Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Predložený návrh zákona reaguje na vypustenie ustanovení o trestnej zodpovednosti právnických osôb z vládnych návrhov trestných kódexov počas ich prerokovávania v Národnej rade SR v r. 2004 - 2005. Skupina poslancov Národnej rady SR preto vzhľadom na záväzky vyplývajúce z právnych aktov EÚ, ako aj viacerých medzinárodných zmlúv, predkladá do legislatívneho procesu samostatný návrh zákona, ktorý upravuje trestnú zodpovednosť právnických osôb.

Návrh zákona upravuje podmienky trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov a ochranných opatrení ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ak je obvineným právnická osoba. Neopakuje teda všetky ustanovenia trestnoprávnych kódexov.

Návrh zákona smeruje k splneniu medzinárodných záväzkov, záväzkov k Európskej únii a ku kontrole závažných foriem kriminality, vrátane organizovaného zločinu, korupcie, podpory terorizmu, obchodu s drogami, obchodovania s ľuďmi či detskou pornografiou.

V ostatných desaťročiach už sa neopakujú námietky proti zodpovednosti právnickej osoby založené na argumente, že právnická osoba nemôže samostatne konať. Právne systémy po celom svete uznávajú, že právnické osoby majú spôsobilosť k právnym úkonom, spôsobilosť k právam a k povinnostiam, teda aj spôsobilosť k zodpovednosti, čo je najčastejšie povinnosť niesť dôsledky za porušenie svojej povinnosti. Pôsobia ako orgány štátnej moci, orgány štátnej správy, riadia a realizujú výrobu, obchod, kultúru, zdravotníctvo, oznamovacie prostriedky i občiansku aktivitu. Slovenský právny systém bežne upravuje ich zodpovednosť podľa občianskeho práva, obchodného práva či pracovného práva a podľa správneho práva. Takto vymedzená zodpovednosť právnických osôb však novým spoločenským podmienkam nepostačuje. Do kriminality v celosvetovom meradle, v nových doteraz nepoznaných formách je zapojený aj majetok a činnosť právnických osôb, pričom pri ich rozptýlenej štruktúre riadenia sa vytráca alebo je obtiažne identifikovať zodpovednosť konkrétnych fyzických osôb. Preto je príznačný celosvetový trend i prax viacerých európskych štátov, kumulovať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb aj fyzických osôb pre zvýšenie regulatívneho účinku trestného práva.

Vzhľadom na rozsah a charakter kriminality v Slovenskej republike je ustanovenie trestnej zodpovednosti právnických osôb potrebné a účelné a vzhľadom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky aj nevyhnutné.

Európska únia jednoznačne a záväzne požaduje upraviť zodpovednosť právnických osôb za vymenované trestné činy postupne v deviatich rámcových rozhodnutiach Rady, ktoré sú uvedené v prílohe k návrhu tohto zákona. Ku koncu roku 20005 ďalších päť návrhov bolo v štádiu prípravy.

Odstraňuje pochybnosti, či má na mysli zodpovednosť trestnú, administratívnu alebo občiansko právnu a v Rámcovom rozhodnutí Rady už za účasti Slovenskej republiky 24. 2. 2005, o útokoch na informačné systémy, výslovne formuluje zodpovednosť právnických osôb ako trestnoprávnu, v čl. 8 slovami: „Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil, že právnické osoby môžu byť trestne zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 2,3,4,5, spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou konajúcou samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie“.

Zmluvou medzi členskými štátmi Európskej únie je Druhý protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Záväzne požaduje tiež úpravu zodpovednosti právnických osôb za celú skupinu trestných činov. Slovenská republika dňa 30.9.2004 uložila na Generálnom sekretariáte Rady EU listinu o pristúpení k uvedenému Protokolu.

V predvstupových rokovaniach sa Slovenská republika zaviazala, že trestnú zodpovednosť právnických osôb v rozsahu uvedených právnych dokumentov upraví v rámci rekodifikácie nových trestných kódexov, čím bol zdôvodnený odklad jej zavedenia na obdobie až po vstupe do Európskej únie.

Z medzinárodných dohovorov, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné upravuje zodpovednosť právnických osôb Dohovor OSN proti korupcii, Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov, Trestnoprávny dohovor o korupcii, Dohovor proti nadnárodnému organizovanému zločinu a protokoly k nemu prijaté a Medzinárodný dohovor o potláčaní terorizmu. Slovenská republika pripravuje ratifikáciu podpísaného Dohovoru o počítačovej kriminalite s rovnakým záväzkom.

Medzinárodné organizácie pripomínajú Slovensku splnenie uvedenej povinnosti v rámci vykonávaných monitoringov. OECD znova v svojich odporúčaniach z 18.-20.10.2005 požaduje od Slovenskej republiky, aby zodpovednosť právnických osôb upravila ako trestnoprávnú, a to neodkladne.

Medzinárodné dohovory používajú rovnakú legislatívnu techniku. Definujú trestné činy z určitej oblasti a v nasledujúcom ustanovení ukladajú zmluvným stranám či členským štátom zabezpečiť zodpovednosť právnických osôb za uvedené trestné činy a uloženie trestov trestnoprávneho aj iného charakteru. Medzinárodné dohovory ktorých zmluvnými stranami sú štáty z celého sveta s rôznou kultúrou práva v niektorých prípadoch ponechávajú na štátoch, či uvedenú zodpovednosť upravia ako trestnú, administratívnu alebo občianskoprávnu. Vždy však požadujú, aby sankcie pre právnické osoby boli „účinné, úmerné a odradzujúce“. Tomu zodpovedá jedine úprava sankcií prostredníctvom trestného práva, a to aj vzhľadom na tradície a charakter právneho poriadku Slovenskej republiky.

Splnenie uvedených právnych aktov a medzinárodných dohovorov doteraz je teda zabezpečené len voči fyzickým osobám.

Ku koncu r.2005 neupravili zodpovednosť právnických osôb za trestné činy len štyri členské štáty EÚ: Slovensko, Česko, Lotyšsko a Luxembursko. Zo štátov pripravujúcich sa na pristúpenie k EÚ prijalo v júni 2005 požadovanú úpravu Turecko a pripravujú ju Bulharsko a Rumunsko.

Rámcové rozhodnutia ukladajú členským štátom predložiť Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii texty zákonných ustanovení, ktoré prijali na ich transpozíciu. Vo väčšine prípadov už Slovenskej republike uplynula transpozičná lehota. S tým môže byť spojená pre Slovenskú republiku podľa zák.č. 514/1993 Z.z. tiež zodpovednosť za škodu a za nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla fyzickým osobám z protiprávneho spôsobu konania právnických osôb, vrátane cudzozemských.

Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonom. Ak vyžadujú implementáciu, vykoná sa zákonom alebo nariadením vlády.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a s citovanými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický ani enviromentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

II. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona, ktorým je úprava podmienok trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov a ochranných opatrení ukladaných právnickým osobám a postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní, ak je obvineným právnická osoba.

Ústava v čl. 49 upravuje, že len „zákon“ ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Navrhovaná úprava zákonom zodpovedá uvedeným požiadavkám. Subsidiárne v rozsahu § 33 zákona sa použijú ustanovenia trestného kódexu.

K § 2

Vylúčenie štátu, štátnych orgánov, Národnej banky Slovenska, verejnoprávnych medzinárodných organizácií či pri výkone štátnej moci orgánov územnej samosprávy z trestnej zodpovednosti právnických osôb je zdôvodnené tým, že nie je účelné aby štát trestne postihoval sám seba a u cudzích štátov a spoločných organizácií nimi vytvorených je dôvodom ich suverenita. Tak to požadujú aj právne záväzné akty Európskej únie. Národná banka Slovenska zabezpečuje v značnej miere úlohy autonómne a pri opačnej úprave by mohla byť ohrozená jej autonómia.

Trestná zodpovednosť nie je v odseku 2 vylúčená napr. u obchodných spoločností, v ktorých má štát majetkový podiel alebo v ktorých riadiacich orgánoch má svojich zástupcov.

Trestnú zodpovednosť právneho nástupcu právnickej osoby v zmysle návrhu v odseku 3 uvedené právne akty a medzinárodné dohovory nepožadujú. Považujú ju za účelnú štáty, ktoré už trestnú zodpovednosť právnických osôb ustanovili. Nástupcov právnickej osoby podľa odseku 2 môže byť viac. Návrh neobmedzuje trestnú zodpovednosť na posledného z nich. Rozhodujúca je subjektívna stránka konania nástupcov, pričom postačuje nedbanlivosť. Inštitút trestnej zodpovednosti právneho nástupcu je nutný, pretože vznikom právneho nástupníctva pôvodná právnická osoba a tým aj jej trestná zodpovednosť zaniká. Tiež je potrebné zamedziť únik a ukrytie majetku získaného trestnou činnosťou vytváraním nových právnických osôb páchateľmi uvedenými v § 5 ods.1.

Otázka na účelnosť uloženia trestu prepadnutia majetku u právnických osôb uvedených v odseku 2 je zodpovedaná tým, že uvedený trest sa môže týkať len ich majetku a nie majetku osôb uvedených v odseku 1, napr. nie teda majetku štátu, ktorý len spravujú.

K § 3

Pôsobnosť zákona je upravená ustanoveniami § 3 až § 7 Trestného zákona. Jeho

subsidiarita upravená v § 33 návrhu je v tejto otázke v návrhu § 3 vyjadrená slovom „tiež“, ktorým sa vysvetľuje doplnenie pôsobnosti zákona o ďalšie dôvody, požadované zložitosťou štruktúr medzinárodných spoločností a nevládnych organizácií a využívania medzinárodného personálu.

K § 4

Trestnú zodpovednosť právnických osôb navrhovaná úprava obmedzuje na trestné činy, u ktorých to požadujú jednotlivé právne akty EÚ a jednotlivé medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Iné štáty, napr. Rakúsko, išli nad tento rámec. Rozšírenie alebo zúženie rozsahu trestných činov v § 4 sťažuje medzinárodnú spoluprácu v trestných veciach v prípadoch, v ktorých sa vyžaduje obojstranná kriminalizácia. Nevýhoda navrhovanej úpravy je v tom, že nové právne akty EÚ a nové medzinárodné zmluvy budú vyžadovať doplnenie zákona.

Trestný zákon stanovuje trestnú zodpovednosť aj na prípravu na zločin, na pokus trestného činu a na účastníctvo na dokonanom trestnom čine uvedenom v § 4 alebo na jeho pokuse, ak sa ich dopustí osoba uvedená v § 5 odseku 1, 2.

Právnická osoba je podľa § 5 zodpovedná práve za trestný čin spáchaný jednotlivou fyzickou osobou uvedenou v § 5 odseku 1,2. Preto nie je dôvod k úvahe, že z § 4 majú byť vylúčené trestné činy, ktorých sa môže dopustiť len fyzická osoba, najmä pri zákonnej podmienke, že boli spáchané v prospech právnickej osoby.

K § 5

Trestnú zodpovednosť právnických osôb zdôvodňujú v globálnom rozsahu viaceré sociologické a právne teórie, s rozdielnym poňatím. Z uvedených teórií si medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná a právne akty Európskej únie uvedené v prílohe k zákonu, vybrali riešenie, ktoré zhodne opakujú jeden po druhom. Vymedzujú okruh právnických osôb, ktorých sa trestná zodpovednosť týka. Okruh osôb, za ktoré právnická osoba trestne zodpovedá, zužujú na fyzickú osobu predovšetkým na vyššej a strednej úrovni riadenia právnickej osoby. Tato fyzická osoba musí spáchať určitý trestný čin, to znamená konanie či opomenutie, ktoré má nielen objektívnu stránku ale aj subjektívnu stránku, čiže zavinenie fyzickej osoby. Musí ho spáchať na základe právomoci zastupovať právnickú osobu, za ňu rozhodovať alebo vykonávať kontrolu právnickej osoby alebo konať v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou. Musí ísť o trestný čin spáchaný v prospech právnickej osoby.

Týmto poňatím trestnej zodpovednosti právnickej osoby v medzinárodných dohovoroch a právnych aktoch EÚ je Slovenská republika viazaná a transponuje ho do návrhu § 5.

Pojem „ v prospech“ je známy a používaný v ustanoveniach Trestného zákona napr. v § 124,125,126, 266,267,268, 275,277,299,326,342. Môže mať majetkovú i nemajetkovú povahu. Kde sa vyžaduje jeho majetková povaha, návrh ju takto výslovne vymedzuje, napr. u trestu prepadnutia majetku. Rozsah majetkového prospechu a jeho limit je definovaný v § 124 a nasl. Trestného zákona. Požiadavka prospechu nie je upravená ako motív konania a nie je závislá od subjektívnej stránky konania osoby uvedenej v odseku 1 a 2.

Trestné činy uvedené v § 4 návrhu sú všetky trestnými činmi úmyselnými. Preto ich osoby uvedené v § 5 ods. 1,2 musia spáchať úmyselne, ako to definuje Trestný zákon v § 15. U činu uvedeného v § 5 ods. 2 písm.a) postačuje u osoby uvedenej v odseku 1 nedbanlivosť

podľa § 16 Trestného zákona. Kontrolná činnosť, ktorú nevykonala, musela jej byť uložená právnym predpisom alebo interným predpisom , nepostačuje vyvodzovať jej kontrolnú povinnosť zo situácie či z okolností. Trestný čin, ktorý umožnila, musí byť spáchaný úmyselne.

Ak je zistené, že trestný čin spáchala niektorá z uvedeného okruhu osôb, jej identifikácia nie je podmienkou trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

Osoby uvedené v § 5 ods. 1,2 sú vždy osobami fyzickými. Pod pojmom štatutárny orgán a dozorný orgán sa mieni prípad, že týmto orgánom je len jedna osoba. Ak ide o kolektívny orgán, musí spáchať trestný čin „jeho člen“, teda opäť fyzická osoba.

Ak uvedená osoba svojím konaním nenaplnila všetky znaky trestného činu uvedeného v § 4, nebude právnická osoba trestne zodpovedná a môže byť výnimočne zodpovedná napr. len za porušenie predpisu upravujúceho jej administratívne povinnosti. Právnická osoba

nebude zodpovedná ani vtedy, ak perfektný trestný čin spáchaný osobou uvedenou v § 5 ods.1,2 nesmeroval k prospechu právnickej osoby.

Ak ostane nepochybné, že bol spáchaný v prospech právnickej osoby trestný čin uvedený v § 4 osobou uvedenou v § 5 ods. 1,2 nie je trestné stíhanie takej osoby a jeho výsledok pre trestné stíhanie právnickej osoby rozhodujúci, napr. ukončenie zmierom, znemožnenie trestného stíhania útekom, smrťou alebo usmrtením fyzickej osoby. Prekážkou trestného stíhania právnickej osoby nie je ani vylúčenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby podľa § 22, 23 Trestného zákona, pretože jej konanie ostáva trestným činom. Ak však nastali u fyzickej osoby okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu podľa § 24 až 30 Trestného zákona, neišlo o trestný čin u nej a preto ani u právnickej osoby. Nezávislosť trestnej zodpovednosti fyzickej osoby na trestnej zodpovednosti právnickej osoby je upravená Trestným zákonom a nie je predmetom úpravy v tomto zákone.

Ak podnikateľ je fyzickou osobou, predkladaný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa na jeho konanie nevzťahuje.

Pojem neplatnej spoločnosti v odseku 3 je definovaný v § 68a Obchodného zákonníka..

K § 6 a § 7

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, spolupáchateľovi a účastníkovi, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Ustanovenia § 6 a § 7 upravujú len odchylné postupy, ktoré vyžaduje povaha právnických osôb – ide o podmienky účinnej ľútosti, o úpravu premlčania výkonu trestu, zahladenia odsúdenia a zásad ukladania trestov a ochranných opatrení.

Zásady ukladania trestov a ochranných opatrní upravuje predovšetkým Trestný zákon v ustanovení § 34 a nasl. Úprava v § 7 písm.a) zákona aplikuje na právnické osoby ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého trest má postihovať len páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súčasne uplatnenie obdobnej úpravy odôvodňuje opodstatnenosť doložky, že zákon nebude mať vplyv na zamestnanosť.

Právnická osoba a fyzická osoba uvedená v § 5 ods. 1,2 nie sú spolupáchateľmi v zmysle § 20 Trestného zákona. Ich spolupáchateľom môže však byť iná právnická osoba či iná fyzická osoba. Miera podielu na výhodách z trestného činu rozširuje zásady ukladania trestu uvedené v § 34 ods. 5 Trestného zákona.

Pôsobením právnickej osoby po odhalení činu sa rozumie tiež prijatie záväzných opatrení na zabezpečenie trvalého zosúladenia jej činnosti a činnosti jej zamestnancov s právnymi predpismi. Prijatie morálneho kódexu nepostačuje, pretože nie je právne záväzný. Toto ustanovenie je vyjadrením, že návrh zákona nie je predovšetkým represívny a že prijatie režimu, ktorý odstráni rizika protiprávneho konania v pôsobnosti právnickej osoby má prednosť.

K zásadám ukladania trestu patrí tiež započítanie trestu podľa § 45 ods. 3 Trestného zákona. Do trestu ukladaného právnickej osobe súdom sa preto môže započítať trest, ktorý jej bol predtým za ten istý skutok uložený správnym orgánom ( za správny delikt), alebo orgánom cudzieho štátu. Požiadavka zásady ne bis in idem pri predchádzajúcom postihu za správny delikt je riešená tiež v Trestnom poriadku.

K § 8 a § 9

Druhy trestov a ochranných opatrení pre právnické osoby a ich výška sa vymedzujú taxatívne, s prihliadnutím na povahu právnických osôb. Podrobnosti o nich sa v návrhu upravujú len tam, kde je nutná úprava odchylná od Trestného zákona. Zároveň sa v § 9 ods. 3 upravuje nemožnosť uloženia niektorých trestov a ochranných opatrení politickým stranám a hnutiam, právnickým osobám zriadeným zákonom, mestskej časti, obci, vyššiemu územnému celku a cirkvám a náboženským spoločnostiam. Dôvodom je ohľad na charakter spoločenských úloh, ktoré plnia.

K § 10 až § 13

V prípade týchto trestov sa upravujú osobitosti oproti úprave v Trestnom zákone, a to

•-pri peňažnom treste (§ 10) – spôsob jeho určenia v závislosti od hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody určenej v osobitnej časti Trestného zákona,

•-pri treste zrušenia právnickej osoby (§ 11) – upravujú sa podmienky uloženia tohto trestu (v odseku 1 ide o obligatórne uloženie, v odseku 2 ide o fakultatívne uloženie, v odseku 3 sa reaguje na skutočnosť, že trestná zodpovednosť právnických osôb je „spojením trestného práva a práva obchodných spoločností“ .

•-pri treste prepadnutia majetku (§ 12) – osobitné podmienky pre ukladanie tohto trestu z dôvodov uvedených k § 11,

•-pri treste zákazu vymedzenej činnosti (§ 13) – osobitné podmienky ukladania tohto trestu vzhľadom na charakter právnických osôb. Dĺžka tohto trestu je navrhovaná tak, aby neznamenala fakticky zrušenie právnickej osoby.

Majetkom, pri ktorom je jeho povahou alebo povahou trestného činu v zmysle § 12 ods. 5 vylúčené, aby z neho boli v konkurznom konaní uspokojené nároky veriteľov, sú napr. zbrane, drogy, nebezpečný odpad a pod. Ich odňatie obžalovanej právnickej osobe je možné uložením trestu prepadnutia veci, ktorý zákon pripúšťa i popri trestu prepadnutia majetku.

K § 14

Trest zákazu alebo obmedzenia prijímať verejné dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať.

Zákaz účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku.

K § 15

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku bude veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia alebo porušenia zdravia ľudí.

K § 16

Ochranné opatrenie súdneho dohľadu nad činnosťou právnickej osoby umožní kontrolovať určitú činnosť, v súvislosti s ktorou bol trestný čin spáchaný. Toto ochranné opatrenie bude môcť súd uložiť na 1 až 5 rokov.

K § 17

Ustanovenie rozširuje povinnosť a možnosti prokurátora a súdu zastaviť v zmysle Trestného poriadku trestné stíhanie právnickej osoby o ďalšie prípady. Samozrejme aj u právnických osôb je možné podmienečné zastavenie trestného stíhania a jeho zastavenie na podklade zmieru.

Zásada ne bis in idem pri predchádzajúcim postihu právnickej osoby za správny delikt je riešená v § 215 ods. 2 písm.b) Trestného poriadku. Jej fakultatívnosť je odôvodnená tým, že podľa kritérií uplatňovaných Európskym súdom pre ľudské práva má význam aj rozsah sankcie, uloženej za správny delikt.

Ak fyzická osoba uvedená v § 5 ods. 1 je súčasne jedinou osobou ktorá tvorí právnickú osobu, môže byť účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona dosiahnutý aj postihom len fyzickej osoby alebo len právnickej osoby. Preto môže byť účelné, trestné stíhanie u jednej z nich zastaviť. Tento zákon upravuje stíhanie len právnickej osoby, preto môže upraviť zastavenie trestného stíhania len u nej.

Majetkové pomery právnickej osoby sú dôležitým kritériom pre viaceré postupy a rozhodnutia. Preto sa o ne rozširuje dôkazná povinnosť orgánov trestného konania.

K § 18

Upravuje sa osobitne označenie právnickej osoby v trestnom konaní, aby bolo nezameniteľné.

K § 19

Hlavným zámerom ustanovenia je zabrániť znemožneniu trestného stíhania právnickej osoby rôznymi formami zrušenia a premeny právnickej osoby a prelievaniu zisku z trestnej činnosti.

K § 20

Ustanovenie upravuje zabezpečovacie opatrenie za podmienok podobných väzbe pri fyzickej osobe. Obdobnou je aj záruka rešpektovania základných práv, t.j. rozhodovanie súdu v týchto prípadoch.

Subsidiárne sa uplatnia ustanovenia Trestného poriadku o zaistení majetku obvineného aj z iných dôvodov a v iných štádiách konania, napr. ustanovenia § 425, 426 v štádiu výkonu trestu.

K § 21

Doplnenie ustanovení o miestnej príslušnosti je nutné vzhľadom na pomery právnickej

osoby odchylné od fyzickej osoby.

K § 22

Spoločné konanie je procesne účelné a ekonomické. Spoločné konanie bude prakticky vylúčené v prípadoch, v ktorých bude zistená trestná zodpovednosť fyzickej osoby, alebo nebude zrejmé, že trestný čin spáchala v požadovanom vzťahu k právnickej osobe či v jej prospech a tieto vzťahy budú zistené až po skončení trestného stíhania fyzickej osoby alebo v jeho neskorom štádiu.

Samostatné posudzovanie trestnej zodpovednosti právnickej osoby a fyzickej osoby uvedenej v § 5 ods. 1, 2 v spoločnom konaní vyplýva z úpravy, podľa ktorej nemôžu byť spolupáchateľmi a ich trestná zodpovednosť je vzájomne nezávislá.

Nie je vylúčené tiež spoločné konanie proti právnickej osobe a proti tretej osobe fyzickej či tretej osobe právnickej odchylnej od osoby uvedenej v § 5, ak ich trestné činy súvisia.

K § 23

Trestné konanie je iného druhu než konania, v ktorých právnické osoby bežne vystupujú svojimi zástupcami. Preto sa zastúpenie právnickej osoby v trestnom konaní proti nej upravuje osobitne a podrobne. Úprava kombinuje vlastnú vôľu právnickej osoby nechať sa zastupovať s úradným rozhodnutím o zástupcovi, ak ho právnická osoba neustanoví alebo nemôže ustanoviť. Tým sa aj obmedzí možnosť prieťahov. Zástupca má procesné oprávnenia a povinnosti obvineného s výnimkou práva zvoliť si obhajcu..

K § 24

Povedľa zástupcu môže mať právnická osoba aj obhajcu. Právo jeho zvolenia zostáva na štatutárnom orgáne právnickej osoby.

K § 25, § 26 a § 27

Vzhľadom na osobitosť právnických osôb je potrebné výslovne upraviť otázku oznamovania úkonov trestného konania, možnosti predvedenia zástupcu právnickej osoby a úpravu poriadkovej pokuty. Tiež sa osobitne upravuje otázka výsluchu, záverečných rečí a posledného slova v prípade spoločného konania.

K § 28 a § 29

Výkony trestov uložených v trestnom konaní upravuje Trestný priadok. Navrhovaný zákon ich upravuje v rozsahu, v ktorom je potrebné od Trestného poriadku sa odchýliť alebo ho doplniť

Pre prípad, že súd uloží trest prepadnutia majetku právnickej osoby alebo peňažitý trest, v dôsledku čoho treba riešiť nielen jej aktíva ale aj pohľadávky a práva veriteľov mimo trestného konania, je potrebné upraviť postup súdu tak, aby mohlo prebehnúť konkurzné konanie. Ustanovenie sa týka právnických osôb, na ktorých usporiadanie majetkových pomerov sa vzťahuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii a rešpektuje ho. Záujmy veriteľov majú prednosť pred pripadnutím majetku do vlastníctva štátu.

Trest zrušenia právnickej osoby Trestný poriadok nepozná. Preto jeho výkon upravuje

návrh podrobnejšie. Likvidácia sa zveruje pod dohľad súdu v civilnom konaní alebo iného orgánu určeného osobitným zákonom.

K § 30

Ustanovenie § 30 upravuje možnosť primeraného použitia ustanovení o výkone trestu zákazu činnosti aj na tresty uvedené v § 8 ods. 1 písm. e), f) a g).

K § 31

Upravujú sa podrobnosti ohľadom výkonu trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Jeho splnenie bude môcť súd vymáhať ukladaním opakovaných poriadkových pokút v prípade, že zverejnenie nebolo vykonané bez dostatočného ospravedlnenia..

K § 32

Upravujú sa podrobnosti ohľadom výkonu ochranného opatrenia súdneho dohľadu nad činnosťou právnickej osoby. Aj v tomto prípade bude mať súd možnosť donútenia právnickej osobe k rešpektovaniu súdneho rozhodnutia prostredníctvom možnosti uloženia opakovanej poriadkovej pokuty.

K § 33, § 34 a § 35

V spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach sa upravuje vzťah návrhu zákona k Trestnému zákonu a k Trestnému poriadku – ide o vzťah subsidiarity.

V § 35 sa upravuje odkaz na transponované právne akty uvedené v prílohe.

Ustanovenia § 34 výslovne upravuje, že trestnú zodpovednosť voči právnickým osobám je možné uplatniť a vyvodiť len za trestné činy spáchané odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona.

K čl. II až XI

V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnej evidencii resp. registroch mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

K čl. XII

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016 vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu, ako aj potrebnú legisvakančnú lehotu.