Návrh na doplnenie úloh príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine

1. Politické aspekty a medzinárodné súvislosti návrhu

Vojenská operácia EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine (ďalej len „operácia“) je súčasťou komplexného prístupu EÚ k bezpečnostnej, politickej a sociálno-ekonomickej stabilizácii Bosny a Hercegoviny a zapadá do celkovej mozaiky stabilizačných cieľov EÚ v regióne západného Balkánu. Mier, stabilita, rozvoj a prosperita celého regiónu patria medzi priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) z dôvodu zaistenia stability a bezpečnosti strednej Európy, geografickej blízkosti, hospodárskej a ekonomickej spolupráce, slovenskej menšiny žijúcej v regióne, a rozvoja partnerstiev v kontexte procesov rozširovania EÚ a NATO.

Operácia sa začala 2. decembra 2004 a vznikla transformáciou stabilizačnej operácie NATO SFOR, ktorá v krajine pôsobila v rokoch 1997 - 2004. V roku 2004 prevzala EÚ hlavnú zodpovednosť za udržiavanie bezpečného prostredia v Bosne a Hercegovine. V súčasnosti je bezpečnostná situácia v krajine stabilizovaná, avšak vzhľadom na zložitú politickú situáciu zostáva naďalej krehká.

Pre operáciu boli stanovené 3 základné vojenské úlohy: zabezpečiť vojenskú „odstrašujúcu“ prítomnosť s cieľom zabrániť opätovnému vypuknutiu násilia, monitorovať a zabezpečiť dodržiavanie všeobecnej rámcovej dohody pre mier v Bosne a Hercegovine (Daytonská dohoda), a v rámci svojho mandátu prispievať k bezpečnému a stabilnému prostrediu, potrebnému pre napĺňanie hlavných úloh Úradu vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva/osobitného predstaviteľa EÚ.

Medzi podporné úlohy tejto operácie boli zaradené: poskytnúť podporu OHR/EUSR v nasledovných oblastiach: boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, podpora návratu utečencov a plnenie civilných aspektov všeobecnej rámcovej dohody pre mier v Bosne a Hercegovine; podporovať reformu obrany a poskytnúť vojenské a technické odporúčania štátnym predstaviteľom; poskytnúť podporu Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu vrátane uväznenia osôb obvinených zo spáchania vojnových zločinov.

Operácia mala pôvodne mandát na približne 1300 síl na území Bosny a Hercegoviny, avšak v dôsledku ich nedostatku (chýbalo približne 40 % síl) bola v septembri 2012 zredukovaná na maximálne 600 členov, pričom aj vďaka úsiliu SR sa podarilo zachovať exekutívnu časť jej mandátu (t. j. ponechanie „odstrašujúcej“ vojenskej prítomnosti s cieľom zabrániť prípadnému opätovnému vypuknutiu násilia). SR považuje zachovanie exekutívnej časti operácie za dôležité z hľadiska procesu transformácie medzinárodnej prítomnosti z Úradu vysokého predstaviteľa (OHR) na posilnenú prítomnosť EÚ v Bosne a Hercegovine ako aj zachovania kontinuity procesu udržania stabilného bezpečnostného prostredia v Bosne a Hercegovine. Podobné stanoviská tradične zastávajú na pôde EÚ aj Veľká Británia, Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko či Chorvátsko.

2. Vojensko-odborné aspekty návrhu

Ozbrojené sily SR (ďalej len „OS SR“) pôsobia v operácii od jej začatia. V súčasnosti na základe uznesenia Národnej rady SR č. 1358 z 1. decembra 2004 a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 194 zo 7. decembra 2010 prispieva SR do operácie 36 príslušníkmi OS SR (celkový mandátový počet je do 51 príslušníkov OS SR), z toho jeden príslušník pôsobí na veliteľstve NATO v Sarajeve.

V súvislosti so zámerom začlenenia 2 príslušníkov Vojenskej polície Slovenskej republiky do Medzinárodnej jednotky vojenskej polície (International Military Policy - IMP) sa týmto materiálom navrhuje:

-doplnenie úloh príslušníkov OS SR, na plnenie ktorých boli vyslaní na základe uznesení Národnej rady SR č. 1358 z 1. decembra 2004 a č. 194 zo 7. decembra 2010, takto:

Z dôvodu začlenenia sa SR do Medzinárodnej jednotky vojenskej polície (IMP) budú 2 príslušníci Vojenskej polície plniť v operácii úlohy vyplývajúce z ich zaradenia v IMP.

Predkladaným materiálom sa nenavyšuje mandátový počet príslušníkov OS SR pôsobiacich v operácii na základe uznesení Národnej rady Slovenskej republiky č. 1358 z 1. decembra 2004 a č. 194 zo 7. decembra 2010. Z dôvodu, že dochádza len k zmene úloh formou ich doplnenia, nemá materiál žiaden finančný vplyv.

3. Právne aspekty návrhu

Vyslanie príslušníkov OS SR do operácie sa uskutočňuje v súlade s mandátom operácie stanoveným rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1551/2004 a rezolúciou BR OSN č. 2183/2014 z 11. novembra 2014, na základe ktorej bol mandát pre operáciu predĺžený do novembra 2015.

V súčasnosti pôsobia OS SR v operácii na základe uznesení Národnej rady SR č. 1358 z 1. decembra 2004 a č. 194 zo 7. decembra 2010.

Vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov OS SR na účel vojenskej operácie podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 321/2002 Z. z. o OS SR v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) patrí, v súlade s článkom 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky, do právomoci Národnej rady SR.

Mandát, na základe ktorého Národná rada SR vyslovila súhlas s ich vyslaním podľa článku 86 písm. k) Ústavy SR, obsahuje v súlade s § 12 ods. 4 písm. b) zákona aj určenie úloh vyslaných príslušníkov OS SR a rozsah ich činnosti. Každá zmena tohto mandátu podlieha na základe § 12 ods. 5 zákona rozhodnutiu Národnej rady SR.

Konkrétne náležitosti súvisiace s pôsobením príslušníkov OS SR v operácii môžu byť upravené osobitnými medzinárodnými zmluvami.