Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa upravujú ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa exekučnej imunity. Tieto boli výrazne zmenené v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 111/2011-61 zo 4. júla 2012, ktorý bol publikovaný 31. júla 2012 v Zbierke zákonov pod číslom 217/2012 (ďalej len „nález“). Zákonom č. 230/2012 Z. z. s účinnosťou od 9. augusta 2012 došlo k taxatívnemu vymedzeniu majetku štátu, ktorý nemožno bez výnimky postihnúť výkonom exekúcie, ale aj majetku štátu, ktorý môže byť predmetom exekúcie, ak o tom rozhodne súd.
Vláda Slovenskej republiky uviedla v dôvodovej správe k predmetnému zákonu nasledovné: „Exekučná imunita v prospech štátu má svoje opodstatnenie, keďže štát plní mnohé verejnoprávne funkcie, ktoré nemôžu byť paralyzované. V opačnom prípade by vznikli odôvodnené pochybnosti o legitimite štátu, ktorý nie je schopný plniť svoje základné funkcie. Exekučná imunita neslúži na „beztrestnosť“ resp. „nepostihnuteľnosť“ štátu za jeho záväzky, ale má ochrániť plnenie jeho legitímnych funkcií, ktoré sú nezastupiteľné, a tiež v oblastiach, v ktorých štát presadzuje verejný záujem, ktorý z povahy veci nemôže byť zverený iným subjektom prioritne sledujúcim súkromný záujem a presadenie ktorého je niekedy potrebné vynútiť štátnou mocou.“ 1
Rovnako ako štát, aj územná samospráva plní mnohé verejnoprávne funkcie, ktoré nemôžu byť paralyzované. Obdobne pre územnú samosprávu platia aj ďalšie vyššie uvedené závery. Z týchto dôvodov sa navrhuje, aby exekúcii nepodliehala ani majetková účasť územnej samosprávy v právnických osobách, ktoré v rámci predmetu činnosti alebo predmetu podnikania nakladajú s vecami, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Takáto úprava sa týka najmä tých strategických podnikov územnej samosprávy, ktoré sa zaoberajú vodou. Po exekúcii majetkových účastí v nich by cena vody veľmi pravdepodobne vystúpila, čo by malo negatívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K bodu 1
Do taxatívneho výpočtu majetku nepodliehajúceho exekúcii sa dopĺňa majetková účasť územnej samosprávy v právnických osobách, ktoré v rámci predmetu činnosti alebo predmetu podnikania nakladajú s vecami, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Máme za to, že úprava tohto taxatívneho výpočtu je plne v súlade so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedenými v náleze sp. zn. PL. ÚS 111/2011-61 zo 4. júla 2012.
K bodu 2
Vzhľadom na neodkladnosť riešenia problematiky exekučnej imunity územnej samosprávy, keď by mohli byť spôsobené niektorým obciam a mestám, ako aj ich obyvateľom značné hospodárske škody sa navrhuje stanoviť termín prechodných ustanovení ku dňu vyhlásenia zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Používa sa pri tom rovnaká legislatívna technika, ako napríklad v jednej z posledných noviel Obchodného zákonníka (č. 87/2015 Z. z.).
V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov platí, že ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Nakoľko naliehavý všeobecný záujem je daný z dôvodov uvádzaných vo všeobecnej časti dôvodovej správy, máme za to, že sú splnené podmienky na ustanovenie dňa vyhlásenia predmetného zákona ako dňa jeho účinnosti.