DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrhom zákona v čl. I predstavuje úplne novú právnu úpravu, ktorá nie je doteraz súčasťou právneho poriadku. Návrhom zákona sú súčasne dotknuté tieto právne predpisy:
Čl. II. – zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Čl. III – zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Čl. IV zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
Čl. V zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
Čl. VI zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Čl. VII zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Čl. VIII zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Čl. IX zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov
Čl. X - zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
Návrh zákona bol vypracovaný v nadväznosti na Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015 a uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 380 z 10. júla 2013, ktorým bol schválený návrh Národnej protidrogovej stratégie Slovenskej republiky na obdobie rokov 2013 2020. Návrh zákona ďalej reflektuje odporúčania Hodnotiacej správy Slovenskej republiky v rámci 4. kola vzájomných hodnotení Výborom expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (MONEYVAL) a v neposlednom rade v súlade s čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 10/2014, ktorým ústavný súd vyslovil nesúlad niektorých zákonov 58 ods. 5 ods. 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov) s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Návrhom sa súčasne vykonáva čiastočná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej len „smernica 2012/29/EÚ) do právneho poriadku
2
Slovenskej republiky, a to vo vzťahu k úprave procesných práv poškodených v trestnom konaní a úplná transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (ďalej len „smernica 2014/62/EÚ) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ostatná transpozícia smernice 2012/29/EÚ v častiach týkajúcich sa zabezpečenia a fungovania podporných služieb pre obete bude vykonaná z časových dôvodov v ďalšom období.
Tematicky možno zhrnúť obsah návrhu zákona nasledovne:
1.riešenie problematiky falšovania liekov a boja proti nelegálnemu obchodu s látkami s hormonálnym a anabolickým účinkom (čl. I., čl. II),
2.riešenie problematiky tzv. cudzích bojovníkov „foreign fighters“ (čl. II),
3.riešenie vybraných odporúčaní MONEYVAL (čl. II, čl. III, čl. VIII)
4.čiastočná transpozícia smernice 2012/29/EÚ v častiach týkajúcich sa garancie procesných práv poškodených v trestnom konaní (čl. III)
5.úplná transpozícia smernice 2014/62/EÚ,
6.riešenie problematiky uchovávania a využívania tzv. prevádzkových a lokalizačných telekomunikačných údajov na účely trestného konania a mimo trestného konania (čl. I až čl. V).
Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.
Napriek rôznorodosti riešenej problematiky je spoločným znakom týchto tém skutočnosť, že ich spája trestnoprávny rozmer, a teda nevyhnutnosť modifikovať alebo doplniť trestnoprávne kódexy. V tejto súvislosti sa javí viac ako účelné nezvyšovať nevyhnutne počet novelizácií trestných kódexov, a preto predkladateľ spája tieto témy do jedného materiálu, resp. návrhu zákona.
Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi a je výsledkom odbornej diskusie orgánov aplikácie týchto právnych noriem.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky ho schválila na svojom rokovaní dňa 26. augusta 2015.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.Problematika návrhu zákona:
a)je upravená v práve Európskej únie:
v primárnom
čl. 16 a 82 ods. 2 Zmluvy o fungovaní a čl. 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie
v sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. L 315, 14.11.2012)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2014)
2.nelegislatívne akty
v sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15, Ú. v. ES L 281, 23.11.1995)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29, Ú. v. ES L 201, 31.7.2002)
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
4
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 Digital Rights Ireland a Seitlinger a i.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k a Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice:
16. november 2015– smernica 2012/29/EÚ
23. máj 2016 – smernica 2014/62/EÚ
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:
23. 05. 2016– smernica 2014/62/EÚ
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
nie je
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých je preberaná smernica prebratá spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:
vo vzťahu k smernici 2012/29/EÚ:
zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (čiastočne)
vo vzťahu k smernici 2014/62/EÚ:
zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Čiastočný vo vzťahu k smernici 2012/29/EÚ
Úplný vo vzťahu k smernici 2014/62/EÚ
6.Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo spravodlivosti SR
5
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh zákona nepredpokladá zvýšené výdavky na strane štátu pre prípad, že by sa tak aj stalo, budú tieto riešené v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol.
Návrh zákona nezakladá priame vplyvy na podnikateľské prostredie, možno však predpokladať, že v segmente obchodovania s liekmi, liečivami, resp. anabolickými, či hormonálnymi látkami dôjde k jednoznačnému oddeleniu legálneho a nelegálneho obchodovania s týmito látkami, a to v záujme ochrany zdravia obyvateľov Slovenskej republiky, čo nepriamo indikuje pozitívny vplyv na obyvateľstvo.
Návrh ma identifikované pozitívne sociálne vplyvy (pozri prílohu).
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
6
B.Osobitná časť
K čl. I
(Návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom)
V uplynulom období badať zásadnejšie zmeny vo vývoji drogovej scény na území Slovenskej republiky, a to aj v celoeurópskom kontexte. Takzvané klasické drogy, okrem metamfetamínu majú silne klesajúcu tendenciu tak v oblasti konzumácie, ako aj v oblasti obchodovania. Zaznamenávané zvýšené tendencie polydrogového užívania, pri ktorom konzumenti kombinujú užívanie klasických drog s novými psychoaktívnymi látkami, alkoholom alebo liekmi. Mimoriadnu expanziu možno evidovať v oblasti zneužívania internetu na nelegálny predaj drog, prekurzorov, nových psychoaktívnych látok vrátane rizikových a v poslednom období neregistrovaných a falošných liekov, anaboliká a iné hormonálne prípravky nevynímajúc. Nelegálny predaj uvedených komodít sa objavuje osobitne, ale aj v ich vzájomnej kombinácii.
Práve uvedené skutočnosti, prioritne však takzvané legislatívne vákuum, viedli predkladateľa novely k tomu, že národná protidrogová jednotka prevzala koordináciu a gesciu problematiky zneužívania liekov a látok s hormonálnym a anabolickým účinkom. Tento postup vychádza aj z jednotlivých úloh zakotvených v Akčnom pláne boja proti drogám v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na roky 2013 2016. Rezortné akčné plány vychádzajú z Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 380 z 10. júla 2013, ktorým bol schválený návrh Národnej protidrogovej stratégie Slovenskej republiky na obdobie rokov 2013 2020. V prípade nelegálneho obchodovania s neregistrovanými a falošnými liekmi vrátane predaja anabolík, ide o spoločensky vysoko nebezpečné konanie s prvkami organizovanosti, často s medzinárodným prepojením. Nemenej významným je finančný zisk jednotlivcov a skupín páchateľov, ktorí na zakrytie pôvodu a legalizáciu príjmov z nelegálnej činnosti používajú najmodernejšie, sofistikované metódy a formy finančných machinácií.
Uvedené konania organizovaných skupín ohrozujú verejné zdravie obyvateľstva v celosvetovom, v našich podmienkach najmä komunitárnom meradle. Praktická neexistencia hraníc medzi krajinami Európskej únie a nejednotná legislatíva najmä susediacich štátov spôsobuje ťažkosti orgánom presadzujúcim právo na tomto úseku, najmä v rámci právneho styku s cudzinou podľa procesných pravidiel trestného práva. Ďalším významným a dôležitým objektom vyžadujúcim maximálnu ochranu práv a oprávnených záujmov zo strany štátu, je legálny farmaceutický obchod. Nejde pritom iba o ochranu autorských a priemyselných práv nadnárodných farmaceutických spoločností a korporácií, ale v prvom rade o prevenciu pred následkami nekontrolovanej konzumácie neznámych látok nepovolených liekov, ktoré môžu vážne ohroziť zdravie obyvateľstva.
Tomuto cieľu je podriadené aj znenie navrhovanej právnej úpravy.
Z hľadiska systematiky sa navrhuje obdobná právna úprava ako je známa v prípade návykových a omamných látok, kde normy trestného práva predpokladajú existenciu osobitnej zákonnej úpravy, ktorá vymedzí zoznam návykových a omamných látok ide o zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
7
Aj v prípade látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom sa navrhuje použiť rovnakú právnu konštrukciu, t.j. vymedziť osobitným zákonom zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, a to v nadväznosti na novú právnu úpravu skutkových podstát trestných činov týkajúcich sa látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom v Trestnom zákone.
Vzhľadom na to, že ide o nový zákon, je potrebné, aby bol nosným zákonom a prepožičal názov predkladanému návrhu zákona.
Účelom návrhu zákona v čl. I je teda vymedziť v prílohe zákona zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom. Ide o „osobitný predpis“, na ktorý odkazuje navrhovaný § 176 ods. 1 Trestného zákona (pozri čl. II bod 10).
Vychádzajúc zo zásady ústavnosti použitia štátnych donucovacích opatrení v podobe určovania konaní, ktoré postihnuteľné trestným právom, je nevyhnutné ustanoviť zákonné pravidlá ich aplikácie. Pre tento účel sa v predkladanom zákone vymedzujú pojmy a v prílohe vydáva explicitný zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, ktorých zneužitie (neoprávnené zaobchádzanie) bude predmetom trestnoprávneho postihu.
K čl. II
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Návrhom sa precizuje text ustanovenia § 7b, ktorým sa vykonala transpozícia Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú. v. L 220, 15. 8. 2008) zákonom č. 334/2012 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom označeného rámcového rozhodnutia je v novom trestnom konaní zohľadniť právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní tým spôsobom, že sa im priznajú rovnaké právne účinky ako majú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia. Priznanie právnych účinkov trestných rozhodnutí vydaných súdmi iného členského štátu Európskej únie je v zmysle označeného rámcového rozhodnutia striktne viazané na účely trestného konania, napr. pri určení recidívy a nemá presah do iných právnych odvetví, rovnako ako nepriznáva im právne účinky mimo samotného trestného konania.
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 16.
K bodu 3
Zmena pojmového vymedzenia veci na účely trestu prepadnutia veci je odôvodnená zavedením jednej a na účely trestného práva všeobecne použiteľnej definície veci v § 130 v kontexte čoho sa stáva § 60 ods. 4 bezpredmetným. Z legislatívno-technického hľadiska sa obsah vymedzenia veci podľa § 60 ods. 4 presúva do § 130 písm. e) (k tomu pozri bod 5 v čl. I).
8
K bodu 4
Odporúčania MONEYVAL vytýkajú platnej právnej úprave trestného práva nedostatok v spočívajúci v právnej nemožnosti zhabať (resp. skonfiškovať) veci, ktoré nepatria páchateľovi a boli získané trestným činom alebo ako odmena za trestný čin alebo boli získané za takéto veci. Cieľom zmeny § 83 ods. 1 je preto umožniť zhabať v trestnom konaní aj takéto veci. Realizáciu uvedených odporúčaní je potrebné z vecného hľadiska riešiť v rámci inštitútu zhabania veci, nakoľko tento sa týka primárne vecí, ktoré nepatria páchateľovi.
K bodom 5 a 6
Odporúčania MONEYVAL vytýkajú platnej právnej úprave, že „hoci sa väčšina základných kritérií javí ako formálne splnených, zdá sa, že definícia „majetku” nie je v úplnom súlade s metodickým usmernením. Preto by orgány Slovenskej republiky mali „majetok” definovať v súlade s metodickým usmernením Finančnej akčnej skupiny (FATF)“.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že používanie pojmu „majetok“ v Trestnom zákone je rýdzo účelové, nakoľko sa používa v kontexte trestnoprávnych sankcií postihujúcich majetok ako celok trest prepadnutia majetku a ochranné opatrenie zhabania majetku (pozn. je potrebné uviesť, že pojem majetok na účely trestných sankcií je potrebné vnímať v kontexte civilistického chápania majetku, ktoré nie je v aplikačnej praxi sporné, resp. je ustálené). Požiadavky, resp. odporúčania MONEYVAL vo vzťahu k postihovaniu majetku normami trestného práva či v podobe „zmrazovania“ majetku (v ponímaní našej právnej úpravy ide o zaistenie majetku) alebo konfiškácie majetku (v ponímaní našej právnej úpravy ide o prepadnutie a zhabanie majetku) je potrebné v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy implementovať pri zachovaní filozofie a systematiky Trestného zákona. Požiadavku MONEYVAL na vymedzenie pojmu „majetok“ na účely trestného konania nemožno preto rešpektovať tak, že sa formálno-právne zaradí do Trestného zákona definícia „majetku“. Namiesto tohto riešenia je najvhodnejším prístupom zachovanie rozlišovania „majetku“ a „veci“ v Trestnom zákone, pričom požiadavky MONEYVAL sa premietnu do rozšírenia a precizovania definičného vymedzenia veci. V praxi to umožní postihovať trestom prepadnutia veci alebo ochranných opatrením zhabania veci v podstate akýkoľvek majetok, ktorý spĺňa podmienky pre uloženie týchto trestných sankcií, čo plne korešponduje s požiadavkami MONEYVAL.
V nadväznosti na vyššie uvedené sa preto navrhuje, aby pojem „vec“ bol na účely trestného práva vymedzený tak, že sa ním bude rozumieť
a) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné,
b) ovládateľná prírodná sila alebo energia,
c) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu,
d) peňažné prostriedky na účte,
e) príjem z trestnej činnosti, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov,
f) listina, ktorá je podkladom uplatnenia si právneho nároku, alebo
g) majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmeny v § 130 Trestného zákona je potrebné vnímať aj v kontexte vyvolanej zmeny Trestného poriadku, a to pri umožnení zaistenia veci
9
na účely výkonu trestu prepadnutia veci a ochranného opatrenia zhabania veci; k tomu pozri zmeny v bodoch 20 a 21 v čl. II k § 428 a 461 Trestného poriadku.
K bodom 7 a 8
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia o osobitnom motíve v písmene d) a f) o dôvody založené na pohlaví a rode. Návrh vyplynul z medzirezortného pripomienkovania konania s odvolaním sa na úpravu zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a identifikovaného narastajúceho počtu prípadov násilných trestných činov, ktorých motívom je práve nenávisť voči pohlaviu (predovšetkým voči ženám ako skupine), resp. k transrodovým osobám.
K bodu 9
Navrhuje sa zmena existujúceho hmotnoprávneho ustanovenia. V danom prípade ide o ohrozovací trestný čin, ktorý predpokladá i nedbanlivostné konanie páchateľa, najmä súvisiace s výkonom povolania v oblasti zdravotníctva. Navrhovaná zmena zosúlaďuje názvoslovie a pojmy predmetnej skutkovej podstaty so všeobecne záväzným právnym predpisom, z ktorého vychádza, a to zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 5 uvedeného zákona, liečivo je chemicky jednotná alebo nejednotná látka ľudského, rastlinného, živočíšneho alebo chemického pôvodu, ktorá je nositeľom biologického účinku využiteľného na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií. Podľa § 2 ods. 7 toho istého zákona, liek je liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok, ktoré upravené technologickým procesom do liekovej formy a určené na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií. Z uvedeného vyplýva, že na účely trestnoprávnych ustanovení je precíznejšie používať a rozlišovať pojmi liek, liečivo i zdravotnícka pomôcka. Súčasne sa navrhuje vylúčenie špeciálneho subjektu tejto skutkovej podstaty a jeho nahradenie všeobecným, v podobe vypustenia slovných spojení „pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti“. De facto ide o blanketné ustanovenie odvolávajúce sa na terminologické vymedzenie pojmu zdravotná starostlivosť podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z § 2 uvedeného zákona, subjektom skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania zdravia nepovolenými liečivami a zdravotníckymi pomôckami a potrebami môže byť iba zdravotnícky pracovník. V praxi je aplikácia tohto ustanovenia problematická hlavne v prípadoch predaja liekov podľa odseku 1 písm. a), ktoré vykonávajú osoby mimo tejto profesijnej skupiny. Podľa doterajších skúseností predkladateľa návrhu, ide o skupiny páchateľov, často nadnárodné zločinecké štruktúry, ktoré nespadajú pod kategóriu špeciálneho subjektu, ktorú vyžaduje súčasné znenie ustanovenia. V praxi možno evidovať viaceré subjekty, zaoberajúce sa obchodovaním s liekmi bez príslušných povolení, resp. nelegálnymi alebo falošnými liekmi, pričom ich konanie nie je možné posudzovať podľa súčasného znenia ustanovenia § 170 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona. Uvedené osoby pritom napĺňajú všetky znaky tejto skutkovej podstaty okrem subjektu. Vypustením špeciálneho subjektu zo základnej skutkovej podstaty dochádza k obsolétnosti ustanovenia § 170 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože konanie uvedené v tejto časti je subsumované v § 170 ods. 1 písm. c). Predkladateľ preto navrhuje konanie vymedziť iba všeobecným pojmom „neoprávnené zaobchádzanie“ a ponechať konanie spočívajúce vo vykonávaní
10
klinického skúšania liekov alebo zdravotníckych pomôcok v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Presunutím špeciálneho subjektu do kvalifikovanej časti tohto ustanovenia sa sprísňuje trestnoprávny postih konania páchateľa, ktorý sa dopustí predmetného činu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nedbanlivostné konanie zostáva zachované.
K bodu 10
Zavádza sa nová, špeciálna skutková podstata trestného činu neoprávneného zaobchádzania s liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami 170a). Ide o špecialitu vo vzťahu k navrhovanej úprave § 170. Objekt tohto ustanovenia prísnejšie chráni verejné zdravie pred voľným šírením nepovolených (nelegálnych) liekov, liečiv a zdravotníckych pomôcok. Zámerom predkladateľa je vytvoriť účinný mechanizmus postihovania nelegálneho obchodu s liekmi, v uplynulom období najmä na internete, ako aj neoprávneného prílivu neznámych zahraničných prípravkov, najmä z krajín juhovýchodnej Ázie, ktoré predstavuje vysoké riziko vážneho ohrozenia zdravia obyvateľstva v celoeurópskom meradle, vzhľadom na voľný obeh tovaru a služieb v Európskom hospodárskom priestore. Charakteristika objektívnej stránky vylučuje postihovanie iných, než úmyselne konajúcich páchateľov s jasným cieľom obchodovať s nelegálnou komoditou. Formulácia jednotlivých spôsobov konania je primárne zameraná na ochranu cieľovej skupiny obchodovania konzumentov, ktorá je v kriminálnom reťazci posledným článkom dokonania skutku. Nie je účelom trestného práva zbytočne kriminalizovať subjekty, ktoré v konečnom dôsledku „obeťami“ a zdrojom príjmu páchateľov, najmä organizovaných alebo zločineckých skupín.
Nová skutková podstata 170b) reaguje na informácie zo spravodajskej činnosti polície, ktoré predpokladajú progresívny trend výskytu falošných liekov a zdravotníckych pomôcok na slovenskom čiernom trhu. Ustanovenie reaguje na špecifickosť predmetu falšovania analogicky k peniazom a cenným papierom. Podľa predkladateľa lieky a zdravotnícke pomôcky kategóriou tovaru, ktoré si vzhľadom na jeho účel zasluhujú osobitnú ochranu aj ustanoveniami trestného práva hmotného. Nebezpečenstvo potenciálneho rozšírenia falošných liekov a zdravotníckych pomôcok do legálneho obchodného reťazca predstavujú mimoriadne riziko ohrozujúce zdravie a život jedincov. Zároveň ponúka ochranu poctivému a legálnemu podnikaniu v oblasti farmaceutického priemyslu. Návrh zavedenia skutkovej podstaty trestného činu falšovania liekov a zdravotníckych pomôcok súčasne reaguje na výsledky medzinárodnej, mimoriadne úspešnej operácie Pangea, pod gesciou Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície Interpol a legislatívne rozdiely medzi zúčastnenými krajinami, ktoré spôsobujú problémy, predovšetkým v rámci právneho styku s cudzinou pri prijímaní a odovzdávaní trestných stíhaní do zahraničia.
K bodu 11
V danom prípade ide o mimoriadne dôležitú zmenu v súčasnosti obsolentného ustanovenia. V platnom znení nie je predmetná skutková podstata v praxi aplikovateľná. Objektívna stránka skutkovej podstaty podmienená vekom osoby, ktorej sa anabolická látka podáva alebo podmienka vzťahujúca sa na podanie látky osobe, ktorá sa zúčastňuje organizovanej športovej činnosti je v rozpore s objektom, ktorý by mal zákonodarca sledovať charakterizovaním tohto alebo obdobného trestného činu. Prevažná väčšina európskych krajín postihuje trestnoprávnou úpravou podávanie anabolík alebo obchodovanie s nimi en bloc, bez akejkoľvek špecifikácie spôsobu alebo následku konania. Spresňuje sa aj názov a pojmy používané v skutkovej podstate. Termín „anabolické látky“ sa nahrádza pojmom „látky s
11
anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom“. Z teórie farmakológie a farmakoterapie vyplýva, že pri charakteristike skutkovej podstaty, akou je takzvaný „dopingový“ paragraf, je vhodnejšie a účelnejšie vychádzať z termínu „hormón“ a jeho účinky. Zneužívanie týchto látok a neoprávnené nakladanie s nimi nie je prísne naviazané iba na doping. Doping v tomto poňatí je širší pojem ako anabolická látka, prípadne látka s hormonálnym účinkom. Za doping sa považujú aj niektoré omamné a psychotropné látky (napríklad marihuana) a súvisí s nedovoleným zvyšovaním športového výkonu. Pritom v navrhovanej skutkovej podstate ide o primárnu ochranu pred zneužívaním a neoprávneným nakladaním s akýmikoľvek anabolickými a hormonálnymi látkami bez ohľadu na účel ich použitia. Nebezpečenstvo, ktoré predstavuje neodborné a nezákonné nakladanie s nimi, vyžaduje priznanie právomoci orgánom presadzujúcim právo prísne a nekompromisne zasiahnuť a potrestať subjekty zneužívajúce látky uvedeného charakteru. Informácie získané v rámci pôsobnosti predkladateľa návrhu nasvedčujú tomu, že Slovenská republika je jednou z významných zdrojových krajín v Európe vo vzťahu k anabolikám a iným látkam s hormonálnym účinkom, vrátane niektorých iných špecifických zakázaných alebo zákonom regulovaných prípravkov. Cieľové európske krajiny zakazujú a trestne postihujú samotnú držbu týchto látok bez príslušného povolenia. Slovenská republika napriek tomu za platnosti súčasnej právnej úpravy takzvaného „anabolického paragrafu“ nemôže byť plnohodnotným partnerom pre zahraničné justičné orgány.
K bodom 12 a 13
Zmenu definície trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby si vyžiadala aplikačná prax. Navrhuje sa vypustenie znaku týrania, ktorého preukazovanie v trestnom konaní vytvára aplikačné nejasnosti a neželanú nejednotnosť v postupe orgánov činných v trestnom konaní. Pre naplnenie znakov daného trestného činu je dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným z konaním podľa ods. 1 písm. a) e). Súčasne sa navrhuje nový odsek 2, ktorým sa zavádza trestnosť konania týrania blízkej a zverenej osoby pri priestupkovej recidíve (k tomu pozri aj súvisiaci čl. IV návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).
K bodu 14
Vypúšťa sa chybný odkaz na znak neoprávnenosti v definícií trestného činu subvenčného pôvodu podľa § 225 ods. 2, ktorého účelom je postihovať samotné použitie dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu vo väčšom rozsahu na iný ako určený účel vo všeobecnosti, t.j. aj u dotácií získaných oprávnene.
K bodu 15
Použitie pojmu „majetok“ je v úvode platného znenia § 233 ods. 1 v súčasnosti vecne nesprávne, keď hneď v pokračovaní vety sa hovorí o „veci“ („v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci“). V kontexte zmeny v pojmovom vymedzení „veci“ v Trestnom zákone (k tomu pozri čl. II) je zmena § 233 ods. 1 o to viac nutná.
Navrhovaná zmena súčasne reflektuje odporúčania MONEYVAL, podľa ktorých „§ 233 Trestného zákona Slovenskej republiky používa pojmy „príjem alebo iný majetok” a paragraf 231 používa slovo „vec”. Paragraf 130 Trestného zákona Slovenskej republiky definuje slovo „vec” ako, inter alia, hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, byt alebo nebytový
12
priestor, zviera, (ak z jednotlivých ustanovení Trestného zákona Slovenskej republiky nevyplýva niečo iné), ovládateľnú prírodnú silu alebo energiu, alebo cenný papier bez ohľadu na jeho podobu. Definícia „veci” nie je v súlade s definíciou „majetku” v „slovníku pojmov používaných v metodickom usmernení”, ktorý definuje „majetok” ako „aktíva akéhokoľvek druhu, či hmotné alebo nehmotné, hnuteľné alebo nehnuteľné, hmatateľné alebo nehmatateľné, a právne dokumenty alebo nástroje potvrdzujúce právo alebo podiel na takýchto aktívach“.
Súčasne sa v kontexte odporúčaní MONEYVAL navrhuje zmena odkazu na „trestný čin“ v § 233 ods. 1 odkazom na „trestnú činnosť“ s cieľom jednoznačne umožniť postihovať legalizáciu majetku pochádzajúceho vo všeobecnosti z trestnej činnosti, t.j. neviazaním na podmienku jeho pôvodu striktne v trestnom čine podľa právneho poriadku Slovenskej republiky v zmysle § 8 Trestného zákona.
K bodom 16 a 17
Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice EP a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV do právneho poriadku Slovenskej republiky a to doplnením skutkovej podstaty trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 o konanie spočívajúce v neoprávnenej manipulácii s nástrojmi, ktoré slúžia na ochranu peňazí pred ich falšovaním, ako hologramy, vodoznaky alebo iné ochranné prvky peňazí (nový odsek 2) – k tomu pozri aj tabuľku zhody k smernici 2014/62/EÚ.
K bodom 18 a 19
Navrhuje sa vypustenie odkazu na väčšiu škodu, resp. značnú škodu v trestnom čine marenia výkonu správy daní podľa § 278a z dôvodu nadbytočnosti. Návrh vyplynul z medzirezortného pripomienkového konania – pozri vyhodnotenie MPK.
K bodu 20
Navrhuje sa doplnenie skutkovej podstaty trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme v odseku 2 o nové písmeno b), ktorým sa zavádza trestnosť činu, ktorý spočíva v poskytovaní finančných prostriedkov alebo iných prostriedkov páchateľovi trestného činu terorizmu na iný účel ako je uvedený písmene a), t. j. na iný účel ako je ich použitie alebo umožnenie ich použitia na spáchanie trestného činu terorizmu podľa odseku 1. Potreba predmetného doplnenia skutkovej podstaty trestného činu terorizmu vyplynula zo 4. kola hodnotenia Slovenskej republiky vo Výbore expertov Rady Európy týkajúcim sa hodnotenia opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu (Moneyval), ktorý dovolávajúc sa medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti boji proti terorizmu vytkol chýbajúcu právnu úpravu, ktorá by umožňovala postihovať financovanie a podporovanie páchateľov trestného činu terorizmu aj na ich aktivity, ktoré nie priamo spojené so samotným spáchaním trestného činu terorizmu, myslí sa tým napr. financovanie bežných životných výdajov takýchto páchateľov alebo poskytovanie akýchkoľvek prostriedkov na účely ich bežného fungovania (tzv. day-to-day activities of individual terrorist“). Doplnením postihovania uvedeného konania do právnej úpravy sa súčasne zamedzí potencionálnym aplikačným problémom pri realizácií inštitútov justičnej spolupráce v trestných veciach v podmienkach Slovenskej republiky z dôvodu splnenia podmienky obojstrannej trestnosti.
13
K bodu 21
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s bodom 19.
K bodu 22
Návrhom sa reaguje na aktuálny globálny fenomén tzv. cudzích bojovníkoch v zmysle Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2178 (2014) z 24. septembra 2015, ktorá vyzýva na legislatívne riešenia postihovania tohto fenoménu.
Z teoretického hľadiska možno cudzieho bojovníka vo všeobecnosti definovať ako jednotlivca, ktorý opustí územie štátu, z ktorého pochádza alebo kde žije s cieľom pripojiť sa k neštátnej ozbrojenej skupine v rámci ozbrojeného konfliktu prebiehajúceho na území iného štátu a ktorý je primárne motivovaný ideológiou, náboženstvom alebo iným príbuzenstvom.
Fenomén cudzích bojovníkov je možné ďalej charakterizovať nasledovnými typickými znakmi:
-ide o páchateľa, ktorý nie je občanom štátu, v ktorom prebieha ozbrojený konflikt a nemá ani žiadne iné príbuzenské vzťahy k danému štátu,
-operuje v rámci ozbrojenej skupiny stojacej mimo rámca ozbrojených síl daného štátu alebo ozbrojených zborov uznaných daných štátov,
-svoju činnosť vykonáva osobne a priamo v bojovej operácií aktívnym vedením boja,
-jeho primárna motivácia na svojej účasti nie je orientovaná na finančný zisk ale je skôr ideologická; zväčša nie je za svoju činnosť platený.
Tieto definičné znaky vymedzujú cudzích bojovníkov od iných kategórií osôb zúčastnených na ozbrojenom konflikte akými môžu byť napr. platený žoldnieri, vojaci, a v neposlednom rade aj páchatelia trestného činu terorizmu.
Cudzí bojovníci svojim konaním jednak zvyšujú intenzitu a trvanie ozbrojených konfliktov, v ktorých sa zúčastňujú, na druhej strane predstavujú aj závažné bezpečnostné riziko pre samotné štáty ich pôvodu ako aj tranzitu. V reakcií na bezpečnostné riziká, ktoré priniesol fenomén cudzích bojovníkov došlo na medzinárodnej úrovni k vyvolaniu potreby prijatia komplexných mechanizmov na jeho zamedzenie vrátane postihovania náboru, výcviku a podpory činnosti cudzích bojovníkov. Uvedené ma za cieľ prispieť k ochrane politickej a náboženskej tolerancie, k ukončeniu a riadnemu riešeniu ozbrojených konfliktov vo svete a v neposlednom rade k prevencii pred neželanou radikalizáciou.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zavedenie trestnej zodpovednosti za konanie spočívajúce v aktívnej účasti fyzických osôb (bez ohľadu na štátne občianstvo) na bojovej činnosti nedovolených organizovaných ozbrojených skupín v rámci bojových operácií počas vojny na území cudzích štátov (odsek 1) a rovnako aj pasívnej účasti na týchto aktivitách (odsek 2).
Objektom chráneným novou skutkovou podstatou trestného činu je zachovanie a ochrana mieru a bezpečnosti obyvateľstva, ako aj ochrana pred extrémizmom a radikalizáciou.
14
Objektívna stránka trestného činu zahŕňa konanie, ktoré spočíva v aktívnom podieľaní sa na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny počas vojny na území iného štátu.
K pojmológii novej skutkovej podstaty je potrebné uviesť nasledovné:
„Aktívne podieľanie sa bojovej činnosti“ treba vykladať ako fyzickú účasť páchateľa s vlastným prispením v rámci vedenia boja. Pojem „organizovaná ozbrojená skupina“ je pojmom prevzatým z definície vojny zo spoločných ustanovení k dvanástej hlave osobitnej časti Trestného zákona; k tomu pozri § 435 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Z hľadiska kontextu v akom je tento pojem v Trestnom zákona použitý v ustanoveniach, ktoré obsahujú definičné vymedzenie vojny na účely dvanástej hlavy je zrejmé, že ozbrojenou organizovanou skupinou je zoskupenie osôb, ktoré organizované obdobne ako armáda, ale ktoré súčasne nie regulárnou armádou príslušného štátu, resp. jeho iným ozbrojeným zborom, ktorý by bol ústavným, prípadne zákonným spôsobom legitimizovaný (paramilitatné skupiny). Ako bolo naznačené, pojem „vojna“ je na účely celej dvanástej hlavy, a teda aj nového § 419a, vymedzený v § 435 ods. 1 písm. b) ako „ako medzinárodný ozbrojený konflikt alebo zdĺhavý ozbrojený konflikt na území štátu medzi vládnymi orgánmi a organizovanými ozbrojenými skupinami alebo medzi takýmito skupinami navzájom s výnimkou vnútorných nepokojov a napätí, ako sú vzbury, izolované a ojedinelé akty násilia alebo iné akty podobnej povahy.
Subjekt je všeobecný, páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.
Subjektívna stránka je založená na úmyselnom zavinení.
Odsek 2 upravuje pasívnu účasť, resp. podieľanie sa na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny počas vojny na území iného štátu. Formy pasívnej účasti vymedzené v písmenách a) d), pričom objektívna stránka zahŕňa konanie, ktoré spočíva vo verejnom podnecovaní, nábore, výcviku a podpore na účely spáchania trestného činu uvedeného v odseku 1. Aj v tom prípade platí, že subjekt je všeobecný a subjektívna stránka predpokladá úmyselné zavinenie.
K bodu 23
Dopĺňa sa transpozičná príloha Trestného zákona v súvislosti s vykonaním transpozície smerníc Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú. v. L 151, 21.5.2014) do právneho poriadku Slovenskej republiky.
K čl. III
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice 2012/29/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky pozri tabuľku zhody. Do § 28 sa vkladajú dva nové odseky 6 a 7, ktorými sa realizuje právo poškodeného, ktorý nehovorí jazykom v ktorom sa konanie vedie, na preklad základných písomnosti trestného konania vymedzených smernicou. Úprava smernice 2012/29/EÚ v tejto časti vychádza primerane z ustanovení smernice Európskeho
15
parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, ktorá obdobné práva priznáva obvinenej, resp. podozrivej osobe.
Preklady týchto písomnosti zabezpečuje ten orgán, o ktorého rozhodnutie ide a to na žiadosť poškodeného. V odseku 7 sa upravuje právo na žiadosť poškodeného o preklad aj iných písomnosti ako vymedzené v odseku 6 pod podmienkou, že poskytnutie takéhoto prekladu je nevyhnutné k riadnemu uplatneniu práv poškodeného v trestnom konaní. Rovnako ako u obvineného (platný odsek 5), možno namiesto poskytnutia prekladu písomnosti jej podstatný obsah pretlmočiť, čo sa poznamená v zápisnici o úkone, v rámci ktorého poškodený o preklad požiada. Preklady informácií, ktoré zásadné na účely uplatnenia práv obetí v trestnom konaní bezplatné, a to v jazyku, ktorému rozumejú, a v rozsahu, v akom tieto informácie pre obete dostupné.
K bodu 2
Návrhom sa realizuje transpozícia smernice 2012/29/EÚ pozri tabuľku zhody. Upravuje sa právo poškodeného na informáciu o stave trestného konania. Informáciu poskytne na žiadosť poškodeného orgán, ktorý vo veci koná. Na tento účel je potrebné poškodenému poskytnúť kontaktné údaje, na orgán, ktorý konanie vedie. Súčasne sa upravuje, že informácia o stave trestného konania sa neposkytne, ak by jej poskytnutie mohlo ohroziť účel trestného konania.
K bodu 3
V súvislosti s právom poškodeného žiadať o informáciu o skutočnostiach podľa § 46 ods. 8 (o prepustení z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody, resp. o úteku obvineného alebo odsúdeného) sa dopĺňa, že takáto informácia sa neposkytne, ak by jej poskytnutím mohlo ohroziť život alebo zdravie obvineného alebo odsúdeného. Uvedená situácia môže nastať v prípade, ak existujú dôvody domnievať sa, že poškodený plánuje alebo hrozí odplatou pre páchateľa za spáchaný trestný čin. Súčasne sa v súlade so smernicou 2012/29/EÚ dopĺňa možnosť poškodeného kedykoľvek zmeniť svoje rozhodnutie , aby bol informovaný o týchto skutočnostiach, pričom na túto zmenu sa v ďalšom konaní prihliadnuť.
K bodu 4
Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice 2012/29/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky pozri tabuľku zhody. Návrhom sa priznáva právo poškodeného na sprievod dôverníka na úkony trestného konania.
V odsekoch 2 4 sa upravujú súvisiace otázky realizácie tohto práva poškodeného v trestnom konaní. Uvedená úprava sleduje záujem na neprehlbovaní negatívnych následkov trestného činu a vedenia trestného konania na poškodenom, vrátane sekundárnej viktimizácie poškodeného. Úlohou dôverníka je poskytnúť poškodenému počas úkonov trestného konania potrebnú pomoc, a to najmä psychickú. S ohľadom na charakter trestného konania sa v súvislosti s účasťou dôverníka na úkonoch trestného konania navrhuje, aby bol dôverník povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa ako dôverník dozvedel.
K bodu 5
16
Návrhom sa realizuje transpozícia smernice 2012/29/EÚ pozri tabuľku zhody. Dopĺňa sa povinnosť na primerané vysvetlenie práv poškodeného s ohľadom na jeho osobné vlastnosti. Cieľom je poučiť poškodeného o jeho právach takým spôsobom, aby bol poškodený spôsobilý takému poučeniu porozumieť.
K bodu 6
Návrhom sa realizuje transpozícia smernice 2012/29/EÚ pozri tabuľku zhody. Účelom smernice v tejto časti je zabezpečiť poškodenému aj ďalšie informácie (mimo rozsahu svojich procesných práv v trestnom konaní), ktoré preňho nevyhnutné v dôsledku spáchania trestného činu. Tieto informácie sa poškodenému poskytujú v závislosti od osobitných potrieb a osobných pomerov poškodeného a od druhu alebo povahy trestného činu; z povahy veci je zrejme, že rozsah poskytnutých informácií určí orgán činný v trestnom konaní v závislosti od okolnosti danej veci a osoby poškodeného. Ide o taxatívny výpočet.
Všeobecne k problematike nálezu PL. ÚS 10/2014 v trestnom konaní
V nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 10/2014 sa navrhuje vykonanie zmeny § 116 Trestného poriadku, a to s cieľom zosúladenie platnej právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných slobôd EÚ v intenciách cit. nálezu ústavného súdu.
Na tento účel sa navrhuje komplexné prepracovanie § 116. Nakoľko ústavný súd vo svojom náleze konštatuje, že zásah do ústavou garantovaného práva na ochranu súkromia podľa § 116 Tr. por. je porovnateľný svojou intenzitou so zásahom podľa § 115 a s prihliadnutím na skutočnosť, že ústavný súd vyčíta platnej právnej úprave § 116 nedostatky, ktoré možno bez ďalších pochybností vztiahnuť aj na § 115, navrhuje sa vykonanie aj nevyhnutných zmien v platnej úprave § 115. Tomu zodpovedá aj odôvodnenie jednotlivých zmien, kde sa odôvodnenie sústreďuje primárne k § 116.
Podstatu zmien možno zhrnúť nasledovne:
- zúženie rozsahu využitia postupu podľa § 116
- doplnenie § 116 ods. 1 o materiálny korektív nevyhnutnosti zásahu do súkromia
- precizovanie postupu vydávania a doručovania príkazu podľa § 116 ods. 2
- dopĺňa sa právna úprava informovania o zničení údajov podľa § 116 ods. 3 a 4 s výnimkami podľa odseku 5
- doplnenie opravného prostriedku na účely preskúmania zákonnosti zásahu v prípade zničenia údajov (§ 116 ods. 4 v spojitosti s novými § 362f a 362g).
Prístup k údajom o telekomunikačnej prevádzke bude potrebné vnímať v dvojakom režime:
1.v režime oznamovania údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke v rozsahu v akom tieto údaje k dispozícii (niet plošnej povinnosti ich uchovávať na tento účel) – v tomto prípade ide o deje minulé,
2.v režime získavania a oznamovania údajov o budúcej telekomunikačnej prevádzke počas súdom určenej doby – v tomto prípade ide o deje budúce (data freezing).
Návrh zmeny Trestného poriadku v časti § 116 je potrebné vnímať súčasne v kontexte zmeny zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách; k tomu pozri čl. V a jeho odôvodnenie.
17
K bodu 7
Vyjadruje sa materiálny korektív nevyhnutnosti použitia postupu podľa § 115. Ide o novú podmienku vydania príkazu podľa § 115, ktorú bude skúmať súd, resp. ktorej splnenie bude odôvodňovať vo svojom návrhu prokurátor.
Pozn. ústavný súd konštatuje vo svojom náleze, že v prípade § 116 je absencia tohto materiálneho korektívu problematická z hľadiska proporcionality zásahu do práva na súkromie, ktorý § 116 umožňuje. Nakoľko postup podľa § 115 predstavuje väčší zásah do práva na súkromie ako postup § 116, je logické, aby sa právna úprava zavádzaná do § 116 premietla aj v § 115 (argumentum a minori ad maius).
K bodu 8
Navrhované znenie § 115 ods. 8 je doterajšou úpravou (prvá a druhá veta). Doterajšie ustanovenie sa však rozdeľuje z dôvodu prehľadnosti do viacerých odsekov, t.j. vyníma sa na samostatnú úpravu informačná povinnosť. Predmetom úpravy bude po novom v § 115 ods. 8 vyjadrenie podmienok zničenia údajov a subjektu zodpovedného za ich zničenie vrátane vyhotovovania zápisnice.
K bodu 9
V kontexte nálezu ústavného súdu sa nanovo koncipuje informačná povinnosť. Právna úprava sa teda prispôsobuje novému zneniu § 116, a tým pádom aj záverom vyplývajúcim z nálezu ústavného súdu.
K tomu pozri odôvodnenie k bodu 11 (§ 116).
K bodu 10
Vzhľadom na zmeny v štruktúre § 115 sa navrhuje upraviť vnútorný odkaz; ide teda o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 11
K odseku 1
V odseku 1 navrhovaného ustanovenia sa nanovo v zužujúcom význame koncipuje okruh trestných činov, v konaní o ktorých možno vydať príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke.
V prvom prípade pôjde o úmyselné trestné činy, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky.
Ďalej pôjde o trestné činy, ktoré nespadajú do predchádzajúcej kategórie (úmyselné trestné činy s hornou hranicou najmenej tri roky), pre ktoré je charakteristické to, že vo svojej podstate páchané, alebo môžu byť páchané, práve prostredníctvom telekomunikačnej prevádzky alebo v rámci elektronickej komunikačnej siete. Ide o tieto vybrané trestné činy: trestný čin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, podvodu podľa § 220, nebezpečného
18
vyhrážania podľa § 360, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, šírenia poplašnej správy podľa § 361, podnecovania podľa § 337, schvaľovania trestného činu podľa § 338.
Ďalšiu skupinu tvoria trestné činy (bez pohľadu na formu zavinenia), ktorými bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť ako následok spáchaného trestného činu, keďže je nepochybné, že trestné činy proti životu a zdraviu smerujú proti tým najdôležitejším hodnotám každého jednotlivca.
Poslednú skupinu tvoria tie úmyselné trestné činy, o ktorých na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.
Súčasne sa v poslednej vete odseku 1 vyjadruje materiálny korektív nevyhnutnosti použitia postupu podľa § 116. Ide o novú podmienku vydania príkazu podľa § 116, ktorú bude skúmať súd, resp. ktorej splnenie bude odôvodňovať vo svojom návrhu prokurátor.
K odseku 2
Odsek 2 je v značnej časti prevzatý z doterajšieho znenia právnej úpravy, pričom sa exaktne vyslovuje požiadavka na odôvodňovanie príkazu, nakoľko perspektívne môže byť predmetom prieskumu najvyšším súdom. V prípade absencie odôvodnenie je zrejmé, že pri postupe podľa navrhovaných § 362f a 362g by pri preskúmavaní zákonnosti takýto príkaz neobstál.
Súčasne sa v prípade data freezing ustanovuje doba, po ktorú môže trvať získavanie a oznamovanie týchto údajov, a to v trvaní šiestich mesiacov s možnosťou opakovaného predlžovania o ďalšie dva mesiace (ide o totožnú úpravu aká sa používa v prípade postupu podľa § 115 Trestného poriadku). Na rozlíšenie situácie, či ide o získavanie a oznamovanie údajov v režime data freezing alebo v režime oznamovanie údajov o dejoch minulých sa používa pojem „údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke“.
K odseku 3
V odseku 3 sa upravujú podmienky (analogicky podľa platného znenia § 115) zničenia získaných údajov, a to prípade, ak zistené údaje nie významné pre trestné konanie. Z hľadiska určenia subjektov zodpovedných za zničenie „nepotrebných“ údajov sa vychádza zo zásady, že tak spraví ten orgán, ktorého rozhodnutím sa konkrétna trestná vec skončila policajt, prokurátor alebo predseda senátu, pričom policajt bude potrebovať na tento úkon súhlas prokurátora. Tu je rozdiel s právnou úpravou zničenie údajov získaných postupom podľa § 115, kde nositeľom povinnosti zničiť údaje je policajt, resp. príslušný útvar Policajného zboru. To je dané povahou údajov získaných podľa § 115 a podľa § 116, resp. ich formy (záznam a jeho prepis podľa § 115, výpis z databázy telekomunikačných operátorov podľa § 116).
Pozn. k doterajšiemu § 116 ods. 3 toto ustanovenie vecne nepatrí do Trestného poriadku, ale do zákona o elektronických komunikáciách, kde by malo byť koncipované ako povinnosť „prelomiť“ telekomunikačné tajomstvo v zákonom ustanovených prípadoch (obdobne ako je to v prípade bankového tajomstva, resp. zákonom uznanej mlčanlivosti).
K odseku 4
19
V odseku 4 sa upravuje informačná povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu vo vzťahu k informovaniu o tom, že došlo k zničeniu záznamu (k podmienkam zničenia záznamu pozri odsek 3). Nositeľom tejto povinnosti bude v zásade ten orgán, ktorý právoplatne skončil vec; s výnimkou v prípade konania pred súdom, kde nositeľom tejto povinnosti je predseda senátu príslušného súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni (ide o typ úkonu, ktorý v rámci inštančného postup bežne vykonáva súd prvého stupňa). S prihliadnutím na požiadavky na kvalitu právnej úpravy vyplývajúce z nálezu ústavného súdu, sa navrhuje presne špecifikovať obsahové náležitosti písomnej informácie, vrátane poučenia o možnosti podať návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. V poslednej vete sa upravuje lehota na vykonanie informovania dotknutej osoby.
K odseku 5
V odseku 5 sa upravuje výnimka z povinnosti poskytnúť informáciu o zničení údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ktorej existenciu pripúšťa vo svojom náleze aj ústavný súd. V tejto súvislosti treba uviesť, že ide o prevzatie právnej úpravy z platného znenia § 115 ods. 8.
K odseku 6
Ustanovenie odseku 6 je doterajším § 116 ods. 4, avšak odlišným z toho pohľadu, že doterajšie „primerané“ použitie predchádzajúcich odsekov aj na obsahové údaje alebo prevádzkové údaje prenášané prostredníctvom počítačového systému sa nahrádza „rovnakým“ použitím predchádzajúcich ustanovení (po novom odsekov 1 5). Niet dôvodu vôbec uvažovať o primeranosti použitia ustanovení. Posilňujú sa tak zákonné garancie obmedzovania zásahu do práva na súkromie.
K bodu 12
Dopĺňa sa odkaz na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby do ustanovenia § 125 ods. 4 (konfrontácia). Účelom zmeny je využitie konfrontácie v prípade aj označeného trestného činu u svedkov mladších ako 18 rokov len vo výnimočných prípadoch, resp. vôbec ak ide o svedka mladšieho ako 15 rokov. Uvedené prispeje k minimalizácii možnosti sekundárnej viktimizácie u svedkov poškodených trestných činom týrania blízkej a zverenej osoby.
K bodu 13
Návrh zmeny § 135 vyplynul z poznatkov aplikačnej praxe. V praxi dochádza k častým interpretačným nezrovnalostiam, nakoľko zo súčasného znenia § 135 jasne nevyplýva, že je potrebné, aby pri výsluchu v prípadoch podľa § 135 bol prítomný súčasne psychológ alebo znalec a tiež zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (sociálny pracovník) a to aj vtedy, ak nie je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v postavení opatrovníka podľa § 48 ods. 2. Obligatórna prítomnosť zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je potrebná z dôvodu ochrany záujmov samotného dieťaťa ako vypočúvanej osoby a tiež v záujme zabezpečenia kontinuity informácií, tak pre vyšetrovanie ako aj pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zároveň je potrebné (pri zachovaní možnosti prizvať zákonného zástupcu) vytvoriť
20
podmienky na možnosť prizvania pedagóga, ktorý môže napomôcť k správnemu vykonaniu výsluchu a uľahčeniu náročnej situácie pre dieťa.
K bodu 14
Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice 2012/29/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky pozri tabuľku zhody. Požiadavka smernice, aby poškodený ktorého vek nie je známy a u ktorého existuje dôvod domnievať sa, že je dieťaťom, bol považovaný za dieťa, kým sa nepreukáže opak sa navrhuje premietnuť do ustanovenia § 135, ktorým sa upravujú osobitné postupy výsluchu svedka, ktorý je dieťaťom. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na výsluch svedka, ktorý je poškodeným.
K bodu 15
Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice 2012/29/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky pozri tabuľku zhody, v požiadavke, aby sa obetiam vydalo písomné potvrdenie akéhokoľvek formálneho trestného oznámenia, ktoré podajú príslušnému orgánu v členskom štáte, pričom takéto potvrdenie obsahuje základné skutkové okolnosti príslušného trestného činu. Potvrdenia o prijatom trestnom oznámení poškodeného vystaví prokurátor alebo policajt, ktorý prijal trestné oznámenie. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, poskytne prokurátor alebo policajt na jeho žiadosť odpis zápisnice o oznámení. Táto úprava sa použije len vo vzťahu k trestnému oznámeniu podanému samotným poškodeným.
K bodu 16
Návrhom sa upravuje rozsah oboznamovania u zvukových, obrazových alebo obrazovo-zvukových záznamov. Návrh vyplynul z medzirezortného pripomienkového konania s odvolaním na aplikačnú prax.
K bodu 17
V intenciách nálezu ústavného súdu sa navrhuje zaviesť mechanizmus preskúmania zákonnosti príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky 115) a príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke 116). Ide o nový právny inštitút, ktorého zavedenie vyplýva z nálezu ústavného súdu.
Ako najvhodnejší koncept sa javí zavedenie návrhu na preskúmanie zákonnosti súdom, pričom túto právomoc sa navrhuje zveriť najvyššiemu súdu.
Navrhované § 362f a 362g predstavujú úpravu procesného postupu najvyššieho súdu.
Osobou oprávnenou podať návrh je ten, komu bola doručená informácia podľa navrhovaného § 115 ods. 9, resp. § 116 ods. 4.
Najvyšší súd bude rozhodovať, aj s prihliadnutím na citlivosť veci, na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím si vyžiada stanovisko sudcu, ktorý daný príkaz vydal alebo potvrdil a v prípade príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke aj podniku poskytujúceho verejné siete alebo služby, ktorý daný príkaz vykonal. Vo veci samej rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok (ústavná sťažnosť pochopiteľne dotknutá nie je). Predmetom prieskumu je jednak zákonnosť príkazu ako aj
21
zákonnosť jeho vykonania. Vo výroku sa konštatuje, či bol alebo nebol porušený zákon. V prípade nezákonnosti príkazu alebo jeho vykonania platia rovnaké konzekvencie ako v prípade akékoľvek iného nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu v trestnom konaní.
K bodu 18
Navrhuje sa vypustenie povinnosti predchádzajúceho vypočutia obvineného pri zaistení výkonu trestu prepadnutia majetku. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že uvedená podmienka výrazným spôsobom obmedzuje a znemožňuje orgánom činným v trestnom konaní včas a účinne zaistiť výnosy z trestnej činnosti.
K bodu 19
V súlade s odporúčaniami MONEYVAL sa navrhuje doplniť právnu úpravu zaistenia majetku na účely výkonu trestu prepadnutia veci tak, aby bola zabezpečená ochrana majetkových práv dotknutých osôb, a to prostredníctvom inštitútu žiadosti o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia majetku. V tomto prípade sa vychádza z obdobnej úpravy, ktorá je obsiahnutá v § 95 ods. 8. Ustanovenie § 95 ods. 8 sa síce použiť primerane aj v prípade zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku, ale použitie § 95 ods. 8 prichádza do úvahy len v prípade, ak predmetom zaistenia peňažné prostriedky. Nakoľko pojem „majetok“ zahŕňa aj iné veci ako peňažné prostriedky, aplikácia oprávnenia podľa § 95 ods. 8 neprichádza do úvahy v prípadoch, ak predmetom zaistenia iné veci ako peňažné prostriedky a už vôbec ho nemožno odvodzovať z primeraného použitia § 95 ako celku. Navrhuje sa preto upraviť toto oprávnenie generálne pre akúkoľvek časť majetku, ktorý je predmetom zaistenia.
K bodu 20
V nadväznosti na obsahové zmeny v pojmovom vymedzení veci na účely Trestného zákona vrátane vymedzenie tohto pojmu v súvislosti s trestom prepadnutia veci je potrebné upraviť platné znenie § 428 ods. 2 tak, aby reflektovalo možnosti zaistenia veci v prípravnom konaní na účely zabezpečenia výkonu trestu prepadnutia veci, ktorého uloženie hrozí. Na tento účel sa navrhuje použiť nie len doterajší § 50 ods. 2, ale aj ustanovenia o úschove vydaných, odňatých a prevzatých vecí 94), zaistenia peňažných prostriedkov 95) a zaistenia zaknihovaných cenných papierov 96). Rovnako ako v prípade zaistenia majetku na účely výkonu trestu prepadnutia majetku sa navrhuje aj v prípade zaistenia veci umožniť využiť možnosť žiadať zrušenie zaistenia veci alebo jeho obmedzenie.
K bodu 21
Doterajšia právna úprava výkonu zhabania veci neumožňuje zaistenie veci na účely zabezpečenia výkonu zhabania veci. Čiže primárnym zámerom je umožniť zaistenie veci na účely výkonu tohto ochranného opatrenia s cieľom zamedziť situáciám, kedy sa počas trestného konania vykonávajú úkony smerujúce napr. k zmene vlastníka veci, ktorá pochádza z trestnej činnosti, alebo vecí, ktoré boli získané za veci pochádzajúce z trestnej činnosti a pod. Pri zaistení výkonu zhabania veci sa bude postupovať podľa rovnakých pravidiel ako v prípade zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku a trestu prepadnutia veci, t.j. použije sa tá istá infraštruktúra Trestného poriadku.
K bodu 22
22
S odvolaním na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie výnimky pri posudzovaní podmienky uznania cudzieho rozhodnutia založenej na obojstrannej trestnosti.
K bodu 23
Dopĺňa sa transpozičná príloha zákona v súvislosti s vykonaním transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ do Trestného poriadku.
K čl. IV
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov)
K bodom 1 a 2
Navrhovaná zmena vyplynula z doplnenia nového odseku 2 v skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona (pozri čl. II bod 12), ktorým sa zavádza tzv. priestupková recidíva. Jej podstata spočíva v odlíšení páchania priestupku proti blízkej osobe a zverenej osobe od iných skutkových podstát v rámci priestupku proti spoločenskému spolunažívaniu.
K čl. V
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Predĺženie vykázania zo spoločného obydlia zo 48 hodín na 10 dní sa navrhuje v nadväznosti na Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 2019 (uznesenie vlády SR č. 730 z 18. decembra 2013), v ktorom sa v bode 7 ukladá Ministerstvu vnútra SR úloha novelizovať § 27a zákona o Policajnom zbore a predĺžiť súčasnú 48-hodinovú lehotu na vykázanie násilnej osoby zo spoločného obydlia na dlhšiu adekvátnu lehotu s termínom plnenia 31. december 2015. Vzhľadom na to, že Ministerstvo vnútra SR neplánuje predložiť do legislatívneho procesu samostatnú novelu zákona o Policajnom zbore, navrhujeme túto úlohu splniť doplnením predmetnej novely zákona o Policajnom zbore, ktorá je súčasťou predkladaného materiálu.
Inštitút vykázania zo spoločného obydlia je opatrením preventívneho charakteru, ktorého účelom je poskytnúť ohrozenej osobe bezprostrednú ochranu jej života a zdravia, a to v počiatočných štádiách násilia, s čím súvisí aj zníženie nebezpečenstva dokonania skutku, prípadne zabránenie v pokračovaní násilného chovania páchateľa. Vykázanie zo spoločného obydlia zaistiť ochranu obete pred ďalším násilím a posilniť pozíciu obete domáceho násilia, ktorá nie je schopná sama riešiť situáciu. Z hľadiska poskytnutia účinnej ochrany ohrozenej osobe zohráva preto dôležitý význam časový faktor, t. j. vytvorenie dostatočného časového priestoru na zorientovanie sa v situácii bez nátlaku násilníka a na vyhľadanie odbornej pomoci. U obetí domáceho násilia býva často prítomná nielen fyzická, ale najmä psychická trauma, ktorá vedie k strate schopnosti okamžite a účinne riešiť danú situáciu. Obete domáceho násilia pod vplyvom násilníka často sociálne izolované, ekonomicky oslabené, strácajú schopnosť uplatniť sa na trhu práce a potrebujú čas na to, aby mohli urobiť nevyhnutné kroky smerujúce k riešeniu ich situácie. Vyžadujú preto špecifický prístup a
23
pomoc odborníkov, pričom nezastupiteľnú úlohu tu zohrávajú organizácie, ktoré poskytujú pre osoby ohrozené domácim násilím a ich deti špecializované sociálne, právne a psychologické poradenstvo a ďalšie služby.
V Slovenskej republike aj napriek rozbiehajúcim sa národným projektom je naďalej nedostatok takýchto špecializovaných organizácií a problémovou sa javí byť aj ich regionálna nedostupnosť, najmä v odľahlých oblastiach. Existujúce poradenské centrá a bezpečné ženské domovy majú často naplnené kapacity do tej miery, že ohrozená osoba nemá prístup k okamžitej špecializovanej pomoci. Potrebu predĺženia lehoty vykázania zo spoločného obydlia indikuje aj samotný nízky počet podaných návrhov na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý predstavuje v priemere približne 17 % z celkového počtu vykázaní ročne. Na základe nízkeho počtu podaných návrhov na vydanie predbežného opatrenia možno predpokladať, že väčšina vykázaných osôb sa po uplynutí 48-hodinovej lehoty vráti do spoločnej domácnosti, čím sa zvyšuje riziko eskalácie násilia.
Z týchto dôvodov sa javí súčasná 48-hodinová lehota vykázania zo spoločného obydlia ako nedostatočná. Pri porovnaní s obdobnými inštitútmi v iných krajinách Európskej únie, možno považovať 10 dňovú lehotu za primeranú vo vzťahu k účelu tohto inštitútu (v Českej republike platí vykázanie 10 dní, v Rakúsku a Nemecku 14 dní).
K bodu 2
S cieľom posilniť ochranu obetí domáceho násilia sa navrhuje, aby zákonným dôsledkom vykázania z obydlia bola súčasne povinnosť nepribližovať sa k ohrozenej osobe. O tejto povinnosti sa nebude osobitne rozhodovať, nakoľko vypláva zo zákona.
K bodu 3
Predkladaný návrh určuje lehotu plynutia vykázania podľa dní (nie podľa hodín ako v súčasnosti). Počas 10 dní od vykázania násilníka zo spoločného obydlia sa zabezpečí plynulá ochrana ohrozených osôb, s následnou možnosťou predĺženie tejto lehoty, ak ohrozená osoba využije počas tejto lehoty svoje právo na súdnu ochranu vo forme návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku. Doručením takéhoto návrhu počas trvania vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.
Právna úprava tzv. spočívania plynutia lehoty vykázania zo spoločného obydlia počas dní pracovného voľna a pracovného pokoja, tým preto stráca opodstatnenie.
K bodu 4
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodmi 1 až 3.
K bodu 5
Keďže poskytovanie údajov z informačného systému elektronickej komunikačnej siete a elektronickej komunikačnej služby je upravené v zákone o elektronických komunikáciách, v
24
§ 76a ods. 2 zákona o Policajnom zbore sa navrhuje v tejto súvislosti iba odkaz na tento zákon.
K bodu 6
V nadväznosti na navrhovanú úpravu v § 63 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách sa vymedzuje rozsah úloh, v rámci ktorých bude podnik na základe súhlasu súdu povinný Policajnému zboru poskytnúť prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán. Rozsah týchto úloh vychádza z úloh odôvodňujúcich použitie informačno-technických prostriedkov, pričom zohľadňuje aj navrhovanú úpravu v § 116 Trestného poriadku.
K čl. VI
(návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Obsah predmetného ustanovenia Colného zákona (zákonná povinnosť podnikateľa oznámiť na žiadosť dotknutého štátneho orgánu údaje, ktoré predmetom telekomunikačného tajomstva v rozsahu osobných údajov v prevádzke komunikačnej siete) sa navrhuje presunúť do zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve 58 odsek 2), čím sa zabezpečí koherencia a lepšia systematika právnych noriem upravujúcich oprávnenia orgánov štátnej správy v colníctve pri poskytovaní údajov z informačného systému elektronickej komunikačnej siete a elektronickej komunikačnej služby.
K čl. VII
(návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
V nadväznosti na navrhovanú úpravu v čl. X k § 63 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách je potrebné detailne špecifikovať rozsah úloh, v rámci ktorých bude podnikateľ na základe súhlasu súdu povinný uvedeným orgánom štátnej správy v colníctve poskytnúť prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán. Rozsah týchto úloh vychádza z úloh odôvodňujúcich použitie informačno-technických prostriedkov, pričom zohľadňuje aj navrhovanú úpravu v čl. III k § 116 Trestného poriadku. Zmena vychádza z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 10/2014.
K čl. VIII
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Návrhmi zmien v Trestnom zákone (pozri čl. II) a Trestnom poriadku (pozri čl. III) sa eliminujú nedostatky v trestnoprávnej oblasti, identifikované v rámci hodnotiacej návštevy Výboru expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu MONEYVAL, a zároveň sa nimi plnení úloha 1.13 Národného akčného plánu boja proti terorizmu na roky 2015 až 2018.
Navrhovaná novela zákona č. 297/2008 Z. z. bezprostredný súvis s označenými článkami návrhu zákona (najmä s čl. II bodom 19). Návrhom v čl. II bode 19 sa dopĺňa skutkovú podstatu trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme tak, aby
25
bolo možné postihovať financovanie a podporovanie páchateľov trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme, tzv. financovanie bežných životných potrieb páchateľov trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme. V nadväznosti na uvedené je nevyhnutné novelizovať zákon č. 297/2008 Z. z., nakoľko plnenie ohlasovacej povinnosti povinnými osobami je potrebné rozšíriť o ukazovatele, na základe ktorých bude možné identifikovať aktivity smerujúce k financovaniu bežných životných potrieb, s následným vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti subjektov tak, ako to predpokladá navrhovaná skutková podstata.
K bodu 1
Navrhovaná zmena bezprostredne reaguje na navrhované kriminalizovanie zhromažďovania alebo poskytovania finančných alebo iných prostriedkov páchateľovi trestného činu podľa § 419 ods. 1 Trestného zákona na iný účel ako je uvedený v § 419 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (čl. II bod 10 návrhu zákona) tým, že rozširuje pojem financovanie terorizmu s následným vplyvom na plnenie ohlasovacej povinnosti povinných osôb ako aj činnosť finančnej spravodajskej jednotky. Ide najmä o analýzu a vyhodnocovanie hlásení o neobvyklých obchodných operáciách, ich odstupovanie príslušným útvarom Policajného zboru, vykonávanie preventívnych a školiacich aktivít. Predmetnou zmenou Slovenská republika zároveň dosiahne technický súlad s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny FATF. Rovnako budú odstránené nedostatky identifikované Výborom expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu MONEYVAL počas ich 4. hodnotiacej návštevy.
K bodu 2
Navrhovaná zmena dopĺňa demonštratívny výpočet neobvyklých obchodných operácií, ktoré povinným osobám umožnia vyhodnocovať a sledovať transakcie súvisiace s podozrením na financovanie terorizmu vo všetkých jeho formách. Návrh zároveň reaguje na odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF) a závery vyplývajúce zo 4. hodnotiacej návštevy Výboru expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu MONEYVAL. Vo vzťahu k platnej právnej úprave bol v rámci tohto hodnotenia identifikovaný nedostatok, spočívajúci v nedostatočnom výpočte ukazovateľov pre rozpoznávanie neobvyklých obchodných operácií majúcich spätosť s financovaním terorizmu.
K bodu 3
Navrhovaná zmena reaguje na zmenu definície financovania terorizmu v § 3 (bod. 1) jej rozšírením o financovanie každodenných potrieb osoby, u ktorej je možné predpokladať, že v úmysle spáchať alebo spáchala trestný čin terorizmu alebo niektorých foriem účasti na terorizme.
K bodu 4
Návrhom sa vytvorí právny základ pre zhromažďovanie súhrnných štatistických údajov, týkajúcich sa financovania terorizmu a realizuje sa technický súlad s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (FATF) a so závermi vyplývajúcimi zo 4. hodnotiacej návštevy Výboru expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – MONEYVAL.
26
K čl. IX
(návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov).
V súvislosti s návrhom čl. I zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona vymedzujú látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa vzhľadom na dôležitosť a význam boja proti nelegálnemu dovozu, vývozu a tranzitu uvedených látok (ohrozujúcich zdravie obyvateľstva) sa navrhuje legislatívne upraviť aj zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, a to rozšírením kompetencie Kriminálneho úradu finančnej správy aj v tejto oblasti.
K čl. X
(návrh zákona, ktorým sa mení a zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov)
Všeobecne k problematike nálezu PL. ÚS 10/2014 a zákona o elektronických komunikáciách
Podstata rozhodnutí medzinárodných súdov, ako aj nálezu ústavného súdu vo veciach data retention spochybňuje legitímnosť plošného uchovávania dát o telekomunikačnej prevádzke, hoci aj na legitímne účely, ktorými odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti či ochrana bezpečnostných záujmov štátu alebo ústavného zriadenia Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona preto upúšťa od plošného uchovávania týchto údajov na účely podľa ustanovení, ktoré boli vyhlásené za protiústavné. Tým však nie je dotknuté uchovávanie týchto údajov na iné účely, ktoré v súčasnosti predpokladá novelizovaný zákon, napríklad na účely fakturácie, prípadne uplatňovania majetkových práv vznikajúcich s poskytovaním telekomunikačných služieb (štandardné spotrebiteľské spory). Rovnako návrh zákona neupúšťa od možnosti poskytovať údaje o telekomunikačnej prevádzke na účely trestného konania alebo na účely plnenia úloh iných orgánov štátu (spravidla bezpečnostných zborov), avšak táto právna úprava doznáva systémových zmien v záujme naplniť požiadavky vyplývajúce z nálezu PL. ÚS 10/2014.
Z hľadiska prístupu orgánov činných v trestnom konaní a iných orgánov štátu (k pojmu iný orgán štátu pozri § 55 ods. 6 zákona) k údajom o telekomunikačnej prevádzke sa bude tento prístup vykonávať, rovnako ako v trestnom konaní, v dvojakom režime:
1.v režime oznamovania údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke v rozsahu v akom tieto údaje k dispozícii (niet plošnej povinnosti ich uchovávať na tento účel) – v tomto prípade ide o deje minulé,
2.v režime získavania a oznamovania údajov o budúcej telekomunikačnej prevádzke v tomto prípade ide o deje budúce (data freezing).
V jednom aj v druhom prípade bude platiť, že prístup k týmto údajom zo strany oprávnených štátnych orgánov bude vždy podmienený súhlasom alebo príkazom súdu a vždy sa bude týkať konkrétneho prípadu. Príkazu je inštitút trestného procesu, súhlas sa vydáva v prípade prístupu k týmto údajom mimo trestného konania. Z hľadiska formálno-právneho ide o zákonom uznanú výnimku z povinnosti zachovávať a chrániť určité tajomstvo, v tomto prípade telekomunikačné tajomstvo. V podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
27
je bežný koncept, podľa ktorého zákon uzná určité údaje za hodné ochrany, a podriadi ich režimu buď ochrany špecifického typu tajomstva (obchodné tajomstvo, daňové tajomstvo, bankové tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo), režimu mlčanlivosti (napr. štátni zamestnanci, sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a zborov) alebo inej osobitnej forme ochrany (osobné údaje, utajované skutočnosti). Vo všetkých vymenovaných prípadoch neplatí táto ochrana v absolútnom význame. Práve odhaľovanie a stíhanie trestnej činnosti a ochrana ústavného zriadenia a bezpečnosti štátu legitímne dôvody (potvrdzujú to v podstate všetky súdne rozhodnutia k danej problematike) pre „prelomenie“ zákonnej ochrany špecifických kategórií údajov, a to vrátane telekomunikačného tajomstva.
Z hľadiska procesného sa bude aplikovať právna úprava § 116 Trestného poriadku v prípade poskytovania údajov o telekomunikačnej prevádzke v trestnom konaní (úprava príkazu súdu). V prípade poskytovania údajov na účely pátrania po nezvestných osobách sa použije osobitný postup podľa § 76 ods. 4 zákona o Policajnom zbore (úprav súhlasu blízkych osôb nezvestnej osoby). V ostatných prípadoch sa použije procesných postup navrhovaný v § 63 zákona o elektronických komunikáciách (úprava súhlasu súdu).
Vo vzťahu k ochrane údajov vznikajúcich a uchovávaných v rámci telekomunikačnej prevádzky platí, že okrem režimu podľa samotného zákona o elektronických komunikáciách sa na strane podniku bez ďalšieho aplikuje zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Na strane orgánov, ktoré tieto údaje získavajú od podnikov v rámci svojej činnosti platí taktiež zákon o ochrane osobných údajov, a rovnako aj osobitné ustanovenia o ochrane osobných a iných údajov (k tomu pozri napr. § 69 69g zákona o Policajnom zbore, § 79 82h zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Osobitne je regulovaná výmena informácií vrátane osobných údajov na účely justičnej a policajnej spolupráce (rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach; transpozícia vykonaná zákonom č. 192/2011 Z. z.).
K bodu 1
Aj s prihliadnutím na nález PL. ÚS 10/2014 sa navrhuje prepracovať platné a účinné znenie zákona upravujúceho požiadavky na ochranu osobných údajov.
K bodom 2 a 3
Navrhované znenie § 58 ods. 5 6 reflektuje na právny názor ústavného súdu, ktorý v náleze konštatoval, že za primeranejší nástroj dosiahnutia sledovaných cieľov možno považovať napríklad tzv. data freezing, ktorý po splnení stanovených podmienok umožňuje sledovať a uchovávať potrebné a vybrané údaje iba u konkrétneho, vopred určeného účastníka komunikácie. Navrhovaným znením sa zúži doterajšia povinnosť podnikov uchovávať plošným spôsobom predmet telekomunikačného tajomstva týkajúcich sa vopred neurčitého okruhu osôb. Podniky tak budú uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán len vo vzťahu ku konkrétne identifikovanej osobe na základe ingerencie príslušného súdu podľa § 63 ods. 7 11 alebo na základe § 116 Trestného poriadku, čím sa zaručí zachovanie zákonnosti a proporcionality zásahu do práv dotknutej osoby.
K bodom 4 a 5
28
V navrhovanom znení § 63 ods. 6 13 sa ustanovuje účel použitia údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva a právny mechanizmus, ako aj podmienky ich získavania a nakladania s nimi. Podľa navrhovaného znenia je podnik povinný poskytnúť inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 údaje tvoriace predmet telekomunikačného tajomstva len na účely plnenia jeho úloh v rozsahu podľa osobitného predpisu a len na základe súhlasu príslušného súdu.
Navrhovaným znením odseku 7 je vyjadrený subsidiárny charakter sprístupnenia údajov tvoriacich obsah telekomunikačného tajomstva. Podľa tohto ustanovenia je možné súhlas udeliť, len ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené. Takýto postup korešponduje s názorom ústavného súdu uvedeným v jeho náleze.
V odseku 8 ustanovené obligatórne náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu. Z obsahu žiadosti o udelenie súhlasu musí jednoznačne vyplývať odôvodnenosť takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, ako aj jeho subsidiárny charakter. Ak žiadosť o udelenie súhlasu nemá zákonom požadované náležitosti, súd o nej nerozhodne a túto žiadosť vráti inému orgánu štátu (odsek 9). Ide o ustanovenie právneho režimu schvaľovacieho procesu zhodného s právnym režimom schvaľovania použitia informačno-technických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003 Z. z.
Formálne a obsahové náležitosti súhlasu ustanovuje navrhované znenie odseku 10, podľa ktorého musí byť súhlas udelený v písomnej forme a musí byť odôvodnený. Súčasne sa po vzore zákona č. 166/2003 Z. z. upravuje najdlhšia prípustná lehota, po ktorú môže dochádzať k uchovávaniu a poskytovaniu údajov o telekomunikačnej prevádzke s možnosťou jej predlžovania.
Vecná a miesta príslušnosť súdu na vydanie súhlasu je upravená v navrhovanom odseku 11 a je určená podľa § 4a zákona č. 166/2003 Z. z., teda rovnako ako príslušnosť súdu na použitie informačno-technických prostriedkov.
Odsek 12 výslovne upravuje spôsob manipulácie s údajmi tvoriacimi predmet telekomunikačného tajomstva, ak sa poskytnutím údajov podľa odseku 6 nezistili skutočnosti významné na účely plnenia úloh iného orgánu štátu. S cieľom ochrany práv dotknutých osôb je iný orgán štátu povinný tieto údaje bezodkladne zničiť a vyhotoviť o tom písomnú zápisnicu.
V súlade s požiadavkou ústavného súdu na posilnenie ochrany práv dotknutých osôb je zároveň v odseku 13 zakotvená externá kontrolná právomoc Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bude realizovaná prostredníctvom výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol poverený kontrolou zákonnosti použitia informačno-technických prostriedkov. Rozsah tejto kontrolnej právomoci sa navrhuje identický ako je tomu pri závažnejšom zásahu do práv osôb, t. j. pri použití informačno-technických prostriedkoch.
K bodom 6 až 8
Ide o legislatívno-technickú úpravu v dôsledku novelizačných bodov 1 až 4.
K bodu 9
29
Účelom navrhovaného prechodného ustanovenia je vytvoriť časový priestor pre podniky, aby sa mohli prispôsobiť novej právnej úprave.
K čl. XI
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016.
V Bratislave, 26. augusta 2015
Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky