Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predkladaný návrh zákona o jednorazovom mimoriadnom oddlžení obyvateľstva (zákon o oddlžení obyvateľstva) a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o oddlžení obyvateľstva“) reaguje na skutočnosť, že Slovenská republika od svojho vzniku permanentne zlyháva v boji proti úžere a to ako v oblasti civilného práva, tak aj v oblasti trestného práva. V oblasti trestného práva síce je už niekoľko rokov trestný čin úžery upravený samostatnou skutkovou podstatou priamo v Trestnom zákone, ale orgány činné v trestnom konaní z rôznych dôvodov len v malom počte prípadov stíhajú páchateľov za spáchanie tohto trestného činu. V oblasti civilného práva bol (aj napriek v minulých rokoch viacerým podaniam návrhov novely Občianskeho zákonníka) inštitút úžery zavedený až od 01.06.2014 (!) a to novelou Občianskeho zákonníka – zákonom č. 106/2014 Z. z..

Jedným z dôvodov na podanie návrhu zákona o oddlžení obyvateľstva je teda predovšetkým skutočnosť, že štát dovolil resp. toleroval rôznym nebankovým subjektom uzatvárať úžernícke zmluvy – pričom vystavil značnú časť obyvateľstva okrem iného veľkému utrpeniu a uvrhnutiu do značnej finančnej tiesne, častokrát tak neriešiteľnej, že si občania poškodení konaním takýchto úžerníckych nebankových spoločností siahli na život. Odôvodnenosť podania takého návrhu nepriamo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že Národná banka Slovenska – ktorá bude v najbližších mesiacoch a rokoch vydávať licencie pre nebankové spoločnosti – odhaduje, že udelí licencie len cca 20 percentám subjektov a teda cca 80 percent súčasných nebankových spoločností nebude môcť naďalej legálne prevádzkovať tento predmet podnikania.

Predkladaný zákon o oddlžení obyvateľstva upravuje teda jednorazové mimoriadne oddlženie dlžníkov, ktorými sú na účely tohto zákona len fyzické osoby, a to v prípade záväzkov vzniknutých zo zmluvných vzťahov pri poskytnutí pôžičky alebo úveru, ale aj navyše v prípade nedoplatkov na daniach, zdravotných a sociálnych odvodoch – a to konkrétne povinnosti zaplatiť daňový nedoplatok na dani, v prípade povinnosti zaplatiť preddavok na poistné, nedoplatok z ročného zúčtovania poistného a úroky z omeškania zo zdravotného poistenia, ako aj v prípade povinnosti zaplatiť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Zákon teda ustanovuje, že ak dlžník zaplatil alebo zaplatí veriteľovi v lehote do 1. mája 2016 istinu svojho peňažného záväzku (vzniknutého podľa § 1 zákona), je povinný zaplatiť príslušenstvo, zmluvné pokuty, penále, pokuty alebo akékoľvek iné sankcie za omeškanie s platením istiny viažuce sa k tomuto peňažného záväzku maximálne vždy len do určitej výšky – a to:

a) jednej tretiny istiny tohto peňažného záväzku - ak tento peňažný záväzok vznikol v období od 1. januára 2013 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

b) jednej polovice istiny tohto peňažného záväzku - ak tento peňažný záväzok vznikol v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012,

c) dvoch tretín istiny tohto peňažného záväzku - ak tento peňažný záväzok vznikol v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010,

d) 100 % istiny tohto peňažného záväzku - ak tento peňažný záväzok vznikol v období od 1. januára 1990 do 31. decembra 2007.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné rozpočty (štátny rozpočet) a bude mať pozitívne sociálne vplyvy. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a tvorbu pracovných miest, ani na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Alojz Hlina a Pavol

Zajac

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona o jednorazovom mimoriadnom oddlžení obyvateľstva (zákon o oddlžení obyvateľstva) a o doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b) nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Z Aktu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky.

b) Z Aktu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v predmetnej oblasti žiadne prechodné obdobia.

c) Bezpredmetné.

d) V danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

e) Bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o jednorazovom mimoriadnom oddlžení obyvateľstva (zákon o oddlžení obyvateľstva) a o doplnení niektorých zákonov.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

1.Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Návrh zákona má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.

2.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie.

3.Sociálne vplyvy

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy.

4.Vplyvy na životné prostredie

Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na životné prostredie.

5.Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovuje sa, že týmto zákonom sa upravuje jednorazové mimoriadne oddlženie dlžníkov, ktorými sú na účely tohto zákona len fyzické osoby, a to v prípade záväzkov vzniknutých zo zmluvných vzťahov pri poskytnutí pôžičky alebo úveru, v prípade povinnosti zaplatiť daňový nedoplatok na dani, v prípade povinnosti zaplatiť preddavok na poistné, nedoplatok z ročného zúčtovania poistného a úroky z omeškania zo zdravotného poistenia, ako aj v prípade povinnosti zaplatiť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Súčasne sa ustanovuje, že tento zákon sa vzťahuje výlučne na vyššie uvedené záväzkové vzťahy a aj to len v prípade, ak vznikli v období od 1. januára 1990 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K § 2

Zákon ustanovuje, že v prípade, ak dlžník zaplatil alebo zaplatí veriteľovi v lehote do 1. mája 2016 istinu svojho peňažného záväzku vzniknutého podľa § 1, je povinný zaplatiť príslušenstvo (v zmysle

§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka

), zmluvné pokuty, penále, pokuty alebo akékoľvek iné sankcie za omeškanie s platením istiny (ďalej aj len „príslušenstvo“) viažuce sa k tomuto peňažného záväzku maximálne len do výšky:

a) jednej tretiny istiny tohto peňažného záväzku, ak tento peňažný záväzok vznikol v období od 1. januára 2013 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

b) jednej polovice istiny tohto peňažného záväzku, ak tento peňažný záväzok vznikol v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012,

c) dvoch tretín istiny tohto peňažného záväzku, ak tento peňažný záväzok vznikol v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010,

d) 100 % istiny tohto peňažného záväzku, ak tento peňažný záväzok vznikol v období od 1. januára 1990 do 31. decembra 2007.

K § 3

Samostatným paragrafom zákona sa ustanovuje, že ak tento zákon neustanovuje inak, právne vzťahy uvedené v § 1 sa spravujú ustanoveniami predpisov občianskeho práva alebo osobitných predpisov a to vždy podľa povahy tohto právneho vzťahu.

K § 4

Nakoľko predkladaný zákon o oddlžení obyvateľstva ustanovuje povinnosť zaplatiť príslušenstvo k istine len do určitej výšky – môže nastať situácia – kedy dlžník uhradil vyššiu sumu pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V tomto prípade – t.j. ak dlžník zaplatil pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona veriteľovi v prípade záväzkových vzťahov podľa tohto zákona okrem istiny aj príslušenstvo a to vo vyššej časti, ako bol povinný zaplatiť podľa § 2 - táto peňažná suma sa nepovažuje za bezdôvodné obohatenie podľa predpisov občianskeho práva.

K Čl. II

Týmto článkom sa z hľadiska právnej istoty a princípu subsidiarity právnych predpisov súkromného práva ustanovuje, že tento zákon o oddlžení obyvateľstva má povahu lex specialis voči Občianskemu zákonníku – ktorý ma v tomto prípade povahu lex generalis.

K Čl. III

Týmto článkom sa z hľadiska právnej istoty a princípu subsidiarity právnych predpisov súkromného práva ustanovuje, že tento zákon o oddlžení obyvateľstva má povahu lex specialis voči Obchodnému zákonníku – ktorý ma v tomto prípade povahu lex generalis.

K Čl. IV

S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona na 1. november 2015.