niektorých technických podrobností, ktorých úprava sa ponecháva na nariadenie vlády Slovenskej republiky. Hlavným prínosom návrhu zákona v tomto bode je možné považovať transparentný výberový proces, ktorý nastavuje kritériá takým spôsobom, aby boli do funkcií zástupcov štátu vybrané osoby, ktoré napĺňajú kvalitatívne tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady (bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie, riadiaca prax, odborná prax a odborná spôsobilosť, znalosť cudzieho jazyka).
Dôležitým prvkom výberového procesu je možnosť neustálej kontroly zo strany verejnosti (zverejnenie výzvy na prihlásenie sa do výberu, zverejnenie prihlášky a dokladov kandidáta, verejné vypočutie prihlásených kandidátov, zverejnenie konečného návrhu na voľbu).
Vzhľadom na charakter úloh, ktoré vykonávajú členovia dozorných rád, ustanovuje návrh zákona pre tieto osoby nižšie kritériá než na štatutárnych predstaviteľov spoločností. Rozdiel sa prejavuje hlavne v požiadavke 5 ročnej praxe v riadiacej funkcii a požiadavke predložiť projekt – tieto podmienky u členov dozorných rád cielene absentujú.
Pokým § 3 až 5 upravujú prvú časť predmetu úpravy zákona – výber zástupcov – ďalšie ustanovenia (§ 6 až 9) regulujú ich odmeňovanie.
Napriek tomu, že návrh zákona v oblasti odmeňovania vychádza z mechanizmov, ktoré sú upravené v uznesení vlády SR, niektoré aspekty odmeňovania upravuje odlišne. Keďže uznesenie vlády nemá záväznosť a právnu silu zákona, navrhovatelia považovali za vhodné transformovať pravidlá z tohto uznesenia do podoby všeobecne záväzného normatívneho aktu, ktorý by bol zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Okrem tejto formálnej korekcie však návrh zákona prináša aj viaceré nové prvky, ktoré prekračujú rámec platného uznesenia vlády.
Návrh zákona v prvom rade výslovne ustanovuje, z akých zásad vychádza regulácia odmeňovania zástupcov štátu – sú to zásady legality, hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a transparentnosti.
Medzi ďalšie nové, veľmi konkrétne opatrenia patrí zákaz kumulatívneho poberania odmien za výkon viacerých funkcií (§ 7). Návrh zákona pri formulovaní tejto normy vychádza z pravidla „jeden krát a dosť“ a umožňuje poberať odmenu len za výkon funkcie, ktorú daný zástupca štátu začal vykonávať ako prvú. Dôležité je pripomenúť, že toto ustanovenie nezakazuje kumulatívny výkon funkcií vo viacerých spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu – výsledkom aplikácie tohto ustanovenia je jednoducho to, že daná osoba vykonáva ďalšie funkcie zadarmo.
Ďalšou, pomerne prísnou novinkou (§ 8) je sankcia za absenciu na zasadnutiach orgánu spoločnosti – táto sankcia môže mať v zmysle návrhu zákona rôznu intenzitu,