Dôvodová správa

Všeobecná časť

Uvedený návrh zákona má za cieľ významne zvýšiť účasť na voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, orgánov samosprávnych krajov, orgánov územnej samosprávy a voľbách prezidenta Slovenskej republiky – až na predpokladaných 80 % voličskej účasti. V porovnaní s inými krajinami EÚ má Slovensko výrazne nižšiu voličskú účasť, a tým pádom aj nižšiu legitimitu volených zástupcov. Odráža to skutočnosť, že slovenský občan má v priemere nízky záujem o verejné dianie vo svojej krajine.

V niektorých krajinách EÚ hrozia za odignorovanie volieb finančné i právne postihy. Belgicko totiž patrí spolu s Luxemburskom, Gréckom a Cyprom k tým krajinám Európskej únie, v ktorých je volebná účasť povinná. Významne sa to prejavuje aj na následnej volebnej účasti. Návrh zákona však volí radšej motivačný ako reštriktívny prístup. Upravuje totiž akýsi spôsob motivácie účasti na voľbách formou poskytnutia jedného dňa plateného voľna (t. j. dovolenky) navyše zamestnávateľom v prípade, ak zamestnanec predloží potvrdenie o osobnej účasti na voľbách vydané okrskovou komisiou. Predmetom úpravy by boli všetky voľby – t. j. voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, orgánov samosprávnych krajov, orgánov územnej samosprávy a voľby prezidenta Slovenskej republiky.

Pre vyrovnanie nákladov pre zamestnávateľov, ktoré vzniknú v dôsledku poskytnutia jedného dňa plateného voľna navyše za účasť na voľbách (voľby prezidenta SR a do EÚ parlamentu sa konajú raz za 5 rokov a ostatné voľby raz za 4 roky), sa navrhuje, ako akási protiváha, zároveň zrušenie jedného štátneho sviatku – 1. septembra – Dňa Ústavy SR. Tento sviatok spomedzi ostatných sviatkov považujeme za najmenej významný a vzhľadom na skutočnosť, že už 1. januára sa ako štátny sviatok ustanovil Deň vzniku Slovenskej republiky, je nadbytočné zároveň oslavovať ako sviatok aj deň, kedy bol prijatý najvyšší zákon krajiny, keďže ani tento nie je nemenný a absolútnou väčšinou zákonodarcov dochádza k jeho zmenám, ktoré sme dokonca v nedávnom období zaznamenali viackrát. V porovnaní s ostatnými krajinami ide o špecifikum.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa rozšírenie zoznamu tzv. iných úkonov vo všeobecnom záujme o voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, orgánov

samosprávnych krajov, orgánov územnej samosprávy a voľby prezidenta Slovenskej republiky.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby zamestnávateľ za účasť na voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, orgánov samosprávnych krajov, orgánov územnej samosprávy a voľbách prezidenta Slovenskej republiky poskytol zamestnancovi jeden deň plateného voľna, pričom zamestnanec sa musí preukázať potvrdením o osobnej účasti na týchto voľbách, ktoré mu podľa zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva vydá okrsková komisia.

Čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa, aby okrsková komisia vydala v prípade osobnej účasti na voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, orgánov samosprávnych krajov, orgánov územnej samosprávy a voľbách prezidenta Slovenskej republiky voličovi potvrdenie o osobnej účasti na týchto voľbách, a to na účely preukázania zamestnávateľovi podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Vzor potvrdenia sa ustanovuje v prílohe č. 2.

K bodu 2

Navrhuje sa vzor novej prílohy č. 2 o potvrdení osobnej účasti na voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, orgánov samosprávnych krajov, orgánov územnej samosprávy a voľbách prezidenta Slovenskej republiky na účely preukázania zamestnanca zamestnávateľovi.

Čl. III

K bodu 1

Navrhuj sa zrušenie štátneho sviatku – 1. september – Deň Ústavy SR.

Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2016.