiadosti právnickej alebo fyzickej osoby.
(§ 107h)
Dané ustanovenie definuje postup pri registrácii práva pridať sa k prevodu akcií na základe príkazu na registráciu práva pridať sa k prevodu akcií. Nakoľko akcionárske zmluvy nie povinne zverejňované, pre účely registrácie tohto práva sa požaduje potvrdenie o obsahu zmluvy, ktorou sa zakladá právo pridať sa k prevodu akcií. Toto potvrdenie môže mať akúkoľvek podobu, musí byť však v písomnej forme a musí obsahovať náležitosti predpísané v odseku 4. Pri zmene údajov týkajúcich sa práva pridať sa k prevodu akcií (t.j. pri zmene, ktorá nevyplýva z prevodu akcií) je dotknutá osoba povinná dať bezodkladne príkaz na zmenu registrácie v registri práv. Upravuje sa tiež výmaz práva z registra práv pridať sa k prevodu akcií v prípade zániku práva. Za škodu spôsobenú nesprávnym, neúplným alebo oneskoreným príkazom na registráciu práva pridať sa k prevodu akcií zodpovedá ten, kto takýto príkaz dal.
(§ 107i)
V prípade prevodu akcií, ku ktorým sa viaže právo pridať sa k prevodu akcií, môže dôjsť k jeho zániku alebo zachovaniu. V prípade súhlasu oprávneného s prevodom akcií povinného zostane povinnému právo pridať sa k prevodu akcií zachované. Prevod akcií bude môcť vykonať centrálny depozitár alebo člen. Vzhľadom k tomu, že register akcionárov ako aj registre práv bude viesť centrálny depozitár, člen bude povinný bezodkladne informovať centrálneho depozitára o prevode a centrálny depozitár zabezpečí registráciu, resp. zápis zmeny v príslušných registroch. Za škodu spôsobenú nesprávnym, neúplným alebo oneskoreným príkazom na registráciu práva pridať sa k prevodu akcií zodpovedá ten, kto takýto príkaz dal.
(§ 107j)
Ustanovenie sa vzťahuje k právu požadovať prevod akcií, ktoré vzniká registráciou v registri práv požadovať prevod akcií. Register práv požadovať prevod akcií vedie centrálny depozitár. Upravuje sa tiež okamih zmeny tohto práva. Zánik práva pridať sa k prevodu akcií je naviazaný na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zánik tohto práva
(§ 107k)
Do registra práv požadovať prevod akcií sa zapisujú nevyhnutné údaje o emitentovi, povinnej a oprávnenej osobe, dobe zriadenia tohto práva a dátume jeho registrácie. Centrálny depozitár bude povinný vydať aktuálny výpis z registra práv požadovať prevod akcií na základe písomnej žiadosti právnickej alebo fyzickej osoby.
(§ 107l)
Dané ustanovenie definuje postup pri registrácii práva požadovať prevod akcií na základe príkazu na registráciu práva požadovať prevod akcií. Nakoľko akcionárske zmluvy nie povinne zverejňované, pre účely registrácie tohto práva sa požaduje potvrdenie o obsahu zmluvy, ktorou sa zakladá právo požadovať prevod akcií. Toto potvrdenie môže mať akúkoľvek podobu, musí byť však v písomnej forme a musí obsahovať náležitosti predpísané v odseku 4 Pri zmene údajov týkajúcich sa práva požadovať prevod akcií (t.j. pri zmene, ktorá nevyplýva z prevodu akcií) je dotknutá osoba povinná dať bezodkladne príkaz na zmenu registrácie v registri práv. Upravuje sa tiež výmaz práva z registra práv požadovať prevod akcií v prípade zániku práva. Za škodu spôsobenú nesprávnym, neúplným alebo oneskoreným príkazom na registráciu práva požadovať prevod akcií zodpovedá ten, kto takýto príkaz dal.
(§ 107m)
Akcie povinného z práva požadovať prevod akcií môže v mene povinného previesť oprávnený, ak dôjde k splneniu požiadaviek predpísaných Obchodným zákonníkom. Prevod akcií bude môcť vykonať centrálny depozitár alebo člen. Vzhľadom k tomu, že register
akcionárov ako aj registre práv bude viesť centrálny depozitár, člen bude povinný bezodkladne informovať centrálneho depozitára o prevode a centrálny depozitár zabezpečí registráciu, resp. zápis zmeny v príslušných registroch. Za škodu spôsobenú nesprávnym, neúplným alebo oneskoreným príkazom na registráciu práva pridať sa k prevodu akcií zodpovedá ten, kto takýto príkaz dal.
(§ 107n)
S ohľadom na to, že register akcionárov ako aj registre práv bude viesť centrálny depozitár, je potrebné zabezpečiť, aby mal centrálny depozitár možnosť preveriť kto je podľa evidencie členov majiteľom akcií jednoduchá spoločnosť na akcie. Z tohto dôvodu sa ustanovuje, že akcie JSA môžu byť vedené iba na účte majiteľa alebo na klientskom účte. Obdobne ako pri údajoch zverejňovaných v obchodnom registri, v prípade nesúladu údajov zverejnených o zahraničnej osobe v inom štáte a v SR sa bude možné odvolávať na údaje zverejnené v SR.
K Čl. III
K bodom 1 až 3
Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zavedením JSA.
K Čl. IV
K bodu 1
Výnimka z ustanovenia pre akciovú spoločnosť by mala byť uplatniteľná aj v prípade JSA.
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením JSA.
K Čl. V
Na účely zákona by samostatne zárobkovo činná osoba v prípade JSA mala byť vymedzená rovnako ako pri akciovej spoločnosti.
K Čl. VI
K bodu 1
Zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas by sa mala uplatňovať popri spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti aj pri JSA.
K bodu 2
Správca by nemal byť pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu viazaný nielen zmluvnými predkupnými právami, ale aj právom pridať sa k prevodu akcií, právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií, a to bez ohľadu na ich registráciu.
K Čl. VII
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s tým, že žiadateľom pri investičnom zámere môže byť aj JSA.
K Čl. VIII
K bodom 1 až 3
Ak poskytovateľ spotrebiteľských úverov môže mať právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti, niet dôvodu, aby nemohol mať aj formu JSA.
K Čl. IX
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2017.
V Bratislave, 26. augusta 2015
Robert Fico
predseda vlády Slovenskej republiky
Tomáš Borec
minister spravodlivosti Slovenskej republiky