Predkladacia správa
V rámci Organizácie amerických štátov (ďalej len OAŠ) bol dňa 9. júna 1993 v nikaragujskom meste Managua dojednaný Medziamerický dohovor o výkone trestných rozsudkov v cudzine (ďalej len „Managujský dohovor“), ktorý upravuje a ktorého cieľom je odovzdávanie odsúdených osôb medzi zmluvnými štátmi dohovoru. Managujský dohovor je otvorený podľa článku XIII na podpis členským štátom OAŠ a podľa článku XV na pristúpenie tiež ktorémukoľvek inému štátu, ktorý nie je členom OAŠ, a teda aj Slovenskej republike.
Managujský dohovor poskytuje odsúdeným osobám možnosť vykonať trest v štáte, ktorého občanmi, a to v prostredí, ktoré napomôže ich resocializácii , čo je s ohľadom na mnohé odlišnosti predovšetkým v kultúre a sociálnom prostredí, spôsobe života a mentalite ľudí, veľmi významný faktor. Pristúpením Slovenskej republiky k Managujskému dohovoru budú teda môcť slovenskí občania, ktorí boli odsúdení v niektorom z jeho zmluvných štátov na trest odňatia slobody, vykonať tento trest na Slovensku. Niektoré zmluvné štáty Managujského dohovoru súčasne zmluvnými stranami aj Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb (Štrasburg, 21. marec 1983, vyhl. č. 553/1992 Zb.), ktorý bol dojednaný v rámci Rady Európy a ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika. Pristúpením Slovenskej republiky k Managujskému dohovoru dôjde k rozšíreniu zmluvného základu pre odovzdávanie odsúdených osôb vo vzťahu Slovenskej republiky k ďalším 18 štátom Severnej a Južnej Ameriky a tiež Indii a Saudskej Arábii. Zmluvnou stranou Managujského dohovoru je aj Česká republika.
Článok I definuje základné pojmy : „odsudzujúci štát“, „prijímajúci štát“, „trest“ a „odsúdenú osobu“. Články II a III ustanovujú okrem všeobecných zásad aj záväzok zmluvných štátov spolupracovať v najširšej možnej miere v súvislosti s odovzdávaním odsúdených osôb a taktiež uvádzajú podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohol byť tento dohovor použitý.
Článok IV zaväzuje zmluvné štáty k povinnosti informovať odsúdené osoby, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, o jeho obsahu, ako aj o priebehu odovzdania. Článok V stanovuje samotný postup pri odovzdávaní odsúdených osôb. Upravuje najmä podávanie žiadostí o použitie dohovoru (žiadosť môže podať odsudzujúci štát, prijímajúci štát alebo odsúdená osoba), ďalej stanovuje náležitosti a potrebné podklady, ktoré je odsudzujúci štát povinný poskytnúť prijímajúcemu štátu, ako aj dôležitú podmienku súhlasu odsúdenej osoby s odovzdaním, spôsob styku orgánov zmluvných štátov (prostredníctvom ústredných orgánov, alebo diplomatickou alebo konzulárnou cestou) a úhradu nákladov spojených s odovzdávaním odsúdených osôb.
Článok VI upravuje oznamovaciu povinnosť prijímajúceho štátu pre prípady vyslovenia nesúhlasu s odovzdaním. Článok VII upravuje okrem iného spôsob, resp. princípy výkonu trestu uloženého odsudzujúcim štátom v prijímajúcom štáte po odovzdaní odsúdenej osoby. Zároveň stanovuje zákaz výkonu trestu spôsobom, ktorým by došlo k predĺženiu trestu za dátum, na ktorý bol stanovený koniec jeho výkonu podľa rozsudku súdu vydaného v odsudzujúcom štáte.
Článok VIII ponecháva odsudzujúcemu štátu právomoc udeliť milosť, amnestiu alebo zmiernenie trestu a právomoc na preskúmanie rozsudkov odsudzujúceho štátu. Článok IX umožňuje použiť Managujský dohovor a postup v ňom upravený v prípadoch týkajúcich sa mladistvých páchateľov a na osoby , ktoré podľa prehlásenia príslušného orgánu nie trestne zodpovedné, za účelom ich liečenia v prijímajúcom štáte.
Článok X upravuje otázky prevozu odsúdených osôb cez územie iných zmluvných štátov, pričom takýto prevoz je možný a podmienený súhlasom tranzitného štátu.
Články XI a XII určujú jednak povinnosť zmluvného štátu oznámiť Generálnemu sekretariátu OAŠ ústredný orgán ustanovený na výkon funkcií uvedených v dohovore a taktiež riešia vzťah dohovoru k iným dvojstranným a mnohostranným zmluvám, ktorými zmluvné štáty Managujského dohovoru viazané.
Články XIII XIX záverečnými ustanoveniami, ktoré upravujú podpis, ratifikáciu (Články XIII a XIV) a osobitne potom možnosť pristúpenia k Managujskému dohovoru akémukoľvek inému štátu (Článok XV). Upravujú ďalej možnosť uplatnenia výhrad k dohovoru v čase jeho schválenia, podpisu, ratifikácie alebo pristúpenia (článok XVI). Nadobúdanie platnosti pre štáty, ktoré tento dohovor ratifikujú alebo k nemu pristúpia, určuje článok XVII. Platnosť dohovoru a spôsob spolu s dôsledkami jeho vypovedania upravuje článok XVIII.
V súvislosti s vykonávaním Managujského dohovoru po nadobudnutí jeho platnosti pre Slovenskú republiku sa navrhuje pri pristúpení v súlade s článkom XI tohto dohovoru oznámiť generálnemu sekretariátu OAŠ, že ústredným orgánom na plnenie funkcií Managujského dohovoru bude Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Uplatnenie výhrad pri pristúpení sa nenavrhuje.
Pristúpenie Slovenskej republiky k Managujskému dohovoru je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky, ako aj platnými medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky. Je taktiež v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov, ako aj so záujmami Európskej únie a princípmi Rady Európy
Managujský dohovor je podľa čl.7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie je potrebný zákon (Trestný poriadok) a súčasne medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. V súlade s článkom 86 písm. d) ústavy preto tento dohovor podlieha vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je Managujský dohovor medzinárodnou zmluvou, ktorá podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi, pretože priamo zakladá práva a povinnosti fyzických a právnických osôb.
Predkladaný materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny či sociálny vplyv, ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Materiál bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky na jej zasadnutí dňa 21. apríla 2015 a Vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Medziamerickému dohovoru o výkone trestných rozsudkov v cudzine z 9. júna 1993 uznesením č. 341 zo dňa 1. júla 2015.