Dohovor Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku

Štáty, zmluvné strany tohto dohovoru,

majúc na zreteli, že jurisdikčné imunity štátov a ich majetku sú všeobecne akceptované ako princíp obyčajového medzinárodného práva,

majúc na pamäti zásady medzinárodného práva zakotvené v Charte Organizácie Spojených národov,

presvedčené, že medzinárodný dohovor o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku by posilnil vládu práva a právnu istotu, najmä v stykoch štátov s fyzickými a právnickými osobami, a prispel by ku kodifikácii a rozvoju medzinárodného práva a k harmonizácii praxe v tejto oblasti,

berúc do úvahy vývoj v praxi štátov vo vzťahu k jurisdikčným imunitám štátov a ich majetku,

potvrdzujúc, že otázky, ktoré nie sú upravené ustanoveniami tohto dohovoru, sa naďalej riadia pravidlami obyčajového medzinárodného práva,

sa dohodli na nasledovnom:

Časť I

Úvod

Článok 1

Pôsobnosť tohto dohovoru

Tento dohovor sa uplatňuje na imunitu štátu a jeho majetku voči jurisdikcii súdov iného štátu.

Článok 2

Použitie pojmov

1. Na účely tohto dohovoru pojem

a)„súd“ znamená akýkoľvek orgán štátu, bez ohľadu na jeho názov, ktorý je oprávnený vykonávať súdne funkcie,

b)„štát“ znamená

i) štát a jeho rôzne štátne orgány,

ii) jednotky federálneho štátu alebo politické celky štátu, ktoré sú oprávnené uskutočňovať úkony v rámci výkonu zvrchovanej moci a konajú v tomto postavení,iii) ustanovizne, inštitúcie štátu alebo iné subjekty, pokiaľ sú oprávnené uskutočňovať a v skutočnosti uskutočňujú úkony v rámci výkonu zvrchovanej moci štátu,iv) zástupcovia štátu konajúci v tomto postavení,

c)„obchodná transakcia“ znamená

i) akúkoľvek obchodnú zmluvu alebo transakciu týkajúcu sa kúpy tovaru alebo poskytovania služieb,

ii) akúkoľvek zmluvu o pôžičke alebo inú transakciu finančného charakteru, vrátane ručiteľského alebo zabezpečovacieho záväzku vo vzťahu k takejto pôžičke alebo transakcii,iii) akúkoľvek inú zmluvu alebo transakciu obchodného, priemyselného, podnikateľského alebo profesijného charakteru, s výnimkou zmluvy o zamestnávaní osôb.

2. Pri určení toho, či zmluva alebo transakcia je „obchodnou transakciou“ podľa odseku 1 písmeno c), je potrebné, aby sa posúdil v prvom rade charakter zmluvy alebo transakcie, avšak do úvahy by sa mal vziať tiež jej účel, ak sa strany zmluvy alebo transakcie na tom dohodli alebo ak v praxi štátu súdu je tento účel rozhodujúci pre určenie neobchodného charakteru zmluvy alebo transakcie.

3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 týkajúce sa použitia pojmov v tomto dohovore sa nedotýkajú použitia týchto pojmov a významu, ktorý im bol daný v iných medzinárodných dokumentoch alebo vo vnútroštátnom práve ktoréhokoľvek štátu.

Článok 3

Výsady a imunity, ktoré nie sú dotknuté týmto dohovorom

1. Tento dohovor sa nedotýka výsad a imunít, ktoré požíva štát podľa medzinárodného práva, ktoré sa týkajú výkonu funkcií

a)jeho diplomatických misií, konzulárnych úradov, osobitných misií, misií pri medzinárodných organizáciách alebo delegácií pri orgánoch medzinárodných organizácií alebo medzinárodných konferenciách a

b)osôb s nimi spojených.

2. Tento dohovor sa nedotýka výsad a imunít, ktoré prislúchajú podľa medzinárodného práva hlavám štátov ratione personae.

3. Tento dohovor sa nedotýka imunít, ktoré požíva štát podľa medzinárodného práva vo vzťahu k lietadlu alebo vesmírnym objektom vo vlastníctve alebo v prevádzkovaní štátom.

Článok 4

Zákaz retroaktivity tohto dohovoru

Tento dohovor sa neuplatňuje na žiadnu otázku jurisdikčných imunít štátov alebo ich majetku, ktorá vyplýva z konania začatého proti štátu pred súdom iného štátu pred nadobudnutím platnosti tohto dohovoru pre dotknuté štáty. Uplatňovanie pravidiel vymedzených v tomto dohovore týkajúcich sa jurisdikčných imunít štátov a ich majetku podľa medzinárodného práva nezávisle od tohto dohovoru nie je dotknuté.

Časť II

Všeobecné zásady

Článok 5

Imunita štátu

Štát požíva imunitu vo vzťahu k sebe a k svojmu majetku voči jurisdikcii súdov iného štátu s prihliadnutím na ustanovenia tohto dohovoru.

Článok 6

Spôsoby uplatnenia imunity štátu

1. Štát uplatní imunitu štátu podľa článku 5 tým, že sa zdrží výkonu jurisdikcie v konaní pred svojimi súdmi proti inému štátu a na tento účel zabezpečí, aby jeho súdy z vlastnej iniciatívy rozhodli, že sa imunita druhého štátu podľa článku 5 rešpektuje.

2. Konanie pred súdom štátu sa považuje za začaté proti inému štátu, ak druhý štát

a)je označený ako účastník konania alebo

b)nie je označený ako účastník konania, ale konanie má postihnúť majetok, práva, majetkové záujmy alebo činnosť tohto iného štátu.

Článok 7

Výslovný súhlas s výkonom jurisdikcie

1. Štát sa nemôže dovolávať imunity voči jurisdikcii v konaní pred súdom iného štátu v určitej otázke alebo v prípade, ak prejavil výslovný súhlas s výkonom jurisdikcie súdu vo vzťahu k tejto otázke alebo prípadu

a)medzinárodnou dohodou,

b)písomnou zmluvou alebo

c)vyhlásením urobeným pred súdom alebo písomným oznámením v príslušnom konaní.

2. Súhlas štátu s použitím práva iného štátu sa nemôže vykladať ako jeho súhlas s výkonom jurisdikcie súdov tohto iného štátu.

Článok 8

Účinok účasti v konaní pred súdom

1. Štát sa nemôže dovolávať imunity voči jurisdikcii v konaní pred súdom iného štátu, ak

a)sám podal návrh na začatie konania alebo

b)vstúpil do konania alebo vykonal akýkoľvek úkon vo vzťahu k veci samej. Ak však štát preukáže súdu, že dovtedy, kým takýto úkon nevykonal, nemohol mať vedomosť o skutočnostiach, na základe ktorých by mohol byť založený nárok na

imunitu, môže sa dovolávať imunity na základe týchto skutočností, pokiaľ tak urobí v čo najkratšom možnom čase.

2. Za súhlas štátu s výkonom jurisdikcie súdu iného štátu sa nemôže považovať jeho vstup do konania alebo vykonanie akéhokoľvek úkonu výhradne za účelom

a)dovolania sa imunity alebo

b)uplatnenia si práva alebo majetkového záujmu vo vzťahu k majetku, ktorého sa konanie týka.

3. Dostavenie sa zástupcu štátu ako svedka pred súd iného štátu sa nemôže vykladať ako súhlas tohto štátu s výkonom jurisdikcie súdu.

4. Neúčasť štátu na konaní pred súdom iného štátu sa nemôže vykladať ako súhlas tohto štátu s výkonom jurisdikcie súdu.

Článok 9

Protinároky

1. Štát, na návrh ktorého sa začalo konanie pred súdom iného štátu, sa nemôže dovolávať imunity voči jurisdikcii súdu vo vzťahu k akémukoľvek protinároku, ktorý vyplýva z toho istého právneho vzťahu alebo tých istých skutočností ako hlavný nárok.

2. Štát, ktorý s cieľom uplatniť si nárok vstúpi do konania pred súdom iného štátu, sa nemôže dovolávať imunity voči jurisdikcii súdu vo vzťahu k akémukoľvek protinároku pochádzajúcemu z toho istého právneho vzťahu alebo tých istých skutočností ako nárok uplatnený štátom.

3. Štát uplatňujúci si protinárok v konaní začatom proti nemu pred súdom iného štátu sa nemôže dovolávať imunity voči jurisdikcii súdu vo vzťahu k hlavnému nároku.

Časť III

Konania, v ktorých sa štát nemôže dovolávať imunity

Článok 10

Obchodné transakcie

1. Ak je štát účastníkom obchodnej transakcie so zahraničnou fyzickou alebo právnickou osobou a na základe použiteľných noriem medzinárodného práva súkromného spory týkajúce sa obchodnej transakcie patria do jurisdikcie súdu iného štátu, štát sa nemôže dovolávať imunity voči tejto jurisdikcii v konaní, ktoré vzniklo na základe tejto obchodnej transakcie.

2. Odsek 1 sa neuplatňuje

a)v prípade obchodnej transakcie medzi štátmi alebo

b)ak sa zmluvné strany obchodnej transakcie výslovne dohodli inak.

3. Ak štátny podnik alebo iná osoba založená štátom, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu a má spôsobilosť

a)žalovať a byť žalovaná a

b)nadobudnúť, vlastniť alebo držať a nakladať s majetkom, vrátane majetku, na nakladanie a správu ktorého ju splnomocnil štát,

je účastníkom konania, ktoré sa týka obchodnej transakcie, ktorej je táto osoba účastníkom, imunita, ktorú tento štát požíva, nie je dotknutá.

Článok 11

Pracovné zmluvy

1. Ak sa dotknuté štáty nedohodli inak, štát sa nemôže dovolávať imunity voči jurisdikcii v konaní pred súdom iného štátu, ktorý je inak príslušný, v konaní týkajúcom sa pracovnej zmluvy medzi štátom a fyzickou osobou na prácu, ktorá sa vykonala alebo ktorá sa má vykonať, úplne alebo z časti, na území tohto iného štátu.

2. Odsek 1 sa nepoužije ak

a)zamestnanec bol prijatý na výkon konkrétnych funkcií v rámci výkonu štátnej moci,

b)zamestnanec je

i)diplomatickým zástupcom podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961,

ii)konzulárnym úradníkom podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z roku 1963,

iii)členom diplomatického personálu stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo osobitnej misie alebo je prijatý na zastupovanie štátu na medzinárodnej konferencii alebo

iv)akoukoľvek inou osobou požívajúcou diplomatickú imunitu,

c)predmetom konania je prijatie do zamestnania, predĺženie zamestnania alebo opätovné zaradenie osoby do funkcie,

d)predmetom konania je prepustenie alebo ukončenie zamestnania fyzickej osoby a podľa rozhodnutia hlavy štátu, vlády alebo ministra zahraničných vecí štátu zamestnávateľa by sa takéto konanie dotýkalo bezpečnostných záujmov tohto štátu,

e)zamestnanec je štátnym príslušníkom štátu zamestnávateľa v čase začatia konania, toto neplatí, pokiaľ má táto osoba trvalý pobyt v štáte súdu alebo

f)štát zamestnávateľ a zamestnanec sa písomne dohodli inak, s výhradou akýchkoľvek otázok verejného poriadku, ktoré delegujú na súd štátu súdu z dôvodu výlučnej právomoci predmetu sporu.

Článok 12

Ujma na zdraví a škoda na majetku

Ak sa dotknuté štáty nedohodli inak, štát sa nemôže dovolávať imunity voči jurisdikcii pred súdom iného štátu, ktorý je inak príslušný, v konaní týkajúcom sa peňažnej náhrady ujmy za smrť alebo zranenie osoby alebo za škodu alebo stratu na hmotnom majetku, spôsobenej konaním alebo opomenutím, ktoré je možno pripísať štátu, ak sa takéto konanie alebo opomenutie úplne alebo z časti uskutočnilo na území tohto iného štátu a ak sa pôvodca tohto konania alebo opomenutia nachádzal v čase konania alebo opomenutia na tomto území.

Článok 13

Vlastníctvo, držba, a užívanie majetku

Ak sa dotknuté štáty nedohodli inak, štát sa nemôže dovolávať imunity voči jurisdikcii pred súdom iného štátu, ktorý je inak príslušný, v konaní týkajúcom sa určenia

a)akéhokoľvek práva alebo majetkového záujmu štátu k nehnuteľnému majetku, ktorý sa nachádza na území štátu súdu, držby nehnuteľného majetku alebo jeho užívania štátom alebo akéhokoľvek záväzku štátu vyplývajúceho z jeho právneho nároku k takémuto nehnuteľnému majetku, jeho držby alebo užívania,

b)akéhokoľvek práva alebo majetkového záujmu štátu na hnuteľnom alebo nehnuteľnom majetku štátu, ktoré vyplývajú z dedičstva, darovania alebo bona vacantia (odúmrte) alebo

c)akéhokoľvek práva alebo majetkového záujmu štátu pri správe majetku, akým je napríklad zverenecký majetok, konkurzná podstata alebo majetok spoločnosti v prípade jej likvidácie.

Článok 14

Duševné a priemyselné vlastníctvo

Ak sa dotknuté štáty nedohodli inak, štát sa nemôže dovolávať imunity voči jurisdikcii pred súdom iného štátu, ktorý je inak príslušný, v konaní týkajúcom sa

a)určenia akéhokoľvek práva štátu k patentu, priemyselnému vzoru, podnikateľskému alebo obchodnému menu, ochrannej známke, autorským právam alebo akejkoľvek inej formy duševného alebo priemyselného vlastníctva, ktoré, hoci aj dočasne, požíva v štáte súdu určitý rozsah právnej ochrany alebo

b) údajného porušenia práva uvedeného v písmene a) zo strany štátu na území štátu súdu, ak toto právo patrí tretej osobe a je chránené v štáte súdu.

Článok 15

Účasť v spoločnostiach alebo iných kolektívnych orgánoch

1. Štát sa nemôže dovolávať imunity voči jurisdikcii pred súdom iného štátu, ktorý je inak príslušný, v konaní týkajúcom sa jeho účasti v spoločnosti alebo inom kolektívnom orgáne

bez ohľadu na to, či je alebo nie je zapísaná v registri, ak sa toto konanie týka vzťahu medzi štátom a týmto orgánom alebo iných účastníkov v ňom, ak tento orgán

a)má účastníkov iných ako štáty alebo medzinárodné organizácie a

b)vznikol alebo bol založený podľa práva štátu súdu alebo má svoje sídlo alebo hlavné miesto podnikania v tomto štáte.

2. Štát sa však môže dovolávať imunity voči jurisdikcii v takomto konaní, pokiaľ s tým dotknuté štáty súhlasili alebo ak sa tak strany sporu písomne dohodli alebo ak dokument, ktorým je príslušný orgán založený alebo ktorým sa spravuje tento orgán, obsahuje ustanovenia v tomto zmysle.

Článok 16

Lode vo vlastníctve štátu alebo prevádzkované štátom

1. Ak sa dotknuté štáty nedohodli inak, štát ktorý vlastní alebo prevádzkuje loď sa nemôže dovolávať imunity voči jurisdikcii pred súdom iného štátu, ktorý je inak príslušný, v konaní týkajúcom sa prevádzky tejto lode, ak v čase, keď nastala skutočnosť zakladajúca žalobu, sa loď užívala na iné ako štátne neobchodné účely.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na vojnové lode alebo podporné plavidlá, ani na iné plavidlá vo vlastníctve štátu alebo prevádzkované štátom, a ktoré tento dočasne užíva výlučne na štátne neobchodné služby.

3. Ak sa dotknuté štáty nedohodli inak, štát sa nemôže dovolávať imunity voči jurisdikcii pred súdom iného štátu, ktorý je inak príslušný, v konaní týkajúcom sa prepravy nákladu na palube lode vo vlastníctve štátu alebo prevádzkovanej štátom, ak v čase, keď nastala skutočnosť zakladajúca žalobu, sa loď užívala na iné ako štátne neobchodné účely.

4. Odsek 3 sa nevzťahuje na náklad prepravovaný na palube lodí uvedených v odseku 2, ani na náklad vo vlastníctve štátu a užívaný alebo určený na užívanie výlučne na štátne neobchodné účely.

5. Štáty môžu použiť všetky prostriedky na obhajobu, uplatnenie premlčania a obmedzenia zodpovednosti, ktoré majú k dispozícií súkromné lode a náklady a ich vlastníci.

6. Ak v konaní vznikne otázka, týkajúca sa štátnej a neobchodnej povahy lode vo vlastníctve štátu alebo prevádzkovanej štátom alebo nákladu vo vlastníctve štátu, potvrdenie podpísané diplomatickým zástupcom alebo iným príslušným orgánom tohto štátu a predložené súdu slúži ako dôkaz povahy tejto lode alebo nákladu.

Článok 17

Účinok rozhodcovskej zmluvy

Ak štát uzatvorí so zahraničnou fyzickou alebo právnickou osobou písomnú dohodu, že spory týkajúce sa obchodných transakcií budú predložené na rozhodcovské konanie, tento štát sa nemôže dovolávať imunity voči jurisdikcii pred súdom iného štátu, ktorý je inak príslušný, v konaní týkajúcom sa

a)platnosti, výkladu alebo aplikácie rozhodcovskej zmluvy,

b)rozhodcovského konania alebo

c)potvrdenia rozhodcovského nálezu alebo jeho vyhlásenia za neplatný,

pokiaľ rozhodcovská zmluva neustanovuje inak.

Časť IV

Imunita štátu voči zabezpečovacím opatreniam v súvislosti so súdnym konaním

Článok 18

Imunita štátu voči predbežným zabezpečovacím opatreniam

V súvislosti s konaním pred súdom iného štátu nemožno voči majetku štátu uplatniť žiadne predbežné zabezpečovacie opatrenia, akými sú zabavenie alebo zadržanie majetku štátu, s výnimkou prípadov a v rozsahu, v ktorom

a)štát výslovne súhlasil s použitím takýchto opatrení ako vyplýva z

i)medzinárodnej dohody,

ii)rozhodcovskej zmluvy alebo v inej písomnej zmluvy alebo

iii)vyhlásenia pred súdom alebo písomného oznámenia podaného po tom, čo vznikol spor medzi stranami alebo

b)štát vymedzil alebo označil majetok na uspokojenie nároku, ktorý je predmetom toho konania.

Článok 19

Imunita štátu voči zabezpečovacím opatreniam po vynesení rozsudku

V súvislosti s konaním pred súdom iného štátu nemožno voči majetku štátu uplatniť žiadne zabezpečovacie opatrenia po vynesení rozsudku, akými sú zabavenie, zadržanie alebo exekúcia majetku štátu, s výnimkou prípadov a v rozsahu, v ktorom

a)štát výslovne súhlasil s použitím takýchto opatrení ako vyplýva z

i)medzinárodnej dohody,

ii)rozhodcovskej zmluvy alebo v inej písomnej zmluvy alebo

iii)vyhlásenia pred súdom alebo písomného oznámenia podaného po tom, čo vznikol spor medzi stranami alebo

b)štát vymedzil alebo označil majetok na uspokojenie nároku, ktorý je predmetom toho konania alebo

c)bolo stanovené, že majetok sa výslovne užíva alebo je určený na užívanie štátom na iné ako štátne neobchodné účely a nachádza sa na území štátu súdu, za predpokladu, že zabezpečovacie opatrenia prijímané po vynesení rozsudku môžu byť uplatnené len proti majetku súvisiacemu so subjektom, proti ktorému bolo konanie vedené.

Článok 20

Účinok súhlasu s jurisdikciou na zabezpečovacie opatrenia

Ak sa podľa článkov 18 a 19 vyžaduje súhlas so zabezpečovacími opatreniami, súhlas s výkonom jurisdikcie podľa článku 7 neznamená súhlas s uplatnením zabezpečovacích opatrení.

Článok 21

Osobitné kategórie majetku

1. Za majetok, ktorý sa výslovne užíva alebo je určený na užívanie štátom na iné ako štátne neobchodné účely v zmysle článku 19 písmeno c) sa nepovažujú najmä nasledujúce kategórie majetku štátu

a)majetok, vrátane akéhokoľvek bankového účtu, ktorý sa užíva alebo je určený na užívanie pri výkone funkcií diplomatickej misie štátu alebo jeho konzulárnych úradov, osobitných misií, misií pri medzinárodných organizáciách alebo delegácií pri orgánoch medzinárodných organizácií alebo pri medzinárodných konferenciách,

b)majetok vojenského charakteru alebo majetok, ktorý je užívaný alebo určený na užívanie pri výkone vojenských funkcií,

c)majetok ústrednej banky alebo iného menového úradu štátu,

d)majetok predstavujúci časť kultúrneho dedičstva štátu alebo časť jeho archívov, ktorý nie je na predaj alebo určený na predaj,

e)majetok, ktorý je súčasťou výstavy predmetov vedeckého, kultúrneho alebo historického záujmu, ktorý nie je určený na ponúknutie na predaj.

2. Odsek 1 sa nedotýka článku 18 a článku 19 písmená a) a b).

Časť V

Rôzne ustanovenia

Článok 22

Doručovanie súdnych písomností

1. Doručovanie súdneho predvolania alebo inej písomnosti, ktorými sa začína konanie proti štátu sa uskutoční

a)v súlade s akýmkoľvek aplikovateľným medzinárodným dohovorom záväzným pre štát súdu a dotknutý štát,

b)v súlade s akoukoľvek osobitnou dohodou o doručovaní medzi navrhovateľom a dotknutým štátom, ak to nevylučuje právo štátu súdu alebo

c)v prípade neexistencie takéhoto dohovoru alebo dohody

i)doručením diplomatickou cestou ministerstvu zahraničných vecí dotknutého štátu alebo

ii)akýmkoľvek iným spôsobom, s ktorým dotknutý štát súhlasí, ak to nevylučuje právo štátu súdu.

2. Doručovanie súdnych písomností podľa odseku 1 písmeno c) bod i) sa považuje za uskutočnené prijatím dokumentov ministerstvom zahraničných vecí.

3. Ak je to nevyhnutné, k týmto dokumentom sa priloží preklad do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov dotknutého štátu.

4. Ktorýkoľvek štát, ktorý sa zúčastní konania vo veci samej v konaní, ktoré sa voči nemu začalo, sa nemôže následne dovolávať toho, že doručenie neprebehlo v súlade s ustanoveniami odsekov 1 a 3.

Článok 23

Rozsudok pre zmeškanie

1. Proti štátu nemožno vyniesť rozsudok pre zmeškanie s výnimkou prípadov, ak súd zistí, že

a)boli splnené podmienky podľa článku 22 odsek 1 a 3,

b)odo dňa, kedy bolo doručené alebo sa považuje za doručené súdne predvolanie alebo iná písomnosť, ktorými sa začína konanie podľa článku 22 odsek 1 a 2, uplynula doba nie menej ako štyri mesiace a

c) tento dohovor mu nebráni vo výkone jurisdikcie.

2. Kópia akéhokoľvek rozsudku pre zmeškanie vyneseného proti štátu, v prípade potreby s pripojeným prekladom do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov dotknutého štátu, sa štátu doručí jedným zo spôsobov podľa článku 22 odsek 1 a v súlade s jeho ustanoveniami.

3. Lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nesmie byť kratšia ako štyri mesiace a začína plynúť odo dňa, kedy bola kópia rozsudku prijatá alebo sa považuje za prijatú dotknutým štátom.

Článok 24

Výsady a imunity v priebehu súdneho konania

1. Akékoľvek opomenutie alebo odmietnutie štátu vykonať príkaz súdu iného štátu, ktorým sa nariaďuje vykonanie alebo zdržanie sa výkonu určitého úkonu alebo predloženie akéhokoľvek dokumentu alebo akejkoľvek inej informácie na účely konania nevyvoláva žiadne následky okrem tých, ktoré môžu vyplynúť z takéhoto konania vo vzťahu k veci samej. Štátu najmä nemožno uložiť žiadnu pokutu alebo sankciu z dôvodu takéhoto opomenutia alebo odmietnutia.

2. Od štátu nemožno požadovať poskytnutie zabezpečenia, záruky alebo úschovy bez ohľadu na ich označenie na zabezpečenie úhrady súdnych trov alebo výdavkov v akomkoľvek konaní, v ktorom vystupuje ako odporca pred súdom iného štátu.

Časť VI

Záverečné ustanovenia

Článok 25

Príloha

Príloha k tomuto dohovoru je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Článok 26

Iné medzinárodné dohody

Ustanoveniami tohto dohovoru nie sú dotknuté práva a záväzky štátov, zmluvných strán, podľa platných medzinárodných dohôd týkajúcich sa otázok upravených týmto dohovorom medzi zmluvnými stranami týchto dohôd.

Článok 27

Riešenie sporov

1. Štáty, zmluvné strany, sa budú usilovať o riešenie sporov, týkajúcich sa výkladu alebo aplikácie tohto dohovoru prostredníctvom rokovania.

2. Akýkoľvek spor medzi dvoma alebo viacerými štátmi, zmluvnými stranami, týkajúci sa výkladu alebo aplikácie tohto dohovoru, ktorý nie je možné do šiestich mesiacov vyriešiť rokovaním, sa na základe žiadosti ktoréhokoľvek z týchto štátov, zmluvných strán, predloží na rozhodcovské konanie. Ak tieto štáty, zmluvné strany, nie sú schopné dohodnúť sa na organizácii rozhodcovského konania do šiestich mesiacov odo dňa žiadosti o predloženie sporu na rozhodcovské konanie, ktorýkoľvek z týchto štátov, zmluvných strán, môže predložiť spor Medzinárodnému súdnemu dvoru v súlade s jeho Štatútom.

3. Každý štát, zmluvná strana, môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe k tomuto dohovoru vyhlásiť, že nie je viazaný odsekom 2. Ostatné štáty, zmluvné strany, nebudú viazané odsekom 2 vo vzťahu ku ktorémukoľvek štátu, zmluvnej strane, ktorý takéto vyhlásenie urobí.

4. Ktorýkoľvek štát, zmluvná strana, ktorý urobil vyhlásenie podľa odseku 3 môže takéto vyhlásenie kedykoľvek odvolať prostredníctvom oznámenia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Článok 28

Podpis

Tento dohovor bude otvorený na podpis pre všetky štáty do 17. januára 2007 v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku.

Článok 29

Ratifikácia, prijatie, schválenie alebo prístup

1. Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu.

2. Tento dohovor je otvorený na prístup ktorémukoľvek štátu.

3. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Článok 30

Nadobudnutie platnosti

1. Tento dohovor nadobudne platnosť tridsiaty deň po dátume uloženia tridsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

2. Pre každý štát, ktorý dohovor ratifikuje, prijme, schváli alebo k nemu pristúpi po uložení tridsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe, nadobudne dohovor platnosť tridsiaty deň po uložení jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe.

Článok 31

Výpoveď

1. Ktorýkoľvek štát, zmluvná strana, môže vypovedať tento dohovor písomným oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

2. Výpoveď nadobudne účinnosť uplynutím jedného roka odo dňa prijatia výpovede generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov. Tento dohovor sa však naďalej bude uplatňovať v akejkoľvek otázke jurisdikčných imunít štátu alebo jeho majetku, ktorá vznikne v priebehu konania proti štátu pred súdom iného štátu pred dátumom, kedy výpoveď nadobudne účinnosť pre ktorýkoľvek dotknutý štát.

3. Výpoveď nemá vplyv na povinnosť ktoréhokoľvek štátu, zmluvnej strany, splniť akýkoľvek záväzok zakotvený v tomto dohovore, ktorý je povinný splniť podľa medzinárodného práva nezávisle od tohto dohovoru.

Článok 32

Depozitár a oznámenia

1. Depozitárom tohto dohovoru je generálny tajomník Organizácie Spojených národov.

2. Ako depozitár tohto dohovoru generálny tajomník Organizácie Spojených národov oznámi všetkým štátom nasledujúce skutočnosti:

a)podpisy tohto dohovoru a uloženie ratifikačných listín, listín o prijatí, schválení alebo prístupe alebo oznámenia o výpovedi v súlade s článkami 29 a 31,

b)dátum, kedy tento dohovor nadobudne platnosť v súlade s článkom 30,

c)akýkoľvek úkon, oznámenie alebo informáciu, týkajúcu sa tohto dohovoru.

Článok 33

Autentické texty

Arabské, anglické, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie tohto dohovoru majú rovnakú platnosť.

Na dôkaz čoho dolupodpísaní, riadne na to svojimi vládami splnomocnení, podpísali tento dohovor otvorený na podpis v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku dňa 17. januára 2005.

Príloha k Dohovoru

Výklad vo vzťahu k niektorým ustanoveniam Dohovoru

Účelom tejto prílohy je vymedzenie výkladu príslušných ustanovení.

Vo vzťahu k článku 10

Pojem „imunita“ v článku 10 sa chápe v kontexte tohto dohovoru ako celku.

Článkom 10 odsek 3 nie je dotknutá otázka „odkrytia závoja obchodnej spoločnosti“, ani otázka, týkajúca sa situácie, v ktorej štátny subjekt úmyselne podal nepravdivé informácie o svojom finančnom stave alebo následne znížil svoje aktíva s cieľom vyhnúť sa uspokojeniu nároku, ani iná obdobná otázka.

Vo vzťahu k článku 11

Pojem „bezpečnostné záujmy“ štátu zamestnávateľa v článku 11 odsek 2 písmeno d) odkazuje najmä na otázky národnej bezpečnosti a bezpečnosti diplomatických misií a konzulárnych úradov.

Podľa článku 41 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961 a článku 55 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z roku 1963 sú všetky osoby tam uvedené povinné dodržiavať zákony a nariadenia prijímajúceho štátu, vrátane predpisov pracovného práva. Rovnako podľa článku 38 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961 a článku 71 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z roku 1963 je prijímajúci štát povinný vykonávať svoju jurisdikciu takým spôsobom, aby nenáležite nezasahoval do výkonu funkcií misie alebo konzulárneho úradu.

Vo vzťahu k článku 13 a 14

Výraz „určenie“ označuje nielen zistenie alebo overenie existencie chránených práv, ale tiež posúdenie alebo zhodnotenie podstaty takýchto práv, vrátane ich obsahu, pôsobnosti a rozsahu.

Vo vzťahu k článku 17

Výraz „obchodná transakcia“ zahŕňa aj investičné otázky.

Vo vzťahu k článku 19

Výrazom „subjekt“ v písmene c) sa rozumie štát ako osoba so samostatnou právnou subjektivitou, jednotka federálneho štátu, ustanovizeň alebo inštitúciu štátu alebo iné subjekty, ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu.

Slová „majetok súvisiaci so subjektom“ v písmene c) je treba chápať širšie ako vlastníctvo alebo držbu.

Článkom 19 nie je dotknutá otázka „odkrytia závoja obchodnej spoločnosti“ ani otázka týkajúca sa situácie, v ktorej štátny subjekt úmyselne podal nepravdivé informácie o svojom finančnom stave alebo následne znížil svoje aktíva s cieľom vyhnúť sa uspokojeniu nároku, ani iná obdobná otázka.