2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
S cieľom zlepšiť prístup spotrebiteľov k nápravným opatreniam pomocou systémov alternatívneho riešenia sporov vnútroštátneho i cezhraničného charakteru prijali Európsky parlament a Rada v roku 2013 smernicu o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online).
Smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov počíta s vytvorením systému na úrovni jednotlivých členských štátov, v ktorom sa každý spotrebiteľ bude môcť so svojimi spormi (bez ohľadu na sektor podnikania, kúpny kanál či krajinu, z ktorej bol tovar alebo služba kúpené) obrátiť na systém alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov (ďalej aj „systém ARS“). Každý členský štát je v zmysle smernice o ARS povinný zabezpečiť, že všetky systémy ARS oznámené Európskej komisii budú transparentné a že budú spory medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi riešiť účinne a nestranne. Výsledkom má byť väčší počet nastolených a vyriešených spotrebiteľských problémov.
Povinnosťou Slovenskej republiky je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo smernice o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov zabezpečiť úplné odvetvové a geografické pokrytie subjektov ARS, ako aj ekonomickú dostupnosť týchto systémov pre spotrebiteľov.
MH SR posúdilo jednotlivé dostupné možnosti na zabezpečenie systému ARS v podmienkach Slovenskej republiky. Na základe zistení MH SR možno konštatovať, že po zohľadnení všetkých relevantných aspektov, a tiež nezanedbateľnej otázky vplyvu na štátny rozpočet SR, je sledovaný cieľ možné najlepšie dosiahnuť rozšírením kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) a Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o mimosúdne riešenie sporov (ďalej len „RÚ“). Nevyhnutné bude zároveň vytvorenie reziduálneho subjektu ARS zaoberajúceho sa spormi, na ktorých riešenie nie je príslušný žiaden z uvedených osobitných subjektov ARS, s cieľom zabezpečiť úplné odvetvové a geografické pokrytie a prístup spotrebiteľov k alternatívnemu riešeniu sporov v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi pre SR zo smernice o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Týmto reziduálnym subjektom má byť Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „SOI“), preto je potrebné rozšíriť aj jej kompetencie.
Na riadne plnenie povinností subjektov ARS vyplývajúcich z návrhu zákona ako aj zo samotnej smernice bude potrebné zvýšiť súčasný stav zamestnancov o dvoch kvalifikovaných zamestnancov SOI pre každý kraj a štyroch zamestnancov na úrovni Ústredného inšpektorátu SOI (t.j. spolu maximálne 20 nových zamestnancov pre SOI) a o dvoch kvalifikovaných zamestnancov ÚRSO a dvoch kvalifikovaných zamestnancov RÚ. Vzhľadom na posunutie účinnosti zákona na 1. júla 2016 sú v doložke vplyvov na rok 2016 premietnuté výdavky na financovanie návrhu v druhej polovici roku 2016.
Navrhovanou úpravou sa zároveň minimalizujú dodatočné náklady na priestorové a materiálno-technické vybavenie, keďže by sa využili existujúce priestory SOI, ÚRSO a RÚ.
Pri vyčísľovaní vplyvov na rozpočet verejnej správy sme pritom vychádzali z údajov, ktoré nám poskytli dotknuté orgány verejnej správy. Náklady na jedného zamestnanca dotknutých orgánov verejnej správy predstavujú sumu cca 20 168,50 € ročne z toho na:
−mzdy (610) cca 14 304,- € /t.j. 1 192 x 12/;