DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kadúc.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zavedenie povinnosti špeciálneho prokurátora - priamo a osobne - v jednoročnom intervale podávať správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry (ďalej len „Úrad“) Národnej rade Slovenskej republiky.
V súčasnosti je táto správa súčasťou správy o činnosti prokuratúry, ktorú v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) predkladá zákonodarnému zboru generálny prokurátor. Prax však ukazuje, že takýto právny rámec nie je dostačujúci a vykazuje chyby – generálny prokurátor totižto vychádza z informácií, ktoré sú mu poskytnuté zo strany špeciálneho prokurátora (osoby, ktorá je na čele Úradu), pričom sú tieto údaje často veľmi strohé, bez širšieho vysvetľovacieho aparátu a vo viacerých bodoch polemické či mätúce.
V tomto režime tak záverečná správa stráca svoj hlavný zmysel, ktorým je poskytovanie relevantných, korektných a odborne spracovaných štatistických informácií, ktoré slúžia predstaviteľom zákonodarnej moci nielen ako nástroj kontroly činnosti Úradu (v rámci systému bŕzd a protiváh), ale aj ako zdroj poznania využiteľný pre zvyšovanie kvality legislatívy na trestnoprávnom úseku.
Kvalita informácií ohľadom fungovania Úradu špeciálnej prokuratúry je obzvlášť dôležitá najmä vzhľadom na charakter trestných činov, ktoré patria pod jej pôsobnosť (napr. trestný čin úkladnej vraždy, trestné činy súvisiace s organizovaným zločinom či terorizmom, korupčné trestné činy).
Nesúhlasný postoj k súčasnej právnej úprave prezentoval aj samotný generálny prokurátor, ktorý pri prezentovaní správy o činnosti prokuratúry za rok 2014 upozornil aj na tento závažný legislatívny nedostatok.
Riešením tohto problému by bola priama zodpovednosť špeciálneho prokurátora za obsah správy a jej následné prednesenie v pléne parlamentu. Takáto konštrukcia pritom dáva zmysel aj z pohľadu existujúceho právneho rámca, keďže špeciálneho prokurátora v zmysle § 24a ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov volí do funkcie Národná rada Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania. Mechanizmus voľby špeciálneho prokurátora teda vytvára politicko-právny vzťah zodpovednosti medzi zainteresovanými subjektmi.
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv štátny rozpočet. Návrh ústavného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľskú sféru, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Prvý bod návrhu zákona predstavuje legislatívno-technické doplnenie, ktoré má zamedziť duplicitnému podávaniu informácií o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. V zmysle tohto bodu je podávanie správy o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry vyňaté z kompetencií generálneho prokurátora.
K bodu 2
Jadrom návrhu zákona je druhý bod, ktorého obsahom je stanovenie povinnosti špeciálneho prokurátora podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa aktuálnej právnej úpravy sú tieto informácie (poznatky o stave zákonnosti a štatistické údaje o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry) súčasťou správy, ktorú podáva generálny prokurátor.
Hlavným účelom navrhovanej právnej úpravy je predchádzanie situáciám, keď generálny prokurátor, v pozícii sprostredkovateľa informácií, ktoré mu poskytol špeciálny prokurátor, nedokáže plnohodnotne informovať parlament o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. Vzhľadom na to, že Úrad špeciálnej prokuratúry funguje v rámci systému prokuratúry ako pomerne autonómny celok, je nanajvýš racionálne a efektívne, aby o jeho fungovaní, činnosti a výsledkoch informovala parlament osoba, ktorá je na čele tohto úradu.
Z legislatívno-technického hľadiska je navrhovaná zmena konštruovaná analogicky k právnej úprave, ktorá v súčasnosti upravuje podávanie správy generálnym prokurátorom: špeciálny prokurátor, rovnako ako aj generálny prokurátor, bude musieť raz ročne podať parlamentu správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, a to v rozsahu, aký stanovuje zákon.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. január 2016.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kadúc
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.