DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.

Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014) (ďalej len „smernica“), ktorá nahradila smernicu Rady 93/7/EHS v znení smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/100/ES a 2001/38/ES. Z dôvodu dosiahnutia lepšej prehľadnosti sa pristupuje k úprave jednotlivých ustanovení zákona, rozširuje sa pôsobnosť zákona na všetky kultúrne predmety a zvyšuje sa administratívna spolupráca. Nová smernica zabezpečuje navrátenie všetkých kultúrnych predmetov na územie štátu, z ktorého boli nezákonne vyvezené, či už sú súčasťou verejných alebo iných zbierok. Podmienkou je, že tieto kultúrne predmety sú označené ako národné kultúrne dedičstvo. Pre účinnejšiu spoluprácu členských štátov Európskej únie sa ich ústredným orgánom v smernici ustanovuje povinnosť komunikovať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1024/2012, ktorý sa osobitne upraví pre kultúrne predmety; súčasne smernica ponecháva na rozhodnutie ústrednému orgánu, či umožní komunikáciu prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu aj ďalším orgánom na území štátu.

Účelom návrhu zákona je rozšírenie pôsobnosti zákona tým, že sa vypúšťa príloha č. 1, ktorá upravovala kategórie, do ktorých sú začlenené veci ako kultúrne predmety podľa zákona, finančné limity uplatniteľné na niektoré z nich, predĺženie lehôt, zlepšenie procesov administratívnej spolupráce a výmeny informácií medzi ústrednými orgánmi členských štátov tak, aby ustanovenia návrhu zákona mohli byť účinnejšie a uľahčili návrat nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Precizujú sa niektoré ustanovenia zákona.

Zmeny a doplnenia ustanovení návrhu zákona sa týkajú najmä:

- rozšírenia pôsobnosti návrhu zákona na všetky kultúrne predmety označené ako „národné kultúrne dedičstvo“; zrušenia finančných limitov a/alebo vekového limitu pre určité kategórie kultúrnych predmetov uvedených v prílohe č. 1 zákona a zrušenia tejto prílohy;

- predĺženia dvojmesačnej lehoty na vykonanie obhliadky vyhľadaného nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu na šesťmesačnú lehotu s cieľom umožniť príslušným orgánom žiadajúceho členského štátu vykonať obhliadku nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu a overiť originalitu dotknutého kultúrneho predmetu, ktorý sa našiel v inom členskom štáte;

- predĺženia jednoročnej lehoty na uplatnenie nároku na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu;

- určuje sa nepremlčateľnosť nároku na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu, ktorý je súčasťou verejnej zbierky v Slovenskej republike a kultúrny predmet zapísaný v inventároch cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike.

- ustanovenia používania informačného systému o vnútornom trhu na vykonávanie úloh súvisiacich s konzultáciami, administratívnou spoluprácou a výmenou informácií o kultúrnych predmetoch medzi ústrednými orgánmi členských štátov;

- priznania primeraného odškodnenia vlastníkovi, pričom musí preukázať, že pri nadobudnutí kultúrneho predmetu postupoval s náležitou starostlivosťou, súčasne sa ustanovuje, kedy vlastník postupoval s náležitou starostlivosťou;

- stanovenie povinnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky predkladať správy o uplatňovaní zákona v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ.

Navrhovateľ zároveň pristupuje k novelizácii ďalších právnych predpisov, ktorými sú zákon č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov, č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách v znení neskorších predpisov. Návrh na zmenu a doplnenie zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov priamo súvisí s čl. I návrhu zákona. Vypúšťa sa ustanovenie § 26 o návratnom konaní, ktoré sa komplexne upravuje v zákone č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu aplikačných problémov v oblasti výkonu reštaurátorskej činnosti predkladateľ navrhuje precizovať ustanovenia aj v tejto oblasti a tiež z dôvodu hospodárnosti. V záujme dosiahnutia súladu a precizovania právnych predpisov sa vstupuje aj do priamo súvisiacich právnych predpisov (zákon č. 200/1994 Z. z. o komore reštaurátorov, zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách v znení neskorších predpisov).

Návrh zákona zároveň novelizuje v čl. II zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení zákona č. 136/2010 Z. z., v čl. III mení zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a v čl. IV mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.

Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov sa upravuje tým, že sa vypúšťa ustanovenie o návratnom konaní. Týmto sa zabezpečí širšia a účinnejšia ochrana kultúrnych predmetov, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu alebo z územia iného členského štátu na územie Slovenskej republiky. Navrhovanou úpravou sa vylúči duplicitná právna úprava návratného konania v právnom poriadku Slovenskej republiky.

Navrhovanými zmenami v čl. II až IV sa precizuje okruh osôb oprávnených vykonávať reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky, reštaurovanie zbierkových predmetov, čím sa odstraňujú aplikačné problémy súvisiace s výkonom reštaurátorských prác v praxi. Upravujú sa kvalifikačné predpoklady pre výkon reštaurátorských prác.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia MPK: 23.4.2015-15.5.2015

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Priame náklady Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „MK SR“) vo vzťahu k prevádzkovaniu modulu informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len“IMI“) sa nepredpokladajú z dôvodu, že IMI je systémom, ktorý je prevádzkovaný Európskou komisiou. MK SR je len jedným z používateľov tohto systému. Nepriame náklady MK SR spojené s využívaním IMI sú súčasťou prevádzkovej réžie aparátu MK SR a nie je ich možné presne kvantifikovať z dôvodov zatiaľ neznámych potrieb komunikácie súvisiacej so vzájomnou spoluprácou, konzultáciami a šírením informácií o kultúrnych predmetoch, ktoré boli odcudzené alebo nezákonne vyvezené z územia SR. Výdavky súvisiace s predloženým návrhom budú teda zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MK SR, bez zvýšených finančných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Čl. 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie) (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012), podľa ktorého „Ustanovenia článkov 34 a 35 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy a obmedzenia však nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi.“,

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014) (prepracované znenie).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012).

2.nelegislatívne akty

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1081/2012 z 9. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 324, 22.11.2012)

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009). Smernica Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v. ES L 74, 27.3.1993) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/100/ES zo

17. februára 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 8; Ú. v. ES L 60, 1.3.1997) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/38/ES z 5. júna 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 12; Ú. v. ES L 187, 10.7.2001).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

18. december 2015

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

31. august 2015

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

V danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov, - zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto zákony prebrali úplne doterajšiu smernicu Rady č. 93/7/EHS z 15. marca 1993 v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 96/100/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/38/ES. Obsah tejto smernice preberá v prepracovanom znení aj nová smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014, ktorá sa preberá vo vzťahu k navráteniu predmetov kultúrnej hodnoty označených alebo vymedzených členským štátom ako súčasť národného kultúrneho dedičstva v čl. I predloženého návrhu zákona a ktorou sa doterajšia smernica úplne nahrádza.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

TABUĽKA ZHODY

právneho predpisu s právom Európskej únie

Smernica

Právne predpisy Slovenskej republiky

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Článok

Text

Spôsob transpozície

Číslo

Článok

Text

Zhoda

Poznámky

Č:2

O:1

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„predmet kultúrnej hodnoty“ je predmet, ktorý je pred jeho nezákonným vyvezením z územia členského štátu alebo po ňom označený alebo vymedzený daným členským štátom ako súčasť „národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu“ podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo administratívnych postupov v zmysle článku 36 ZFEÚ;

Č: I

§: 2

O: 1

§: 2

O: 2

Kultúrny predmet je na účely tohto zákona vec, ktorá je pred nezákonným vyvezením alebo po nezákonnom vyvezení z územia členského štátu označená alebo vymedzená príslušným členským štátom ako súčasť národného kultúrneho dedičstva a ktorá má umeleckú hodnotu, historickú hodnotu alebo archeologickú hodnotu podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo administratívnych postupov príslušného členského štátu.

Národné kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky na účely tohto zákona tvoria tieto kultúrne predmety:

a)národné kultúrne pamiatky1) alebo ich časti,

b)archeologické nálezy2) a nálezy,3)

c)zbierkové predmety,4)

d)historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy,5)

e)archívne dokumenty,6)

f)predmety kultúrnej hodnoty7) okrem predmetov podľa písmena c).

Poznámky pod čiarou znejú:

„1) § 2 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 104/2014 Z.

Zmeny sa týkajú rozšírenia pôsobnosti zákona na všetky kultúrne predmety označené ako „národné kultúrne dedičstvo“; zrušenia finančných limitov a /alebo vekového limitu pre určité kategórie predmetov uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 416/2002 Z. z. a zrušenia tejto prílohy;

z. (úplné znenie č. 238/2014 Z. z.).

2) § 2 ods. 5 zákona č. 49/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 238/2014 Z. z.).

3) § 40 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. v znení zákona č. 104/2014 Z. z. (úplné znenie č. 238/2014 Z. z.).

4) § 2 ods. 2 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

5) § 2 ods. 8 zákona č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.

6) § 2 ods. 2 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7) § 2 ods. 1 zákona č. 206/2009 Z. z. „

Č: 2

O: 2

P: a), b)

„nezákonný vývoz z územia členského štátu“ je:

a) vývoz z územia členského štátu v rozpore s jeho predpismi na ochranu národného kultúrneho bohatstva alebo v rozpore s nariadením (ES) č. 116/2009

§: 2

O: 3

Nezákonným vývozom kultúrneho predmetu z územia členského štátu je

a) vývoz kultúrneho predmetu z územia členského štátu v rozpore s jeho predpismi na ochranu národného kultúrneho dedičstva alebo v rozpore s osobitným predpisom8) alebo

b) nevrátenie dočasne vyvezeného kultúrneho predmetu po uplynutí lehoty zákonného dočasného vývozu alebo akékoľvek porušenie iných podmienok týkajúcich sa takéhoto dočasného vývozu9).

Poznámky pod čiarou znejú:

8) Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009).

9) Napríklad § 25 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 238/2014 Z. z.), § 17 ods. 5 zákona č. 206/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Č: 2

O: 8

„verejné zbierky“ sú zbierky označené za verejné v súlade s právnymi predpismi členského štátu, ktoré sú vo vlastníctve tohto členského štátu, miestneho alebo regionálneho orgánu v rámci tohto členského štátu alebo inštitúcie, ktorá sa nachádza na území tohto členského štátu, pod podmienkou, že je takáto inštitúcia majetkom tohto členského štátu, miestneho alebo regionálneho orgánu alebo je ním z veľkej časti financovaná.

Č: I

§: 2

O: 4

Verejnú zbierku Slovenskej republiky tvoria národné kultúrne pamiatky alebo ich časti, archeologické nálezy, nálezy, zbierkové predmety, historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy, archívne dokumenty a predmety kultúrnej hodnoty vo vlastníctve Slovenskej republiky, vyššieho územného celku, obce alebo v správe právnickej osoby zriadenej zákonom alebo zriadenej orgánom štátnej správy, vyšším územným celkom alebo obcou, alebo vo vlastníctve právnickej osoby, v ktorej má štát, obec alebo vyšší územný celok majetkovú účasť viac ako 20 %.

Č: 5

O: 2

Ústredné orgány členských štátov navzájom spolupracujú a podporujú konzultácie medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ktoré najmä:

2. oznamujú dotknutým členským štátom, keď sa na ich vlastnom území nájde predmet kultúrnej hodnoty, o ktorom sa možno odôvodnene domnievať, že bol nezákonne vyvezený z územia iného členského štátu;

Č: I

§: 3

O: 2

Pri vyhľadávaní nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov ministerstvo spolupracuje s príslušnými ústrednými orgánmi členských štátov a oznamuje im nájdenie, stratu alebo odcudzenie kultúrnych predmetov bezodkladne po tom, ako sa o nich dozvedelo. Ministerstvo podporuje konzultácie medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi

Slovenskej republiky a iných členských štátov, ktoré pátrajú po nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch.

Č: 5

O: 3

umožňujú príslušným orgánom žiadajúceho štátu kontrolovať, či je dotknutý predmet predmetom kultúrnej hodnoty, pokiaľ sa kontrola vykoná do šiestich mesiacov od oznámenia ustanoveného v bode 2. Ak sa kontrola nevykoná v stanovenej lehote, body 4 a 5 sa prestanú uplatňovať;

Č: I

§: 4

O: 4

Ministerstvo umožní príslušným orgánom žiadajúceho štátu vykonať obhliadku vyhľadaného nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu v Slovenskej republike v lehote šesť mesiacov odo dňa oznámenia podľa odseku 3; ak sa príslušný orgán žiadajúceho štátu na vykonaní obhliadky v ustanovenej lehote nezúčastní, ministerstvo doterajšie opatrenia zruší.

Č: 8

O: 1

Členské štáty vo svojich právnych predpisoch ustanovia, že nárok na navrátenie podľa tejto smernice nie je možné uplatniť po uplynutí troch rokov odo dňa, keď sa príslušný ústredný orgán žiadajúceho členského štátu dozvedel o mieste, kde sa predmet kultúrnej hodnoty nachádza, a o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa.

Takýto nárok na navrátenie v každom prípade nie je možné uplatniť po uplynutí 30 rokov odo dňa, keď bol predmet kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezený z územia žiadajúceho členského štátu.

Ak však ide o predmety, ktoré sú súčasťou verejných zbierok vymedzených v článku 2 bode 8, a o predmety zapísané v inventároch cirkevných alebo iných náboženských inštitúcií v členských štátoch, v ktorých sa na ne vzťahujú osobitné úpravy na ich ochranu podľa vnútroštátneho práva, lehota na uplatnenie nároku na navrátenie je 75 rokov s výnimkou členských štátov, v ktorých je uplatnenie nároku na navrátenie nepremlčateľné, ako aj v prípade bilaterálnych zmlúv medzi členskými štátmi, v ktorých je stanovená lehota presahujúca 75 rokov.

Č: I

§: 6a, 10a,

§ 6a

Lehota na uplatnenie nároku na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu z územia žiadajúceho štátu

(1)Nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu podľa tohto zákona nie je možné uplatniť po uplynutí troch rokov odo dňa, keď sa príslušný ústredný orgán žiadajúceho štátu dozvedel o mieste, kde sa kultúrny predmet nachádza a o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa.

(2)Nárok na navrátenie podľa odseku 1 nie je možné uplatniť po uplynutí 30 rokov odo dňa, keď bol kultúrny predmet nezákonne vyvezený z územia žiadajúceho štátu, ak odsek 3 neustanovuje inak.

(3)Ak ide o kultúrny predmet, ktorý je súčasťou verejnej zbierky podľa vnútroštátnych právnych predpisov žiadajúceho štátu a o kultúrny predmet zapísaný v inventároch cirkví a náboženských spoločností žiadajúceho štátu, v ktorom sa na ich ochranu vzťahujú osobitné predpisy, lehota na uplatnenie nároku na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu je 75 rokov odo dňa, keď bol kultúrny predmet nezákonne vyvezený z územia žiadajúceho štátu, okrem prípadu, ak má žiadajúci štát

a)vo svojom právnom poriadku zakotvenú nepremlčateľnosť nároku na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu alebo

b)so Slovenskou republikou uzavretú

§: 10a

§ 8

O:2

bilaterálnu zmluvu, v ktorej dohodnutá lehota na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu presahuje 75 rokov.

§ 10a

Lehota na uplatnenie nároku na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu z územia Slovenskej republiky

(1) Nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu podľa tohto zákona nie je možné uplatniť po uplynutí troch rokov odo dňa, keď sa ministerstvo dozvedelo o mieste, kde sa kultúrny predmet nachádza a o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa.

(2) Nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu podľa odseku 1 nie je možné uplatniť po uplynutí 30 rokov odo dňa, keď bol kultúrny predmet nezákonne vyvezený z územia Slovenskej republiky, ak odsek 3 neustanovuje inak.

(3) Ak ide o kultúrny predmet, ktorý je súčasťou verejnej zbierky podľa § 2 ods. 4 a ak ide o kultúrny predmet zapísaný v inventároch cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike, nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu je nepremlčateľný.

Návrh podľa odseku 1 možno podať v lehotách podľa § 6a.

Č: 5

O: 6

...konajú ako sprostredkovateľ medzi vlastníkom a/alebo držiteľom a žiadajúcim štátom v súvislosti s navrátením. Na tento účel môžu príslušné orgány požiadaného členského štátu bez toho, aby bol dotknutý článok 6, najprv uľahčiť vykonanie arbitrážneho konania v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi požiadaného členského štátu, pokiaľ na to žiadajúci členský štát a vlastník alebo držiteľ udelia svoj oficiálny súhlas.

Č: I

§: 7

O: 1

Ak je účelné, aby sa medzi ústredným orgánom žiadajúceho štátu a vlastníkom alebo držiteľom uskutočnilo zmierovacie konanie smerujúce k navráteniu nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu na územie žiadajúceho štátu a žiadajúci štát a vlastník alebo držiteľ výslovne súhlasia s týmto zmierovacím konaním, má ministerstvo postavenie sprostredkovateľa.

Č: 10

O: 1

Ak sa nariadi navrátenie predmetu, príslušný súd v požiadanom členskom štáte poskytne vlastníkovi primerané odškodnenie vzhľadom na okolnosti prípadu, pokiaľ vlastník preukáže, že pri nadobudnutí predmetu postupoval s náležitou starostlivosťou.

Č: I

§: 8

O: 4

Ak súd rozhodne o navrátení kultúrneho predmetu podľa odseku 1, prizná primerané odškodnenie vlastníkovi vzhľadom na okolnosti prípadu, ak vlastník preukáže, že pri nadobudnutí kultúrneho predmetu postupoval s náležitou starostlivosťou.

Č: 10

O: 2

Na to, aby sa určilo, či vlastník postupoval s náležitou starostlivosťou, sa berú do úvahy všetky okolnosti nadobudnutia, a to najmä dokumentácia o pôvode predmetu, povolenia na vývoz potrebné na základe právnych predpisov žiadajúceho členského štátu, charakter zúčastnených strán, zaplatená cena, skutočnosť, či vlastník nahliadol do prístupných registrov odcudzených predmetov kultúrnej hodnoty, a akákoľvek relevantná informácia, ktorú mohol reálne získať, alebo akékoľvek ďalšie opatrenia, ktoré by rozumná osoba uskutočnila za rovnakých okolností.

Č: I

§: 8

O: 5

Na posúdenie, či vlastník postupoval s náležitou starostlivosťou, sa berú do úvahy všetky okolnosti nadobudnutia, a to najmä dokumentácia o pôvode kultúrneho predmetu, povolenie na vývoz kultúrneho predmetu potrebné na základe právnych predpisov žiadajúceho štátu, charakter zúčastnených strán, zaplatená cena, skutočnosť, či vlastník nahliadol do prístupných registrov odcudzených kultúrnych predmetov a akákoľvek ďalšia relevantná informácia, ktorú mohol reálne získať, alebo akékoľvek ďalšie opatrenia, ktoré mohli alebo mali byť uskutočnené za rovnakých okolností.

Č: 10

O: 4

Žiadajúci členský štát uhradí po navrátení predmetu uvedené odškodnenie.

Č: I

§: 8

O: 6

Odškodnenie uhradí žiadajúci štát vlastníkovi po navrátení nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu.

Č: 12

Úhradou primeraného odškodnenia podľa článku 10 a nákladov uvedených v článku 11 nie je dotknuté právo žiadajúceho členského štátu požadovať úhradu týchto súm od osôb zodpovedných za nezákonný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z jeho územia.

Č: I

§: 9a

§ 9a

Právo žiadajúceho štátu na regresnú náhradu

Úhradou primeraného odškodnenia podľa § 8 ods. 4 a výdavkov uvedených v § 9 nie je dotknuté právo žiadajúceho štátu požadovať náhradu týchto súm od

§:12

osôb zodpovedných za nezákonný vývoz kultúrneho predmetu z jeho územia.

§ 12

Právo Slovenskej republiky na regresnú náhradu

Výdavky spojené s navrátením nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu a primerané odškodnenie, ktoré priznal súd požiadaného štátu, uhrádza ministerstvo. Tým nie je dotknuté právo ministerstva na náhradu nákladov podľa prvej vety od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá takýto kultúrny predmet nezákonne vyviezla alebo sa podieľala na jeho nezákonnom vývoze z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu. Ministerstvo uplatní právo na náhradu nákladov podľa prvej vety voči tejto osobe bezodkladne.

Č: 5

O: 3

... umožňujú príslušným orgánom žiadajúceho štátu kontrolovať, či je dotknutý predmet predmetom kultúrnej hodnoty, pokiaľ sa kontrola vykoná do šiestich mesiacov od oznámenia ustanoveného v bode 2. Ak sa kontrola nevykoná v stanovenej lehote, body 4 a 5 sa prestanú uplatňovať;

Č: I

§: 10

O: 2

Ministerstvo vykoná obhliadku nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu z územia Slovenskej republiky, ktorý bol nájdený na území požiadaného štátu; obhliadku vykoná do šiestich mesiacov od upovedomenia požiadaného štátu o tom, že takýto predmet bol nájdený na jeho území.

Čl. 13

Vlastníctvo predmetu kultúrnej hodnoty sa po navrátení spravuje právnymi predpismi žiadajúceho členského štátu.

Č: I

§: 13

§ 13

Práva k navrátenému kultúrnemu predmetu

(1)Uzatvorením dohody o navrátení nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu na územie Slovenskej republiky na základe zmierovacieho konania alebo vydaním rozsudku súdu požiadaného štátu, ktorým bolo uložené vrátiť nezákonne vyvezený kultúrny predmet na územie Slovenskej republiky, nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka kultúrneho predmetu alebo právo držby držiteľa kultúrneho predmetu.

(2)Po navrátení nezákonne vyvezeného kultúrneho

predmetu na územie Slovenskej republiky ministerstvo bezodkladne odovzdá kultúrny predmet vlastníkovi alebo držiteľovi tohto kultúrneho predmetu, ak je známy.

(3)Ak vlastník alebo držiteľ kultúrneho predmetu nie je známy, ministerstvo umiestni navrátený kultúrny predmet na vhodnom mieste, a to až dovtedy, kým sa nezistí vlastník alebo držiteľ tohto kultúrneho predmetu.

Č: 5

O: 2

Ústredné orgány členských štátov používajú na účely vzájomnej spolupráce a konzultácií modul informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“), zriadeného nariadením (EÚ) č. 1024/2012, ktorý bol osobitne upravený pre predmety kultúrnej hodnoty. Môžu tiež využívať IMI na šírenie informácií o predmetoch kultúrnej hodnoty, ktoré boli odcudzené alebo nezákonne vyvezené z ich územia, súvisiacich s danými prípadmi. Členské štáty rozhodujú o používaní IMI inými príslušnými orgánmi na účely tejto smernice.

Čl. I

§: 15

O: 4

Ministerstvo používa v styku s príslušným orgánom požiadaného štátu pri vzájomnej spolupráci, konzultáciách a šírení informácií o kultúrnych predmetoch, ktoré boli odcudzené alebo nezákonne vyvezené z územia Slovenskej republiky, modul informačného systému o vnútornom trhu14a) (ďalej len „modul informačného systému“).

Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:

„14a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES (nariadenie o IMI) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012).

Č: 7

O: 3

Na výmenu informácií sa používa IMI v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami o ochrane osobných údajov a súkromia a bez toho, aby bola dotknutá možnosť príslušných ústredných orgánov používať popri IMI iné komunikačné prostriedky.

Čl. I

§: 15

O: 5

Na výmenu informácií podľa § 8 ods. 3 a § 11 ods. 3 používa ministerstvo modul informačného systému v súlade s príslušnými právnymi predpismi o ochrane osobných údajov a súkromia14b) bez toho, aby bola dotknutá možnosť ministerstva používať popri module informačného systému iné komunikačné prostriedky.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14b znie:

„14b) Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.“

Č: 17

O: 1

1.Členské štáty do 18. decembra 2020 a potom každých päť rokov predkladajú Komisii správu o uplatňovaní tejto smernice.

Čl. I

§: 17

O: 4

Ministerstvo do 18. decembra 2020 a potom každých päť rokov predkladá Európskej komisii správu o uplatňovaní tohto zákona.

Čl. I

§: 17a

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

Príloha č. 1 sa vypúšťa. Doterajšia príloha č. 2 sa označuje ako príloha, ktorá vrátane nadpisu znie:

„Príloha k zákonu č. 416/2002 Z. z.

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014).“.

LEGENDA:

V stĺpci (1):

Č – článok

O – odsek

V – veta

P – písmeno (číslo)

V stĺpci (3):

N – bežná transpozícia

O – transpozícia s možnosťou voľby

D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)

n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje

V stĺpci (5):

Č – článok

§ – paragraf

O – odsek

V – veta

P – písmeno (číslo)

V stĺpci (7):

Ú – úplná zhoda

Č – čiastočná zhoda

Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani čiast. ani úplná zhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti)

n.a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka SR alebo nie je potrebné ho prebrať)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K článku I.

K bodu 1:

Zosúlaďujú sa a precizujú sa ustanovenia zákona v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a smernicou.

Vymedzenie pojmu „kultúrny predmet“ sa upravuje tak, aby definícia bola v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (ďalej len „smernica“), ktorá s účinnosťou od 19. decembra 2015 zrušuje doterajšiu smernicu Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 v znení smernice 96/100/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/38/ES. Zmeny sa týkajú rozšírenia pôsobnosti zákona na všetky kultúrne predmety označené ako „národné kultúrne dedičstvo“; zrušenia finančných limitov a/alebo vekového limitu pre určité kategórie predmetov uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 416/2002 Z. z. a zrušenia tejto prílohy.

Špecifikuje sa obsah kultúrnych predmetov, ktoré sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky, pričom sa zosúlaďuje s platnou legislatívou Slovenskej republiky (zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Upravuje sa rozsah kategórie kultúrnych predmetov nasledovne: národné kultúrne pamiatky alebo ich časti, archeologické nálezy, nálezy, zbierkové predmety, historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy, archívne dokumenty a ostatné kultúrne predmety. Vypúšťajú sa kategórie: predmety múzejnej hodnoty a predmety galerijnej hodnoty, múzejné zbierkové predmety a galerijné zbierkové predmety.

Zosúlaďuje sa definícia pojmu „nezákonný vývoz kultúrneho predmetu z územia členského štátu“ s článkom 2 smernice, pričom sa dopĺňa odkaz na zákony upravujúce dočasný vývoz a jeho podmienky (napríklad § 25 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 238/2014 Z. z.), § 17 ods. 5 zákona č. 206/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Upravuje sa pojem „verejné zbierky Slovenskej republiky“ tak, že sa zosúlaďuje so znením smernice.

K bodu 2:

Návrh zákona precizuje ustanovenia týkajúce sa povinnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky príslušným plniť úlohy spojené s navrátením nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, konkrétne sa upravuje povinnosť spolupracovať s príslušnými ústrednými

orgánmi členských štátov Európskej únie a podporovať konzultácie medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi Slovenskej republiky a členských štátov. Zosúlaďuje sa ustanovenie so znením článku 5 smernice.

K bodu 3:

V súlade so znením smernice sa predlžuje lehota na vykonanie obhliadky vyhľadaného nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu. Určuje sa šesť mesačná lehota počítaná odo dňa upovedomenia. Súčasne dochádza k precizovaniu ustanovenia.

K bodu 4:

Upravujú sa subjektívna a objektívna lehota na uplatnenie nároku na navrátenie kultúrneho predmetu nezákonne vyvezeného z územia žiadajúceho štátu. Pri kultúrnych predmetoch, ktoré sú súčasťou verejnej zbierky a predmetoch v inventáoch cirkví a náboženských spločností sa určujú špeciálne lehoty. V súlade so smernicou zákon upravuje výnimky. Navrhované ustanovenia sú zrozumiteľnejšie a súčasne sú v súlade so znením smernice.

K bodu 5:

Precizuje sa ustanovenie upravujúce pôsobnosť ministerstva v zmierovacom konaní smerujúceho k navráteniu nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu na územie žiadajúceho štátu, pričom sa vyžaduje „oficiálny súhlas“ žiadajúceho štátu a vlastníka alebo držiteľa so zmierovacím konaním.

K bodu 6:

Zavádza sa vnútorný odkaz na § 6a, v ktorom sú uvedené lehoty na uplatnenie nároku na navrátenie. Tieto lehoty sa primerane vzťahujú aj na uplatnenie nároku súdnou cestou.

K bodu 7:

Precizuje sa ustanovenie o primeranom odškodnení vlastníka a konkretizujú sa podmienky jeho priznania (náležitá starostlivosť).

K bodu 8:

Dopĺňa sa osobitný § 9a, ktorý vymedzuje práva žiadajúceho štátu na regresnú náhradu podľa smernice. Upravuje sa právo žiadajúceho štátu požadovať náhradu výdavkov a náhradu poskytnutého odškodnenia od osôb zodpovedných za nezákonný vývoz kultúrneho predmetu z jeho územia.

K bodu 9:

V súlade so znením smernice sa predlžuje lehota, v ktorej ministerstvo vykoná obhliadku nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu z územia Slovenskej republiky, ktorý bol nájdený na území požiadaného štátu. Určuje sa šesť mesačná lehota počítaná odo dňa upovedomenia. Súčasne dochádza k precizovaniu ustanovenia.

K bodu 10:

Vkladá sa nový § 10a, ktorý upravuje lehoty na uplatnenie nároku na navrátenie kultúrneho predmetu nezákonne vyvezeného z územia Slovenskej republiky v situácii, keď je Slovenská republika žiadajúcim štátom. Rozlišuje sa trojročná subjektívna lehota a 30 ročná objektívna lehota.

Špeciálne pre kultúrne predmety, ktoré sú súčasťou verejnej zbierky a kultúrne predmety zapísané v inventároch cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike sa ako najvyššia právna garancia ich navrátenia upravuje nepremlčateľnosť nároku na navrátenie.

Navrhovaná úprava precizuje ustanovenia zákona a súčasne je v súlade so znením smernice.

K bodu 11:

Upravujú sa nadpisy § 12 a 13. Dopĺňa sa povinnosť ministerstva uhradiť okrem výdavkov spojených s navrátením nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu aj primerané odškodnenie, ktoré priznal súd požiadaného štátu. Úprava zabezpečuje súlad s článkom 10 smernice. Precizuje sa platná úprava.

K bodu 12:

Dopĺňa sa § 15 o ustanovenia týkajúce sa administratívnej spolupráce a konzultácií prostredníctvom použitia modulu informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) ministerstvom s cieľom zosúladiť zákon so znením článku 5 smernice. Výmena informácií prostredníctvom IMI bude prebiehať v súlade s príslušnými právnymi predpismi o ochrane osobných údajov a súkromia.

K bodu 13:

Vzhľadom na zmenu definície kultúrneho predmetu a na vypustenie prílohy č. 1 zákona vypúšťa sa ustanovenie týkajúce sa splnenia podmienok finančného limitu pri kultúrnych predmetoch. Úprava zabezpečuje súlad so smernicou.

K bodu 14:

Vzhľadom na to, že legislatívny proces zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neprebiehal súčasne so zákonom č. 416/2002 Z. z., ale ho prechádzal, ustanovenia o návratnom konaní sa zakotvili v tomto pôvodnom znení. Navrhovaná úprava zabezpečí do budúcnosti jednotnú právnu úpravu návratného konania pre všetky súčasti národného kultúrneho dedičstva. Súčasne sa tým do budúcnosti odstráni duplicitná právna úprava a taktiež sa umožní, aby si zákon č. 395/2002 Z. z. za účelom zabezpečenia prípadných špecifík ponechal pre archívne dokumenty postavenie osobitnej úpravy, ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou.

K bodu 15:

V súlade so znením smernice sa v § 17 ustanovuje povinnosť ministerstva predkladať každých päť rokov Komisii správu o uplatňovaní tohto zákona.

K bodu 16:

Legislatívno-technická úprava ustanovenia.

K bodu 17:

Vypúšťa sa príloha č. 1 z dôvodu zmeny definície kultúrneho predmetu a príloha č. 2 sa označuje ako príloha a mení sa jej obsah z dôvodu transpozície novej smernice.

K článku II

Zmena zákona č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení zákona č.136/2010 Z. z. (ďalej len „zákon o Komore reštaurátorov“) sa navrhuje v záujme zosúladenia znenia § 4 ods. 2 a 3 tohto zákona (jeho znenia po novele prijatej v roku 2010) s platným znením zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pamiatkového fondu).

K článku III

Zákon o ochrane pamiatkového fondu sa upravuje tým, že sa vypúšťa ustanovenie o návratnom konaní. Týmto sa zabezpečí širšia a účinnejšia ochrana kultúrnych predmetov, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu alebo z územia iného členského štátu na územie Slovenskej republiky. Navrhovanou úpravou sa vylúči duplicitná právna úprava návratného konania v právnom poriadku Slovenskej republiky.

V § 2 ods. 7 zákona o ochrane pamiatkového fondu sa ustanovuje, že „Ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.“.

Podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu „Pamiatková rada prerokúva a posudzuje najmä koncepcie a stratégiu ochrany pamiatkového fondu a zásadné otázky jeho zachovania, obnovy, reštaurovania, regenerácie, využívania a prezentácie.“.

Podľa § 10 ods. 2 písm. j) a k) zákona o ochrane pamiatkového fondu

Pamiatkový úrad

„j) zabezpečuje rozvoj teórie a metodológie reštaurovania, buduje študijné, vývojové, reštaurátorské a analyticko-technologické pracovisko a laboratóriá,

k) zabezpečuje pamiatkové výskumy a reštaurátorské práce,“.

Podľa § 33 ods. 1 „Reštaurovanie kultúrnej pamiatky alebo jej časti 33) (ďalej len "reštaurovanie") je osobitným druhom obnovy (odkaz 33 je na celý zákon o Komore reštaurátorov), pritom táto legislatívna skratka je použitá ďalej v § 33 ods. 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10.

V § 33 ods. 7 zákona o ochrane pamiatkového fondu sa uvádza, že reštaurovanie (čo je legislatívna skratka „kultúrnych pamiatok alebo ich časti“) môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa § 5 ods. 2 písm. a) až d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení zákona č. 136/2010 Z. z.

V § 33 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu sa uvádza odkaz 33 za slovami „Reštaurovanie kultúrnej pamiatky alebo jej časti“ na celý zákon o Komore reštaurátorov, akoby tento upravoval predmetnú oblasť, pričom výraz „reštaurovanie kultúrnej pamiatky alebo jej časti“ sa v zákone o Komore reštaurátorov vôbec neuvádza a „ reštaurovanie“ je v zákone o Komore reštaurátorov len zavedená legislatívna skratka v § 4 ods. 1, pod ktorou sú zahrnuté aj „práce na kultúrnej pamiatke“ spolu s ďalšími prácami v rámci vymedzenia pojmu „reštaurátorská činnosť“ cez pojem „špecifická výtvarná činnosť“.

Podľa § 33 ods. 7 reštaurovanie (čo je legislatívna skratka pre reštaurovanie kultúrnych pamiatok alebo ich časti) môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa 5 ods. 2 písm. a ) až d) zákona o Komore reštaurátorov.

Z uvedených ustanovení § 33 ods. 7 zákona o ochrane pamiatkového fondu aj § 5 ods. 2 písm. a) až d) zákona o Komore reštaurátorov jednoznačne vyplýva, že reštaurovanie všetkých kultúrnych pamiatok môžu vykonávať aj reštaurátori, ktorí nie sú členmi Komory reštaurátorov. Treba však konštatovať, že existujú viaceré rozpory medzi týmito zákonmi. Napríklad v rozpore s § 33 ods. 1 a 7 zákona o ochrane pamiatkového fondu je § 4 ods. 3 zákona o Komore reštaurátorov, ktorý uvádza, že „Reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok môžu vykonávať len reštaurátori zapísaní v zozname členov komory, čo je príslušný orgán pamiatkovej starostlivosti povinný uviesť v rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku.“. Treba však poukázať na skutočnosť, že výraz „Reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok“ v § 4 ods. 3 zákona o Komore reštaurátorov vzhľadom na znenie § 4 ods. 1 („reštaurovanie“ je zavedená legislatívna skratka pre slová „špecifická výtvarná činnosť, ktorá je súhrnom vykonaných prác na kultúrnych pamiatkach alebo zbierkových predmetoch, ktoré sú výtvarnými dielami maliarskeho, sochárskeho alebo úžitkového umenia“) je diskutabilný, a nezrozumiteľný.

Návrh zákona precizuje okruh osôb oprávnených vykonávať reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky, čím sa odstraňujú aplikačné problémy súvisiace s výkonom reštaurátorských prác v praxi. Upravujú sa kvalifikačné predpoklady pre výkon reštaurátorských prác.

Navrhovaná úprava vychádza zo súčasného stavu v oblasti reštaurátorskej činnosti, ktorú vykonávajú aj vysoké školy v súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý upravuje podmienky výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti, ako aj vedenie výskumných alebo umeleckých tímov v rámci študijného programu vrátane garantovania kvality vykonávanej činnosti.

Pamiatkový úrad ako špecializovaný orgán štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu je právnickou osobou. Bol zriadený zákonom o ochrane pamiatkového fondu v súlade s § 21

ods. 5 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o RP“) ako rozpočtová organizácia štátu. Pôsobnosť pamiatkového úradu je upravená zákonom a to v ustanovení § 10 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu, pričom reštaurátorské práce sú uvedené v písm. k) a budovanie reštaurátorských pracovísk v písm. j) tohto ustanovenia.

Podľa § 26 ods. 1 zákona o RP rozpočtová organizácia poskytuje svoje výkony odplatne v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. (Výnimku podľa druhej vety tohto ustanovenia tvoria výkony medzi rozpočtovými organizáciami navzájom.)

Postup rozpočtovej organizácie pri vedení prostriedkov z výkonu podnikateľskej činnosti a ich sledovanie na samostatnom mimorozpočtovom účte upravuje § 23 a § 28 zákona o RP a rovnako ostatné s tým súvisiace otázky sú predmetom úpravy zákona o RP, zákona o cenách alebo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

K článku IV

Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 z. z. (ďalej len „zákon o múzeách a o galériách“) ustanovuje v § 8 ods. 1, že múzeá a galérie sú povinné vykonávať základné odborné činnosti podľa písmen a) až g), pričom podľa písmena e) sú povinné vykonávať odbornú ochranu zbierkových predmetov podľa § 13 zákona o múzeách a o galériách.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o múzeách a o galériách je odborná ochrana zbierkových predmetov zabezpečovaná podľa písmen a) až d) tohto zákona.

Podľa § 13 ods. 2 písm. d) je odborná ochrana zbierkových predmetov zabezpečovaná odborným ošetrením zbierkových predmetov, ktorým je najmä konzervovanie, reštaurovanie a preparovanie.

Podľa § 13 ods. 4 zákona o múzeách a o galériách je reštaurovanie odborné ošetrenie zbierkového predmetu, ktoré sa vykonáva s cieľom kvalitatívne zlepšiť fyzický stav zbierkového predmetu.

Podľa § 13 ods. 6 zákona o múzeách a o galériách sa odborné ošetrenie zbierkových predmetov vykonáva

a) vo vlastných špeciálne technicky vybavených priestoroch, ktorými sú najmä konzervátorské dielne, reštaurátorské ateliéry, preparátorské laboratóriá,

b) dodávateľsky.

Podľa § 13 ods. 9 zákona o múzeách a o galériách sa na reštaurovanie zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia, ktoré je vykonávané na území SR vzťahuje osobitný predpis 22), ktorým je zákon o Komore reštaurátorov.

V § 4 ods. 1 zákona o Komore reštaurátorov je zavedená legislatívna skratka pre tieto slová:

„špecifická výtvarná činnosť, ktorá je súhrnnom vykonávaných prác na kultúrnych pamiatkach alebo zbierkových predmetoch, ktoré sú výtvarnými dielami maliarskeho, sochárskeho alebo úžitkového umenia (ďalej len "reštaurovanie").

Podľa § 4 ods. 2 zákona o Komore reštaurátorov: „reštaurovanie výtvarných diel maliarskeho, sochárskeho alebo úžitkového umenia, ktoré sú zbierkovým predmetom,1b) môžu vykonávať len reštaurátori, ktorí sú členmi Komory reštaurátorov.“ (Odkaz1b) je na § 2 ods. 2 zákona o múzeách a o galériách, podľa ktorého „Zbierkový predmet je predmet kultúrnej hodnoty, ktorý je odborne spravovaný vykonávaním základných odborných činností. Zbierkový predmet a poznatky získané jeho odborným spravovaním a vedeckým skúmaním sú súčasťou vedomostného systému múzea alebo galérie. Zbierkovým predmetom môže byť aj objekt v múzeu v prírode, ktorý vznikol jeho prenesením alebo rekonštrukciou pôvodného objektu.“).

Znenie § 4 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 1 zákona o Komore reštaurátorov je nejasné, nezrozumiteľné a vzájomne protirečivé. Uvedené znenie ani nemožno stotožniť alebo rozumne vymedziť vo vzťahu k § 13 ods. 9 zákona o múzeách a o galériách, podľa ktorého: „Na reštaurovanie zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia, ktoré je vykonávané na území SR, sa vzťahuje osobitný predpis.22)“, teda zákon o Komore reštaurátorov. Je to tak predovšetkým preto, že legislatívna skratka „reštaurovanie“ zavedená v § 4 ods.1 zákona o Komore reštaurátorov zahŕňa iné výrazy ako zákon o múzeách a o galériách a medzi týmito zákonmi neexistuje terminologická zhoda.

Najväčším problémom vzťahu uvedených zákonov je skutočnosť, že znenie § 4 ods. 2 zákona o Komore reštaurátorov po novele v roku 2010 znemožňuje múzeám a galériám plniť ich základné povinnosti podľa zákona o múzeách a o galériách, napr. povinnosť podľa § 8 ods. 1, a to vykonávať základné odborné činnosti, okrem iných aj ochranu zbierkových predmetov, t. j. aj reštaurovanie. Uvedené ustanovenie zákona o Komore reštaurátorov ďalej vylučuje, aby múzeá a galérie mohli plniť úlohy podľa § 13 ods. 6 písm. a) zákona o múzeách a o galériách, a to vykonávať odborné ošetrenie zbierkových predmetov (t. j. aj ich reštaurovanie) vo vlastných špeciálne technicky vybavených priestoroch, ktorými sú aj reštaurátorské ateliéry.

Návrh zákona precizuje okruh osôb oprávnených vykonávať reštaurovanie zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia, čím sa odstraňujú aplikačné problémy súvisiace s výkonom reštaurátorských prác v praxi. Upravujú sa kvalifikačné predpoklady pre výkon reštaurátorských prác.