Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Janka Šípošová, Erika Jurinová, Eva Horváthová a Miroslav Kadúc.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je

•zrušiť premlčanie trestného stíhania a výkonu trestu závažných trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám s dlhodobým alebo trvalým negatívnym dopadom na život poškodených (najmä detí). Ide o trestné činy obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby a výroby detskej pornografie,

•sprísniť trest zákazu činnosti tak, že bude zahŕňať aj priamy a pravidelný kontakt s deťmi za spáchanie vyššie uvedených trestných činov, ako aj ďalších závažných trestných činov s cieľom znížiť recidívu a posilniť prevenciu a ochranu detí pred závažnou trestnou činnosťou.

Zámerom predkladateľov je zohľadnenie práv obete v čo najväčšej miere, poskytnutie zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne dôsledky trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete, ako aj zníženie rizika recidívy závažných trestných činov, a to najmä voči detským obetiam.

Predkladatelia navrhujú, aby sa nepremlčiavalo nielen trestné stíhanie, ale aj výkon trestu vyššie uvedených trestných činov, a to bez ohľadu na to, či ide o dospelého páchateľa alebo mladistvého páchateľa. Viaceré členské štáty Európskej únie prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, aká v súčasnosti platí na Slovensku. Vo Veľkej Británii sa v súčasnosti sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčiava. V Nemecku sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete. V Českej republike sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo akéhokoľvek trestného činu proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti bola mladšia ako 18 rokov.

Obete sexuálneho zneužívania sa často odhodlajú k nahláseniu tohto závažného trestného činu až po uplynutí premlčacej doby, čo poskytuje priestor na to, aby jeho páchatelia zostali nepotrestaní. Veľa obetí tejto trestnej činnosti trpiacich ďalekosiahlymi následkami tak zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia. Páchateľom v tomto prípade nič nebráni v ďalšom dopúšťaní sa podobných trestných činov voči deťom, ktoré majú na obete rozsiahly a dlhodobý, často celoživotný negatívny dopad.

Schválením predloženého návrhu zákona by bola zabezpečená účinnejšia prevencia a zabránilo by sa utrpeniu ďalších obetí nielen vo vzťahu k sexuálnemu zneužívaniu, ďalším trestným činom proti ľudskej dôstojnosti a obchodovaniu s ľuďmi a ďalším závažným trestným činom. Súčasne by sa obetiam týchto závažných trestných činov umožnilo domôcť sa spravodlivosti, oprávneného zadosťučinenia a náhrady škody aj v prípadoch, kedy sa jej v súčasnosti domôcť už nemôžu z dôvodu uplynutia premlčacej doby.

Predkladaný návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti, predpokladá sa však minimálny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Znenie § 61 ods. 1 Trestného zákona sa dopĺňa o text uvedený v písmene c). Okrem výkonu zamestnania, povolania, funkcie a činností, na ktoré je potrebné osobitné povolenie alebo ktorých podmienky výkonu upravuje osobitný predpis, návrh zákona prikazuje alebo umožňuje za splnenia určitých podmienok páchateľovi závažného trestného činu zakázať aj iné činnosti zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi (ide o opatrovateľské, športové, kultúrne, záujmové, dobrovoľnícke, odborné, osvetové a ďalšie podobné činnosti).

Účelom tohto doplnenia je ochrana maloletých pred závažnými trestnými činmi, najmä zločinmi, a zabránenie ich deštrukčným následkom na ďalšie potenciálne obete aj v tých oblastiach, ktoré nespĺňajú predpoklady podľa platného § 61 ods. 1 Trestného zákona.

Navrhované doplnenie sa javí byť v súlade s čl. 10 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (ďalej len „smernica 2011/93/EÚ“) transponovanej do Trestného zákona. V zmysle čl. 10 ods. 1 smernice 2011/93/EÚ majú totiž členské štáty „s cieľom vyhnúť sa riziku možného opakovania trestných činov“ prijať „opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa fyzickej osobe, ktorá bola odsúdená za spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 7, mohlo dočasne alebo trvale zabrániť vo vykonávaní prinajmenšom profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi“.

V rámci prísnejšej vnútroštátnej úpravy sa navrhuje rozšíriť okruh trestných činov, spáchanie ktorých podmieňuje alebo umožňuje uloženie trestu zákazu činností zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi. Aj platný Trestný zákon uvádza v § 61 ods. 4 okrem zoznamu trestných činov transponovaného zo smernice 2011/93/EÚ ďalšie závažné trestné činy - obchodovanie s ľuďmi, znásilnenie a sexuálne násilie.

Skupina trestných činov, následkom spáchania ktorých má byť podľa návrhu zákona obligatórne uloženie trestu zákazu činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi, obsahuje kvôli účinnej prevencii a ochrane detí všetky trestné činy uvedené v § 61 ods. 4 platného Trestného zákona, ako aj všetky trestné činy, ktoré majú byť podľa návrhu zákona nepremlčateľné.

Trestný čin mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania bol do tejto skupiny pridaný z dôvodu, že podľa § 88 platného Trestného zákona uplynutím premlčacej doby jeho trestnosť tiež nezaniká. Ide o trestný čin obdobného charakteru ako týranie blízkej osoby a zverenej osoby, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje prísnejšie pravidlo premlčania podľa § 87 ods. 5 platného Trestného zákona a ktoré preto má podľa návrhu zákona patriť k nepremlčateľným trestným činom. Pritom je potrebné zdôrazniť, že za mučenie a iné neľudské alebo kruté zaobchádzanie chránenej osoby vrátane dieťaťa je v § 420 ods. 2 ustanovená vyššia horná hranica trestnej sadzby (desať rokov) ako za naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty týrania blízkej osoby a zverenej osoby (osem rokov).

Trestný čin ohrozovania mravnosti podľa § 372 bol do ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a) zahrnutý vzhľadom na jeho charakter (ponúkanie, predávanie, sprístupňovanie pornografie deťom a pod.), ako aj na jeho závažnosť.

Čo sa týka práva EÚ, smernica 2011/93/EÚ stanovuje len minimálny rozsah zakazovaných aktivít, preto je na rozhodnutí členských štátov, aké druhy činností umožnia zakázať páchateľom určitých trestných činov na deťoch. Nemusí teda ísť len o profesionálne činnosti, ani výlučne o činnosti uvedené v platnom § 61 Trestného zákona. V kompetencii členských štátov je ponechaná takisto dĺžka páchateľovi zakazovaných aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi, pričom sa vo vnútroštátnej legislatíve jednotlivých krajín podľa smernice 2011/93/EÚ výslovne umožňuje páchateľovi aj trvalo zabrániť vykonávať aktivity s deťmi.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bodmi 3 a 4 tohto návrhu zákona.

K bodom 3 a 4

V bode 3 sú riešené základné pravidlá, podľa ktorých by sa mal ukladať trest zákazu činnosti za závažné trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám. Z dôvodu zníženia recidívy sa navrhuje, aby sa páchateľom závažných trestných činov uvedených v § 61 novom odseku 5 písm. a) návrhu zákona ukladal trest zákazu všetkých činností zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi obligatórne, a to na doživotie.

Okrem činností zakazovaných v rámci zákazu činnosti v súčasnosti má teda ísť aj o zákaz iných činností zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi, a to opatrovateľských činností, športových činností, kultúrnych činností, záujmových činností, dobrovoľníckych činností, osvetových činností, odborných činností a ďalších podobných činností.

Tiež sa s cieľom zvýšenej ochrany a nerušeného vývoja detí navrhuje ukladať tento trest bez ohľadu na to, v akej súvislosti sa páchateľ trestného činu dopustil a či zakazované činnosti do spáchania trestného činu vykonával.

V bode 4, a síce v § 61 novom ods. 5 písm. a) návrhu zákona sú uvedené najzávažnejšie trestné činy proti ľudskej dôstojnosti, trestné činy súvisiace s detskou pornografiou, trestný čin obchodovania s ľuďmi, ako aj ďalšie závažné trestné činy. Keďže v § 61 novom ods. 5 písm. a) návrhu zákona nie sú uvedené všetky závažné trestné činy s negatívnym dopadom najmä na deti, v § 61 novom ods. 5 písm. b) návrhu zákona sa umožňuje fakultatívne uloženie (podľa uváženia súdu) doživotného alebo dočasného trestu zákazu činnosti aj za spáchanie trestného činu neuvedeného v písmene a) odôvodňujúceho zo strany páchateľa hroziace nebezpečenstvo pre deti.

Navrhovaná úprava sa môže javiť voči páchateľom ako príliš prísna, bola však zvolená s cieľom zabrániť recidíve u páchateľov závažných trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám, dosiahnuť komplexnú prevenciu a čo najúčinnejšiu ochranu najmä detí ako najzraniteľnejších členov spoločnosti. Dôležité je pripomenúť, že aj platná právna úprava už obsahuje obligatórny trest ukladania zákazu činnosti, a to vodičom dopravného prostriedku (za splnenia zákonných predpokladov).

V zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s navrhovaným čl. I bodmi 3 a 4 tohto návrhu zákona.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úprava bezprostredne súvisiacu s navrhovaným čl. I bodmi 3 a 4 tohto návrhu zákona.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s navrhovaným čl. I bodom 9 tohto návrhu zákona.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s navrhovaným čl. I bodom 9 tohto návrhu zákona.

K bodu 9

Vzhľadom na často celoživotné rozsiahle negatívne následky a traumy spôsobené spáchaním trestných činov proti ľudskej dôstojnosti (napr. znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania), obchodovania s ľuďmi, výroby detskej pornografie a týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ako aj na chúlostivosť a zvlášť ponižujúci charakter týchto trestných činov sťažujúci obetiam ich oznámenie, sa v § 88 ods. 2 návrhu zákona navrhuje zrušiť premlčanie trestného stíhania týchto trestných činov. Presnejšie, navrhuje sa, aby uplynutím premlčacej doby trestnosť predmetných trestných činov nezanikla.

Rovnako by sa predmetné trestné činy (obchodovanie s ľuďmi, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie, týranie blízkej osoby a zverenej osoby, výroba detskej pornografie) nemali premlčiavať ani vtedy, ak boli spáchané mladistvými páchateľmi.

V Trestnom zákone nie je určený začiatok plynutia premlčacej doby. Z trestnoprávnej teórie a súdnej praxe vyplýva, že zásadne sa začiatok premlčacej doby počíta od dokonania, resp. dokončenia trestného činu. Premlčacia doba začína plynúť v deň nasledujúci potom, čo nastala udalosť významná pre premlčanie. V Trestnom zákone je upravené aj predĺženie premlčacej doby, a to v prípade jej spočívania (neplynutia) a prerušenia.

V § 88 novom odseku 2 sa okrem ponižujúceho charakteru predmetnej trestnej činnosti u viacerých trestných činov (napr. sexuálne zneužívanie, výroba detskej pornografie) zohľadňuje aj zvlášť zraniteľné postavenie dieťaťa ako poškodeného. Páchateľom je často osoba, ktorej dieťa dôveruje, alebo naopak, ktorá dieťaťu zastrašovaním bráni v oznámení závažnej trestnej činnosti. V útlom veku dieťa nemusí rozoznať, že konanie páchateľa je trestným činom. Vzhľadom na jeho vývinové štádium sa dieťa v porovnaní s dospelým poškodeným ocitá v oveľa nevýhodnejšej pozícii a nie je schopné účinne sa brániť. Trestná činnosť s deštruktívnym vplyvom na detské obete tak môže byť páchaná dlhodobo, ak nezasiahne okolie alebo dieťa napriek zvlášť nepriaznivým podmienkam samo nevyhľadá pomoc.

Vzhľadom na mimoriadne ponižujúci charakter trestných činov proti ľudskej dôstojnosti (znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie), trestného činu výroby detskej pornografie a trestného činu obchodovania s ľuďmi a následnú traumu môže mať obeť (nielen v detskom veku) problém prehovoriť o nich aj dlhé roky potom, čo bol takýto trestný čin spáchaný. Toto obdobie môže trvať aj dlhšie ako 20 rokov od dokonania, resp. dokončenia trestného činu, čo je premlčacia doba trestného stíhania napr. sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, znásilnenia, sexuálneho násilia, výroby detskej pornografie a obchodovania s ľuďmi.

Ak sa poškodený nakoniec odhodlá k oznámeniu predmetného trestného činu, môže byť trestné stíhanie už premlčané (ak nie je vznesené obvinenie, premlčacia doba sa okrem prípadu, že páchateľ v nej spácha úmyselný trestný čin, neprerušuje, teda nezačína plynúť nová premlčacia doba). V tomto prípade poškodený nedosiahne zadosťučinenie, a už vôbec nie spravodlivé odškodnenie napr. za ujmu na zdraví, za nemajetkovú ujmu (morálnu škodu), za porušenie jeho práva slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote, za ujmu na jeho ďalších právach, ako aj za rozsiahle následky trestného činu brániace poškodenému v plnohodnotnom spôsobe života.

V zmysle § 9 ods. 3 a § 286 Trestného poriadku, ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku premlčania, v konaní možno pokračovať len vtedy, ak obvinený alebo obžalovaný na prejednaní veci trvá. Je však vysoký predpoklad, že na pokračovaní trestného stíhania bude väčšinou

trvať len ten obvinený alebo obžalovaný, ktorý je nevinný. Aj keby však trestné konanie napriek premlčaniu na podnet obvineného alebo obžalovaného pokračovalo a nakoniec by sa zistilo, že obžalovaný je vinný, súd nemôže uložiť trest, iba vysloviť vinu.

Podľa platného § 87 ods. 5 Trestného zákona platí, že trestné stíhanie sa môže premlčať najskôr tri roky potom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a trestný čin výroby detskej pornografie, dovŕšila 18. rok svojho veku. Tieto ustanovenia slovenského trestného kódexu nemožno z hľadiska obetí, a to najmä detských obetí považovať za dostačujúce.

Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že platný § 87 ods. 5 Trestného zákona sa okrem sexuálneho zneužívania nevzťahuje na ďalšie závažné trestné činy proti ľudskej dôstojnosti (na rozdiel napr. od Českej republiky).

Na predmetnú problematiku poukazuje aj judikatúra slovenských súdov. Uvádzame časť odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu v Pezinku (

http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a143-

vyklad-znakov-skutkovej-podstaty-trestnych-cinov-sexualneho-zneuzivania-a-vyroby-detskej-

pornografie

): „Len pre úplnosť súd dodáva, že ak by sa v trestnom konaní skutočne preukázalo, že ob-

žalovaný použil násilie voči maloletým (napríklad formou uvedenia do bezvládnosti), tak ako to uvá-dzal prokurátor v obžalobe, mohlo by ísť len o právnu kvalifikáciu zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. ... pretože násilie je, na rozdiel od zločinu sexuálneho zneužíva-nia podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., znakom základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu, t.j. práve a len zločin sexuálneho násilia postihuje útoky, ktoré iné osoby nútia k... sexuálnym praktikám a je bez významu, koľko rokov má poškodená osoba. To, že ide o dieťa (chránenú osobu) je potom dôvodom na použitie aj kvalifikovanej skutkovej podstaty (§ 200 ods. 2 písm. b) Tr. zák.). Možno preto zhrnúť, že ak by boli skutky preukázané tak, ako boli žalované, nebol by, z hľadiska právnej kvalifikácie, podstatným vek poškodených osôb, ale podstatným by bolo to, či bolo alebo nebolo použité násilie pred samotným fotením maloletých osôb (ak by sa tak stalo mohlo by ísť vo všetkých troch prípadoch, z dôvodu špe-ciality, len o zločin sexuálneho násilia podľa § 200 Tr. zák. a to aj v jeho kvalifikovanej forme).“.

Neuvedenie aj násilných trestných činov proti ľudskej dôstojnosti (znásilnenia a sexuálneho násilia) v prísnejšej úprave premlčania podľa § 87 ods. 5 platného Trestného zákona nemožno považovať za spravodlivé a súladné so základnými právnymi princípmi a ani s čl. 15 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ, a to aj vzhľadom na uvedený zákaz jednočinného súbehu sexuálneho zneužívania a znásilnenia a sexuálneho zneužívania a sexuálneho násilia. Táto nespravodlivosť je zvýraznená tiež tým, že platný Trestný zákon v skupine nepremlčateľných trestných činov uvedených v § 88 obsahuje menej závažné trestné činy (napr. prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c s hornou hranicou trestnej sadzby 2 roky).

V zmysle čl. 3 ods. 5 bodu iii) smernice 2011/93/EÚ zapojenie sa do sexuálnych aktivít s dieťaťom, pri ktorom sa použije donucovanie, násilie alebo hrozby, sa trestá odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov v prípade, že dieťa nedosiahlo vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity, a najmenej päť rokov v prípade, že dieťa tento vek prekročilo. Podľa čl. 15 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré v prípade ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článku 3, článku 4 ods. 2, 3, 5, 6 a 7, ako aj ktoréhokoľvek závažného trestného činu uvedeného v článku 5 ods. 6, ak sa použila detská pornografia v zmysle článku 2 písm. c) bodov i) a ii),umožňujú trestné stíhanie ešte dostatočne dlhý čas po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť, pričom tento časový úsek je primeraný stupňu závažnosti predmetného trestného činu.

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje, aby sa trestné stíhanie trestných činov obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby a výroby detskej pornografie vôbec nepremlčiavalo. Vzhľadom na zvlášť ponižujúci charakter predmetnej trestnej činnosti pritom nie je rozhodujúce, či bola táto činnosť spáchaná na deťoch alebo dospelých.

Tento spôsob riešenia je podľa nášho názoru aj v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (ďalej len „smernica 2011/36/EÚ“).

Podľa čl. 9 ods. 2 smernice 2011/36/EÚ členské štáty prijmú potrebné opatrenia umožňujúce v prípade, ak si to vyžaduje povaha skutku, stíhanie za skutky uvedené v článkoch 2 a 3 dostatočne dlhý čas po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť.

Čo sa týka stupňa závažnosti, všetky navrhované nepremlčateľné trestné činy sa javia byť dostatočne závažné na to, aby sa poškodenému (bez ohľadu na jeho vek) umožnilo domôcť sa spravodlivosti a primeraného zadosťučinenia až po vyrovnaní alebo aspoň čiastočnom vyrovnaní sa s traumou spôsobenou takýmto trestným činom. Dĺžka času potrebného na prekonanie traumy je u každej obete individuálna a následky sú ďalekosiahle, preto sa navrhuje úplná nepremlčateľnosť a v návrhu nebola stanovená konkrétna hranica, po prekročení ktorej by mohlo dôjsť k premlčaniu predmetných trestných činov.

Pri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa navrhuje nepremlčateľnosť v rámci prísnejšej vnútroštátnej úpravy, pričom sa vychádza zo závažnosti tohto trestného činu a z jeho zaradenia v § 87 ods. 5 platného Trestného zákona (už teraz sa na neho vzťahuje prísnejšia úprava premlčania).

Dokazovanie trestného činu po dlhom časovom odstupe je určite problematickejšie, cieľom je však zohľadnenie práv obete v čo najväčšej miere a poskytnutie spravodlivého zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a negatívne dôsledky trestných činov spáchaných v detskom veku, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete. V záujme spravodlivého odškodnenia obetí je navrhnuté aj zrušenie premlčania práva na náhradu škody spôsobenej trestnými činmi, ktorých trestnosť uplynutím premlčacej doby podľa Trestného zákona nezaniká (viď napr. aj čl. 17 smernice 2011/36/EÚ).

K bodu 10

V § 91 ods. 2 sa rozširuje aj okruh trestných činov, výkon trestu ktorých sa nemá premlčiavať. Zoznam týchto trestných činov je identický ako pri nepremlčateľnosti trestného stíhania.

Rovnako by sa nemal premlčiavať výkon trestu týchto trestných činov spáchaných mladistvými páchateľmi.

V súčasnosti sa nepremlčuje výkon trestu trestných činov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti Trestného zákona (proti mieru, proti ľudskosti, terorizmu, extrémizmu a trestných činov vojnových) okrem trestných činov taxatívne uvedených v § 91 Trestného zákona. Výkon trestu uloženého za ostatné trestné činy sa premlčuje, a to v závislosti od výšky uloženého trestu.

Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, podmienky premlčania sa posudzujú pri každom treste samostatne. Po uplynutí premlčacej doby nemožno právoplatne uložený trest vykonať.

Pri závažných trestných činoch s dlhodobým alebo trvalým negatívnym dopadom na poškodeného zároveň nepostačujú dôvody, pri ktorých premlčanie spočíva alebo sa prerušuje (spočívanie a prerušenie premlčaciu dobu vždy predlžujú). V určitých prípadoch totiž nemusí prerušenie premlčania výkonu trestu podľa nášho názoru jeho konečnú dĺžku podstatne predĺžiť. Ak by sa napr. odsúdený za zločin sexuálneho zneužívania na 10 rokov odňatia slobody po 10 rokov od posledného opatrenia súdu smerujúceho k výkonu trestu skrýval v SR a nespáchal by v tomto čase úmyselný trestný čin, po uplynutí tejto doby by už vôbec nebolo možné trest vykonať.

Voči obetiam závažných trestných činov s celoživotným negatívnym dopadom na ich ďalší život, najmä trestných činov obzvlášť ponižujúceho charakteru, napr. proti ľudskej dôstojnosti, sa premlčanie výkonu trestu nejaví ako spravodlivé. Navyše, nepotrestaný páchateľ by si krátko po uplynutí premlčacej doby mohol vyhľadať ďalšiu obeť, keďže potrestaniu za predošlý závažný trestný čin unikol.

Možno sa oprávnene domnievať, že by v prípade premlčania výkonu trestu za trestné činy uvedené v navrhovanom § 91 ods. 2 Trestného zákona nebol naplnený účel výkonu trestu - ochrana spoločnosti pred páchateľom, zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorenie podmienok na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život a súčasné odradenie iných od páchania trestných činov, ako aj vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu na účel jednoznačnosti znenia Trestného zákona; výnimky z ustanovenia § 112 ods. 1 sú uvedené aj v § 112 ods. 2 až 4 platného Trestného zákona (ide o špeciálne ustanovenia vo vzťahu k odseku 1).

K bodom 12 a 13

Ustanovuje sa, že trest zákazu činnosti, ktorý je ukladaný za spáchanie závažných trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, obchodovania s ľuďmi, výroby detskej pornografie, týrania blízkej osoby a zverenej osoby a za spáchanie ďalších závažných trestných činov dospelým páchateľom na doživotie, sa mladistvým páchateľom uloží v rozpätí od siedmich rokov do pätnástich rokov. Je tak dodržaná zásada, podľa ktorej je trest zákazu činnosti vo výške sedem rokov až pätnásť rokov ukladaný mladistvým za spáchanie tých trestných činov, za ktoré sa dospelým ukladá doživotný trest zákazu činnosti. Ide vlastne o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko mladistvým je trest zákazu činnosti podobne ukladaný aj v súčasnosti.

Je však potrebné upozorniť, že podmienky ukladania trestu zákazu činnosti sa na základe čl. I bodov 3 a 4 podstatne sprísňujú, a to najmä s cieľom zvýšiť prevenciu a zabrániť recidíve závažnej trestnej činnosti voči deťom. Rozširuje sa okruh predmetných trestných činov aj ich obetí (okrem detí ide podľa návrhu na rozdiel od platnej právnej úpravy aj o dospelých poškodených).

V návrhu zákona sa rozširuje aj špecifický okruh trestných činov, za ktoré sa ukladá alebo môže byť uložený doživotný trest. Toto sprísnenie sa v intenciách platného Trestného zákona primerane vzťahuje aj na mladistvých páchateľov, namiesto doživotného zákazu činnosti sa im však prikazuje alebo umožňuje uložiť trest zákazu činnosti v dĺžke primeranej vzhľadom na ich vek a okolnosti s tým súvisiace.

Voči obetiam závažných trestných činov, napr. zločinov proti ľudskej dôstojnosti, je zvlášť nevýhodné nastavenie premlčacích dôb trestného stíhania mladistvých páchateľov: 10 rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody na doživotie; 5 rokov, ak je horná hranica sadzby trestu odňatia slobody najmenej 10 rokov a 3 roky pri ostatných trestných činoch. Ak teda mladistvý spácha napr. zločin znásilnenia, sexuálneho

násilia, sexuálneho zneužívania, obchodovania s ľuďmi či výroby detskej pornografie, trestnosť tohto zločinu zanikne (bez splnenia podmienok spočívania alebo prerušenia premlčacej doby) už po piatich rokoch od jeho dokonania, resp. dokončenia.

Na základe § 96 ods. 2 Trestného zákona, ako aj čl. 15 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ a čl. 9 ods. 2 smernice 2011/36/EÚ sa ustanovenie § 87 ods. 5 platného Trestného zákona vzťahuje aj na mladistvých páchateľov (ide o taxatívne vymenované trestné činy, ktoré sa premlčujú najskôr tri roky po dovŕšení 18 rokov veku poškodeného). Vzhľadom na uvedené sa trestné činy uvedené v § 88 ods. 2 návrhu zákona nebudú premlčiavať ani v prípade, že ich spácha mladistvý.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bodom 10 tohto návrhu zákona – o rovnakú úpravu nepremlčateľnosti aj vo vzťahu k výkonu trestu uloženého za predmetný trestný čin spáchaný mladistvým páchateľom.

V nadväznosti na navrhovanú nepremlčateľnosť závažných trestných činov (obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby a výroby detskej pornografie) sa nemá premlčiavať ani výkon trestu za tieto trestné činy (spáchané tak dospelými páchateľmi - viď čl. I bod 10, ako aj mladistvými páchateľmi – viď čl. I bod 14). V zmysle § 120 ods. 2 Trestného zákona platí takýto režim pre mladistvých páchateľov aj v súčasnosti vo vzťahu k trestným činom uvedeným v § 88 Trestného zákona.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bodmi 3 a 4 tohto návrhu zákona.

K bodu 16

V prechodných ustanoveniach je riešený vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Prechodné ustanovenia sú navrhnuté tak, aby bola rešpektovaná zásada retroaktivity in mitius, čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ako aj čl. 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a ustanovenie § 2 Trestného zákona.

Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. V zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Ako je uvedené v uznesení Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 9/2013-18 vo veci prechodného ustanovenia § 437 ods. 4 Trestného zákona: „Všeobecný zákaz retroaktivity právnych predpisov sa v trestnom práve prelamuje alebo smie prelomiť len aplikáciou zásady retroaktivity in mitius (retroaktivita nového, miernejšieho zákona) a zásady in dubio mitius (v pochybnostiach sa má rozhodnúť miernejšie). Zásada spätnej účinnosti in mitius, ktorá je medzinárodne uznávanou všeobecnou zásadou trestného práva, zodpovedá zásade zákazu spätnej účinnosti zákonov ukladajúcich väčší trest.“ (viď aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2013 uverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 260/2014 Z. z.).

Zákaz retroaktivity prísnejšieho zákona sa nevzťahuje na procesné normy, premlčanie trestného stíhania aj výkonu trestu je však inštitútom hmotnoprávnym. Súd musí k posudzovaniu trestnosti činu a ukladaniu trestu pristupovať ako k jednému celku, teda obidve tieto činnosti vykonávať podľa zákona účinného v tom istom čase.

Pri posudzovaní otázky, či sú alebo nie sú trestné stíhanie alebo výkon trestu za trestné činy spáchané podľa doterajších predpisov premlčané, bol uplatnený zákaz retroaktivity prís-nejšieho (t. j. pre páchateľa nepriaznivejšieho) zákona (§ 438h ods. 3 návrhu zákona). Podľa § 438h ods. 3 premlčanie trestného stíhania za trestný čin spáchaný do 31. decembra 2015 a premlčanie výkonu trestu za trestný čin spáchaný do 31. decembra 2015 sa má posudzovať podľa doterajších predpisov. Navrhovaná úprava je pre páchateľa prísnejšia, preto v tomto prípade nemožno použiť retroaktivitu. Ak by naopak išlo o návrh pre páchateľa priaznivejší, použitie retroaktivity in mitius by bolo vzhľadom na vyššie uvedené povinné.

Čo sa týka posudzovania splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, u trestov uložených do 31. decembra 2015 sa má postupovať podľa doterajších predpisov a u trestov uložených od 1. januára 2016 podľa tohto zákona účinného od 1. januára 2016 (§ 438h ods. 1 a 2 návrhu zákona). Obdobne znejú príslušné časti platných ustanovení § 437 ods. 2 a 3 Trestného zákona.

K Čl. II

K bodu 1

V nadväznosti na čl. I body 3 a 4 sa navrhuje takéto doplnenie § 436 ods. 1 Trestného poriadku: predseda senátu má zaslať rovnopis výroku právoplatného rozsudku na zabezpečenie výkonu trestu zákazu činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi za trestný čin podľa čl. I § 61 ods. 4 a 5 návrhu zákona okrem organizácií a orgánov uvedených v platnom ustanovení aj záujmovému združeniu občanov alebo jeho účastníkom, ak takéto združenie nemá právnu subjektivitu, o ktorých má vedomosť, že zabezpečujú, vykonávajú alebo organizujú činnosti zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi (ide o opatrovateľské, športové, kultúrne, záujmové, dobrovoľnícke, odborné, osvetové činnosti a ďalšie činnosti podobného charakteru).

Predpokladom uvedeného zaslania má byť členstvo odsúdeného v takomto združení, resp. jeho účastníctvo v ňom alebo skutočnosť, že sa odsúdený do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti, pravidelne zúčastňoval na takých činnostiach zabezpečovaných, vykonávaných alebo organizovaných takýmto záujmovým združením občanov alebo jeho účastníkmi (ak ide o združenia bez právnej subjektivity).

V platnom § 436 ods. 1 Trestného poriadku nie sú medzi subjektmi, ktorým má byť zasielaný rovnopis výroku rozsudku, vôbec uvedené občianske združenia (bez ohľadu na ich právnu subjektivitu), a ani záujmové organizácie (iba zamestnávatelia a profesijné komory). Platný Trestný poriadok pritom v § 4 ods. 2 definuje pojem „záujmové združenie občanov“ („Záujmovými združeniami občanov sa na účely tohto zákona rozumejú najmä občianske združenia, odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov a štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti; za záujmové združenia občanov sa nepovažujú politické strany a hnutia.“).

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na platný § 61 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výlučne výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

V zmysle § 830 Občianskeho zákonníka upravujúceho združenia bez právnej subjektivity každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu; konkrétne podmienky činnosti však Občiansky zákonník neupravuje, dokonca neupravuje ani konkrétny účel (ktorý je dojednaný v zmluve).

Vo vzťahu k závažným trestným činom uvedeným v čl. I § 61 ods. 5 návrhu zákona a k ich prevencii nemožno platnú právnu úpravu považovať za dostačujúcu. Ide o závažné trestné činy obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby, výroby detskej pornografie rozširovania detskej pornografie, prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení a mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania, ako aj o iné trestné činy odôvodňujúce zo strany páchateľa hroziace nebezpečenstvo pre deti. Preto boli medzi subjekty, ktorým má byť zasielaný rozsudok, doplnené aj záujmové združenia občanov a prípadne aj jeho účastníci (ak takéto združenie nemá právnu subjektivitu).

K bodu 2

Sprísňuje sa kontrola výkonu trestu zákazu činnosti vo všeobecnosti, nielen trestu uloženého podľa § 61 ods. 4 a 5 Trestného zákona. Ak bude uložený trest zákazu činnosti na čas dlhší ako jeden rok, predseda senátu bude súčasne povinný aspoň raz za rok (nie spravidla raz za rok ako v súčasnosti) požiadať relevantný subjekt podľa § 436 ods. 1 písm. c) a d) až f) Trestného poriadku o oznámenie, či odsúdený porušil súdom uložený zákaz.

To platí aj vo vzťahu k organizáciám, orgánom, záujmovým združeniam občanov alebo ich účastníkom, ak takéto združenia nemajú právnu subjektivitu, zabezpečujúcim, vykonávajúcim alebo organizujúcim predmetné aktivity zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi, ktorých členom alebo účastníkom terajší odsúdený v čase uloženia trestu je alebo uvedených aktivít ktorých sa pravidelne zúčastňoval (v prípade občianskych združení bez právnej subjektivity zabezpečujú, vykonávajú alebo organizujú predmetné aktivity s deťmi priamo účastníci združenia).

V súvislosti s konkrétnym trestom zákazu činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi sa navrhuje súčasne aj prísnejší režim čl. II bodu 3 § 436 ods. 3 (zisťovania).

K bodu 3

Pri kontrole výkonu trestu zákazu činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi za trestný čin podľa § 61 ods. 4 a 5 Trestného zákona (§ 436 ods. 3) sa má súčasne aspoň raz za rok vždy zisťovať, či odsúdený nevykonáva pracovný pomer, nemá iný obdobný vzťah alebo funkciu a nevykonáva činnosť, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis, zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi, ako aj to, či odsúdený neporušil uložený zákaz členstvom, účastníctvom alebo pravidelnou účasťou na činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi, ktorú zabezpečuje, vykonáva alebo organizuje záujmové združenie občanov alebo jeho účastníci, ak takéto združenie nemá právnu subjektivitu.

Dĺžka uloženého trestu pritom na rozdiel od § 436 ods. 2 Trestného poriadku kvôli zvýšenej zraniteľnosti potenciálnych obetí nie je rozhodujúca (t. j. môže ísť aj o zákaz činnosti v trvaní 1 roka). Predseda senátu môže uvedené zisťovať aj v kratších intervaloch ako jednoročných, pri kontrole výkonu trestu zákazu činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi by však kvôli zvýšenej ochrane detí bolo vhodné zvážiť aj povinnú kratšiu frekvenciu zisťovania (napr. aspoň raz za šesť mesiacov).

Spôsob zisťovania nie je na rozdiel od § 436 ods. 2 Trestného poriadku (podľa ktorého ide o požiadanie o oznámenie, či odsúdený porušil súdom uložený zákaz) konkrétne určený, a to vzhľadom na všeobecnejší charakter ustanovení čl. I bodu 3. Požiadavka § 436 ods. 3 návrhu zákona by mohla byť pri aplikácii v praxi problematická, v záujme účinnej kontroly je však napriek tomu navrhnutá na účel zvýšenia prevencie závažnej trestnej činnosti na deťoch.

K bodu 4

V prechodnom ustanovení sa navrhuje, aby sa nové povinnosti podľa § 436 ods. 1 písm. f) a § 436 ods. 2 a 3 Trestného poriadku vzťahovali na trest zákazu činnosti uložený podľa novej právnej úpravy (podľa § 61 ods. 4 a 5 Trestného zákona účinných od 1. januára 2016).

K Čl. III

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným premlčaním trestného stíhania sa navrhuje novelizovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Zámerom tejto úpravy je, aby sa okrem trestného stíhania páchateľa mohli obete príslušných závažných trestných činov úspešne domôcť aj spravodlivého zadosťučinenia a odškodnenia. Cieľom je finančné zadosťučinenie škody spôsobenej predmetným trestným činom, najmä morálnej škody (nemajetkovej ujmy), ktorým je v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22.1.2011 č. To/10/2011-427 aj kompenzácia (do istej miery) emocionálnych útrap poškodených.

Na Slovensku sa judikatúra odvíja od platnej právnej úpravy, podľa ktorej sa právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom premlčuje. Vzhľadom na závažnosť trestných činov podľa čl. III bodu 1 sa zásadne navrhuje zmeniť koncepciu premlčania náhrady škody nimi spôsobenej. Návrh zrušenia premlčania práva na náhradu škody sa kvôli deštruktívnemu a ponižujúcemu charakteru predmetných trestných činov vzťahuje na všetky druhy škody v zmysle § 46 ods. 1 Trestného poriadku (na zdraví, majetková, morálna alebo iná škoda, porušenie alebo ohrozenie iných zákonom chránených práv alebo slobôd poškodeného).

V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov. Postup podľa tohto zákona možno použiť, ak ujma na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak. Podľa uvedenej zákonnej úpravy sa však odškodňuje iba ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví alebo smrť spôsobené v dôsledku úmyselných násilných trestných činov a morálna škoda spôsobená trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania. Navyše obeť trestného činu je podľa platnej právnej úpravy v prípade neuspokojenia svojho nároku na odškodnenie v trestnom konaní a občianskoprávnom konaní nútená začínať ďalšie konanie podľa uvedeného zákona, aby sa domohla náhrady škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa § 106 Občianskeho zákonníka dopĺňa odsekom 4, podľa ktorého sa nemá premlčiavať ani právo na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy (morálnej škody) spôsobenej trestným činom, ktorého trestnosť uplynutím premlčacej doby podľa osobitného zákona (Trestného zákona) nezaniká. Táto úprava bola zvolená vzhľadom na navrhované zrušenie premlčania trestnosti vyššie uvedených trestných činov, ako aj na už existujúce zrušenie premlčania trestnosti určitých trestných činov v platnom Trestnom zákone. Nemajetková ujma sa výslovne uvádza v súvislosti s ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Dôležité je v tejto súvislosti ustanovenie § 287 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu [...], uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

V zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

V SR je však bežné, že súd, ktorý koná v trestnej veci, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody alebo jej časti na občianskoprávne konanie. Poškodení trestnými činmi si teda v SR väčšinou uplatňujú nárok na náhradu škody v dvoch etapách: najprv v trestnom konaní (t. j. v adhéznom konaní) a následne v občianskoprávnom konaní. Takúto prax nemožno vzhľadom na ďalšie zbytočné traumatizovanie poškodeného považovať za správnu, najmä ak ide o závažné trestné činy.

V rozsudku Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 43/2010 sa v súvislosti s trestným adhéznym konaním, občianskoprávnym konaním a premlčaním uvádza nasledovné: „Ak poškodený uplatní svoje právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom konaní jednak riadne, [...] (podľa súčasnej slovenskej právnej úpravy najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania), popr. už v trestnom oznámení vyjadrí ako poškodený vôľu požadovať od konkrétnej osoby náhradu škody z konkrétnych dôvodov v konkrétnej výške (nestačí len vyjadrenie poškodeného, že sa pripája k trestnému konaniu a žiada náhradu škody), jednak včas, t. j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (R 29/1985, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27. 4. 2011, sp. zn. 25 Cdo 3300/2010). Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania [...]“.

Dokonca aj priznávanie náhrady morálnej škody v trestnom konaní je na Slovensku podľa nám dostupných informácií zriedkavé. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22.1.2011 č. 1To/10/2011-427, ktorým bola výnimočne priznaná nemajetková ujma rodičom poškodeného, „Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy – v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu – existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba.“.

K bodu 2

Ustanovuje sa, že premlčanie práva na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy (t. j. morálnej škody) spôsobenej trestným činom podľa § 106 ods. 4 účinného od 1. 1. 2016, ktorý bol spáchaný do 31. 12. 2015, sa má posudzovať podľa doterajších predpisov.

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakačnej lehoty, a to od 1. januára 2016.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Janka Šípošová, Erika Jurinová, Eva Horváthová a Miroslav Kadúc

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 1, 3 až 6, 19 a 24 Charty základných práv Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v

- smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011), najmä v bode 15 preambuly a v čl. 9 ods. 2,

- smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011), najmä v bode 40 preambuly, v čl. 10 ods. 1 a čl. 15 ods. 2,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na transpozíciu smernice 2011/36/EÚ uplynula 6. apríla 2013 a lehota na transpozíciu smernice 2011/93/EÚ uplynula 18. decembra 2013,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)smernice uvedené v bode 3 tejto doložky zlučiteľnosti boli prebraté do týchto právnych predpisov:

-smernica 2011/36/EÚ bola prebratá do týchto právnych predpisov:

1. zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

2.zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov,

- smernica 2011/93/EÚ bola prebratá do týchto právnych predpisov:

1. zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

2.zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov,

3. zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

4. zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

5. zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Predpokladá sa minimálny negatívny dopad zákona na rozpočet verejnej správy, a to z dôvodu:

- rozšírenia okruhu subjektov, ktorým by sa mal zasielať rovnopis výroku právoplatného rozsudku na zabezpečenie výkonu trestu zákazu činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi,

- sprísnenia kontroly výkonu trestu zákazu činnosti. To sa vzťahuje aj na tri rozpočtové roky nasledujúce po roku 2015.

Výpočet konkrétnej sumy zvýšených výdavkov verejnej správy nie je možný, a to vzhľadom na v súčasnosti neznámy počet trestov zákazu činnosti udelených podľa návrhu zákona po jeho schválení. Zvýšené výdavky rezortu spravodlivosti navrhujeme premietnuť do rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky. Ich pokrytie by bolo možné zodpovedajúcim navýšením finančných prostriedkov pre kapitolu Ministerstva spravodlivosti SR alebo, ak to nie je možné, úsporami tohto ministerstva na prevádzkových nákladoch týkajúcich sa správy jednotlivých súdov, keďže zvýšené náklady spočívajú v nakúpení kancelárskych potrieb a platbe poštovného, resp. komunikačných nákladoch.

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy (najmä na deti, ale aj na ďalšie obete a potenciálne obete), ktoré vyplývajú z možnosti dosiahnuť potrestanie páchateľov niektorých závažných trestných činov (najmä trestných činov proti ľudskej dôstojnosti a obchodovania s ľuďmi) aj po uplynutí premlčacej doby, zo zvýšenej prevencie a snahy o zabránenie recidíve závažnej trestnej činnosti. Nepochybným