Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Janka Šípošová, Erika Jurinová, Eva Horváthová a Miroslav Kadúc.

Cieľom návrhu zákona je zrušiť premlčanie trestného stíhania a výkonu trestu trestného činu sexuálneho zneužívania, a to aj v prípade mladistvých páchateľov, a zároveň predĺžiť premlčanie trestného stíhania pri trestnom čine znásilnenia a trestnom čine sexuálneho násilia až do doby troch rokov potom, čo osoba, na ktorej boli takéto trestné činy spáchané, dovŕši 18 rok svojho veku.

Zámerom predkladateľov je zohľadnenie práv obete v čo najväčšej miere, poskytnutie zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne dôsledky trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete, ako aj zníženie rizika recidívy závažných trestných činov voči detským obetiam.

Viaceré členské štáty Európskej únie prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, aká v súčasnosti platí na Slovensku. Vo Veľkej Británii sa v súčasnosti sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčiava. V Nemecku sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete. V Českej republike sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo akéhokoľvek trestného činu proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti bola mladšia ako 18 rokov.

Obete sexuálneho zneužívania sa často odhodlajú k nahláseniu tohto závažného trestného činu až po uplynutí premlčacej doby, čo poskytuje priestor na to, aby jeho páchatelia zostali nepotrestaní. Veľa obetí tejto trestnej činnosti trpiacich ďalekosiahlymi následkami tak zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia. Páchateľom v tomto prípade nič nebráni v ďalšom dopúšťaní sa podobných trestných činov voči deťom, ktoré majú na obete rozsiahly a dlhodobý, často celoživotný negatívny dopad.

Predkladaný návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nemá tiež vplyv ani na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s navrhovaným čl. I bodom 3 tohto návrhu zákona.

K bodu 2

Podľa platného § 87 ods. 5 Trestného zákona platí, že trestné stíhanie sa môže premlčať najskôr tri roky potom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a trestný čin výroby detskej pornografie, dovŕšila 18. rok svojho veku. Toto ustanovenie slovenského trestného kódexu nemožno z hľadiska obetí, a to najmä detských obetí považovať za dostačujúce.

Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že platný § 87 ods. 5 Trestného zákona sa okrem sexuálneho zneužívania nevzťahuje na ďalšie závažné trestné činy proti ľudskej dôstojnosti (na rozdiel napr. od Českej republiky).

Neuvedenie aj násilných trestných činov proti ľudskej dôstojnosti (znásilnenia a sexuálneho násilia) v prísnejšej úprave premlčania podľa § 87 ods. 5 platného Trestného zákona nemožno považovať za spravodlivé a súladné so základnými právnymi princípmi a ani s čl. 15 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (ďalej len „smernica 2011/93/EÚ“), a to aj vzhľadom na vylúčenie jednočinného súbehu sexuálneho zneužívania a znásilnenia a rovnako aj sexuálneho zneužívania a sexuálneho násilia.

Na predmetnú problematiku poukazuje aj judikatúra slovenských súdov. Uvádzame napr. časť odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu v Pezinku (

http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a143-

vyklad-znakov-skutkovej-podstaty-trestnych-cinov-sexualneho-zneuzivania-a-vyroby-detskej-

pornografie

): „Len pre úplnosť súd dodáva, že ak by sa v trestnom konaní skutočne preukázalo, že ob-

žalovaný použil násilie voči maloletým (napríklad formou uvedenia do bezvládnosti), tak ako to uvá-dzal prokurátor v obžalobe, mohlo by ísť len o právnu kvalifikáciu zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. ... pretože násilie je, na rozdiel od zločinu sexuálneho zneužíva-nia podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., znakom základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu, t.j. práve a len zločin sexuálneho násilia postihuje útoky, ktoré iné osoby nútia k... sexuálnym praktikám a je bez významu, koľko rokov má poškodená osoba. To, že ide o dieťa (chránenú osobu) je potom dôvodom na použitie aj kvalifikovanej skutkovej podstaty (§ 200 ods. 2 písm. b) Tr. zák.). Možno preto zhrnúť, že ak by boli skutky preukázané tak, ako boli žalované, nebol by, z hľadiska právnej kvalifikácie, podstatným vek poškodených osôb, ale podstatným by bolo to, či bolo alebo nebolo použité násilie pred samotným fotením maloletých osôb (ak by sa tak stalo mohlo by ísť vo všetkých troch prípadoch, z dôvodu špe-ciality, len o zločin sexuálneho násilia podľa § 200 Tr. zák. a to aj v jeho kvalifikovanej forme).“.

V zmysle čl. 3 ods. 5 bodu iii) smernice 2011/93/EÚ zapojenie sa do sexuálnych aktivít s dieťaťom, pri ktorom sa použije donucovanie, násilie alebo hrozby, sa trestá odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov v prípade, že dieťa nedosiahlo vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity, a najmenej päť rokov v prípade, že dieťa tento vek prekročilo. Podľa čl. 15 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré v prípade ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článku 3, článku 4 ods. 2, 3, 5, 6 a 7, ako aj ktoréhokoľvek závažného trestného činu uvedeného v článku 5 ods. 6, ak sa použila detská pornografia v zmysle článku 2 písm. c) bodov i) a ii),umožňujú trestné stíhanie ešte dostatočne dlhý čas po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť, pričom tento časový úsek je primeraný stupňu závažnosti predmetného trestného činu.

Čo sa týka stupňa závažnosti, oba trestné činy (znásilnenie a sexuálne násilie) sa javia byť dostatočne závažné na to, aby sa poškodenému (bez ohľadu na jeho vek) umožnilo domôcť sa spravodlivosti a primeraného zadosťučinenia až po vyrovnaní alebo aspoň čiastočnom vyrovnaní sa s traumou spôsobenou takýmto trestným činom. Dĺžka času potrebného na prekonanie traumy je síce u každej obete individuálna a následky sú ďalekosiahle, ale trojročná lehota po nadobudnutí plnoletosti sa javí byť dostatočne dlhá na to, aby sa obeť mohla sama slobodne rozhodnúť, či sa bude dožadovať spravodlivosti aj v rámci trestného konania. Alternatívou pri oboch trestných činoch by bola aj nepremlčateľnosť, to by však objektom ochrany museli byť výlučne deti, resp. osoby mladšie ako 15 rokov, ako je tomu pri sexuálnom zneužívaní.

K bodu 3

Vzhľadom na často celoživotné rozsiahle negatívne následky a traumy spôsobené spáchaním trestného činu sexuálneho zneužívania, ako aj na chúlostivosť a zvlášť ponižujúci charakter tohto trestného činu sťažujúci obetiam ich oznámenie, sa v § 88 ods. 2 návrhu zákona navrhuje zrušiť premlčanie trestného stíhania tohto trestného činu. Presnejšie, navrhuje sa, aby uplynutím premlčacej doby trestnosť predmetného trestného činu nezanikla. Rovnako by sa predmetný trestný čin (sexuálne zneužívanie) nemal premlčiavať ani vtedy, ak bol spáchaný mladistvým páchateľom.

V Trestnom zákone nie je určený začiatok plynutia premlčacej doby. Z trestnoprávnej teórie a súdnej praxe vyplýva, že zásadne sa začiatok premlčacej doby počíta od dokonania, resp. dokončenia trestného činu. Premlčacia doba začína plynúť v deň nasledujúci potom, čo nastala udalosť významná pre premlčanie. V Trestnom zákone je upravené aj predĺženie premlčacej doby, a to v prípade jej spočívania (neplynutia) a prerušenia.

V § 88 novom odseku 2 sa okrem ponižujúceho charakteru predmetnej trestnej činnosti u trestného činu sexuálneho zneužívania zohľadňuje aj zvlášť zraniteľné postavenie dieťaťa ako poškodeného. Páchateľom je často osoba, ktorej dieťa dôveruje, alebo naopak, ktorá dieťaťu zastrašovaním bráni v oznámení závažnej trestnej činnosti. V útlom veku dieťa nemusí rozoznať, že konanie páchateľa je trestným činom. Vzhľadom na jeho vývinové štádium sa dieťa v porovnaní s dospelým poškodeným ocitá v oveľa nevýhodnejšej pozícii a nie je schopné účinne sa brániť. Trestná činnosť s deštruktívnym vplyvom na detské obete tak môže byť páchaná dlhodobo, ak nezasiahne okolie alebo dieťa napriek zvlášť nepriaznivým podmienkam samo nevyhľadá pomoc.

Vzhľadom na mimoriadne ponižujúci charakter tohto trestného činu a následnú traumu môže mať obeť problém prehovoriť o ňom aj dlhé roky potom, čo bol takýto trestný čin spáchaný. Toto obdobie môže trvať aj dlhšie ako 20 rokov od dokonania, resp. dokončenia trestného činu, čo je premlčacia doba trestného stíhania sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona.

Ak sa poškodený nakoniec odhodlá k oznámeniu predmetného trestného činu, môže byť trestné stíhanie už premlčané. V tomto prípade poškodený nedosiahne zadosťučinenie, a už vôbec nie spravodlivé odškodnenie napr. za ujmu na zdraví, za nemajetkovú ujmu (morálnu škodu), za porušenie jeho práva slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote, za ujmu na jeho ďalších právach, ako aj za ďalšie rozsiahle následky trestného činu brániace poškodenému v plnohodnotnom spôsobe života.

V zmysle § 9 ods. 3 a § 286 Trestného poriadku, ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku premlčania, v konaní možno pokračovať len vtedy, ak obvinený alebo obžalovaný na prejednaní veci trvá. Je však vysoký predpoklad, že na pokračovaní trestného stíhania bude väčšinou trvať len ten obvinený alebo obžalovaný, ktorý je nevinný. Aj keby však trestné konanie napriek premlčaniu na

podnet obvineného alebo obžalovaného pokračovalo a nakoniec by sa zistilo, že obžalovaný je vinný, súd nemôže uložiť trest, iba vysloviť vinu.

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje, aby sa trestné stíhanie trestného činu sexuálneho zneužívania vôbec nepremlčiavalo. Dokazovanie trestného činu po dlhom časovom odstupe je určite problematickejšie, cieľom je však zohľadnenie práv obete v čo najväčšej miere a poskytnutie spravodlivého zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a negatívne dôsledky trestných činov spáchaných v detskom veku, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete. V záujme spravodlivého odškodnenia obetí je v Čl. II návrhu zákona navrhnuté aj zrušenie premlčania práva na náhradu škody spôsobenej trestnými činmi, ktorých trestnosť uplynutím premlčacej doby podľa Trestného zákona nezaniká.

K bodom 4 a 5

V § 91 ods. 2 sa rozširuje aj okruh trestných činov, výkon trestu ktorých sa nemá premlčiavať, o trestný čin sexuálneho zneužívania. Rovnako by sa nemal premlčiavať výkon trestu týchto trestných činov spáchaných mladistvými páchateľmi.

V súčasnosti sa nepremlčuje výkon trestu trestných činov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti Trestného zákona (proti mieru, proti ľudskosti, terorizmu, extrémizmu a trestných činov vojnových) okrem trestných činov taxatívne uvedených v § 91 Trestného zákona. Výkon trestu uloženého za ostatné trestné činy sa premlčuje, a to v závislosti od výšky uloženého trestu.

Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, podmienky premlčania sa posudzujú pri každom treste samostatne. Po uplynutí premlčacej doby nemožno právoplatne uložený trest vykonať.

Voči detským obetiam závažných trestných činov s celoživotným negatívnym dopadom na ich ďalší život, najmä trestných činov obzvlášť ponižujúceho charakteru, akým je aj trestný čin sexuálneho zneužívania, sa premlčanie výkonu trestu nejaví ako spravodlivé. Navyše, nepotrestaný páchateľ by si krátko po uplynutí premlčacej doby mohol vyhľadať ďalšiu obeť, keďže potrestaniu za predošlý závažný trestný čin unikol.

Možno sa preto oprávnene domnievať, že by v prípade premlčania výkonu trestu za trestné činy uvedené v navrhovanom § 91 ods. 2 Trestného zákona nebol naplnený účel výkonu trestu - ochrana spoločnosti pred páchateľom, zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorenie podmienok na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život a súčasné odradenie iných od páchania trestných činov, ako aj vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

K bodu 6

V prechodných ustanoveniach je riešený vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Prechodné ustanovenia sú navrhnuté tak, aby bola rešpektovaná zásada zákazu retroaktivity, t.j. premlčanie trestného stíhania za trestný čin sexuálneho zneužívania spáchaný do 31. decembra 2015 a premlčanie výkonu trestu za tento trestný čin spáchaný do 31. decembra 2015 sa posudzuje podľa doterajších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1

Zámerom navrhovanej úpravy je, aby sa okrem trestného stíhania páchateľa mohli obete príslušných závažných trestných činov úspešne domôcť aj spravodlivého zadosťučinenia a odškodnenia. Cieľom je finančné zadosťučinenie škody spôsobenej predmetnými trestnými činmi,

najmä morálnej škody (nemajetkovej ujmy), ktorým je v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22.1.2011 č. To/10/2011-427 aj kompenzácia (do istej miery) emocionálnych útrap poškodených.

Na Slovensku sa judikatúra odvíja od platnej právnej úpravy, podľa ktorej sa právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom premlčuje. Vzhľadom na závažnosť trestných činov uvedených v návrhu zákona sa zásadne navrhuje zmeniť koncepciu premlčania náhrady škody nimi spôsobenej. Návrh zrušenia premlčania práva na náhradu škody sa kvôli deštruktívnemu a ponižujúcemu charakteru predmetných trestných činov vzťahuje na všetky druhy škody v zmysle § 46 ods. 1 Trestného poriadku (na zdraví, majetková, morálna alebo iná škoda, porušenie alebo ohrozenie iných zákonom chránených práv alebo slobôd poškodeného).

V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov. Postup podľa tohto zákona možno použiť, ak ujma na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak. Podľa uvedenej zákonnej úpravy sa však odškodňuje iba ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví alebo smrť spôsobené v dôsledku úmyselných násilných trestných činov a morálna škoda spôsobená trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania. Navyše obeť trestného činu je podľa platnej právnej úpravy v prípade neuspokojenia svojho nároku na odškodnenie v trestnom konaní a občianskoprávnom konaní nútená začínať ďalšie konanie podľa uvedeného zákona, aby sa domohla náhrady škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa § 106 Občianskeho zákonníka dopĺňa odsekom 4, podľa ktorého sa nemá premlčiavať ani právo na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy (morálnej škody) spôsobenej trestným činom, ktorého trestnosť uplynutím premlčacej doby podľa osobitného zákona (Trestného zákona) nezaniká. Táto úprava bola zvolená vzhľadom na navrhované zrušenie premlčania trestnosti trestného činu sexuálneho zneužívania, ako aj na už existujúce zrušenie premlčania trestnosti určitých trestných činov v platnom Trestnom zákone. Nemajetková ujma sa výslovne uvádza v súvislosti s ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V Slovenskej republike je bežné, že súd, ktorý koná v trestnej veci, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody alebo jej časti na občianskoprávne konanie. Poškodení trestnými činmi si teda v SR väčšinou uplatňujú nárok na náhradu škody v dvoch etapách: najprv v trestnom konaní (t. j. v adhéznom konaní) a následne v občianskoprávnom konaní. Takúto prax nemožno vzhľadom na ďalšie zbytočné traumatizovanie poškodeného považovať za správnu, najmä ak ide o závažné trestné činy proti ľudskej dôstojnosti.

V rozsudku Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 43/2010 sa v súvislosti s trestným adhéznym konaním, občianskoprávnym konaním a premlčaním uvádza nasledovné: „Ak poškodený uplatní svoje právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom konaní jednak riadne, [...] (podľa súčasnej slovenskej právnej úpravy najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania), popr. už v trestnom oznámení vyjadrí ako poškodený vôľu požadovať od konkrétnej osoby náhradu škody z konkrétnych dôvodov v konkrétnej výške (nestačí len vyjadrenie poškodeného, že sa pripája k trestnému konaniu a žiada náhradu škody), jednak včas, t. j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (R 29/1985, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27. 4. 2011, sp. zn. 25 Cdo 3300/2010). Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania [...]“.

Dokonca aj priznávanie náhrady morálnej škody v trestnom konaní je na Slovensku podľa nám dostupných informácií zriedkavé. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22.1.2011 č.

1To/10/2011-427, ktorým bola výnimočne priznaná nemajetková ujma rodičom poškodeného, „Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy – v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu – existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba.“.

K bodu 2

Ustanovuje sa, že premlčanie práva na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy (t. j. morálnej škody) spôsobenej trestným činom podľa § 106 ods. 4 účinného od 1. 1. 2016, ktorý bol spáchaný do 31. 12. 2015, sa má posudzovať podľa doterajších predpisov.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakačnej lehoty, a to od 1. januára 2016.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Janka Šípošová, Erika Jurinová, Eva Horváthová a Miroslav Kadúc

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 1, 3 až 6, 19 a 24 Charty základných práv Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011), najmä v čl. 3, čl. 4 a čl. 15 ods. 2,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na transpozíciu smernice 2011/93/EÚ uplynula 18. decembra 2013,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)smernica 2011/93/EÚ bola prebratá do týchto právnych predpisov:

1. zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

2.zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov,

3. zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

4. zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

5. zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- čiastočný; pre úplný stupeň zlučiteľnosti by bolo potrebné zaviesť nepremlčateľnosť trestného stíhania nielen v prípade trestného činu sexuálneho zneužívania, ale aj ďalších trestných činov páchaných na deťoch, resp. osobách mladších ako 15 rokov (napr. trestný čin znásilnenia, trestný čin sexuálneho násilia), ako aj sprísniť trest zákazu činnosti v súvislosti s trestnými činmi páchanými na týchto obetiach. Úplne zlučiteľný v tomto smere však nie je ani platný Trestný zákon.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy (najmä na deti, ale aj na ďalšie obete a potenciálne obete), ktoré vyplývajú z možnosti dosiahnuť potrestanie páchateľov niektorých závažných trestných činov aj po uplynutí premlčacej doby, zo zvýšenej prevencie a snahy o zabránenie recidíve závažnej trestnej činnosti. Nepochybným prínosom pre obete predmetných trestných činov je navrhované zrušenie premlčania náhrady škody spôsobenej týmito trestnými činmi.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov