K písmenu c): Pod partnerskou krajinou sa rozumie štát, s ktorým Slovenská republika realizuje dvojstrannú a trojstrannú rozvojovú spoluprácu a nachádza sa na zozname krajín výboru OECD/DAC oprávnených prijímať ODA.
K písmenu d): Rozvojová spolupráca môže byť dvojstranná, trojstranná alebo mnohostranná. Dvojstranná spolupráca smeruje najčastejšie priamo od donorskej krajiny (Slovenská republika) do partnerskej krajiny a je jasne identifikovateľná.
K písmenu e): Pri trojstrannej spolupráci realizuje Slovenská republika rozvojové činnosti v partnerskej krajine v spolupráci s ďalšími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami.
K písmenu f): Mnohostranná spolupráca je realizovaná cez medzinárodné organizácie a inštitúcie zaoberajúce sa rozvojovou spoluprácou.
K písmenu g): Vymedzuje sa pojem verejná informovanosť, ktorá prostredníctvom dotácií ako nástroja rozvojovej spolupráce má financovať projekty na zvyšovanie povedomia a zainteresovanosti slovenskej laickej i odbornej verejnosti, médií a iných relevantných aktérov, o dôležitosti a zmysluplnosti poskytovania rozvojovej pomoci. Cieľom aktivít bude aj oslovovanie vybraných cieľových skupín, formovanie ich názorov a poskytovanie informácií o slovenskej ODA v súvislosti s efektívnym vynakladaním prostriedkov štátneho rozpočtu.
K písmenu h): Rozvojové vzdelávanie vychádza z Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie na roky 2012 – 2016 a tvorí dôležitú súčasť globálneho vzdelávania, pričom sa postupne dostáva do učebných plánov a osnov na jednotlivých stupňoch slovenských škôl.
K písmenu i): Budovanie kapacít na všetkých úrovniach riadenia a implementácie rozvojovej spolupráce je tiež oblasťou, na ktorú sa chce Slovenská republika zamerať, a to vzhľadom na aktuálny stav ľudských zdrojov v tejto oblasti, ktorý je označený v hodnotiacej správe OECD za jeden z kritických bodov systému slovenskej ODA. Ide o činnosti realizované v prospech partnerskej krajiny prevažne na území Slovenskej republiky.
K odseku 1: V rozvojovej politike Slovenskej republiky sa kladie dôraz na presadzovanie princípov, pravidiel a hodnôt, ktoré vedú k posilneniu inkluzívneho rozvoja partnerských krajín, dosiahnutiu ich trvalo udržateľného rastu, vytváraniu demokratických a funkčných inštitúcií. Navrhuje sa zákonom zakotviť tieto princípy ako nosné východiská, na ktorých sa realizuje rozvojová spolupráca Slovenskej republiky. Prvým princípom sú princípy efektívnosti rozvojovej spolupráce, prijaté na medzinárodnej úrovni vo forme Parížskej deklarácie, potvrdené Akčnou agendou z Akkry, záverečným dokumentom z Busanu a komuniké z Mexika. Spočívajú v rešpektovaní vlastníctva rozvojových procesov samotnými partnerskými krajinami, zameraní na výsledky, podpore inkluzívneho partnerstva a zabezpečení transparentnosti a zodpovednosti. Druhým princípom, o ktorý sa opiera slovenská rozvojová spolupráca, je zosúlaďovanie rôznych politík Slovenskej republiky (napr. obchodnej, environmentálnej, bezpečnostnej, migračnej a i.) s cieľmi politiky rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Ide o tzv. koherenciu politík pre rozvoj (Policy Coherence for Development).
K odseku 2: Kľúčovým dokumentom v oblasti rozvojovej spolupráce, ktorý definuje víziu, ciele, princípy, teritoriálne a sektorové priority spravidla na päťročné obdobie a nastavuje programy, nástroje a mechanizmy rozvojovej spolupráce, je stratégia rozvojovej spolupráce, ktorú schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Teritoriálne priority (výber partnerských krajín) a sektorové priority (tematické oblasti, napr. vzdelávanie, zdravotníctvo, atď.) vychádzajú primárne z potrieb partnerských krajín, globálnych výziev medzinárodného spoločenstva, zahraničnopolitických a ekonomických priorít Slovenskej republiky, komparatívnych výhod Slovenskej republiky, ako aj z doterajších skúseností z rozvojovej spolupráce Slovenskej