TABUĽKA ZHODY

TABUĽKA ZHODY1

smernice ES/EÚ s ustanoveniami všetkých všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré danú smernicu preberajú

Smernica Rady 91/676/EHS týkajúca sa ochrany vôd pred znečistením spôsobenom dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov

Zákon z ... 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov

Článok

(Č, O,

V, P)

Text

Spôsob transp.

(N, O, D, n.a.)

Číslo

predpisu

Článok (Č, §, O, V, P)

Text

Zhoda

Poznámky

Č:1

Cieľom tejto smernice je:

— zníženie znečistenia vôd zapríčinené alebo vyvolané dusičnanmi

z poľnohospodárskych zdrojov a

— zabránenie ďalšiemu znečisťovaniu tohto druhu.

n.a.

Č:2

P: a

Na účely tejto smernice:

pod „podzemnými vodami“ sa rozumejú všetky vody, ktoré sa nachádzajú pod povrchom zeme v saturovaných pásmach a sú v priamom kontakte s pôdou alebo s podložím;

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

(3) Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len „geotermálna voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou,4) činnosťou vykonávanou banským spôsobom5) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.

MŽP SR

Č: 2

P:b

pod „sladkou vodou“ sa rozumie prirodzene sa vyskytujúca voda s nízkou koncentráciou solí, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za vhodnú na to, aby sa z nej odoberala a úpravou získavala pitná voda;

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

(2) Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len

MŽP SR

1 Tabuľku zhody uložte s názvom súboru vo formáte CT_celex. číslo smernice, napr. CT_32005L0001

„vnútorná voda“).

Č: 2

P: c

c) pod „zlúčeninou dusíka“ sa rozumie akákoľvek látka obsahujúca dusík s výnimkou plynného molekulárneho dusíka;

Návrh zákona

§: 2

O: 21

(21) Dusíkatá hnojivá látka je látka v tuhom stave alebo kvapalnom stave, obsahujúca dusík, ktorá sa aplikuje na poľnohospodársku pôdu alebo do poľnohospodárskej pôdy alebo na rastlinný kryt s cieľom zvýšiť úrodu pestovaných plodín, a to:

a)kvapalné a pevné minerálne dusíkaté hnojivo jednozložkové a viaczložkové s obsahom dusíka,

b)hospodárske hnojivo - tuhé hospodárske hnojivo produkované pri chove hospodárskych zvierat s podstielkou, trus vyprodukovaný pri chove hydiny, kvapalné hospodárske hnojivo, ktorým je hnojovica, močovka a hnojovka,

c)exkrementy zvierat - pevné a kvapalné, vyprodukované počas pasenia a košarovania zvierat,

d)kvapalné a tuhé hnojivé látky s organicky viazaným dusíkom, ktorými sú najmä čistiarenské kaly a dnové sedimenty, komposty a organické substráty, tuhé a kvapalné sekundárne zdroje živín, druhotné produkty po fermentácii z bioplynových staníc.

Č:2

P:d

d) pod „dobytkom“ sa rozumejú všetky zvieratá chované pre úžitok alebo zisk;

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

Príloha 5

„hospodárske zvieratá“ sú všetky zvieratá chované pre spotrebu a zisk

MŽP SR

Č:2

P:e

e) pod „hnojivom“ sa rozumie akákoľvek látka obsahujúca zlúčeninu dusíka alebo zlúčeniny dusíka, aplikovaná na pôdu s cieľom podpory rastu vegetácie; môže sem patriť maštaľný hnoj, rybí odpad a splaškový kal;

Návrh zákona

§:2

O:1

(1) Na účely tohto zákona hnojivo je

a) látka organického pôvodu alebo anorganického pôvodu obsahujúca živiny na výživu rastlín a lesných drevín na udržanie alebo zlepšenie pôdnej úrodnosti a priaznivého ovplyvnenia úrody alebo kvality produkcie,

Č:2

P:f

f) pod „chemickým hnojivom“ sa rozumie akékoľvek priemyselne vyrobené hnojivo;

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

Príloha 5

„priemyselné hnojivo“ je hnojivo vyrábané v priemyselnom procese

MŽP SR

Č:2

g) pod „maštaľným hnojom“ sa rozumejú výkaly

Návrh

§:2

(3) Maštaľný hnoj je zmes tuhých a

P:g

dobytka alebo zmes steliva a výkalov dobytka vrátane ich spracovanej podoby;

zákona

O: 3

kvapalných výkalov hospodárskych zvierat s podstielkou a prípadne zvyškami krmiva.

Č:2

P:h

h) pod „aplikáciou na pôdu“ sa rozumie pridávanie látok do zeme či už rozprašovaním po povrchu zeme, vstrekovaním do zeme a umiestňovaním pod povrchom zeme, alebo zmiešaním s pôdou

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

Príloha 5

„ aplikácia na pozemky“ znamená pridávanie látok do pôdy či už rozptyľovaním po povrchu pôdy, vstrekovaním do pôdy, umiestnením pod povrch pôdy alebo zmiešavaním s povrchovými vrstvami

MŽP SR

Č:2

P:i

i) pod „eutrofizáciou“ sa rozumie obohacovanie vôd o zlúčeniny dusíka, ktoré vyvolávajú zrýchlený rast rias a vyšších foriem rastlinstva, čo má za následok nežiaduce narušenie rovnováhy organizmov žijúcich vo vode, ako aj narušenie kvality príslušných vôd;

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

§2 písm.ag)

eutrofizáciou je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré má za následok zvýšený rast cyanobaktérií, rias a vyšších vodných rastlín, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu ekologickej stability, k zníženiu biodiverzity a kvality vody,

MŽP SR

Č:2

P:j

j) pod „znečistením“ sa rozumie priame alebo nepriame vypúšťanie zlúčenín dusíka z poľnohospodárskych zdrojov do vodného prostredia, čo má za následok ohrozenie zdravia ľudí, poškodzovanie prírodného prostredia a vodných ekosystémov, znehodnocovanie sociálneho využitia alebo bránenie iným zákonným spôsobom využívania vodných zdrojov

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

§2 písm.ae

znečisťovaním je priame alebo nepriame zavádzanie látok alebo tepla do vzduchu, vody alebo pôdy ako výsledok ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie, kvalitu vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov priamo závislých od vodných ekosystémov a ktoré má za následok poškodenie hmotného majetku, poškodenie alebo narušenie estetických hodnôt životného prostredia a jeho iného oprávneného využívania,

MŽP SR

Č:2

P:k

k) pod „ohrozeným pásmom“ sa rozumejú pásma pôdy označené v súlade s článkom 3 ods. 2.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

§34 ods. 1

Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.

MŽP SR

Č:3

O:1

Vody zasiahnuté znečistením a vody, ktoré by mohli byť zasiahnuté znečistením v prípade, že by sa nerealizovali opatrenia podľa článku 5, členské štáty identifikujú v súlade s kritériami stanovenými v prílohe 1.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

§81

Nariadenie vlády SR č. 617/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti

MŽP SR

Č:3

O:2

V priebehu dvoch rokov po oznámení tejto smernice označia členské štáty ako ohrozené pásma všetky známe pôdne pásma na svojich územiach, ktorých vody zodpovedajú identifikácii podľa odseku 1 a ktoré sa podieľajú na

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

§81

Nariadenie vlády SR č. 617/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti

MŽP SR

znečisťovaní. Členské štáty budú o tomto počiatočnom označení informovať Komisiu v priebehu šiestich mesiacov.

Č:3

O:3

Ak sú ktorékoľvek z vôd identifikovaných určitým členským štátom v súlade s odsekom 1 znečisťované vodami, ktoré sa do nich priamo alebo nepriamo vlievajú z územia iného členského štátu, potom tie členské štáty, ktorých vody sú postihnuté

znečisťovaním, môžu o relevantných skutočnostiach informovaťKomisiu a ostatné členské štáty.

Príslušné členské štáty sa postarajú, v prípade potreby s pomocou Komisie, o zladenie svojich postupov pri identifikácii takýchto zdrojov a prijímaní opatrení na ochranu vôd postihnutých znečisťovaním,

aby sa tak zabezpečil súlad s touto smernicou.

MŽP SR

Č:3

O:4

Členské štáty preskúmajú najmenej každé štyri roky zoznam označených ohrozených pásem, a ak je to potrebné, príslušným spôsobom ho zmenia alebo doplnia tak, aby zohľadnili zmeny a skutočnosti, ktoré nebolo možné v čase jeho zostavovania predvídať.

Tieto štáty budú v priebehu šiestich mesiacov informovať Komisiu o akýchkoľvek zmenách alebo doplneniach v zozname ohrozených pásem

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

§34(3)

Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené zraniteľné oblasti v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.

MŽP SR

Č:3

O:5

Členské štáty sa oslobodzujú od povinnosti identifikovať osobitné ohrozené pásma v prípade, ak vypracujú a realizujú akčné programy uvedené v článku 5 v súlade s touto smernicou, a to na celom území svojich krajín.

n.a.

Č:4

O:1

P:a

S cieľom poskytnutia všeobecnej úrovne ochrany všetkých vôd pred znečistením uskutočnia členské štáty v priebehu dvoch rokov od oznámenia tejto smernice nasledujúce kroky:

a) vypracujú kódex alebo kódexy vhodných postupov v poľnohospodárstve, ktoré budú poľnohospodári uplatňovať na princípe dobrovoľnosti a v ktorých by mali byť obsiahnuté ustanovenia dotýkajúce sa prinajmenšom položiek uvedených v prílohe II A;

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

§ 35(2)

Zabezpečenie všeobecne prijateľnej úrovne ochrany vôd pred znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov upravuje Kódex správnej poľnohospodárskej praxe, ktorý vypracúva ministerstvo pôdohospodárstva. Základné požiadavky na vypracovanie Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe sú uvedené v

časti

A prílohy č. 5

Kódex –ochrana vôd pred znešistením dusičnanmi z poľnohospodár-

skych zdrojov (MPSR 2001) – nelegislatívny predpis

Č:4

b) podľa potreby vypracujú program vrátane

MPRV SR v rámci opatrení Programu

O:1

P:b

poskytovania školení a informácií poľnohospodárom, podporujúci uplatňovanie kódexu (kódexov) vhodných postupov v poľnohospodárstve

rozvoja vidieka poskytuje informácie a školenia zamerané na ochranu vôd pred znečistením pochádzajúcim z poľnohospodárskych činností.

Č:4

O:2

Členské štáty predložia Komisii podrobnosti týkajúce sa svojich kódexov vhodných postupov v poľnohospodárstve a Komisia tieto informácie zahrnie do správy uvedenej v článku 11. Na základe poskytnutých informácií môže Komisia podľa svojho

uváženia predložiť príslušné návrhy Rade.

n.a.

Č:5

O:1

V priebehu dvoch rokov od zostavenia počiatočného zoznamu označených ohrozených pásem, uvedeného v článku 3 ods. 2, alebo v priebehu jedného roka od každého ďalšieho označovania, uvedeného v článku 3 ods. 4, vypracujú členské štáty s cieľom realizácie cieľov špecifikovaných v článku 1 akčné programy

vo vzťahu k označeným ohrozeným pásmam.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

§35(3)

V zraniteľných oblastiach sa zabezpečuje zvýšená ochrana vôd pred poľnohospodárskym znečisťovaním uplatňovaním najnovších vedeckých poznatkov a technických poznatkov, prírodných podmienok a potreby ochrany vôd podľa Programu poľnohospodárskych činností. Základné požiadavky na vypracovanie Programu poľnohospodárskych činností sú uvedené v

časti B prílohy č. 5

MŽP SR

Č:5

O:2

Akčný program sa môže vzťahovať na všetky ohrozené pásma na území daného členského štátu, ak to však členský štát považuje za vhodné, môžu byť pre rôzne ohrozené pásma alebo časti pásem vypracované osobitné programy.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

35(3)

časti B prílohy č. 5

MŽP SR

Č:5

O:3

V akčných programoch sa zohľadnia:

a) dostupné vedecké a technické údaje, predovšetkým so zreteľom na príslušné hodnoty dusičnanov pochádzajúcich z poľnohospodárskych a iných zdrojov;

b) podmienky životného prostredia v príslušných oblastiach daných členských štátov.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

35(3)

MŽP SR

časti B prílohy č. 5

Č:5

O:4

Akčné programy sa realizujú v priebehu štyroch rokov od ich vypracovania a pozostávajú z nasledujúcich záväzných opatrení:

a) opatrenia uvedené v prílohe III;

b) opatrenia, ktoré členské štáty stanovili v kódexoch vhodných poľnohospodárskych postupov vypracovaných v súlade s článkom 4, s výnimkou opatrení, ktoré boli nahradené opatreniami uvedenými v prílohe III.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

§81(4)

Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo pôdohospodárstva.

MPRV SR/MŽP SR

Č:5

O:5

Okrem toho v prípadoch, ak sa na začiatku alebo na základe skúseností z realizácie akčných programov zistí, že opatrenia uvedené v odseku 4 nebudú postačujúce na dosiahnutie cieľov špecifikovaných

v článku 1, prijmú členské štáty v rámci akčných

programov podľa potreby doplňujúce opatrenia alebo účinnejšie postupy. Pri výbere týchto opatrení a postupov zohľadnia členské štáty ich účinnosť a výšku nákladov v porovnaní s inými možnými preventívnymi opatreniami.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

§35(3)

časti B prílohy č. 5

MPRV SR

Č:5

O:6

Členské štáty zostavia a budú realizovať vhodné monitorovacie programy na vyhodnotenie účinnosti akčných programov vypracovaných podľa tohto článku. Členské štáty, ktoré na svojom území uplatňujú článok 5, budú na vybraných meracích bodoch monitorovať obsah dusičnanov vo vodách (povrchové vody a podzemné vody), čo umožní určiť

rozsah znečistenia vôd dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

§4(2) c,d,

c) monitorovanie množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd v útvaroch povrchových vôd podľa Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) schválených programov monitorovania vôd,

d) monitorovanie množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd v chránených územiach podľa ministerstvom schválených programov monitorovania vôd; zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v

prílohe č. 2

MŽP SR

Č:5

O:7

Najmenej každé štyri roky členské štáty preskúmajú a podľa potreby upravia svoje akčné programy vrátane dodatočných opatrení prijatých podľa odseku 5. Členské štáty budú o zmenách v akčných programoch informovať Komisiu.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

§34(3)

Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené zraniteľné oblasti v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.

MPRV SR

Č:6

O:1

Na účely zostavenia zoznamu označených ohrozených pásem a uskutočňovania zmien v

Zákon č. 364/2004

§4a(1)

Hodnotenie stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd a hodnotenie vplyvov

MŽP SR

P:a

tomto zozname sú členské štáty povinné:

a) do dvoch rokov od oznámenia tejto smernice monitorovať počas jedného roku koncentráciu dusičnanov v sladkých

vodách:

i) v staniciach odberu vzoriek povrchových vôd, ustanovených podľa článku 5 ods. 4 smernice 75/440/EHS, a/alebo v iných staniciach odberu vzoriek, ktoré poskytujú typické vzorky povrchových vôd členských štátov, a to najmenej raz za mesiac, v záplavových obdobiach častejšie;

ii) v staniciach odberu vzoriek, ktoré poskytujú typické vzorky zásobární podzemných vôd členských štátov, a to v pravidelných intervaloch, pričom sa berú do úvahy ustanovenia smernice 80/778/EHS;

Z. z. o vodách

Príloha č. 2 ods. 2a)

pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd slúžia na spracovanie podkladov potrebných na tvorbu vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej vodnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na podávanie správ medzinárodným inštitúciám. Hodnotenie stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd sa komplexne vykonáva v povodiach, v čiastkových povodiach a v útvaroch povrchových vôd.

Na účely vyhlasovania a revízie zraniteľných oblastí treba dodržať tieto zásady:

a) do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona monitorovať koncentrácie dusičnanov v povrchových vodách v priebehu jedného roka, pričom:

1. miesto odberu vzoriek vody na povrchových tokoch je totožné s profilom odberu povrchovej vody určenej na odber pitnej vody pred jej ďalšou úpravou alebo v iných vybraných reprezentatívnych miestach; odber vzoriek vody sa vykonáva najmenej jeden raz za mesiac, v období povodňových stavov častejšie,

2. vzorky podzemných vôd treba pravidelne odoberať v oblastiach s výskytom významných kolektorov podzemnej vody, z ktorých sú odoberané vody na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou; vzorky podzemnej vody treba odberať tak, aby reprezentovali kvalitu vody využívanej na pitné účely počas celého roka,

Č:6

O:1

P:b

opakovať monitorovací program načrtnutý v písm. a) najmenej každé štyri roky, s výnimkou tých staníc odberu vzoriek, v ktorých bola koncentrácia dusičnanov vo všetkých predchádzajúcich vzorkách menšia ako 25 mg/l, pričom sa neobjavili žiadne nové faktory, ktoré by mohli zvýšiť obsah dusičnanov:

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

Príloha 2 ods.2b)

programy monitorovania treba opakovať minimálne každé štyri roky s výnimkou tých pozorovacích objektov, kde koncentrácia dusičnanov vo všetkých predchádzajúcich vzorkách bola nižšia ako 25 mg.l-1 a kde neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu ich koncentrácie. V

MŽP SR

v takomto prípade sa monitorovací program musí opakovať len každých osem rokov;

takých prípadoch program monitorovania treba opakovať iba raz za osem rokov,

Č:6

O:1

P:c

každé štyri roky preskúmať z hľadiska eutrofie sladké

povrchové vody, vody pri ústí tokov a pobrežné vody.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

Príloha 2 ods.2c)

stav eutrofizácie v povrchových vodách treba posudzovať každé štyri roky.

MŽP SR

Č:6

O:2

Použijú sa referenčné metódy merania stanovené v prílohe IV.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

Príloha 2 ods.3

Určiť rozsah a spôsob monitorovania a jeho hodnotenia.

MŽP SR

Č:7

Pravidlá monitorovania uvedeného v článkoch 5 a 6 môžu byť vypracované v súlade s postupom stanoveným v článku 9.

MŽP SR

Č:8

Prílohy k tejto smernici môžu byť upravené z hľadiska

vedecko-technického pokroku v súlade s postupom stanoveným článku 9.

n.a.

Č:9

Komisii pomáha výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá predstaviteľ Kom..

2.Predstaviteľ Komisie predkladá výboru návrh opatrení, ktoré treba prijať. Výbor vyjadrí svoje stanovisko k návrhu v lehote stanovenej

predsedom v závislosti od naliehavosti tej-ktorej záležitosti. Stanovisko vyjadrí väčšina ustanovená v článku 148 ods. 2 Zmluvy o založení EHS v prípade, že ide o rozhodnutia, ktoré má prijať Rada na základe návrhu Komisie. Hlasy zástupcov členských

štátov v rámci výboru sa budú vážiť spôsobom ustanoveným vo vyššie uvedenom článku. Predseda nehlasuje

3. a) Komisia prijíma plánované opatrenia vtedy, ak sú v súlade so stanoviskom výboru.

b) Ak plánované opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru, prípadne ak výbor nevyjadrí žiadne stanovisko, Komisia bezodkladne predloží Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať. Rada rozhodne kvalifikovanou väčšinou.

c) Ak od dňa postúpenia návrhu Rade uplynie lehota troch mesiacov a ak Rada nerozhodne, navrhované opatrenia prijme Komisia s výnimkou prípadov, keď Rada rozhodla jednoduchou

n.a.

väčšinou o ich neprijatí.

Č:10

1.1 Členské štáty predložia Komisii správu s informáciami uvedenými v prílohe V, týkajúcu sa obdobia štyroch rokov po oznámení tejto smernice a nasledovne za každé štyri roky.

2. Podľa tohto článku sa správa predloží Komisii do šiestich mesiacov od konca obdobia, na ktoré sa vzťahuje.

n.a.

MŽP SR ako gestor pre transpozíciu dusičnanovej smernice v spolupráci s MPRV SR v pravidelných intervaloch podľa uvedeného článku vypracúva a predkladá KOM správu (reporting). Posledná správa bola poskytnutá za obdobie 2008-2012. Nasledujúca správa bude predložená v júni 2016.

Č:11

Na základe informácií získaných podľa článku 10 uverejní Komisia do šiestich mesiacov po prijatí správ od členských štátov súhrnné správy, ktoré oznámi Európskemu parlamentu a Rade. Na základe výsledkov vykonávania tejto smernice, najmä

ustanovení prílohy III, Komisia predloží do 1. januára 1998 Rade správu s prípadnými návrhmi na revíziu tejto smernice

n.a.

Č:12

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do dvoch rokov od jej oznámenia (1). Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

n.a.

Č:2

Príloha č. 9

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2015.

n.a.

Č:13

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 12. decembra 1991

n.a

n.a.

PRÍLOHA I

KRITÉRIÁ IDENTIFIKOVANIA VÔD UVEDENÝCH V ČLÁNKU 3 ODS. 1

A. Vody uvedené v článku 3 ods. 1 sa určujú medziiným za pomoci nasledujúcich kritérií:

1. či povrchové sladké vody, najmä tie, ktoré sa používajú alebo sa majú používať na odber pitnej vody, obsahujú alebo či by mohli obsahovať v prípade, že sa neprijmú opatrenia podľa článku 5, vyššiu koncentráciu dusičnanov, než ustanovuje smernica 75/440/EHS;

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

Príloha č.3

A. Zraniteľné oblasti podľa

§ 34 ods. 1

identifikujú okrem iného s použitím týchto kritérií:

1. či povrchové vody, najmä tie, ktoré sa využívajú alebo ktoré sú určené na odber pitnej vody, obsahujú alebo môžu obsahovať vyššiu koncentráciu dusičnanov, ako je stanovené v osobitnom predpise, ktorý vydá vláda, ak sa neuskutočnia opatrenia podľa

34 a 35 tohto zákona

MŽP SR

2. či je obsah dusičnanov v podzemných vodách vyšší ako 50 mg/l alebo či by mohol byť vyšší ako 50 mg/l,

ak by sa neprijali opatrenia podľa článku 5;

3. či sú prírodné sladkovodné jazerá, iné sladkovodné útvary, ústia riek, pobrežné vody a morské vody eutrofné alebo či by v blízkej budúcnosti mohli byť eutrofné, ak by sa neprijali opatrenia podľa článku 5.

B. Pri uplatňovaní týchto kritérií členské štáty tiež zohľadnia:

1. fyzické a environmentálne charakteristiky vôd a súše;

2. súčasné poznatky o tom, ako sa zlúčeniny dusíka správajú v rámci životného prostredia (vody a pôda);

3. súčasné poznatky o dosahu opatrení prijatých podľa článku 5.

2. či podzemné vody obsahujú viac ako 50 mg/l dusičnanov alebo môžu obsahovať viac ako 50 mg/l dusičnanov, ak sa neuskutočnia opatrenia podľa

§ 34 a 35 tohto zákona

3. či v jazerách, odkrytých podzemných vodách alebo iných vodných útvaroch nedochádza k eutrofizácii alebo v blízkej budúcnosti sa môžu stať eutrofickými, ak sa neuskutočnia opatrenia podľa

§ 30 a 31 tohto

zákona

PRÍLOHA II

P:A

KÓDEX (KÓDEXY) VHODNÝCH POSTUPOV V POĽNOHOSPODÁRSTVE

A. Kódex alebo kódexy vhodných postupov v poľnohospodárstve, ktorých cieľom je zníženie znečistenia dusičnanmi a ktoré by mali zohľadňovať podmienky v rôznych regiónoch spoločenstva, by mali podľa potreby obsahovať určité ustanovenia upravujúce:

1. obdobia, keď nie je vhodná aplikácia hnojív na pôdu;

2. aplikáciu hnojív na pôdu nachádzajúcu sa na strmých svahoch;

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

Návrh zákona

Príloha č.5

§:10c O: 8

základné požiadavky na vypracovanie kódexu správnej poľnohospodárskej praxe a programu poľnohospodárskych činností

a. kódex správnej poľnohospodárskej praxe

(8) Pri hospodárení v zraniteľných oblastiach na svahoch je zakázané

a) využívať poľnohospodársku pôdu so sklonom vyšším ako 12° ako ornú pôdu,

b) na ornej pôde so sklonom vyšším ako 10° a na trvalom trávnom poraste so sklonom vyšším ako 12o aplikovať dusíkaté hnojivé látky; to sa nevzťahuje na aplikáciu maštaľného hnoja a kompostov, ak sú zapravené do ornej pôdy najneskôr do 24 hodín po ich aplikácii, a na trvalý trávny porast podľa odseku 6 písm. c).

(9) Obhospodarovateľ na svahoch môže aplikovať

a) na ornej pôde so sklonom vyšším ako 5o dusíkaté hnojivé látky bezodkladným zapravením do pôdy, najneskôr však do 24 hodín, alebo aplikáciou na list; kvapalné hospodárske hnojivá je povinný aplikovať podpovrchovo alebo okamžite zapraviť do

Kódex –ochrana vôd pred znešistením dusičnanmi z poľnohospodár-

skych zdrojov (MPSR 2001) – nelegislatívny predpis

3. aplikáciu hnojív na pôdu v oblastiach, kde je zem presiaknutá vodou, zaplavená, zamrznutá alebo pokrytá snehom;

4. podmienky aplikácie hnojív na pôdu v blízkosti vodných tokov;

Návrh zákona

§:10c O:12

§: 10c O:11

pôdy,

b) na trvalom trávnom poraste so sklonom vyšším ako 7° kvapalné dusíkaté hnojivé látky len podpovrchovo.

(10) Obhospodarovateľ je povinný na ornej pôde a trvalom trávnom poraste podľa odseku 9 dodržať najvyššiu jednorazovú dávku dusíka z kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom 80 kg/ha a najvyššiu jednorazovú dávku dusíka z kvapalných a tuhých priemyselných hnojív najviac 40 kg/ha; dusík z exkrementov hospodárskych zvierat pasúcich sa na trvalých trávnych porastoch do výšky jednorazovej dávky nezapočítava.

Obhospodarovateľ nesmie použiť dusíkaté hnojivé látky na pôdu, ktorá je zamokrená, pokrytá vrstvou snehu alebo zamrznutá.

(11) Obhospodarovateľ na poľnohospodárskej pôde susediacej s vodnými zdrojmi

a) nesmie používať dusíkaté hnojivé látky na poľnohospodárskej pôde so sklonom nižším ako 7° v zóne, ktorá od brehovej čiary vodného toku alebo zátopovej čiary vodnej nádrže meria

1. 10 m na plochách v nízkom a strednom stupni obmedzenia,

2. 20 m na plochách vo vysokom stupni obmedzenia,

b) je povinný na ornej pôde so sklonom vyšším ako 7° aplikovať dusíkaté hnojivé látky vo vzdialenosti väčšej ako 25 m od vodného zdroja; ak sa na týchto plochách pestujú širokoriadkové plodiny, najmä cukrová repa, zemiaky alebo kukurica, je povinný dodržať tieto protierózne agrotechnické opatrenia:

1. ornú pôdu zvažujúcu sa k vodnému toku rozdeliť priečne osiatymi pásmi a vytvoriť

5. kapacitu a konštrukciu zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja vrátane opatrení zabraňujúcich

znečisteniu podzemných a povrchových vôd spôsobenému vytekaním a presakovaním tekutej zložky maštaľného hnoja a odpadu zo skladovaného rastlinného materiálu, napríklad siláže;

6. postupy pri aplikácii chemických hnojív a maštaľného hnoja na pôdu vrátane frekvencie a jednotnosti rozprašovania, pri ktorých sa udržiavajú straty výživnej hodnoty vôd na prijateľnej úrovni.

Kódex

Návrh zákona

§: 10c O:7

na nej protierózne medze s porastom alebo iné opatrenia s rovnakým účinkom,

2. založiť medzi vodným zdrojom a hnojenou plochou ornej pôdy vegetačný pás široký najmenej 20 m s vysiatou plodinou s vyššou protieróznou účinnosťou,

3. aplikovať dusíkaté hnojivé látky vo vzdialenosti od vodného zdroja väčšej ako 50 m, alebo

4. mimo vegetačného obdobia pokryť pozemok vegetačným pokryvom,

c) nesmie aplikovať dusíkaté hnojivé látky v zóne 10 m od hranice ochranného pásma prvého stupňa vodného zdroja vo všetkých stupňoch obmedzenia.“.

(7) Obhospodarovateľ je povinný

a) používať vhodné zariadenia na aplikáciu hnojív do poľnohospodárskej pôdy najmä s ohľadom na tlak stroja na poľnohospodársku pôdu, terén, zrnitostné zloženie poľnohospodárskej pôdy a vlhkostný stav poľnohospodárskej pôdy,

b) použitým zariadením na aplikáciu hnojív zabezpečiť rovnomernú aplikáciu hnojiva,

d) používať závlahovú vodu tak, aby nedošlo k znečisteniu povrchových a podzemných vôd, a v množstve a spôsobom podľa prílohy č. 7,

PRÍLOHA II

P:B

B. Členské štáty môžu do svojich kódexov vhodných postupov v poľnohospodárstve zahrnúť aj:

7. hospodárne využívanie pôdy vrátane využívania systémov striedania plodín a stanovenie pomeru pásem

zeme so stálymi plodinami a plodinami z každoročne kultivovanej pôdy;

8. udržiavanie minimálneho množstva vegetačného porastu počas období (dažďov), prijímajúceho z pôdy

dusík, ktorý by inak mohol spôsobiť znečistenie vôd dusičnanmi;

9. vypracovanie plánov na používanie hnojív

Kódex

Návrh zákona

Návrh

§: 10c O:7

P: c)

§: 10c O:5

c) bezodkladne zabezpečiť pri obnove trvalých trávnych porastov a po zaoraní ďatelinovín vysiatie následnej plodiny,

(5) Obhospodarovateľ je v zraniteľných

jednotlivými poľnohospodárskymi podnikmi a vedenie záznamov o používaní hnojív;

10. zabraňovanie znečisteniu vody spôsobenému vytekaním a stekaním vody v zavlažovacích systémoch mimo dosahu koreňov plodín.

zákona

oblastiach povinný vypracovať každoročne najneskôr do 31. augusta plán použitia dusíkatých hnojivých látok.

PRÍLOHA III

OPATRENIA, KTORÉ MAJÚ BYŤ SÚČASŤOU AKČNÝCH PROGRAMOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 5 ODS. 4 PÍSM. a)

1. Súčasťou týchto opatrení sú pravidlá týkajúce sa:

(1) období, keď je zakázaná aplikácia určitých typov hnojív na pôdu;

Návrh zákona

§: 10c

O: 1

§: 10c

O:2

(1) Obhospodarovateľ je povinný dodržiavať zakázané obdobia uvedené v prílohe č. 2, ak odseky 2 až 11 neustanovujú inak. Zakázané obdobia sa nevzťahujú na výkaly a moč pasúcich sa zvierat a pri hnojení zakrytých plôch v skleníkoch a fóliovníkoch.

(2) Obhospodarovateľ môže požiadať kontrolný ústav o udelenie výnimky zo zákazu podľa odseku 1. Kontrolný ústav môže udeliť výnimku zo zákazu podľa odseku 1 len na poľnohospodárskej pôde v zraniteľných oblastiach so svahovitosťou do 5° na obdobie 14 dní od začiatku zakázaného obdobia alebo 14 dní pred koncom zakázaného obdobia, ak v tomto období nastane priaznivý vývoj klimatických podmienok a priemerná denná teplota vzduchu je na základe meteorologických predpovedí Slovenského hydrometeorologického ústavu vyššia ako 5° C s prognózou jej dlhšieho trvania. Žiadosť obhospodarovateľa o udelenie výnimky zo zákazu podľa odseku 1 sa eviduje v registračnom a informačnom systéme, ktorý vedie Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Ak je žiadateľom fyzická osoba, uvedie v žiadosti svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu.

MPRV SR

(2) kapacity zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja; táto kapacita musí byť väčšia ako kapacita požadovaná na skladovanie počas najdlhšieho obdobia, v ktorom je aplikácia na pôdu v ochranných pásmach zakázaná, s výnimkou prípadov, keď sa dá príslušnému orgánu preukázať, že akékoľvek množstvo hnoja prevyšujúce skutočnú skladovaciu kapacitu sa

Návrh zákona

§: 10b

O: 1

(1) Fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá obhospodaruje poľnohospodársku pôdu podľa § 2 ods. 22 alebo fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba ktorá obhospodaruje poľnohospodársku pôdu podľa § 2 ods. 22 a chová zvieratá (ďalej len

bude likvidovať spôsobom, ktorý nepoškodí životné prostredie;

§: 10b O:2

§: 10b O:3

§: 10b O:4

„obhospodarovateľ“), je povinný mať vybudované skladovacie kapacity nádrží na kvapalné hospodárske hnojivá a na skladovanie maštaľného hnoja na technicky spevnených plochách v zraniteľných oblastiach najmenej na šesťmesačnú produkciu. Spôsob výpočtu objemu skladovacích nádrží na šesť mesiacov pre jedno zviera je uvedený v prílohe č. 1. Ak obhospodarovateľ nemá vybudované skladovacie kapacity podľa prvej vety, môže zabezpečiť uskladnenie kvapalných hospodárskych hnojív a maštaľného hnoja u inej osoby, ktorá má voľné vybudované skladovacie kapacity nádrží, alebo ich odovzdať na iné využitie, najviac však v objeme zodpovedajúcom trojmesačnej skladovacej kapacite. Obhospodarovateľ je povinný tento spôsob nakladania s kvapalnými hospodárskymi hnojivami a maštaľným hnojom preukázať a oznámiť kontrolnému ústavu do 15 dní na tlačive, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle kontrolného ústavu.

(2) Obhospodarovateľ je povinný zabezpečiť, aby skladovacie nádrže kvapalných hospodárskych hnojív boli nepriepustné a vybavené bezpečnostným mechanizmom proti preplneniu a zabezpečené proti prítoku povrchových vôd.

(3) Obhospodarovateľ môže tuhé hospodárske hnojivá a kompost voľne skladovať na poľnohospodárskej pôde v zraniteľných oblastiach (ďalej len „voľná skládka), len ak

a) poľnohospodárska pôda je zaradená v nízkom alebo strednom stupni obmedzenia,

b) vzdialenosť voľnej skládky od povrchového vodného zdroja je minimálne 100 m pri svahovitosti parcely do 3o.

(4) Obhospodarovateľ je pri skladovaní tuhých hospodárskych hnojív a kompostu na voľnej skládke povinný

§: 10b O:5

a) zabezpečiť, aby nedošlo k znečisteniu povrchových vôd alebo podzemných vôd,

b) uskutočniť vývoz maštaľného hnoja z pevnej podložky na voľnú skládku najskôr po troch mesiacoch od poslednej navážky; to sa nevzťahuje na tuhé hospodárske hnojivá z hlbokých podstielok, “to sa nevzťahuje na tuhé hospodárske hnojivá z hlbokých podstielok, pri stelivových prevádzkach s kanalizáciou na oddelenie močovky od maštaľného hnoja a z chovu zvierat bez produkcie močovky pri dennej spotrebe steliva nad 6 kg/DJ na deň, ktoré môžu byť uložené na poľnohospodárskej pôde bez nutnosti predchádzajúceho uskladnenia na pevných hnojiskách; o spotrebe podstielky a počte chovaných zvierat sa vedie evidencia“

c) zlikvidovať voľnú skládku do ôsmich mesiacov od prvej navážky; opakované zriadenie voľnej skládky na tom istom mieste je možné až po štyroch rokoch,

d) viesť evidenciu o mieste skladovania a prvej navážke hnoja a kompostu na voľnú skládku.

(5) Voľne skladovať tuhé hospodárske hnojivá bez spevnenej podložky je zakázané v zraniteľných oblastiach na poľnohospodárskej pôde

a) s vysokým stupňom obmedzenia,

b) trvalo zamokrenej,

c) s hladinou podzemnej vody vyššou ako 0,6 m, a to aj dočasne,

d) na svahu so sklonom väčším ako 3°,

e) v inundačnom území vodného toku,

f) na území v okolí odkrytých podzemných vôd, ak to určil orgán štátnej vodnej správy,

g) na zrnitostne ľahkých pôdach.

(3) obmedzenia aplikácie hnojív na pôdu, ktoré zodpovedá vhodným postupom v poľnohospodárstve a berie do úvahy charakteristiky daného ochranného pásma, a to najmä:

a) pôdne podmienky, typ pôdy a sklon;

Návrh zákona

§:10c O:3

(3) Obhospodarovateľ môže v zraniteľných oblastiach použiť dusíkaté hnojivé látky

a) na pôde bez vegetačného krytu bezprostredným zaoraním, ak ide o tuhé hnojivá, a podpovrchovou aplikáciou, ak ide o kvapalné hnojivá, pri hospodárení na

b) klimatické podmienky, dažde a zavlažovanie;

c) využívanie pôdy a poľnohospodárske postupy vrátane systémov striedania plodín;

pritom je potrebné zachovať rovnováhu medzi:

i)predpokladaným množstvom dusíka potrebným pre plodiny a

ii)zásobovaním plodín dusíkom získaným z pôdy a hnojenia, pričom úroveň tohto prísunu dusíka sa rovná:

— množstvu dusíka prítomnému v pôde v okamihu, keď ho plodina začína využívať v značnej miere

(prebytočné množstvá na konci zimy),

— prísunu dusíka prostredníctvom čistej mineralizácie zásob organického dusíka v pôde,

— prísunu dusíkatých zlúčenín z maštaľného hnoja,

— prísunu dusíkatých zlúčenín z chemických a iných hnojív.

§: 10c O: 6

odvodnených územiach s funkčným melioračným systémom spôsobom, ktorý zodpovedá vysokému stupňu obmedzenia,

b) ak dodrží dávky dusíka pre jednotlivé plodiny, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3.

(4) Obhospodarovateľ je v zraniteľných oblastiach povinný dodržiavať celkové dávky dusíka v minerálnych hnojivách pri zohľadnení množstva využiteľného dusíka z použitých hospodárskych hnojív a hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom podľa prílohy č. 4 až 6.

(6) Obhospodarovateľ môže

a) použiť najviac 40 kg N.ha-1 vo forme kvapalných a tuhých minerálnych hnojív a 80 kg N.ha-1 vo forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom s prihliadnutím na príjmovú kapacitu plodín v jesennom období a zníženie rizika strát dusíka do vodných zdrojov v čase po zbere plodín do začiatku zakázaného obdobia; to sa nevzťahuje na maštaľný hnoj a iné tuhé hnojivá s organicky viazaným dusíkom, ktoré možno použiť aj pod jarné plodiny,

b) použiť v jarnom období najvyššiu jednorazovú dávku dusíka z kvapalných a tuhých minerálnych hnojív 60 kg/ha na poľnohospodárskej pôde v nízkom a strednom stupni obmedzenia a 40 kg/ha na poľnohospodárskej pôde vo vysokom stupni obmedzenia; pri plodinách náročné na dusík, najmä kukurici na zrno, repke olejnej alebo hlúbovej zelenine, pestovaných na pozemkoch so svahovitosťou do 5° možno jednorazovú dávku dusíka zvýšiť o 50 % okrem poľnohospodárskej pôdy vo vysokom stupni obmedzenia,

c) aplikovať vyzretý kompostovaný, najmä rozdrvený hnoj od oviec na povrch trávneho porastu plošným rozmetaním v jarnom

období.

2. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť vo vzťahu ku každému poľnohospodárskemu podniku alebo k určitému množstvu dobytka, aby množstvo maštaľného hnojiva aplikovaného každoročne na pôdu, vrátane toho, ktoré sa

na ňu dostane priamo od zvierat, neprekročilo množstvo stanovené na hektár.

Množstvom stanoveným na hektár je množstvo hnoja obsahujúce 170 kg dusíka. Avšak:

a) v prvom štvorročnom akčnom programe môžu členské štáty povoliť množstvo hnoja obsahujúceho do

210 kg dusíka;

b) počas a po skončení prvého štvorročného akčného programu môžu členské štáty stanoviť iné množstvá ako tie, ktoré sú uvedené vyššie. Tieto množstvá musia byť stanovené tak, aby to nemalo vplyv na dosiahnutie

cieľov špecifikovaných v článku 1, pričom musia byť zdôvodnené na základe objektívnych kritérií, napríklad:

— dlhé obdobia rastu,

— plodiny s vysokou absorpciou dusíka,

— vysoká čistá zrážkovosť daného ohrozeného pásma,

— pôdy s mimoriadne vysokou schopnosťou denitrifikácie.

V prípade, že členský štát povolí iné množstvo podľa písm. b), informuje o tom Komisiu, ktorá preskúma

oprávnenosť tohto povolenia v súlade s postupom stanoveným v článku 9.

Návrh zákona

§: 10c O:7

P: e)

e) dodržiavať dávky dusíka aplikovaného vo forme hospodárskych hnojív tak, aby neprevýšili dávku dusíka 170 kg.ha-1 za hospodársky rok, pričom do tohto limitu sa započítavajú aj exkrementy zvierat na pasienku a nezapočítava sa dusík pozberových zvyškov rastlín alebo vedľajších produktov plodín, ak boli zaorané do poľnohospodárskej pôdy; produkcia dusíka jedným zvieraťom za kalendárny rok je uvedená v prílohe č. 4, obsah živín v hospodárskych hnojivách je uvedený v prílohe č. 5 a limitné dávky dusíka pri jednotlivých plodinách sú uvedené v prílohe č. 8,

3. Členské štáty môžu vypočítať množstvá uvedené v odseku 2 na základe počtu zvierat.

Návrh zákona

§:10c O:7

P: f)

f) zabezpečiť, aby sa pri aplikácii dusíkatých hnojivých látok podľa odseku 6 neprekročili limitné dávky pre plodiny uvedené v prílohe č. 8; to sa vzťahuje aj na aplikáciu len minerálnych dusíkatých hnojív, ak sa neaplikujú hospodárske hnojivá

4. Členské štáty informujú Komisiu o spôsobe, akým uplatňujú ustanovenia odseku 2. Na základe získaných

informácií môže Komisia, ak to uzná za potrebné,

n.a.

predložiť príslušné návrhy Rade v súlade s článkom 11.

PRÍLOHA IV

REFERENČNÉ METÓDY MERANIA

Chemické hnojivá

Dusíkaté zlúčeniny sa merajú pomocou metódy opísanej v smernici Komisie 77/535/EHS z 22. júna 1977 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa metód odberu vzoriek a analýzy hnojív (1), ktorá bola zmenená a doplnená smernicou 89/519/EHS (2).

Sladké vody, pobrežné vody a morské vody

Koncentrácia dusičnanov sa meria v súlade s článkom 4a ods. 3 rozhodnutia Rady 77/795/EHS z 12. decembra 1977, ktorým sa ustanovuje spoločný postup pri výmene informácií o kvalite sladkých povrchových vôd v spoločenstve (3) a ktoré bolo zmenené a doplnené rozhodnutím 86/574/EHS (4).

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

Príloha č. 1a k zákonu č. 364/2004 Z. z.

NORMY KVALITY PODZEMNÝCH VÔD

1. Na účely hodnotenia chemického stavu podzemných vôd (

§ 4c

) sú tieto normy

kvality podzemných vôd normami, ktoré sú uvedené vo vykonávacom predpise vydanom podľa

§ 81 ods. 2 písm. a)

MŽP SR

PRÍLOHA V

INFORMÁCIE, KTORÉ MAJÚ OBSAHOVAŤ SPRÁVY UVEDENÉ V ČLÁNKU 10

1. Vyhlásenie o preventívnych opatreniach prijatých podľa článku 4.

2. Mapa, na ktorej sú označené:

a) vody identifikované v súlade s článkom 3 ods. 1 a prílohou I, pričom je pri každej z nich uvedené, ktoré

z kritérií v prílohe I bolo použité s cieľom identifikácie;

b) miesta, kde sa nachádzajú určené ohrozené pásma, pričom sa odlišujú už existujúce pásma a pásma, ktoré boli určené v období nasledujúcom po podaní predchádzajúcej správy.

3. Súhrn výsledkov monitorovania získaných podľa článku 6 vrátane vyhlásenia dôvodov, ktoré viedli k určeniu

každého ohrozeného pásma a k zmene v zozname určených ohrozených pásem alebo k doplneniu tohto

zoznamu.

4. Súhrn akčných programov vypracovaných podľa článku 5, a to najmä:

a) opatrenia požadované v článku 5 ods. 4 písm. a)

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

Príloha č. 4

kritériá na identifikáciu vôd v zraniteľných oblastiach

MŽP SR

a b);

b) informácie požadované v prílohe III (4);

c) akékoľvek ďalšie opatrenia alebo účinnejšie postupy prijaté podľa článku 5 ods. 5;

d) súhrn výsledkov monitorovacích programov realizovaných podľa článku 5 ods. 6;

e) pravdepodobný časový horizont, v rámci ktorého by sa podľa predpokladu členských štátov mali na vodách

identifikovaných v súlade s článkom 3 ods. 1 prejaviť výsledky opatrení akčného programu, ako aj naznačenie toho, do akej miery sú tieto predpoklady neisté.

4. Členské štáty informujú Komisiu o spôsobe, akým uplatňujú ustanovenia odseku 2. Na základe získaných

informácií môže Komisia, ak to uzná za potrebné, predložiť príslušné návrhy Rade v súlade s článkom 11.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

§59(2)

Ministerstvo plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii vo vodnom plánovaní, zabezpečuje koordináciu týchto úloh s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich z právnych aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

MŽP SR