Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním

Lanzarote 25. 10. 2007

Preambula

Členské štáty Rady Európy a ostatní signatári tohto dohovoru,

berúc do úvahy, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi jej členmi;

berúc do úvahy, že každé dieťa má právo na také ochranné opatrenia zo strany rodiny, spoločnosti a štátu, aké si vyžaduje jeho postavenie maloletého;

berúc na vedomie, že sexuálne vykorisťovanie detí, najmä detská pornografia a prostitúcia, ako aj všetky formy sexuálneho zneužívania detí vrátane činov spáchaných v cudzine, majú zničujúci vplyv na zdravie a psychosociálny vývin detí;

berúc na vedomie, že sexuálne vykorisťovanie a sexuálne zneužívanie detí nadobudlo znepokojujúce rozmery na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni, najmä pri zohľadnení zvýšeného používania informačných a komunikačných technológií (IKT) deťmi aj páchateľmi, a že predchádzanie takému sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí a boj proti nim vyžaduje medzinárodnú spoluprácu;

berúc do úvahy, že blaho a najlepšie záujmy detí sú základnými hodnotami, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty a musia sa presadzovať bez diskriminácie;

odvolávajúc sa na Akčný plán prijatý na treťom summite hláv štátov a vlád Rady Európy (Varšava 16. − 17. máj 2005), vyzývajúci na vypracovanie opatrení na zastavenie sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania detí;

odvolávajúc sa najmä na odporúčanie výboru ministrov č. R (91) 11 týkajúce sa sexuálneho vykorisťovania, pornografie a prostitúcie detí a mladistvých a obchodovania s nimi a odporúčanie Rec (2001) 16 o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a na Dohovor o počítačovej kriminalite (ETS č. 185), predovšetkým jeho článok 9, ako aj na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (

CETS č. 197

);

majúc na zreteli Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950, ETS č. 5), revidovanú Európsku sociálnu chartu (1996, ETS č. 163) a Európsky dohovor o výkone práv dieťaťa (1996, ETS č. 160);

majúc taktiež na zreteli Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, predovšetkým jeho článok 34, Opčný protokol o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii, Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ako aj dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce;

majúc na zreteli rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie o boji proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí a detskej pornografii (2004/68/SVV), rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie o postavení obetí v trestnom konaní (2001/220/SVV) a rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2002/629/SVV);

primerane zohľadňujúc ďalšie relevantné medzinárodné nástroje a programy, najmä Štokholmskú deklaráciu a akčný program prijatý na prvom Svetovom kongrese proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí (27. 31. august 1996), Jokohamský globálny záväzok prijatý na druhom Svetovom kongrese proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí (17. − 20. decembra 2001), Budapeštiansky záväzoka akčný plán prijatý na prípravnej konferencii na druhý Svetový kongres proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí (20. − 21. novembra 2001), rezolúciu Valného zhromaždenia OSN S-27/2 „Svet vhodný pre deti“ a trojročný program „Budovanie Európy pre deti a s deťmi“ prijatý po 3. summite a uvedený do praxe na konferencii v Monaku (4. 5. apríla 2006);

odhodlaní účinne prispieť k spoločnému cieľu ochrany detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním bez ohľadu na to, kto môže byť páchateľom, a k poskytovaniu pomoci obetiam;

berúc ohľad na potrebu prípravy uceleného medzinárodného nástroja zameraného na preventívne, ochranné a trestnoprávne aspekty boja proti všetkým formám sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania detí a zriadenia osobitného kontrolného mechanizmu,

sa dohodli takto:

Kapitola I – Účel, zásada nediskriminácie a definície

Článok 1 – Účel

1. Účelom tohto dohovoru je

a) predchádzať sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí a bojovať proti nemu;

b) chrániť práva detských obetí sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania;

c) podporovať vnútroštátnu a medzinárodnú spoluprácu proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí.

2. Na zabezpečenie účinného vykonávania ustanovení dohovoru zmluvnými stranami tento dohovor vytvára osobitný kontrolný mechanizmus.

Článok 2 − Zásada nediskriminácie

Vykonávanie ustanovení tohto dohovoru zmluvnými stranami, najmä využívanie opatrení na ochranu práv obetí, sa zaručuje bez diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, akým je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, vierovyznanie, politický alebo iný názor, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, narodenie, sexuálna orientácia, zdravotný stav, zdravotné postihnutie alebo iné postavenie.

Článok 3 − Definície

Na účely toho dohovoru

a) „dieťa“ označuje každú osobu mladšiu ako 18 rokov;

b) „sexuálne vykorisťovanie a sexuálne zneužívanie detí“ zahŕňa správanie uvedené v článkoch 18 až 23 tohto dohovoru;

c) „obeť“ označuje každé dieťa vystavené sexuálnemu vykorisťovaniu alebo sexuálnemu zneužívaniu.

Kapitola II – Preventívne opatrenia

Článok 4 – Zásady

Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na predchádzanie všetkým formám sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania detí a na ochranu detí.

Článok 5 – Nábor, vzdelávanie a zvyšovanie povedomia osôb pracujúcich s deťmi

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby podporila informovanosť o ochrane a právach detí medzi osobami, ktoré majú pravidelný kontakt s deťmi v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, sociálnej ochrany, justície a orgánov presadzovania práva, ako aj v oblastiach týkajúcich sa športu, kultúry a záujmových činností.

2. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že osoby uvedené v odseku 1 majú primerané vedomosti o sexuálnom vykorisťovaní a sexuálnom zneužívaní detí, o prostriedkoch ich odhaľovania a o možnosti uvedenej v článku 12 ods. 1.

3. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom, aby zabezpečila, že podmienky prístupu k profesiám, ktorých vykonávanie predpokladá pravidelný kontakt s deťmi, zaistia, že uchádzači o také profesie neboli odsúdení za trestný čin sexuálneho vykorisťovania alebo sexuálneho zneužívania detí.

Článok 6 – Vzdelávanie detí

Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že deťom budú počas vzdelávania na prvom a druhom stupni poskytnuté informácie o rizikách sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania, ako aj o prostriedkoch na ich ochranu prispôsobené ich vývinovému štádiu. Tieto informácie, poskytnuté v určitých prípadoch v spolupráci s rodičmi, sa poskytujú v rámci všeobecných informácií o sexualite a osobitná pozornosť sa venuje rizikovým situáciám, predovšetkým tým, ktoré zahŕňajú použitie nových informačných a komunikačných technológií.

Článok 7 – Preventívne intervenčné programy alebo opatrenia

Každá zmluvná strana zabezpečí, aby osoby, ktoré sa obávajú, že by mohli spáchať akýkoľvek trestný čin stanovený podľa tohto dohovoru, mohli mať prístup, ak je to vhodné, k účinným intervenčným programom alebo opatreniam zameraným na vyhodnotenie a predchádzanie rizika spáchania trestných činov.

Článok 8 – Opatrenia pre verejnosť

1. Každá zmluvná strana podporí alebo zorganizuje kampane na zvyšovanie povedomia určené pre verejnosť, poskytujúce informácie o jave sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania detí a o preventívnych opatreniach, ktoré možno prijať.

2. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabránila alebo zakázala šírenie materiálov propagujúcich trestné činy, stanovené v súlade s týmto dohovorom.

Článok 9 − Účasť detí, súkromného sektora, médií a občianskej spoločnosti

1. Každá zmluvná strana podporí účasť detí, podľa štádia ich vývinu, na rozvoji a uskutočňovaní štátnych politík, programov alebo iných iniciatív zaoberajúcich sa bojom proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí.

2. Každá zmluvná strana podporí súkromný sektor, najmä sektor informačných a komunikačných technológií, sektor turizmu a cestovného ruchu a bankový a finančný sektor, ako aj občiansku spoločnosť, aby sa zúčastňovali na vypracúvaní a uskutočňovaní politík predchádzania sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania detí a uplatňovali vnútorné normy prostredníctvom samoregulácie a spoločnej regulácie.

3. Každá zmluvná strana podporí médiá, aby poskytovali vhodné informácie, týkajúce sa všetkých aspektov sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania detí, s náležitým rešpektovaním nezávislosti médií a slobody tlače.

4. Každá zmluvná strana podporí financovanie vo vhodných prípadoch, vrátane tvorby fondov, projektov a programov vykonávaných občianskou spoločnosťou, zameriavajúcich sa na prevenciu a ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním.

Kapitola III – Špecializované a koordinačné orgány

Článok 10 – Vnútroštátne opatrenia koordinácie a spolupráce

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečila koordináciu na celoštátnej alebo miestnej úrovni medzi rôznymi inštitúciami zodpovednými za ochranu, prevenciu a boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí, predovšetkým v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, sociálnych služieb a orgánov presadzovania práva a justičných orgánov.

2. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby vytvorila alebo určila

a) príslušné nezávislé celoštátne alebo miestne inštitúcie na podporu a ochranu práv dieťaťa a vybavila ich osobitnými zdrojmi a zodpovednosťou;

b) mechanizmy na zber údajov alebo kontaktné body na celoštátnej alebo miestnej úrovni v spolupráci s občianskou spoločnosťou na účely pozorovania a hodnotenia javu sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania detí s náležitým ohľadom na požiadavky ochrany osobných údajov.

3. Každá zmluvná strana podporí spoluprácu medzi príslušnými štátnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom s cieľom lepšie predchádzať a bojovať proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí.

Kapitola IV – Ochranné opatrenia a pomoc obetiam

Článok 11 – Zásady

1. Každá zmluvná strana vytvorí účinné sociálne programy a zriadi multidisciplinárne štruktúry, aby zabezpečila potrebnú podporu obetiam, ich blízkym príbuzným a každej osobe zodpovednej za starostlivosť o ne.

2. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zaistila, že ak vek obete nemožno určiť a sú dôvody domnievať sa, že obeť je dieťa, priznajú sa jej počas overovania veku ochranné a podporné opatrenia poskytované deťom.

Článok 12 – Oznamovanie podozrenia o sexuálnom vykorisťovaní alebo sexuálnom zneužívaní

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že pravidlá dôvernosti informácií vyplývajúce z vnútroštátneho právneho poriadku na výkon určitých povolaní nevytvárajú pre odborníkov pracujúcich s deťmi prekážku možnosti oznámiť úradom zodpovedným za ochranu detí každú situáciu, v ktorej majú dostatočné dôvody domnievať sa, že dieťa je obeťou sexuálneho vykorisťovania alebo sexuálneho zneužívania.

2. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby povzbudila každú osobu, ktorá vie alebo má podozrenie, v dobrej viere o sexuálnom vykorisťovaní alebo sexuálnom zneužívaní detí, aby oznámila tieto skutočnosti príslušným úradom.

Článok 13 – Linky pomoci

Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby povzbudila a podporila zriadenie informačných služieb, akými sú, napríklad, telefónne alebo internetové linky pomoci na poskytovanie poradenstva volajúcim, a to aj dôverne alebo s náležitým ohľadom na ich anonymitu.

Článok 14 − Pomoc obetiam

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby pomohla obetiam, krátkodobo a dlhodobo, vo fyzickom aj psychosociálnom vyliečení, zotavení a uzdravení. Opatrenia prijaté podľa tohto odseku primerane zohľadnia názory, potreby a záujmy dieťaťa.

2. Každá zmluvná strana prijme, pod podmienkou stanovenou vnútroštátnym právnym poriadkom, opatrenia na spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, inými príslušnými organizáciami alebo inými prvkami občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú pomocou obetiam.

3. Ak sa rodičia alebo osoby, ktoré majú dieťa v osobnej starostlivosti, podieľali na jeho sexuálnom vykorisťovaní alebo sexuálnom zneužívaní, intervenčné postupy pri uplatňovaní článku 11 ods. 1 zahŕňajú

− možnosť premiestnenia údajného páchateľa,

− možnosť premiestnenia obete z jej rodinného prostredia. Podmienky a trvanie takého premiestnenia sa ustanovia v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

4. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, ktoré zabezpečia, aby osoby, ktoré sú blízke obeti, mohli využívať, ak je to vhodné, terapeutickú pomoc, predovšetkým naliehavú psychologickú starostlivosť.

Kapitola V – Intervenčné programy alebo opatrenia

Článok 15 – Všeobecné zásady

1. Každá zmluvná strana zabezpečí alebo podporí, v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom, účinné intervenčné programy alebo opatrenia určené osobám podľa článku 16 ods. 1 a 2 s cieľom predchádzať a minimalizovať riziká recidívy trestných činov sexuálnej povahy voči deťom. Také programy alebo opatrenia sú dostupné kedykoľvek počas trvania konania, vo väznici alebo mimo nej, v súlade s podmienkami ustanovenými vnútroštátnym právnym poriadkom.

2. Každá zmluvná strana zabezpečí alebo podporí, v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom, rozvoj partnerstva alebo iných foriem spolupráce medzi príslušnými orgánmi, najmä zdravotníckymi a sociálnymi službami, justičnými orgánmi a inými orgánmi zodpovednými za dohľad nad osobami uvedenými v článku 16 ods. 1 a 2.

3. Každá zmluvná strana zabezpečí, v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom, hodnotenie nebezpečnosti a možných rizík opakovania trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom osobami uvedenými v článku 16 ods. 1 a 2 s cieľom identifikovať vhodné programy a opatrenia.

4. Každá zmluvná strana, v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom, zabezpečí hodnotenie účinnosti uskutočnených programov a opatrení.

Článok 16 − Príjemcovia intervenčných programov a opatrení

1. Každá zmluvná strana, v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom, zabezpečí, aby osoby, voči ktorým sa vedie trestné konanie pre akýkoľvek trestný čin stanovený v súlade s týmto dohovorom, mali prístup k programom alebo opatreniam uvedeným v článku 15 ods. 1 pod podmienkou, že sa neobmedzujú práva obhajoby a požiadavky na spravodlivé a nestranné súdne konanie a nie sú s nimi v rozpore, a najmä s náležitým ohľadom na pravidlá upravujúce zásadu prezumpcie neviny.

2. Každá zmluvná strana zabezpečí, v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom, aby osoby odsúdené pre ktorýkoľvek z trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom mali prístup k programom alebo opatreniam uvedeným v článku 15 ods. 1.

3. Každá zmluvná strana zabezpečí, v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom, že sa intervenčné programy alebo opatrenia vypracujú alebo prispôsobia vývinovým potrebám

detí, ktoré spáchali sexuálny trestný čin vrátane tých, ktoré nedosiahli vek trestnej zodpovednosti, s cieľom zaoberať sa problémami ich sexuálneho správania.

Článok 17 – Informácie a súhlas

1. Každá zmluvná strana zabezpečí, v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom, aby osoby uvedené v článku 16, ktorým boli navrhnuté intervenčné programy alebo opatrenia, boli plne informované o dôvodoch návrhu programu alebo opatrenia a aby súhlasili s programom alebo opatrením na základe plnej znalosti všetkých skutočností.

2. Každá zmluvná strana zabezpečí, v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom, aby osoby, ktorým boli navrhnuté intervenčné programy alebo opatrenia, mohli tieto odmietnuť, a v prípade odsúdených osôb, aby boli oboznámené s možnými následkami, ktoré môže mať odmietnutie.

Kapitola VI − Trestné právo hmotné

Článok 18 − Sexuálne zneužívanie

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že nasledujúce úmyselné konanie je trestné:

a) sexuálne aktivity s dieťaťom, ktoré podľa príslušných ustanovení vnútroštátneho právneho poriadku nedosiahlo právom stanovený vek na sexuálne konanie;

b) sexuálne aktivity s dieťaťom, ak sa

− používa nátlak, sila alebo hrozby, alebo

− zneužíva uznávaná pozícia dôvery, autorita alebo vplyv na dieťa vrátane rodiny, alebo

− zneužíva osobitne zraniteľná situácia dieťaťa, predovšetkým z dôvodu mentálneho alebo fyzického postihnutia alebo z dôvodu jeho odkázanosti.

2. Na účel odseku 1 každá strana určí vek, pod ktorého hranicou je sexuálne konanie s dieťaťom zakázané.

3. Ustanovenia odseku 1 písm. a) nemajú za cieľ vzťahovať sa na dobrovoľné sexuálne konanie medzi maloletými.

Článok 19 – Trestné činy týkajúce sa detskej prostitúcie

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že nasledujúce úmyselné konanie je trestné:

a) získavanie dieťaťa na prostitúciu alebo spôsobenie, že dieťa sa prostitúcie zúčastní;

b) nútenie dieťaťa do prostitúcie alebo získavanie prospechu z prostitúcie, alebo iné spôsoby vykorisťovania dieťaťa na také účely;

c) využívanie detskej prostitúcie.

2. Na účely tohto článku pojem „detská prostitúcia“ znamená skutočnosť, že dieťa sa využíva na sexuálne konanie za peňažnú alebo inú formu odmeny alebo protiplnenia, alebo ich prísľub bez ohľadu na to, či sa táto platba, sľub alebo zvýhodnenie poskytuje dieťaťu, alebo tretej osobe.

Článok 20 – Trestné činy týkajúce sa detskej pornografie

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že nasledujúce úmyselné konanie, ak nie je povolené, je trestné:

a) výroba detskej pornografie;

b) poskytovanie alebo sprístupňovanie detskej pornografie;

c) distribúcia alebo prenos detskej pornografie;

d) obstaranie detskej pornografie pre seba alebo pre inú osobu;

e) držba detskej pornografie;

f) vedomé získavanie prístupu cez informačné alebo komunikačné technológie k detskej pornografii.

2.Na účely tohto článku pojem „detská pornografia“ znamená každý materiál, ktorý vizuálne zobrazuje dieťa zúčastňujúce sa na skutočnom alebo simulovanom zreteľne sexuálnom konaní alebo iné zobrazenie detských pohlavných orgánov primárne na sexuálne účely.

3. Každá zmluvná strana si môže vyhradiť právo neuplatniť, úplne alebo čiastočne, odsek 1 písm. a) a e) na výrobu a držbu pornografického materiálu

− pozostávajúceho výlučne zo simulovaných zobrazení alebo realistických obrázkov neexistujúceho dieťaťa;

− zahrnujúce deti, ktoré dosiahli vek stanovený článkom 18 ods. 2, keď také zobrazenia sú vytvárané alebo držané s ich súhlasom a výhradne na ich súkromné použitie.

4. Každá zmluvná strana si môže vyhradiť právo neuplatniť, úplne alebo čiastočne, odsek 1 písm. f).

Článok 21 – Trestné činy týkajúce sa účasti dieťaťa na pornografických vystúpeniach

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že nasledujúce úmyselné konanie je trestné:

a) získavanie dieťaťa na účasť v pornografických vystúpeniach alebo spôsobenie, že dieťa sa na takých vystúpeniach zúčastní;

b) nútenie dieťaťa na účasť v pornografických vystúpeniach alebo získavanie prospechu z nich, či iné vykorisťovanie dieťaťa na také účely;

c) vedomé navštevovanie pornografických vystúpení zahrnujúce účasť detí.

2. Každá zmluvná strana si môže vyhradiť právo obmedziť uplatnenie odseku 1c) na prípady, pri ktorých boli deti získané alebo donútené v súlade s odsekom 1 písm. a) alebo b).

Článok 22 − Ohrozovanie mravnosti detí

Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby postihovala ako trestný čin úmyselné spôsobenie toho, že dieťa, ktoré nedosiahlo vek stanovený v článku 18 ods. 2, bolo svedkom sexuálneho zneužívania alebo sexuálneho konania, a to aj vtedy, ak sa ho nezúčastnilo.

Článok 23 – Navádzanie detí na sexuálne účely

Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby postihovala ako trestný čin úmyselný návrh dospelej osoby stretnúť sa s dieťaťom, ktoré nedosiahlo vek

podľa článku 18 ods. 2, prostredníctvom informačných a komunikačných technológií s cieľom spáchať na ňom trestný čin podľa článku 18 ods. 1 písm. a) alebo článku 20 ods. 1 písm. a), ak po tomto návrhu nasledovali skutočné úkony vedúce k takému stretnutiu.

Článok 24 – Napomáhanie alebo navádzanie a pokus

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby ustanovila napomáhanie alebo navádzanie na spáchanie akéhokoľvek trestného činu, ustanoveného v súlade s týmto dohovorom, ako trestný čin, ak bol spáchaný úmyselne.

2. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby ustanovila pokus spáchať trestné činy, ustanovené v súlade s týmto dohovorom, ako trestné činy, ak boli spáchané úmyselne.

3. Každá zmluvná strana si môže vyhradiť právo neuplatniť, úplne alebo čiastočne, odsek 2 na trestné činy ustanovené v súlade s článkom 20 ods. 1 písm. b), d), e) a f), článkom 21 ods.1 písm. c), článkami 22 a 23.

Článok 25 − Právomoc

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby ustanovila právomoc nad trestnými činmi stanovenými v súlade s týmto dohovorom, ak sú spáchané

a) na jej území alebo

b) na palube lode plávajúcej pod vlajkou tejto strany, alebo

c) na palube lietadla registrovaného podľa právneho poriadku tejto strany, alebo

d) jej občanom, alebo

e) osobou, ktorá má obvyklý pobyt na jej území.

2. Každá zmluvná strana sa musí snažiť prijať potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby ustanovila svoju právomoc nad akýmkoľvek trestným činom, ustanoveným v súlade s týmto dohovorom, ak bol spáchaný proti jej občanovi alebo osobe, ktorá má obvyklý pobyt na jej území.

3. Každá zmluvná strana si môže pri podpise alebo uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhradiť právo neuplatňovať alebo uplatňovať iba v osobitných prípadoch alebo pod určitou podmienkou pravidlá o právomoci podľa odseku 1 písm. e) tohto článku.

4. Na stíhanie trestných činov, ustanovených v súlade s článkami 18, 19, 20 ods. 1 písm. a) a článkom 21 ods. 1 písm. a) a b) tohto dohovoru, každá strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že jej právomoc týkajúca sa odseku 1 písm. d) nebude podmienená skutočnosťou, že činy sú trestné na území, kde boli spáchané.

5. Každá zmluvná strana si môže pri podpise alebo uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhradiť právo obmedziť uplatňovanie odseku 4 tohto článku, vo vzťahu k trestným činom ustanoveným podľa článku 18 ods. 1 písm. b) druhá a tretia odrážka, na prípady, keď má jej občan obvyklý pobyt na jej území.

6. Na stíhanie trestných činov ustanovených v súlade s článkami 18, 19, 20 ods. 1 písm. a) a článkom 21 tohto dohovoru každá strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že jej právomoc týkajúca sa odseku 1 písm. d) a e) nepodlieha podmienke, že stíhanie možno začať iba na základe oznámenia obete alebo štátu, na ktorého území bol trestný čin spáchaný.

7. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby ustanovila právomoc nad trestnými činmi, ustanovenými v súlade s týmto dohovorom, v prípadoch, ak sa údajný páchateľ nachádza na jej území a nevydá ho inej strane výlučne na základe jeho občianstva.

8. Ak má viac strán právomoc nad údajným trestným činom ustanoveným v súlade s týmto dohovorom, zúčastnené strany vo vhodných prípadoch konzultujú s cieľom určiť, ktorý štát je najvhodnejší na trestné stíhanie.

9. Bez vplyvu na všeobecné normy medzinárodného práva tento dohovor nevylučuje žiadnu trestnú právomoc vykonávanú stranou v súlade s jej vnútroštátnym právnym poriadkom.

Článok 26 − Zodpovednosť právnických osôb

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na založenie zodpovednosti právnickej osoby za trestný čin ustanovený v súlade s týmto dohovorom, ktorý v jej prospech spáchala fyzická osoba samostatne alebo ako súčasť orgánu tejto právnickej osoby a ktorá má vedúce postavenie v rámci tejto právnickej osoby na základe

a) oprávnenia zastupovať právnickú osobu;

b) oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby;

c) oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.

2. Každá zmluvná strana prijme, okrem prípadov už vymedzených v odseku 1, legislatívne a iné opatrenia potrebné na ustanovenie zodpovednosti právnickej osoby v prípade, keď nedostatočný dohľad alebo kontrola zo strany fyzickej osoby, uvedenej v odseku 1, umožnili spáchanie trestného činu ustanoveného podľa tohto dohovoru v prospech tejto právnickej osoby fyzickou osobou, ktorá koná v rámci poverenia tejto právnickej osoby.

3. V závislosti od právnych zásad zmluvnej strany môže byť zodpovednosť právnickej osoby trestnoprávna, občianskoprávna alebo správna.

4. Taká zodpovednosť nemá vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť fyzických osôb, ktoré spáchali trestný čin.

Článok 27 − Sankcie a opatrenia

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestné činy ustanovené v súlade s týmto dohovorom trestali účinnými, primeranými a odradzujúcimi sankciami s prihliadnutím na ich závažnosť. Tieto sankcie zahŕňajú tresty odňatia slobody, ktoré môžu viesť k extradícii.

2. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnické osoby zodpovedné v súlade s článkom 26 podliehali účinným, primeraným

a odradzujúcim sankciám, ktoré zahŕňajú peňažné trestnoprávne alebo netrestné pokuty a môžu zahŕňať ďalšie opatrenia, najmä

a) vylúčenie z nároku na verejnú podporu alebo pomoc;

b) dočasné alebo trvalé vylúčenie z vykonávania obchodnej činnosti;

c) uloženie súdneho dohľadu;

d) súdne nariadené zrušenie.

3. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby

a) zabezpečila zaistenie alebo konfiškáciu

− tovarov, písomností alebo iných nástrojov použitých na spáchanie trestného činu alebo napomáhajúcich jeho spáchanie, ustanovených v súlade s týmto dohovorom;

− výnosov z takých činov alebo majetku, ktorého hodnota zodpovedá takým výnosom;

b) umožnila dočasné alebo trvalé uzavretie zariadenia používaného na vykonávanie trestných činov, ustanovených v súlade s týmto dohovorom, bez ujmy na právach tretích osôb, nadobudnutých v dobrej viere, alebo zakázala páchateľovi dočasne alebo natrvalo výkon profesijnej alebo dobrovoľnej činnosti zahrnujúcej kontakt s deťmi, v ktorej priebehu bol spáchaný trestný čin.

4. Každá zmluvná strana môže prijať iné opatrenia v súvislosti s páchateľmi, napríklad odňatie rodičovských práv alebo kontrolu odsúdených osôb, alebo dohľad nad nimi.

5. Každá zmluvná strana môže určiť, že výnosy z trestného činu alebo majetok skonfiškovaný v súlade s týmto článkom sa môžu prideliť do osobitného fondu na financovanie programov prevencie alebo pomoci obetiam ktoréhokoľvek z trestných činov ustanovených v súlade s týmto dohovorom.

Článok 28 − Priťažujúce okolnosti

Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že nasledujúce okolnosti, ktoré ešte netvoria podstatné znaky trestného činu, sa môžu, v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho právneho poriadku, zohľadniť ako priťažujúce okolnosti pri rozhodovaní o trestoch vo vzťahu k trestným činom ustanoveným v súlade s týmto dohovorom:

a) trestný čin vážne poškodil fyzické alebo duševné zdravie obete;

b) trestnému činu predchádzalo alebo ho sprevádzalo mučenie alebo závažné násilie;

c) trestný čin bol spáchaný voči zvlášť zraniteľnej obeti;

d) trestný čin bol spáchaný členom rodiny, osobou bývajúcou s dieťaťom alebo osobou zneužívajúcou svoje postavenie;

e) trestný čin bol spáchaný niekoľkými ľuďmi konajúcimi spoločne;

f) trestný čin bol spáchaný v rámci zločineckej organizácie;

g) páchateľ bol už predtým odsúdený za trestné činy rovnakej povahy.

Článok 29 – Predchádzajúce odsúdenia

Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila možnosť zohľadniť konečné odsúdenia prijaté inou stranou vo vzťahu k trestným činom ustanoveným v súlade s týmto dohovorom pri ukladaní trestov.

Kapitola VII – Vyšetrovanie, trestné stíhanie a procesné právo

Článok 30 – Zásady

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že vyšetrovanie alebo trestné konanie sa vykonávajú v súlade s najlepšími záujmami dieťaťa a pri rešpektovaní práv dieťaťa.

2. Každá zmluvná strana prijme ochranný prístup vo vzťahu k obetiam zabezpečením toho, aby vyšetrovanie alebo trestné konanie nezhoršili prežitú traumu dieťaťa a že popri reakcii trestného súdnictva sa poskytuje pomoc, ak je to vhodné.

3. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby sa vyšetrovanie a trestné konanie považovali za prednostné a vykonali sa bez neodôvodneného odkladu.

4. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby opatrenia použiteľné podľa tejto kapitoly nemali vplyv na práva obhajoby a na požiadavky na spravodlivé a nestranné súdne konanie v súlade s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, v súlade so základnými zásadami vnútroštátneho právneho poriadku, aby

− zabezpečila účinné vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov, ustanovených v súlade s týmto dohovorom, poskytujúce, ak je to vhodné, možnosť utajených operácií;

− umožnila jednotkám alebo vyšetrovacím orgánom identifikovať obete trestných činov ustanovených v súlade s článkom 20, najmä skúmaním materiálov detskej pornografie, akými sú fotografie a audiovizuálne nahrávky prenesené alebo sprístupnené používaním informačných alebo komunikačných technológií.

Článok 31 – Všeobecné ochranné opatrenia

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na ochranu práv a záujmov obetí vrátane ich osobitných potrieb ako svedkov, vo všetkých štádiách vyšetrovania a trestného konania, najmä

a) poskytovaním informácií o ich právach a službách, ktoré sú im k dispozícii, okrem prípadov, ak si neželajú poskytnutie takých informácií, o postupe vo veci ich podania, o postupe vo veci ich trestného oznámenia, o trovách konania, o všeobecnom priebehu vyšetrovania alebo konania a o ich postavení v ňom, ako aj o výsledku ich prípadov,

b) zabezpečením aspoň v prípadoch, v ktorých obete a ich rodiny môžu byť ohrozené, možnosti ich informovania, ak je to potrebné, ak je stíhaná alebo odsúdená osoba dočasne alebo trvalo prepustená,

c) umožnením, aby spôsobom, ktorý je v súlade s procesnými pravidlami vnútroštátneho právneho poriadku, boli vypočuté, mohli predkladať dôkazy a vybrať si spôsob vyjadrenia svojich názorov, potrieb a obáv, a to priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, a aby tieto boli náležite zohľadnené,

d) poskytovaním vhodných podporných služieb tak, aby ich práva a záujmy boli riadne uplatňované a brané do úvahy,

e) ochranou ich súkromia, ich identity a ich podoby a prijatím opatrení v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom na predchádzanie verejnému šíreniu každej informácie, ktorá by mohla viesť k ich identifikácii,

f) zabezpečením ich bezpečnosti, ako aj bezpečnosti ich rodiny a svedkov v ich prospech pred zastrašovaním, odplatou a opakovanou viktimizáciou,

g) zabezpečením, aby sa obete vyhli kontaktu s páchateľmi na súde a v priestoroch orgánov presadzovania práva, ak príslušné orgány nerozhodnú inak v najlepšom záujme dieťaťa alebo ak si taký kontakt vyžaduje vyšetrovanie alebo trestné konanie.

2. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby obete mali prístup k informáciám o príslušných justičných alebo správnych konaniach, a to už od prvého kontaktu s príslušnými orgánmi.

3. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby obete mali prístup k právnej pomoci, v opodstatnených prípadoch bezplatne, ak môžu mať postavenie účastníkov trestného konania.

4. Každá zmluvná strana zabezpečí pre justičné orgány možnosť ustanoviť osobitného zástupcu pre obeť, ak podľa vnútroštátneho právneho poriadku táto obeť môže mať postavenie účastníka trestného konania a ak nositelia rodičovských práv a povinností sú vylúčení zo zastupovania dieťaťa v takom konaní v dôsledku kolízie záujmov medzi nimi a obeťou.

5. Každá zmluvná strana zabezpečí pre skupiny, nadácie, združenia, vládne alebo mimovládne organizácie legislatívnymi alebo inými opatreniami, v súlade s podmienkami stanovenými vnútroštátnym právnym poriadkom, možnosť podporovať obete a/alebo im pomáhať s ich súhlasom v priebehu trestného konania týkajúceho sa trestných činov stanovených podľa tohto dohovoru.

6. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby sa poskytnutie informácií obetiam v súlade s ustanoveniami tohto článku vykonalo spôsobom zohľadňujúcim ich vek a vyspelosť a v jazyku, ktorému rozumejú.

Článok 32 – Začatie konania

Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov ustanovených v súlade s týmto dohovorom nebudú závislé od podania správy alebo trestného oznámenia obeťou a že konanie môže pokračovať aj v prípade, ak obeť svoje tvrdenia odvolá.

Článok 33 – Premlčanie

Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že lehota premlčania na začatie stíhania trestných činov ustanovených v súlade s článkami 18, 19 ods. 1 písm. a) a b) a 21 ods. 1 písm. a) a b) bude trvať dostatočný čas na to, aby umožňovala účinné začatie trestného stíhania po tom, ako obeť dovŕšila plnoletosť, a ktorá je primeraná závažnosti takého trestného činu.

Článok 34 – Vyšetrovanie

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osoby, jednotky alebo služby poverené vyšetrovaním špecializovali na oblasť boja proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí alebo aby tieto osoby boli školené na tento účel. Takým jednotkám alebo službám sa poskytnú primerané finančné zdroje.

2. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pochybnosti o skutočnom veku obete nebránili začatiu trestného vyšetrovania.

Článok 35 – Rozhovory s dieťaťom

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že

a) rozhovory s dieťaťom sa uskutočnia bez zbytočného odkladu od oznámenia skutočností príslušným orgánom,

b) rozhovory s dieťaťom sa podľa potreby uskutočnia v priestoroch navrhnutých alebo prispôsobených na tento účel,

c) rozhovory s dieťaťom vykonávajú na tento účel vyškolení odborníci,

d) rovnaké osoby, ak je to možné a vhodné, vykonajú všetky rozhovory s dieťaťom,

e) počet rozhovorov je obmedzený v čo najväčšej miere a v nevyhnutnom rozsahu na účely trestného konania,

f) dieťa môže sprevádzať jeho právny zástupca alebo, ak je to vhodné, dospelá osoba, ktorú si vyberie, okrem prípadov, ak bolo prijaté odôvodnené rozhodnutie voči takej osobe, ktoré to neumožňuje.

2. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa zo všetkých rozhovorov s obeťou alebo prípadne so svedkom – pomlčka dieťaťom mohli vyhotoviť videozáznamy a aby tieto videozáznamy rozhovorov mohli byť prípustné ako dôkaz v súdnom konaní v súlade s vnútroštátnym právnymi predpismi.

3. Ak nemožno určiť vek obete a existujú dôvody domnievať sa, že obeťou je dieťa, opatrenia stanovené v odsekoch 1 a 2 sa uplatnia do overenia jeho veku.

Článok 36 – Trestné súdne konanie

1. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia s náležitým ohľadom na pravidlá upravujúce nezávislosť právnych profesií, ktoré zabezpečia, aby školenie o právach detí a o sexuálnom vykorisťovaní a sexuálnom zneužívaní detí bolo dostupné v prospech všetkých osôb zúčastnených na konaní, najmä sudcov, prokurátorov a právnych zástupcov.

2. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi

a) sudca môže nariadiť, aby sa pojednávanie uskutočnilo bez prítomnosti verejnosti,

b) obeť možno vypočuť v súdnej sieni bez toho, aby bola prítomná, predovšetkým s použitím vhodných komunikačných technológií.

Kapitola VIII – Zaznamenávanie a uchovávanie údajov

Článok 37 – Zaznamenávanie a uchovávanie údajov o odsúdených páchateľoch sexuálnych trestných činov

1. Na účely prevencie a trestného stíhania páchateľov trestných činov, ustanovených v súlade s týmto dohovorom, každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na zhromažďovanie a uchovávanie údajov týkajúcich sa identity a genetického profilu (DNA) osôb odsúdených za trestné činy ustanovené v súlade s týmto dohovorom a v súlade s príslušnými ustanoveniami o ochrane osobných údajov a ďalšími príslušnými pravidlami a zárukami stanovenými vnútroštátnym právnym poriadkom.

2. Každá zmluvná strana pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy názov a sídlo jedného vnútroštátneho orgánu zodpovedného na účely odseku 1.

3. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby informácie uvedené v odseku 1 mohli byť zasielané príslušnému orgánu inej zmluvnej strany v súlade s podmienkami ustanovenými vo vnútroštátnom právnom poriadku a príslušnými medzinárodnými nástrojmi.

Kapitola IX – Medzinárodná spolupráca

Článok 38 – Základné zásady a opatrenia medzinárodnej spolupráce

1. Zmluvné strany navzájom spolupracujú v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a s použitím príslušných medzinárodných a regionálnych nástrojov, dojednaní prijatých na základe vzorového zákona alebo vzájomnosti a vnútroštátnych zákonov v čo najširšom možnom rozsahu na účely

a) predchádzania a boja proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí;

b) ochrany a poskytovania pomoci obetiam;

c) vyšetrovania a trestného stíhania týkajúceho sa trestných činov ustanovených v súlade s týmto dohovorom.

2. Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, ktoré zabezpečia, že obete trestných činov ustanovených v súlade s týmto dohovorom na území inej zmluvnej strany ako tej, v ktorej majú pobyt, môžu urobiť podanie príslušnému orgánu v štáte ich pobytu.

3. Ak zmluvná strana, ktorá vzájomnú právnu pomoc v trestných veciach alebo vydanie podmieňuje existenciou zmluvy, dostane žiadosť o právnu pomoc v trestných veciach alebo žiadosť o extradíciu od zmluvnej strany, s ktorou nemá uzatvorenú takú zmluvu, môže považovať tento dohovor za právny základ vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach alebo vydanie vo vzťahu k trestným činom ustanoveným v súlade s týmto dohovorom.

4. Každá zmluvná strana sa pokúsi integrovať, ak to je vhodné, prevenciu a boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí do programov rozvojovej pomoci poskytovanej tretím štátom.

Kapitola X – Kontrolný mechanizmus

Článok 39 – Výbor zmluvných strán

1. Výbor zmluvných strán tvoria zástupcovia zmluvných strán dohovoru.

2. Výbor zmluvných strán zvoláva generálny tajomník Rady Európy. Prvé zasadnutie sa uskutoční do jedného roka po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru pre desiateho signatára, ktorý ho ratifikuje. Následne sa stretne vždy, keď o to požiada aspoň 1/3 zmluvných strán alebo generálny tajomník.

3. Výbor zmluvných strán prijíma svoj rokovací poriadok.

Článok 40 – Ostatní zástupcovia

1. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, komisár pre ľudské práva, Európsky výbor pre problémy kriminality (CDPC), ako aj ostatné príslušné medzivládne výbory Rady Európy vymenujú svojho zástupcu do Výboru zmluvných strán.

2. Výbor ministrov môže požiadať ostatné orgány Rady Európy, aby vymenovali svojho zástupcu do výboru zmluvných strán po konzultácii s ním.

3. Zástupcom občianskej spoločnosti, a najmä mimovládnych organizácií, môže byť priznané postavenie pozorovateľov výboru zmluvných strán na základe postupu stanoveného príslušnými pravidlami Rady Európy.

4. Zástupcovia vymenovaní podľa odsekov 1 až 3 sa zúčastňujú zasadnutí výboru zmluvných strán bez práva hlasovať.

Článok 41 – Funkcie výboru zmluvných strán

1. Výbor zmluvných strán sleduje vykonávanie tohto dohovoru. Rokovací poriadok určí postup hodnotenia vykonávania tohto dohovoru.

2. Výbor zmluvných strán uľahčuje zber, analýzu a výmenu informácií, skúseností a dobrej praxe medzi štátmi s cieľom zdokonaliť ich schopnosť predchádzať a bojovať so sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním detí.

3. Ak je to vhodné, výbor zmluvných strán tiež

a) uľahčuje účinné používanie a vykonávanie tohto dohovoru vrátane identifikácie akýchkoľvek problémov s tým spojených a účinkov každého vyhlásenia alebo výhrady urobenej podľa tohto dohovoru;

b) vyjadruje názor na akúkoľvek otázku týkajúcu sa uplatňovania tohto dohovoru a uľahčuje výmenu informácií o významnom právnom, politickom alebo technologickom pokroku.

4. Výboru zmluvných strán pri vykonávaní úloh podľa tohto článku pomáha sekretariát Rady Európy.

5. Európsky výbor pre problémy kriminality (CDPC) je pravidelne informovaný o činnostiach uvedených v tomto článku ods. 1, 2, 3..

Kapitola XI – Vzťah k ostatným medzinárodným nástrojom

Článok 42 – Vzťah k dohovoru OSN o právach dieťaťa a k jeho Opčnému protokolu o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii

Tento dohovor nemá vplyv na práva a záväzky vyplývajúce z ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa a jeho opčného protokolu o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii a jeho cieľom je posilnenie ochrany, ktorú poskytujú, a rozvíjanie a doplnenie štandardov v nich obsiahnutých.

Článok 43 – Vzťah k ostatným medzinárodným nástrojom

1. Tento dohovor nemá vplyv na práva a záväzky vyplývajúce z ustanovení ostatných medzinárodných nástrojov, ktorých zmluvné strany tohto dohovoru sú alebo sa stanú stranami a ktoré obsahujú ustanovenia o záležitostiach upravených týmto dohovorom a ktoré zabezpečujú väčšiu ochranu a pomoc pre detské obete sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania.

2. Zmluvné strany dohovoru môžu medzi sebou uzatvárať dvojstranné alebo mnohostranné dohody o veciach upravených týmto dohovorom s cieľom doplniť alebo posilniť jeho ustanovenia alebo uľahčiť uplatnenie zásad, ktoré sú v ňom zakotvené.

3. Zmluvné strany, ktoré sú členmi Európskej únie, vo vzájomných vzťahoch používajú ustanovenia komunitárneho práva a práva Európskej únie v rozsahu, v ktorom predpisy komunitárneho práva a európskeho práva upravujú konkrétnu dotknutú oblasť a sú použiteľné na konkrétny prípad bez vplyvu/ohľadu na predmet a účel tohto dohovoru a bez ohľadu na jeho úplné uplatňovanie vo vzťah k ostatným zmluvným stranám.

Kapitola XII – Dodatky k dohovoru

Článok 44 – Zmeny

1. Každý návrh na zmenu tohto dohovoru predložený zmluvnou stranou sa oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktorý ho postúpi členským štátom Rady Európy, každému signatárovi, každému zmluvnému štátu, Európskemu spoločenstvu, každému štátu, ktorý bol prizvaný podpísať tento dohovor v súlade s ustanoveniami článku 45 ods. 1 a každému štátu prizvanému pristúpiť k tomuto dohovoru v súlade s ustanoveniami článku 46 ods. 1.

2. Každá zmena navrhnutá zmluvnou stranou sa oznámi Európskemu výboru pre problémy kriminality (CDPC), ktorý predloží výboru ministrov svoje stanovisko k navrhovanej zmene.

3. Výbor ministrov posúdi navrhovanú zmenu a stanovisko predložené Európskym výborom pre problémy kriminality (CDPC) a po konzultácii s nečlenskými štátmi tohto dohovoru môže zmenu schváliť.

4. Text každej zmeny schválenej výborom ministrov podľa tohto článku ods. 3 sa zašle zmluvným stranám na prijatie.

5. Každá zmena schválená podľa tohto článku ods. 3 nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí jedného mesiaca odo dňa, keď všetky zmluvné strany informovali generálneho tajomníka o jej prijatí.

Kapitola XIII − Záverečné ustanovenia

Článok 45 – Podpis a nadobudnutie platnosti

1. Tento dohovor je otvorený na podpis všetkým členským štátom Rady Európy, nečlenským štátom, ktoré sa podieľali na jeho vypracovaní, ako aj Európskemu spoločenstvu.

2. Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.

3. Tento dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď piati signatári vrátane najmenej troch členských štátov Rady Európy vyjadria svoj súhlas byť viazanými týmto dohovorom v súlade s ustanoveniami predchádzajúceho odseku.

4. Vo vzťahu ku každému štátu uvedenému v odseku 1 alebo Európskemu spoločenstvu, ktoré vyjadria svoj súhlas byť viazané dohovorom neskôr, nadobudne dohovor platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení.

Článok 46 − Pristúpenie k dohovoru

1.Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže výbor ministrov Rady Európy po konzultácii so zmluvnými stranami dohovoru a získaní ich jednomyseľného súhlasu prizvať každý akýkoľvek nečlenský štát Rady Európy, ktorý sa nezúčastnil na vypracovaní dohovoru, aby pristúpil k tomuto dohovoru na základe rozhodnutia prijatého väčšinou ustanovenou v článku 20 písm. d) Štatútu Rady Európy a jednomyseľnej voľby zástupcov zmluvných štátov oprávnených zasadať vo výbore ministrov.

2. Vo vzťahu ku každému pristupujúcemu štátu dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o prístupe u generálneho tajomníka Rady Európy.

Článok 47 – Územná pôsobnosť

1. Každý štát alebo Európske spoločenstvo môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe určiť územie alebo územia, na ktoré sa dohovor uplatní.

2. Každá zmluvná strana môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť pôsobnosť tohto dohovoru na akékoľvek iné územie uvedené vo vyhlásení, za ktorého medzinárodné vzťahy zodpovedá alebo v mene ktorého je oprávnená preberať záväzky. Vo vzťahu k takému územiu nadobudne dohovor platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa doručenia vyhlásenia generálnemu tajomníkovi.

3. Každé vyhlásenie urobené podľa predchádzajúcich dvoch odsekov možno odvolať vo vzťahu ku ktorémukoľvek územiu označenému v tomto vyhlásení oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Odvolanie nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia generálnemu tajomníkovi.

Článok 48 − Výhrady

Okrem výhrad, ktorých uplatnenie je výslovne ustanovené, nemožno urobiť výhradu k žiadnemu z ustanovení tohto dohovoru. Každú výhradu možno kedykoľvek odvolať.

Článok 49 − Výpoveď

1. Každá zmluvná strana môže kedykoľvek vypovedať tento dohovor oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

2. Výpoveď nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia generálnemu tajomníkovi.

Článok 50 – Oznámenie

Generálny tajomník Rady Európy informuje členské štáty Rady Európy, každý signatársky štát, každú zmluvnú stranu, Európske spoločenstvo, každý štát prizvaný na podpis tohto dohovoru v súlade s ustanoveniami článku 45 a každý štát prizvaný na pristúpenie k tomuto dohovoru v súlade s ustanoveniami článku 46 o

a) každom podpise;

b) uložení každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe;

c) každom dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru podľa článkov 45 a 46;

d) každej zmene prijatej v súlade s článkom 44 a o dátume nadobudnutia platnosti takej zmeny;

e) každej výhrade podľa článku 48;

f) každom vypovedaní urobenom v súlade s ustanoveniami článku 49;

g) každom inom úkone, oznámení alebo korešpondencii týkajúcej sa tohto dohovoru.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento dohovor.

Dané v Lanzarote 25. októbra 2007 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré sa uloží v archívoch Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy zašle overené kópie každému členskému štátu Rady Európy, nečlenským štátom, ktoré sa zúčastnili na vypracovaní tohto dohovoru, Európskemu spoločenstvu a každému štátu prizvanému pristúpiť k tomuto dohovoru.