DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“), sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015 a v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a Bielu knihu o obrane Slovenskej republiky, ktorými sa ukladá skvalitniť a zefektívniť fungovanie systému obrany štátu s dôrazom na riadenie obrany.
Platná právna úprava poskytuje základný legislatívny rámec na zabezpečenie obrany štátu. V rámci strategického hodnotenia obrany boli definované požiadavky na rozvoj systému obrany štátu najmä v oblasti riadenia obrany štátu.
Účelom návrhu zákona je skvalitniť riadenie obrany štátu vrátane procesu plánovania obrany štátu a precizovať terminológiu a niektoré ďalšie ustanovenia zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „platný zákon“). Návrh zákona reaguje aj na poznatky z aplikačnej praxe, výsledky analýz systému obrany štátu, ako aj na vývoj bezpečnostného prostredia, predovšetkým v súvislosti s krízou na Ukrajine a vznikom nových foriem hrozieb.
V súlade s uvedeným účelom sa precizuje vymedzenie pojmov „obrana štátu“ a „systém obrany štátu“ a dopĺňa sa vymedzenie pojmu „riadenie obrany štátu“. Precizujú, dopĺňajú a systémovo sa usporadúvajú opatrenia prípravy na obranu štátu. Precizuje sa právna úprava obranného plánovania, pričom sa vymedzuje ako súčasť procesu plánovania obrany štátu. Do plánovania obrany štátu sa zaraďuje plánovanie použitia ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) na účely obrany štátu a ustanovuje sa plánovanie mobilizácie ozbrojených síl. V súlade s komplexným prístupom k obrane štátu a jej plánovaniu sa odkazuje aj na plánovanie hospodárskej mobilizácie a upravuje sa ustanovenie v oblasti podpory obrany štátu podľa osobitného predpisu.
Precizovaním systému vyhodnocovania politicko-vojenskej situácie sa vytvára predpoklad na spracovanie a aktualizáciu plánov použitia ozbrojených síl v čase vojny a vojnového stavu a následne aj na prípravu ozbrojených síl podľa týchto plánov.
Na realizáciu navrhovaných opatrení sa precizuje pôsobnosť vlády Slovenskej republiky a spresňuje a dopĺňa sa pôsobnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), čím sa posilňuje v oblasti riadenia obrany Slovenskej republiky. Zároveň sa upravuje pôsobnosť ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, obcí a vyšších územných celkov.
Na zefektívnenie činností v oblasti správy majetku štátu sa dopĺňa vymedzenie územia slúžiaceho na zabezpečenie úloh obrany štátu. V čl. II sa navrhuje novelizovať zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovanú úpravu územia slúžiaceho na zabezpečenie úloh obrany štátu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani žiadne sociálne vplyvy.
Neexistujú prekážky sprístupnenia materiálu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/ 2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých subjektov na príslušný rozpočtových rok, bez zvýšených požiadaviek na verejné financie.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1 (§ 2 a 3)
V navrhovanom znení ustanovenia § 2 ods. 1 sa precizuje úprava pojmu „obrana štátu“ v nadväznosti na hrozby identifikované v analýzach bezpečnostného prostredia. Vymedzením pojmu „obrana štátu“ vo vzťahu k „napadnutiu“ sa do tohto pojmu zahŕňa ohrozenie štátu nielen cudzou mocou, ale aj neštátnou ozbrojenou mocou. Pritom sa vychádza z podmienok vypovedania vojny podľa Ústavy Slovenskej republiky a tiež z ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“). Z obsahu pojmu „obrana štátu“ v § 2 ods. 1 sa navrhuje vypustiť jeho vymedzenie prostredníctvom zachovávania bezpečnosti v kontexte definície pojmu „bezpečnosť“ v čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Tým sa predísť duplicite jednotlivých charakteristík vymedzujúcich pojmy „obrana štátu“ a „bezpečnosť“.
V § 2 ods. 2 sa precizuje vymedzenie boja proti terorizmu v rámci plnenia úloh obrany štátu. Slová „boj s terorizmom“ sa nahrádzajú slovami „boj proti terorizmu“, ktoré presnejšie vyjadrujú opatrenia Slovenskej republiky prijímané na tomto úseku a sú širšie používané v právnom poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie sa terminologicky precizuje vo vzťahu k úprave ozbrojených zborov a ozbrojených bezpečnostných zborov uvedenej v osobitných predpisoch. Nadväzne sa zavádza legislatívna skratka „ozbrojené zbory“ pre slová „ozbrojené zbory a ozbrojené bezpečnostné zbory“. S ohľadom na všeobecné používanie predmetných pojmov sa odkazy a poznámky pod čiarou k nim vypúšťajú.
V § 2 ods. 3 sa spresňuje úprava použitia ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) na obranu štátnej hranice v súlade s predmetom úpravy platného zákona. Obrana štátnej hranice ozbrojenými silami sa upravuje v prípadoch, ak Slovenskej republike hrozí nebezpečenstvo napadnutia, a to so zohľadnením možného subjektu napadnutia, ktorým môže byť cudzia moc, ale aj neštátna ozbrojená moc. Navrhuje sa zároveň vypustiť úpravu, podľa ktorej podmienkou nasadenia ozbrojených síl na obranu štátnej hranice je, že určené sily a prostriedky Policajného zboru nepostačujú na zabezpečenie jej ochrany. Uvedené súvisí s potrebou zabezpečiť obranu štátnej hranice najmä z hľadiska hroziaceho nebezpečenstva napadnutia Slovenskej republiky, a to aj pred vyhlásením vojnového stavu alebo vypovedaním vojny, a s tým, že ochranu štátnej hranice upravuje osobitný predpis. Nasadenie ozbrojených síl musí mať tiež preventívny a odstrašujúci účinok spočívajúci v potvrdení pripravenosti a odhodlanosti Slovenskej republiky brániť nedotknuteľnosť svojich hraníc. Vykonateľnosť ustanovenia je naďalej podmienená prijatím rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, ktoré vyplýva z vyhodnotenia rizík a ohrození súvisiacich s nebezpečenstvom napadnutia Slovenskej republiky, a to v súlade s jej zodpovednosťou za obranu a bezpečnosť štátu. Navrhovanou úpravou nie je dotknutá ochrana štátnej hranice podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa Policajný zbor v prípade potreby ochrany štátnej hranice posilní profesionálnymi vojakmi, resp. vojakmi mimoriadnej služby a príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ochrana štátnej hranice sa vykonáva nepretržite aj počas jej obrany ozbrojenými silami. Slová „prevezmú ozbrojené sily“ sa vypúšťajú preto, že obranu štátnej hranice nemajú ozbrojené sily od koho prevziať. V prípade existencie rozhodnutia o vyčlenení
profesionálnych vojakov resp. vojakov mimoriadnej služby na plnenie úloh ochrany štátnej hranice sa môže toto rozhodnutie zrušiť napr. rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o použití ozbrojených síl na obranu štátnej hranice. Navrhuje sa tiež zaviesť legislatívna skratka pre slová „vláda Slovenskej republiky“ a spresniť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 6 uvedením citácie § 4 ods. 8 a 9 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 321/2002 Z. z.“), ktoré upravujú velenie ozbrojeným silám určeným na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky na obranu štátnej hranice a zodpovednosť veliteľa za obranu štátnej hranice.
V § 2 ods. 4 sa navrhuje precizovať vymedzenie pojmu „systém obrany štátu“ ako usporiadaný súbor. Tento kľúčový nástroj plnenia úloh na obranu štátu tvoria okrem jednotlivých prvkov a opatrení aj ich vzájomné väzby. V porovnaní s platným zákonom sa do vymedzenia systému obrany štátu dopĺňajú Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky, ktoré ako ústavné orgány, ako aj v rámci zákonných kompetencií riadia systém obrany štátu a plnia ďalšie úlohy na úseku obrany štátu. Systém obrany štátu podľa vymedzenia v platnom zákone je zameraný len na vytváranie predpokladov na zabezpečenie plnenia úloh obrany štátu. Navrhované znenie rozširuje jeho poslanie aj na samotné plnenie úloh obrany štátu. V tomto kontexte sa spresňuje vymedzenie súvzťažností opatrení v oblasti prípravy, riadenia a plnenia úloh obrany štátu a ich jednotlivých nositeľov.
V § 2 ods. 5 sa v nadväznosti na úpravu systému obrany štátu navrhuje doplniť vymedzenie pojmu „riadenie obrany štátu“, ktoré v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje. Tento pojem nadväzuje aj na kľúčovú úlohu ministerstva vyplývajúcu z § 12 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.). Riadenie obrany štátu, vychádzajúc zo všeobecných princípov riadenia, sa navrhuje vymedziť súhrnom činností zahŕňajúcich hodnotenie rizík a ohrození na úseku obrany štátu, ako aj rozhodovanie o opatreniach na tomto úseku, plánovanie, organizovanie, koordinovanie, kontrolovanie a vyhodnocovanie plnenia týchto opatrení.
V § 2 ods. 6 sa spresňuje vymedzenie ústavných orgánov, pre ktoré je určené hlavné miesto riadenia obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu, a to v nadväznosti na znenie ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Ústavné právomoci vlády Slovenskej republiky, aj na hlavnom mieste riadenia obrany štátu, vykonáva v rozsahu vymedzenom uvedeným ústavným zákonom Bezpečnostná rada Slovenskej republiky len v prípade, že je v čase vojny alebo vojnového stavu znemožnená činnosť vlády Slovenskej republiky.
V § 3 ods. 1 sa spresňuje vymedzenie prípravy na obranu štátu a vymenúvajú sa opatrenia a činnosti, ktoré zahŕňa. Tam, kde si to vyžaduje definovanie opatrenia, sa uvádza aj subjekt jeho realizácie. Na príprave na obranu štátu participujú aj subjekty, ktoré plnia opatrenia v systéme obrany štátu v súlade s ustanoveniami tohto alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Do prípravy na obranu štátu patrí okrem vytvárania, udržiavania, rozvoja kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl aj príprava ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru, záchranných služieb a jednotiek civilnej ochrany a príprava ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a orgánov miestnej štátnej správy. Z dôvodu systematickej a komplexnej úpravy sa odkazuje aj na prípravu ozbrojených síl podľa zákona č. 321/2002 Z. z. a prípravu ústavných orgánov, ktorú upravuje ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. Rovnako sa odkazuje aj na prípravu opatrení a činností hospodárskej mobilizácie, ktoré ustanovuje zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času
vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 179/2011 Z. z.“). Navrhuje sa do spektra opatrení prípravy na obranu štátu zaradiť aj udržiavanie a rozvoj objektov obrannej infraštruktúry, pričom k výberu a zaradeniu objektov obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých objektov na obranu štátu, sa v záujme komplexnej úpravy činnosti v tejto oblasti dopĺňa aj vyradenie objektov obrannej infraštruktúry z príslušnej kategórie týchto objektov; do tohto spektra opatrení aj naďalej patrí príprava obyvateľstva na obranu štátu a preverovanie pripravenosti jednotlivých subjektov na plnenie úloh v čase vojny a vojnového stavu.
V § 3 ods. 2 7 sa v nadväznosti na navrhovanú úpravu odseku 1 upravujú podrobnejšie jednotlivé formy prípravy na obranu štátu. Koordinačnú úlohu plní ministerstvo v súlade so svojou pôsobnosťou podľa zákona č. 575/2001 Z. z. V § 3 ods. 2 sa upravuje spoločný výcvik a cvičenie ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru, záchranných služieb a jednotiek civilnej ochrany na obranu štátu s ozbrojenými silami v nadväznosti najmä na § 9 a 11 zákona č. 321/2002 Z. z. Tým nie je dotknutá samostatná príprava uvedených zborov, záchranných služieb a jednotiek civilnej ochrany podľa osobitných právnych predpisov. Rovnako sa ozbrojené sily zúčastňujú na spoločnom cvičení alebo výcviku s Policajným zborom alebo inou zložkou. V § 3 ods. 3 sa upravuje, že príprava orgánov štátnej správy na plnenie úloh obrany štátu prebieha vo forme vzdelávania na odborných seminároch a vo forme tematických cvičení s praktickým precvičením získaných poznatkov.
V § 3 ods. 4 a 5 sa príprava občanov na obranu štátu rozširuje na prípravu obyvateľstva, aby toto opatrenie zahŕňalo všetkých obyvateľov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Zároveň sa príprava obyvateľstva rozširuje v rovine informovania v nadväznosti na nové formy hrozieb, ktoré zahŕňajú aj „informačnú vojnu“, pričom sa vzťahuje všeobecne na obyvateľstvo štátu, nie len na žiakov a študentov základných škôl a stredných škôl. Takto rozšírená príprava obyvateľstva je aj predpokladom efektívneho pôsobenia proti následkom rozvratných informačných aktivít z vonkajšieho prostredia. Príprava občanov Slovenskej republiky je zameraná aj na rozvoj branného povedomia a pripravenosti na obranu štátu, čo súvisí s ich povinnosťou brániť štát, ktorú ustanovuje Ústava Slovenskej republiky. Branná výchova vo výchovno-vzdelávacom procese na základných školách a stredných školách sa neuskutočňuje ako samostatný vyučovací predmet ale sa realizuje prostredníctvom prierezovej témy Ochrana života a zdravia v rámci príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Vzhľadom na výchovno-vzdelávací charakter prípravy obyvateľstva na obranu štátu na základných školách a stredných školách sa vypúšťa z platného znenia zákona branná príprava. Praktické poznatky a návyky získané v rámci uvedenej prierezovej témy sú využiteľné aj pri obrane štátu.
V § 3 ods. 5 sa precizuje pomenovanie niektorých subjektov, s ktorými môže ministerstvo v rámci prípravy obyvateľstva na obranu štátu uzatvoriť dohodu o spolupráci. Zároveň sa ustanovenie § 3 ods. 5 dopĺňa odkazom na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v znení zákona č. 214/2013 Z. z., ktorý umožňuje na zmluvnom základe podporiť aktivity jednotlivých osôb, ako aj združení právnických osôb, zamerané na prípravu obyvateľstva na obranu štátu.
V § 3 ods. 6 sa na základe poznatkov aplikačnej praxe ustanovuje, že preverovanie pripravenosti vybraných subjektov na plnenie úloh v čase vojny a vojnového stavu sa uskutočňuje vo forme čiastkových alebo komplexných cvičení. Čiastkovým cvičením sa môže preverovať subjekt samostatne, ale aj v súčinnosti s iným subjektom uvedeným v § 3 ods. 6. Samostatné preverenie vlastnej pripravenosti je v gescii príslušného ministerstva alebo iného
subjektu uvedeného v § 3 ods. 6. Rozsah súčinnosti resp. účasti na čiastkovom cvičení, pri ktorom sa preveruje plnenie úloh vo vzájomnej súčinnosti, určujú kompetencie subjektov v preverovaných úlohách.
Pri preverení plnenia opatrení na zabezpečenie mobilizácie v rámci čiastkového cvičenia sa preverujú subjekty zúčastnené na týchto opatreniach. Gestormi preverenia pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny a vojnového stavu ministerstvá a ďalšie subjekty uvedené v § 3 ods. 6.
V rámci komplexného cvičenia sa preveruje pripravenosť na spoločné plnenie úloh vrátane opatrení na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl v rozsahu schválenom vládou Slovenskej republiky. Pri komplexnom cvičení sa preveruje pripravenosť na plnenie viacerých úloh a viacerých subjektov spolu s preverením pripravenosti na mobilizáciu ozbrojených síl. Takto sa môže napríklad preveriť pripravenosť na ochranu a obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, ktoré patria do pôsobnosti ministerstiev, spolu s preverením pripravenosti na mobilizáciu ozbrojených síl v rozsahu potrebnom na zabezpečenie obrany uvedených objektov. Prípadne sa pri preverení pripravenosti mobilizácie ozbrojených síl okrem zabezpečenia opatrení v rozsahu § 10 zákona č. 321/2002 Z. z. preveria aj úlohy na ich zabezpečenie (napr. zásoby hmotných rezerv, uchovanie výrobných schopností v príslušných subjektoch hospodárskej mobilizácie).
V § 3 ods. 7 sa v kontexte ústavného rámca a vymedzenia mobilizácie podľa zákona č. 321/2002 Z. z. precizuje platná úprava mobilizačného cvičenia z hľadiska jeho vykonateľnosti, zaraďujú sa do neho ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a vymedzuje sa jeho vykonanie v čase vojnového stavu. Vykonanie tohto cvičenia v čase vojnového stavu umožňuje preverenie funkčnosti systému obrany štátu, praktického plnenia úloh dodaním vecných prostriedkov a poskytnutím ubytovania ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom, Hasičskému a záchrannému zboru a subjektom hospodárskej mobilizácie príslušnými právnickými osobami a fyzickými osobami, ako aj preverenie ďalších opatrení mobilizácie ozbrojených síl. Mobilizačné cvičenie za cieľ zvýšiť úroveň pripravenosti na obranu štátu a demonštrovať odhodlanie brániť štát. Mobilizačné cvičenie sa vykoná na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.
V súvislosti s úpravou znenia § 2 a 3 sa navrhuje aktualizácia a doplnenie poznámok pod čiarou.
K bodu 2 [§ 4 písm. b)]
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s legislatívnou skratkou v bode 1 (§ 2 ods. 3).
K bodu 3 [§ 6 písm. b) až e)]
V § 6 písm. b) sa v súvislosti s úpravou plánovania obrany štátu navrhuje zveriť riadenie procesu plánovania obrany štátu do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky, pričom tento proces zahŕňa okrem obranného plánovania podľa platného zákona aj plánovanie použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu a plánovanie mobilizácie ozbrojených síl podľa navrhovaného znenia ustanovenia § 25, ako aj plánovanie hospodárskej mobilizácie na účely obrany štátu podľa zákona č. 179/2011 Z. z. Na vymedzenie podrobností o plánovaní obrany štátu sa navrhuje upraviť pôsobnosť vlády Slovenskej republiky schvaľovať smernice o plánovaní obrany štátu, ktorými sa ustanoví najmä súbor dokumentácie plánovania obrany štátu a organizácia jeho prípravy.
V § 6 písm. c) sa navrhuje doplnenie pôsobnosti vlády Slovenskej republiky schvaľovať aj ďalšie koncepčné dokumenty v oblasti bezpečnosti a obrany štátu, čím sa reaguje najmä na rozvoj foriem koncepčných dokumentov v danej oblasti, napr. na výstupy procesu strategického hodnotenia obrany štátu.
V § 6 písm. d) sa dáva do súladu súbor koncepčných dokumentov, ktoré predkladá vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky, so súborom koncepčných dokumentov, ktoré Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje na návrh vlády Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 písm. b) platného zákona.
V § 6 písm. e) sa v nadväznosti na nové formy preverovania pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny a vojnového stavu a spresnenie právnej úpravy vykonania mobilizačného cvičenia ustanovuje pôsobnosť vlády Slovenskej republiky rozhodovať o vykonaní komplexného cvičenia a mobilizačného cvičenia.
K bodu 4 [§ 7 písm. b) až f)]
V § 7 sa upravuje pôsobnosť ministerstva v oblasti riadenia a kontroly obrany štátu a koordinácie činností a kontroly orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb pri príprave na obranu štátu v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. V súvislosti so zmeneným bezpečnostným prostredím a na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa tiež spresňujú, resp. dopĺňajú niektoré ustanovenia, ktoré sa zároveň systémovo usporadúvajú.
V § 7 písm. b) sa preberá časť súčasného znenia ustanovenia § 7 písm. f) platného zákona, ktorý sa umiestňuje v rámci § 7 z hľadiska významnosti úloh.
V § 7 písm. c) sa vzhľadom na výkladové nejasnosti § 7 písm. d) platného zákona systémovo vymedzuje riadiaca úloha ministerstva pri príprave koncepčnej dokumentácie na úseku obrany štátu, taktiež pri príprave rozvojových programov a plánov v oblasti obrany štátu a zásadných strategických dokumentov v oblasti obrany štátu s konkrétnym uvedením Obrannej stratégie Slovenskej republiky. Zároveň dochádza k zosúladeniu dokumentácie pripravovanej ministerstvom s dokumentáciou prerokúvanou vládou Slovenskej republiky.
V § 7 písm. d) sa integrujú doterajšie ustanovenia § 7 písm. b) a c) platného zákona v súvislosti s ich vecnou príbuznosťou, ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. a so zákonom č. 321/2002 Z. z., pričom sa spresňujú v súlade s návrhom novely ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. a návrhom zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V § 7 písm. e) sa v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 7 písm. d) navrhuje samostatne ustanoviť pôsobnosť v oblasti prípravy návrhu nariadenia na vykonanie odvodu registrovaných občanov, ktorý nie je súčasťou mobilizácie ozbrojených síl podľa § 10 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z.
V § 7 písm. f) sa navrhuje doplniť pôsobnosť ministerstva koordinovať rozvoj systému obrany štátu, ktorá súvisí s pôsobnosťou ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou podieľať sa na rozvoji systému obrany štátu podľa platného zákona.
V súvislosti s úpravou znenia § 7 písm. b) f) sa navrhuje upraviť znenie poznámok pod čiarou.
K bodu 5 [§ 7 písm. g) až k)]
V § 7 písm. g) sa v nadväznosti na znenie ustanovenia § 7 písm. f) platného zákona a
v súvislosti so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z. z.“) ustanovuje pre ministerstvo riadiaca, koordinačná a kontrolná funkcia aj vo vzťahu k okresným úradom. Zároveň sa upravuje úloha výkonu štátnej správy vo vojenských obvodoch v súlade so zákonom č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
V § 7 písm. h) sa v nadväznosti na navrhované znenie § 7 písm. c) vymedzuje pôsobnosť ministerstva podieľať sa aj na príprave dokumentácie v oblasti bezpečnosti štátu.
V § 7 písm. i) sa spresňuje ustanovenie § 7 písm. e) platného zákona, pričom sa ustanovuje zodpovednosť ministerstva za vyhodnocovanie politicko-vojenskej situácie a navrhujú sa upraviť orgány štátnej správy, ktoré spolupracujú na tomto vyhodnocovaní na dosiahnutie komplexnosti prístupu k hrozbám v súčasnom a budúcom bezpečnostnom prostredí.
V § 7 písm. j) sa v nadväznosti na úpravu navrhovanú v § 3 dopĺňa úloha ministerstva v oblasti organizovania prípravy iných subjektov na obranu štátu.
V § 7 písm. k) sa v nadväznosti na navrhovanú úpravu § 3 a 6 ustanovuje ministerstvu pôsobnosť predkladať vláde Slovenskej republiky návrh na preverenie pripravenosti príslušných subjektov komplexným cvičením a mobilizačným cvičením.
Navrhuje sa zároveň legislatívnotechnická úprava poznámky pod čiarou.
K bodu 6 [§ 7 písm. o) a p)]
V § 7 písm. o) sa spresňuje ustanovenie § 7 písm. j) platného zákona z hľadiska obsahu podkladových materiálov požadovaných od ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánov miestnej štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov v nadväznosti na navrhovanú úpravu plánovania obrany štátu v § 25.
V § 7 písm. p) sa navrhuje upraviť pôsobnosť ministerstva predkladať návrh smerníc o plánovaní obrany štátu vláde Slovenskej republiky v nadväznosti na pôsobnosť vlády Slovenskej republiky schvaľovať tieto smernice.
K bodu 7 [§ 8 písm. c)]
V nadväznosti na úpravu navrhovanú v § 7 písm. o) sa precizuje predkladanie podkladových materiálov ministerstvu v súvislosti s plánovaním obrany štátu.
K bodu 8 [§ 8 písm. d) až f)]
V § 8 písm. d) sa ustanovuje pôsobnosť ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou podieľať sa na príprave dokumentácie v oblasti obrany štátu v súlade s ich úlohami na úseku obrany štátu.
V § 8 písm. e) sa v nadväznosti na ustanovenie § 3 navrhuje upraviť príprava ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy
s celoštátnou pôsobnosťou na obranu štátu a plnenie úloh spojených s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny a vojnového stavu.
V § 8 písm. f) sa v nadväznosti na ustanovenie § 7 písm. j) a v súvislosti s vývojom bezpečnostného prostredia navrhuje ustanoviť pôsobnosť ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou podieľať sa na vyhodnocovaní politicko-vojenskej situácie.
K bodu 9 [§ 10 ods. 1 písm. e)]
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie upravujúce vedenie evidencie o fyzických osobách, ktorým môže byť v čase vojny a vojnového stavu uložená pracovná povinnosť, okresným úradom vzhľadom na doplnenie tejto pôsobnosti okresnému úradu v sídle kraja v § 10 ods. 4. Zároveň sa v nadväznosti na úpravu v § 3 ustanovuje pôsobnosť okresného úradu zúčastňovať sa prípravy na obranu štátu a plniť úlohy spojené s preverovaním pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny a vojnového stavu.
K bodu 10 [§ 10 ods. 4 písm. s) a t)]
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa v § 10 ods. 4 písm. s) dopĺňa úloha okresného úradu v sídle kraja viesť evidenciu fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť. Na ukladanie pracovnej povinnosti na zabezpečenie obrany štátu je nevyhnutné, aby okresný úrad v sídle kraja disponoval údajmi o fyzických osobách v územnom obvode kraja. to najmä údaje o vzdelaní a špecializácii v študijnom odbore a o mieste pobytu fyzických osôb.
V § 10 ods. 4 písm. t) sa navrhuje upraviť pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja povolávať vojakov v zálohe na plnenie úloh ozbrojených síl, a to v súlade s návrhom novely ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
K bodu 11 11 ods. 1 písm. f)]
V nadväznosti na úpravu v § 3 sa ustanovuje, že obec plní úlohy, ktoré súvisia s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny a vojnového stavu.
K bodu 12 [§ 12 ods. 1 písm. c)]
Navrhovaná úprava súvisí so zmenou terminológie v § 3 ods. 4 a 5.
K bodu 13 [§ 12 ods. 1 písm. d)]
V nadväznosti na úpravu v § 3 sa ustanovuje, že vyšší územný celok plní úlohy, ktoré súvisia s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny a vojnového stavu.
K bodu 14 (§ 12a)
Navrhuje sa vypustiť povinnosť právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie zabezpečovať obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov z dôvodu, že za obranu týchto objektov zodpovedá ministerstvo podľa § 27 ods. 5.
K bodu 15 (§ 16a ods. 1)
V nadväznosti na navrhované doplnenie ustanovenia § 10 ods. 4 písm. s) sa spresňuje vnútorný odkaz vo vzťahu k rozsahu vedenej evidencie okresnými úradmi v sídle kraja o fyzických osobách, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť.
K bodu 16 (nadpis piatej časti)
Navrhuje sa úprava nadpisu piatej časti v súlade s jej obsahom.
K bodu 17 (§ 25 a 26)
V § 25 ods. 1 sa v súlade s komplexným prístupom k obrane štátu, ktorého potrebu zvýrazňuje vývoj bezpečnostného prostredia, navrhuje ustanoviť proces plánovania obrany štátu.
V § 25 ods. 2 sa navrhuje spresniť úpravu obranného plánovania v súlade s účelom spracúvaných plánov, ktorým je vytváranie, udržiavanie a rozvoj kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a podpory obrany štátu.
V § 25 ods. 3 5 sa navrhuje vymedzenie plánov, ktoré výstupmi obranného plánovania, a lehoty, na ktoré sa spracúvajú. V súvislosti s aplikačnou praxou sa slová „schopností ozbrojených síl“ nahrádzajú slovami „spôsobilostí ozbrojených síl“.
V § 25 ods. 6 sa v nadväznosti na ustanovenie plánovania obrany štátu navrhuje vymedziť plánovanie použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu, ktoré zahŕňa spracovanie situačných plánov, plánov použitia ozbrojených síl v čase vojny a vojnového stavu a stálych plánov použitia ozbrojených síl. Navrhované vymedzenie plánovania použitia ozbrojených síl je v súlade s plánovaním medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom.
V § 25 ods. 7 sa ustanovujú podmienky na vypracovanie situačných plánov. Situačné plány sa spracúvajú v nadväznosti na predpokladané ohrozenia štátu a obsahujú najmä úlohy ozbrojených síl, zámery ich použitia, ich zloženie a súvisiaci rozsah ich podpory.
V § 25 ods. 8 sa vymedzuje vzťah medzi situačným plánom, ktorý nie je vykonateľný, a plánom použitia ozbrojených síl na čas vojny alebo vojnového stavu. V nadväznosti na vyhodnotenie aktuálnej politicko-vojenskej situácie sa situačný plán zodpovedajúci povahe ohrozenia štátu použije ako základ pre spracovanie príslušného plánu použitia ozbrojených síl, o ktorom rozhodne vláda Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 321/2002 Z. z.
V § 25 ods. 9 sa ustanovuje spracúvanie stáleho plánu použitia ozbrojených síl, ktorý sa vzťahuje na identifikované a trvalé ohrozenie štátu spravidla s veľmi krátkym časom na reakciu a ktorý sa plní aj v mieri (napr. na zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky). Stály plán použitia ozbrojených síl sa spracúva v súlade s rozhodnutím príslušných ústavných orgánov (Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky) o návrhu na určenie ozbrojených síl a úloh plnených podľa tohto
plánu, resp. rozhodnutím o vyslaní určených ozbrojených síl na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky alebo o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky a ďalšími rozhodnutiami podľa konkrétnych podmienok situácie napr. o mobilizácii ozbrojených síl. Spracovanie tohto plánu spravidla nadväzuje na stály plán medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom.
V § 25 ods. 10 sa v nadväznosti na ustanovenie plánovania obrany štátu vymedzuje plánovanie mobilizácie ozbrojených síl, ktoré zahŕňa spracúvanie plánu všeobecnej mobilizácie, plánu čiastočnej mobilizácie a plánu mobilizačného cvičenia. Podrobnosti o plánovaní obrany štátu budú obsahom smerníc, ktorú ministerstvo predkladá vláde na schválenie podľa § 7 písm. p) návrhu zákona.
Navrhované ustanovenie § 25 ods. 11 obsahuje text ustanovenia § 25 ods. 6 platného zákona vrátane úpravy zodpovednosti za plnenie úloh zo schválených plánov.
V § 25 ods. 12 sa upravuje zodpovednosť za spracovanie plánov použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu a plánov, ktoré sa spracúvajú v procese plánovania mobilizácie ozbrojených síl. Vzhľadom na účel týchto plánov sa navrhuje upraviť súčinnosť Generálneho štábu ozbrojených síl na ich spracúvaní. Zároveň sa v súvislosti s komplexným prístupom k obrane štátu a na efektívne použitie kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a podpory obrany štátu navrhuje v procese plánovania použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu a v procese plánovania mobilizačného cvičenia použiť podkladové materiály ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou vypracované v súlade s ich pôsobnosťou.
V § 25 ods. 13 sa v súlade so zodpovednosťou vlády Slovenskej republiky za bezpečnosť a obranu štátu navrhuje informovať vládu Slovenskej republiky o úlohách ozbrojených síl podľa situačného plánu, ktorý sa pripravuje v nadväznosti na situačný plán medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom, a o zložení ozbrojených síl na plnenie týchto úloh. O úlohách ozbrojených síl a ich zložení je vláda Slovenskej republiky informovaná pred rozhodovaním vojenských orgánov medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom, o situačnom pláne tejto organizácie. Takto sa zabezpečí aj kontinuita plánovacieho procesu na ministerstve.
V § 26 ods. 1 sa precizuje vymedzenie podpory obrany štátu, pričom služby a činnosti poskytované ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu sa dopĺňajú o dodávky tovarov v súlade so zákonom č. 179/2011 Z. z. Vypustenie slov „ochrana a obrana“, ktoré v ustanovení § 26 ods. 1 platného zákona, súvisí s neopodstatnenosťou ich použitia v tomto ustanovení s ohľadom na ustanovenie § 27 ods. 4 a 5. Výskum a vývoj zameraný na zabezpečenie obrany štátu sa vymedzuje prostredníctvom odkazu na zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z.
V § 26 ods. 2 sa úprava obrannej infraštruktúry precizuje v súlade s terminológiou v príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Zavádza sa legislatívna skratka v kontexte úpravy § 27 platného znenia zákona.
V § 26 ods. 3 sa v nadväznosti na navrhovanú úpravu § 26 ods. 1 a uhrádzanie výdavkov na obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov zo štátneho rozpočtu vypúšťajú slová „ochrany a obrany“. Ustanovenie sa spresňuje doplnením slov „vo vlastníctve štátu“.
V § 26 ods. 4 sa navrhuje vymedzenie dodávok tovarov, ktoré poskytované ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu, v súlade najmä so zákonom č. 179/2011 Z. z. Ide o tovary, ktorých nedostatok môže ohroziť plnenie úloh ozbrojených síl, napríklad munícia, voda, potraviny, lieky, dezinfekčné prostriedky.
V § 26 ods. 5 sa navrhuje vymedzenie služieb a činností poskytovaných ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu v súlade s opatreniami hospodárskej mobilizácie podľa zákona č. 179/2011 Z. z.
V § 26 ods. 6 sa spôsob poskytovania dodávok a služieb a činností ozbrojeným silám vymedzuje prostredníctvom odkazu na príslušný právny predpis.
V § 26 ods. 7 sa preberá ustanovenie § 26 ods. 5 platného zákona a spresňuje sa vnútornými odkazmi na príslušné plánovacie dokumenty, ktoré sa vytvoria v procese dlhodobého a strednodobého plánovania.
V súvislosti s novým znením ustanovení § 25 a 26 sa navrhuje upraviť znenie súvisiacich poznámok pod čiarou.
K bodu 18
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu 21.
K bodu 19 (§ 27 ods. 6)
V nadväznosti na úpravu § 26 ods. 1 a 2 sa navrhuje doplniť ustanovenie o spôsobe uhrádzania výdavkov na ochranu a obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, keďže svojim obsahom patrí k ustanoveniam upravujúcim ochranu a obranu týchto objektov (§ 27 ods. 4 a 5).
K bodu 20 (§ 27a)
Cieľom navrhovaného ustanovenia je vymedzenie území slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu tak, aby zahŕňali pozemky tvoriace priľahlé plochy k stavbe na obranu štátu, ktoré svojím umiestnením slúžia na ochranu tejto stavby. Ministerstvo spravuje stavby vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktoré potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu. Ide napr. o stavby muničných skladov, strelníc, elektronických zariadení a pod., ktoré situované v susedstve lesných pozemkov. Pri určovaní správy lesných pozemkov vo vlastníctve štátu sa postupuje podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 326/2005 Z. z.“). Podľa § 50 zákona č. 326/2005 Z. z. správu lesného majetku, teda aj lesných pozemkov vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky alebo právnická osoba, ktorá také postavenie podľa osobitných predpisov, pričom lesný majetok vo vlastníctve štátu vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu spravuje právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo. Na týchto územiach budú Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š. p. Pliešovce, ktoré si ministerstvo založilo na plnenie úloh v oblasti správy lesného majetku štátu, spravovať lesné pozemky, ako aj lesný majetok štátu nachádzajúci sa na týchto pozemkoch v súlade so zákonom č. 326/2005 Z. z. Zároveň môže táto právnická osoba spravovať aj ostatný
majetok vo vlastníctve štátu, ktorý je vymedzený v § 50a ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a spĺňa uvedené kritériá. Zoznam pozemkov tvoriacich územie slúžiace na zabezpečenie úloh obrany štátu sa uvedie v písomnom protokole, ktorý schváli minister obrany Slovenskej republiky a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Navrhuje sa zverejnenie protokolu obsahujúceho zoznam pozemkov tvoriacich územie slúžiace na zabezpečenie obrany štátu na webovom sídle ministerstva za účelom informovania verejnosti o týchto územiach.
K bodu 21 [§ 32 písm. b)]
V ustanovení § 32 písm. b) sa navrhuje vypustiť správny delikt pri nezabezpečení obrany stavieb a budov obrannej infraštruktúry, resp. nespracovaní plánu obrany týchto objektov, keďže takáto povinnosť právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie nevyplýva z ustanovenia § 18 ods. 1 písm. b) platného zákona. Tento návrh je v súlade s navrhovanou úpravou § 12a. Za obranu týchto objektov zodpovedá ministerstvo.
K bodu 22
V nadväznosti na zákon č. 180/2013 Z. z., ako aj v nadväznosti na navrhované ustanovenie § 7 písm. h) sa v celom texte zákona slová „obvodný úrad“ vo všetkých tvaroch navrhujú nahradiť slovami „okresný úrad“ v príslušnom tvare.
K bodu 23
V záujme používania jednotnej terminológie v celom zákone sa v súvislosti so zaraďovaním stavieb a budov do kategórie objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov navrhuje zosúladiť používanú terminológiu s ustanovením § 27 platného zákona, ktorý komplexne upravuje predmetnú oblasť, ako aj v nadväznosti na navrhované znenie § 26.
K čl. II
K bodu 1
V nadväznosti na navrhované ustanovenie § 27a v čl. I návrhu zákona, ktorým sa vymedzuje územie slúžiace na zabezpečenie úloh obrany štátu, sa navrhuje upraviť § 14 ods. 1 písm. h) zákona č. 326/2005 Z. z. a súvisiacu poznámku pod čiarou k odkazu 23 tak, aby sa jednoznačne vymedzili lesy osobitného určenia v prípade vojenských lesov, a tým aj pôsobnosť ministerstva ako orgánu štátnej správy lesného hospodárstva v týchto lesoch.
K bodu 2
Navrhuje sa upraviť § 50a zákona č. 326/2005 Z. z. vo vzťahu k prevodu správy ostatného majetku, ktorý sa nachádza na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu tak, aby Lesy Slovenskej republiky, š. p. nemuseli žiadať súhlas zakladateľa pri prevode tohto majetku na Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š. p. Pliešovce.
K čl. III
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016.
Bratislava 26. augusta 2015
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Martin Glváč, v. r.
minister obrany Slovenskej republiky