B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2:

Navrhovanou zmenou sa odstraňujú výkladové pochybnosti o povinnosti používania formulárov a zaručeného elektronického podpisu pri podávaní žiadostí o informácie a zachováva sa čo najmenej formalizovaný prístup občanov k získavaniu informácií podľa infozákona.

K bodu 3:

Nové znenie § 3 sa navrhuje z dôvodu vykonania niekoľkých úprav v jednotlivých pojmoch.

Ide o nasledovné úpravy:

- legislatívno-technické úpravy súvisiace so zosúladením používania pojmu výkon verejnej moci. Obsahovo zostáva výklad tohto pojmu totožný, ako pri platnom znení. Stále teda zahŕňa napr. aj činnosť exekútorov pri výkone rozhodnutia, vrátane postupu v časti týkajúcej sa určenia a realizácie spôsobu výkonu rozhodnutia, či napríklad činnosť osôb, akými sú notári, ak ide o ich verejno-mocenskú agendu (napr. činnosť súdneho komisára a iné),

- zmeny vzhľadom na používanie pojmu „elektronická komunikácia" aj v iných právnych predpisoch, kedy sa navrhuje odlíšiť komunikáciu pri výkone verejnej moci pojmom "úradná". Nadväzne na to sa navrhuje upraviť aj definícia pojmu "výkon verejnej moci”,

- obdobne aj pri pojme „elektronická úradná správa" sa prídavným menom "úradná" navrhuje odlíšiť elektronické správy pri výkone verejnej moci od iných elektronických správ. Súčasne s tým sa v nadväznosti na implementáciu e-governmentových riešení navrhuje obmedziť množstvo podaní a úradných dokumentov v jednej správe na práve jeden,

- legislatívno-technická úprava, nadväzujúca na základnú funkciu formulárov, ktorou je možnosť ich automatizovaného spracovania.

- legislatívno-technická úprava súvisiace so zosúladením používania pojmu výkon verejnej moci.

- vzhľadom na doplnenie definície elektronického úradného dokumentu sa navrhuje jej rozčlenenie do bodov. Dôvodom doplnenia tretieho bodu je potreba vyznačovania právnych skutočností na úradných dokumentoch, pričom ako vhodné riešenie sa javí ich vyznačovanie využitím formulárovej štruktúry a následne spojenie s príslušným úradným dokumentom,

- vo vzťahu k projektu zavádzania bezvýznamového identifikátora fyzickej osoby sa navrhuje rozšíriť možnosti identifikátora osoby aj na tento typ identifikátora. Úmyslom je následne postupný prechod od rodného čísla na identifikátor fyzickej osoby, ktorý bude realizovaný v pripravovanom zákone o tomto identifikátore.

- legislatívno-technické úpravy, súvisiace so spresnením pojmov pri zachovaní jeho pôvodného obsahu a zmyslu.

K bodu 4:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v pojme “výkon verejnej moci”.

K bodu 5:

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré spoločné moduly sa členia na časti, ktoré spravujú rôzne orgány verejnej moci, bolo vhodné explicitne ustanoviť, že ak k takémuto členeniu dochádza,

každá časť je samostatným ISVS. Z tohto dôvodu sa navrhuje spresnenie predmetnej definície.

K bodu 6:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná komunikácia".

K bodu 7:

Navrhuje sa ustanoviť inštitút potvrdenia o odoslanom podaní, aby komunikujúca strana vedela preukázať, že podanie odoslala a aj to, aké podanie bolo odoslané.

K bodom 8 až 10:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS a s aktualizáciou poznámky pod čiarou.

K bodu 11:

Vzhľadom na zvolené riešenie implementácie projektu IOM sa navrhuje upraviť možnosť pracovníka IOM pristupovať do schránky osoby, ktorej poskytuje službu. Vzhľadom na citlivosť tejto otázky sa navrhujú obmedzenia v podobe povinnosti tejto osoby autentifikovať sa, ako aj v povinnosti vykonávať takýto prístup výlučne cez kontrolovaný systém IOM. Týmto spôsobom bude zabezpečená možnosť preberania úradných dokumentov zo schránky žiadateľa o službu aj prostredníctvom IOM. Zároveň sa navrhuje, na odstránenie pochybností ustanoviť, že takýmto spôsobom nie je možné udeliť "generálne oprávnenie" na prístup a disponovanie so schránkou.

K bodom 12 a 13:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s umožnením prístupu do schránky žiadateľa aj prostredníctvom pracovníka IOM a s oprávneniami pracovníka IOM. Vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti IOM sa navrhuje evidovať aj konkrétneho pracovníka, ktorý úkon vykonal, aby sa zamedzilo prípadným nežiaducim aktivitám.

Na účely spresnenia a odstránenia výkladových sporov sa navrhuje tiež explicitne ustanoviť, že osobitný predpis môže ustanoviť aj ďalšie podmienky na poskytovanie služieb orgánov verejnej moci cez IOM.

K bodu 15:

Predmetné doplnenia súvisia s návrhom inštitucionalizovať postavenie informačného systému obcí a miest (ďalej len “IS DCOM”), ako aj ich správcu - združenie Datacentrum informatizácie územnej samosprávy, ktoré bolo na tento účel zriadené. Tým, že IS DCOM je definovaný ako nadrezortný informačný systém, nemusí nahrádzať informačné systémy obcí ale vytvára hierarchicky vyššiu nadstavbu, ktorá jednotlivé systémy integruje do IS DCOM a poskytuje im spoločné funkcie. Týmto spôsobom bude zachované postavenie správcov informačných systémov jednotlivých obcí a zároveň umožnené plné fungovanie funkcionalít IS DCOM.

IS DCOM má ambíciu fungovať ako nadrezortný informačný systém, ktorý poskytne obciam a mestám prostriedky na prevádzku ich systémov a poskytne im funkcionality, ktoré využijú pri výkone svojich činností. Týmto jednotným spôsobom sa napomôže obciam vykonávať verejnú moc elektronicky bez potreby každej obce vynakladať prostriedky na vytváranie takýchto

systémov. Vzhľadom na to, že situácia v elektronizácii územnej samosprávy nie je homogénna, navrhuje sa tento systém postaviť na báze dobrovoľnosti. Zároveň, zakotvením úlohy správcu systému, sa navrhuje v novele zákona č. 275/2006 Z. z. niektoré z povinností integrovaných obcí preniesť na tohto správcu, keďže pôjde z povahy veci o povinnosti, ktoré úzko súvisia práve s IS DCOM - najmä vytváranie koncepcií rozvoja a starostlivosť o prevádzku a bezpečnosť systému.

K bodu 16:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 17:

V nadväznosti na doplnenie novej časti modulu úradnej komunikácie, sprístupňujúcej aj základné číselníky, sa navrhuje ustanoviť povinnosť používať tento modul na prístup k nim.

K bodu 18:

Zmeny v definícii autentifikačného modulu sú legislatívno-technické a vychádzajú zo zladenia spôsobov uvádzania správcovstva jednotlivých častí spoločných modulov, ako aj zo zavedenie ich označení konkrétnym názvom.

Zmeny v definícii platobného modulu okrem vyššie uvedeného nadväzujú aj na úpravy v časti o úhradách orgánom verejnej moci, kedy dochádza k vypusteniu niektorých funkcií platobného modulu, čo sa premieta aj do znenia predmetnej definície.

K bodu 19:

Vo väzbe na konkrétne funkcie spoločného modulu sa navrhuje doplniť ich príkladmý výpočet aj do definície.

K bodu 20:

Obdobne ako pri iných spoločných moduloch, aj zmena v definícii modulu úradnej komunikácie odráža úpravy súvisiace s deleným správcovstvom jednotlivých častí, ako aj s ustanovením konkrétnych názvov jednotlivých častí. Nad rámec uvedeného sa podrobnejšie ustanovujú jednotlivé funkcie tohto modulu, vychádzajúc z implementácie konkrétnych e-governmentových riešení. Explicitne sa tiež navrhuje vyjadriť princíp, ktorý stále platí, a to, že modul sa používa v komunikácii dvoch rôznych orgánov a nie v rámci komunikácie rôznych systémov jedného a toho istého orgánu verejnej moci.

K bodu 21:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením okruhu subjektov, ktorým je možné zriadiť elektronickú schránku.

K bodu 22:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodom 23 až 26:

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s precizovaním textu a dopĺňa sa evidenčná funkcionalita vo vzťahu k pracovníkom IOM, reagujúc na zmeny v § 9.

K bodu 27:

Vzhľadom na zjednodušenie elektronického doručovania sa navrhuje prejsť na model, v ktorom pre každé právne postavenie bude subjektu zriadená osobitná schránka. Toto riešenie zjednoduší doručovanie z hľadiska určovania momentu doručenia, ako aj plynutia lehôt.

K bodu 28:

Zmena v tomto ustanovení spresňuje lehotu na zriadenie schránky pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi SR a ani podnikateľmi a z dôvodu doplnenia možnosti zriadiť schránku subjektu, o ktorom to ustanoví osobitný predpis, sa dopĺňa lehota zriadenia aj pre tento prípad.

K bodu 29:

Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o dokument formulárového typu sa navrhuje, aby bol sprístupňovaný v module elektronických formulárov, ako aj iné elektronické formuláre.

K bodu 30:

Legislatívno-technická úprava vhodnejšie vyjadrujúca moment aktivácie schránky.

K bodu 31:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 32:

Legislatívno-technické úpravy, súvisiace so zavedením autentifikačného certifikátu a zriaďovania schránky subjektu, o ktorom to ustanoví zákon. Vzhľadom na niekoľko menších zmien sa navrhuje nové znenie celého odseku, s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

Na účely prístupu a disponovania s elektronickou schránkou bude možné poveriť aj viacero osôb, podľa vnútorných potrieb majiteľa elektronickej schránky.

K bodu 33:

Okrem legislatívno-technických zmien sa navrhuje aj doplnenie možnosti požiadať o prístup a disponovanie s elektronickou schránkou prostredníctvom listinného dokumentu, keďže v praxi sa vyskytli prípady, kedy je toto riešenie vhodné.

K bodu 34:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 35:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodom 36 až 40:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 41:

Legislatívno-technické úpravy, súvisiace so nahradením označenia konkrétneho orgánu druhovým označením správcu ISVS, zavedením zriaďovania schránky subjektu, o ktorom to ustanoví zákon a zavedenia režimu nahlasovania zmien v prípade majiteľov schránok. Vzhľadom na to, že návrh zákona, ktorým sa zriadi register právnických osôb, podnikateľov a orgánov

verejnej moci je už v legislatívnom procese, navrhuje sa údaje o týchto subjektoch získavať z tohto registra. Vzhľadom na niekoľko zmien sa navrhuje nové znenie paragrafov, s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

K bodom 42 a 43:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 44:

Vypustenie sa navrhuje na účely odstránenia duplicity so znením odseku 3 predmetného paragrafu.

K bodu 45:

Navrhuje sa spresniť mechanizmus určenia prijímateľa úhrad za notifikácie, ak sa zasielajú cez notifikačný modul. Zostáva zachovaný dnešný stav, kedy sa nespoplatňujú notifikácie do elektronickej schránky a elektronickou poštou. Úhrada sa teda aj naďalej týka iných spôsobov notifikácií, napr. formou SMS.

K bodom 46 a 47:

Ustanovenia o identite a jej preukazovaní a o autentifikátore sa navrhujú ako nové znenia paragrafov z dôvodu väčšieho počtu zmien a s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

Ako uvádzame vo všeobecnej časti dôvodovej správy, ustanovenia o identite a o autentifikácii sa navrhujú zmeniť spôsobom, kedy sú naviazané na elektronickú úradnú komunikáciu, prístup cez prístupové miesto alebo prístup k spoločnému modulu. Cieľom je vyhnúť sa výkladu, pri ktorom by bola zákonom ustanovená autentifikácia a identifikácia vyžadovaná aj napr. pri prístupe zamestnancov orgánu verejnej moci do ISVS na účely plnenia pracovných úloh. Súčasne sa navrhuje umožniť "škálovanie" vyžadovanej úrovne autentifikácie v súlade s výnosom o štandardoch a nadväzne na to viazať aj použitie alternatívneho autentifikátora. Všetky zmeny sledujú vyššie uvedený cieľ.

K bodu 48:

Inštitút autentifikačného certifikátu sa navrhuje ustanoviť na účely umožnenia automatizovaného prístupu pre informačný systém. Vzhľadom na to, že autentifikácia je naviazaná na použitie autentifikátora fyzickej osoby, bol automatizovaný prístup informačného systému značne obmedzený. Keďže však najmä väčšie inštitúcie nevyhnutne vyžadujú automatizovaný prístup a spracúvanie napr. doručených elektronických správ, je vhodné, aby bolo možné na účely autentifikácie osoby použiť aj certifikát, vydaný pre informačný systém tejto osoby.

Obdobne ako v prípade systémových certifikátov sa navrhuje, aby overovanie platnosti autentifikačného certifikátu bolo možné vykonať "online" a to rovnakým spôsobom, ako v prípade systémového certifikátu - teda prostredníctvom vopred publikovaného zoznamu.

K bodu 49:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením ustanovení o autorizácii.

K bodom 50 až 52:

Predmetné novelizačné body obsahujú úpravu zavádzajúcu centrálny register plnomocenstiev, ako aj súvisiace úpravy.

Dôvodom zavedenia predmetného registra je potreba umožniť centrálnu elektronickú evidenciu splnomocnení, ktorá by mohla byť využívaná orgánmi verejnej moci na účely preukazovania oprávnení konať v mene inej osoby. Register sa navrhuje ustanoviť ako dobrovoľný, t. j. naďalej bude možné prikladať plnomocenstvá aj priamo k podaniam. Predpokladá sa, že centrálny register bude využívaný najmä v prípadoch tzv. generálneho zastupovania osôb, kde má potenciál výrazne odľahčiť administratívu spojenú s preukazovaním udelenia plnomocenstva. Orgán verejnej moci bude povinný takto uložené plnomocentvo akceptovať vo všetkých prípadoch v ktorých koná, pričom toto plnomocenstvo sa nebude týkať len preukazovania konania za danú osobu v danej veci.

Zároveň bude systém evidencie takýchto plných mocí realizovaný spôsobom, aby bolo v konkrétnej veci možné poukázať (napr. odkazom na registračné číslo) na takto udelené plnomocenstvo.

K bodu 53:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 54:

Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že prostredníctvom prístupového bodu musí byť možné vytvoriť a odoslať elektronické podanie. Uvedené bolo implicitne obsiahnuté v platnom texte, ale vzhľadom na dôležitosť tejto veci sa navrhuje explicitné vyjadrenie.

K bodu 55:

Navrhuje sa, aby platná autorizácia bola podmienkou samotného vzniku podania. Inými slovami, aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebola "len" chýbajúcou náležitosťou, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo. Dôvodom je umožniť automatizované spracúvanie elektronických podaní, kedy pri chýbajúcej autorizácii je toto výrazne skomplikované.

K bodu 56:

Predmetné doplnenie súvisí so zavedením osobitného typu elektronického úradného dokumentu, ktorým je vyznačovanie právnych skutočností na inom elektronickom úradnom dokumente. Navrhuje sa, aby podmienkou takéhoto vyznačenia bolo neoddeliteľné spojenie s dokumentom, ktorého sa právne skutočnosti týkajú.

K bodu 57:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 58:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 59:

Dôvodom doplnenia je riešenie situácií, kedy elektronický úradný dokument obsahuje také náležitosti, ktoré sú buď nemožné alebo len ťažko realizovateľné v rámci elektronického formuláru. Ide najmä o také rozhodnutia, ktoré obsahujú fotografie či obdobné grafické prvky a ich automatizované spracovanie v rámci formulára je nerealizovateľné. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby takéto časti úradných dokumentov mohli byť vyhotovené ako samostatné

elektronické dokumenty a následne spojené v jeden celok tým, že sa spoločne autorizujú. Stále zostáva zachovaná podmienka, že úradný dokument musí obsahovať všetky náležitosti podľa osobitných predpisov, umožňuje sa len, aby tieto neboli "fyzicky v jednom dokumente" ale v niekoľkých dokumentoch, následne neoddeliteľne spojených do jedného celku.

K bodom 60 a 61:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 62:

Zmeny v § 30 sa týkajú inštitútu doručenky a spočívajú jednak v spresnení, že ide o elektronickú doručenku, čo sa premieta do názvu pojmu, ako aj v úprave podrobností o jej doručovaní a obsahu. Navrhuje sa, aby bolo explicitne ustanovené, že elektronická doručenka obsahuje nielen identifikáciu elektronickej úradnej správy, ale aj logickú väzbu na ňu. Rovnako sa navrhuje, aby sa doručovala aj do neaktivovanej schránky, teda aby za každých okolností bol zachovaný "záznam" o doručení správy a aby sa doručenka vyhotovovala pri každom doručení, nielen pri doručení do vlastných rúk. Zostáva naďalej zachovaný princíp, že pri doručení do vlastných rúk sa vyžaduje potvrdenie doručenky adresátom, kdežto pri inom doručení, kde k momentu doručenia dochádza bez ohľadu na úkon adresáta, bude doručenka potvrdzovaná automaticky. Vzhľadom na niekoľko zmien v texte sa s cieľom zachovania prehľadnosti navrhuje uviesť paragraf v novom znení.

K bodu 63:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 64:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná správa" a "elektronická doručenka".

K bodom 65 a 66:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 67:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná správa".

K bodu 68:

Predmetnou zmenou sa upravuje rozsah použitia elektronickej úradnej tabule a vykonávajú sa legislatívno-technické úpravy, súvisiace s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS a so spresnením ustanovení o elektronickej úradnej tabuli. Z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje nové znenie celého paragrafu.

Rozsah použitia elektronickej úradnej tabule sa navrhuje rozšíriť aj na také dokumenty, ktoré nie sú úradným dokumentom, ale podľa osobitných predpisov sa zverejňujú, či už na úradnej tabuli alebo na webovom sídle. Snahou je docieliť čo najjednoduchšiu a najširšiu informovanosť občanov o takto zverejňovaných dokumentoch.

K bodu 69:

Navrhované doplnenie rozširuje okruh možností konverzie formátu aj na konverziu v rámci jedného formátu ale v rôznych verziách. Ide o doplnenie, ktoré reaguje na potreby praxe pri

konverzii, kedy je táto možnosť v niektorých prípadoch potrebná.

K bodu 70:

Zmeny v predmetných ustanoveniach majú za cieľ definovať zaručenú konverziu cez prizmu účelu, na ktorý sa vykonáva, t.j. zachovanie právnych účinkov dokumentu. Dôvodom je snaha o spresnenie definície tohto pojmu. Okrem uvedeného sa okruh oprávnených osôb rozširuje aj o patentových zástupcov, kde táto požiadavka na rozšírenie vyplýva z aplikačnej praxe a potrieb tejto profesie.

K bodu 71:

Obmedzenie miesta výkonu konverzie v prípade IOM vychádza z úpravy podmienok na prevádzku IOM, ktoré regulujú náležitosti, ktoré musí prevádzkareň splniť, najmä z hľadiska technického vybavenia a bezpečnosti. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby aj tak dôležitá činnosť, akou je zaručená konverzia, bola vykonávaná v mieste, ktoré spĺňa podmienky zabezpečujúce jej náležitý výkon.

K bodom 72 až 74:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 75:

Predmetná úprava súvisí so zriadením centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii. Z dôvodu kontroly a predchádzania možným zneužitiam sa navrhuje, aby skôr, než sa konverzia vykoná, vznikol záznam o tom, že sa bude vykonávať, teda aby nebolo možné dodatočne "konvalidovať" vykonané konverzie.

K bodom 76 až 79:

Predmetné doplnenia sa týkajú osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii a ich cieľom je upraviť dva okruhy vzťahov. Prvým je doplnenie ďalšej náležitosti, ktorou je elektronický odtlačok (hash) dokumentu. Ide o náležitosť, ktorá umožní presnú identifikáciu elektronického dokumentu v prípade konverzie. Druhou oblasťou je reakcia na možnosť, kedy je konverzia vykonávaná automatizovane, v ktorom prípade nie je možné v doložke uvádzať meno a priezvisko osoby, ktorá konverziu vykonáva.

K bodu 80:

Úprava odstraňujúca duplicitu s ustanoveniami o podmienkach konverzie.

K bodu 81:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením pojmov s výnosom o štandardoch.

K bodom 82 a 83:

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 84 a 85:

Navrhuje sa ustanoviť centrálnu evidenciu záznamov o vykonanej zaručenej konverzii, ktorú bude viesť ministerstvo financií. Dôvodom je snaha o predídenie možným zneužitiam tohto inštitútu či manipuláciám s konvertovaním dokumentov. Evidovanie na centrálnej úrovni bude predstavovať dvojitú kontrolu a v spojení s povinnosťou vyžiadať si evidenčné číslo konverzie

pred jej vykonaním by mala aj zamedziť dodatočným zásahom do "lokálnych" evidencií o vykonanej zaručenej konverzii.

Zámerom úpravy v odseku 7 je ustanoviť, že ak sú postupy a prostriedky osvedčené znalcom ako vyhovujúce podmienkam podľa tohto zákona, platí fikcia, že podmienky konverzie boli splnené, ak sa vykonala týmito postupmi a prostriedkami.

K bodu 86:

Doplnenie patentového zástupcu súvisí s rozšírením osôb vykonávajúcich zaručenú konverziu. Vypustenie uvedenej časti vety má za cieľ nezaťažovať orgány verejnej moci povinnosťou konvertovať výstupy iných orgánov verejnej moci, keďže v praxi by v niektorých prípadoch mohlo dôjsť k nadmernému zaťaženiu touto činnosťou. Naďalej zostáva povinnosť konvertovať vlastné výstupy orgánu verejnej moci.

K bodu 87:

Legislatívno-technická úprava, súvisiaca s nahradením pojmov v piatej časti zákona. Dôvodom zmeny pojmov je snaha o zosúladenie s pojmami podľa zákona o platobných službách, keďže ide o príbuzné, resp. totožné činnosti.

K bodom 88 až 94:

Účelom navrhovaných zmien je celkové zjednodušenie platobných procesov s vymedzením evidencie poplatkov a ich zúčtovania mimo pôsobnosť zákona o e-Governmente. Spresňujú sa základné definícií z dôvodu úpravy následných procesov platby.

V prípade poplatku splatného pri podaní pokyn na úhradu je vytváraný na prístupovom mieste na základe informácií poskytovaných administratívnou časťou platobného modulu. Takýto platobný pokyn je sprístupnený poskytovateľovi úhrady.

U administratívnej časti platobného modulu sa pre účely definuje poskytovanie identifikátora úhrady, ako aj číslo príjmového účtu pre realizáciu úhrady a výšku poplatku pre poplatky splatné pri podaní.

Administratívna časť platobného modulu nevedie evidenciu pokynov na úhradu. Rovnako komunikačná časť platobného modulu zabezpečuje výhradne prenos informácie o úhrade jej adresátovi, nevykonáva párovanie informácie o úhrade s pokynom na úhradu.

Zavádza sa možnosť, že prijímateľ úhrady a poskytovateľ služby sú dva odlišné subjekty, ako vyplynulo z požiadaviek praxe a zjednodušujú sa procesy získania statusu akreditovaného platcu.

Spresňujú sa procesy úpravy vzťahov správcov administratívnej a komunikačnej časti platobného modulu a spresnenie povinnosti subjektov v súvislosti so zmenami procesov úhrad.

K bodom 95 až 102:

Zmeny v ustanoveniach o registroch sa navrhujú z dôvodu zavedenia inštitútu zdrojového registra a zdrojových údajov, ako aj z dôvodu súvisiacich úprav vo vzťahu k opravám údajov a k stotožňovaniu údajov. Vzhľadom na väčšie množstvo zmien tým vyvolaných sa jednotlivé ustanovenia navrhujú uvádzať v novom znení, z dôvodu prehľadnosti novely.

Podstatou zavedenia inštitútu zdrojového registra je vyriešiť situáciu s povinnosťou referencovať údaje v prípade registrov, akým je Register právnických osôb, kedy tento preberá údaje z jednotlivých zdrojových registrov, teda sám nevykonáva záznam údajov, avšak je registrom referenčným a preto v ňom zapísané údaje by sa nemali v iných registroch vytvárať ale mali by sa referencovať - preberať. V tomto modeli by však bolo znemožnené fungovanie zdrojových registrov, keďže by nemohli vykonať zápis, avšak nemohli by ani referencovať údaje, keďže tieto

sa vytvárajú v zdrojovom a nie referenčnom registri. Vzhľadom na špecifickosť tejto situácie a na to, že návrh zákona o registri právnických osôb by mal byť onedlho v legislatívnom procese sa navrhuje upraviť túto situáciu a udeliť výnimku z referencovania aj pre zdrojové registre pokiaľ ide o údaje, ktoré následne po zápise poskytujú do referenčného registra.

Vo vzťahu k referenčným registrom sa navrhuje upraviť postup stotožnenia údajov na účely referencovania, ako aj jednotný postup opravného konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podstatou stotožnenia údajov je jednoznačné priradenie sady údajov k subjektu evidencie a dosiahnutie istoty, že daná sada údajov sa vzťahuje práve a len na tento subjekt evidencie. Účelom je následne dosiahnuť bezchybové referencovanie údajov. Vzhľadom na podstatu a účel stotožnenia údajov navrhujeme tento postup aplikovať v ohraničenom časovom období od momentu ustanovenia registra za referenčný register a vykonáva sa v registroch a evidenciách, ktoré sú povinné údaje z referenčného registra referencovať. Paralelne popri tomto postupe sa navrhuje podrobnejšia úprava opravného konania v zdrojových a referenčných registroch spôsobom, kedy je zachovaná prednosť postupu podľa osobitného zákona, avšak zákon o e-Governmente zároveň upravuje všeobecný postup, ktorý sa použije v prípadoch, kedy osobitný predpis úpravu postupu neobsahuje.

Navrhuje sa tiež ešte jasnejšie upraviť skutočnosť, že referencovanie je možné vykonávať nielen pri použití údajov, ale aj priebežne, vždy pri zmene údaja v referenčnom registri. Nadväzne na to sa navrhuje výslovne vylúčiť použitie postupov podľa osobitných predpisov, ak ide o zmenu údaja z dôvodu referencovania.

Vo vzťahu k navrhovanej úprave základných číselníkov sa ustanovuje povinnosť ich používania aj pri tvorbe obsahu referenčných a zdrojových registrov, a to z dôvodu jednotného používania pojmov a hodnôt údajov.

K bodu 103:

Z dôvodu zabezpečenia publikácie vykonávacieho predpisu v úplnom znení sa navrhuje explicitne ustanoviť, že musí ísť o vyhlášku.

K bodu 104:

Legislatívno-technická úprava umožňujúca stanoviť podrobnosti o zmene a rušení prevádzkarní integrovaných obslužných miest.

K bodom 105 až 108:

Zmeny v splnomocňovacích ustanoveniach reflektujú zmeny v texte zákona, najmä vo vzťahu ku konverzii, zmenám v určovaní referenčných registrov či zmenám v úprave autentifikácie, ako aj vo vzťahu k novým inštitútom autentifikačných certifikátov a systému IS DCOM.

K bodom 109 až 111:

Zmeny v prechodných ustanoveniach sa týkajú len legislatívno-technických úprav súvisiacich so zmenami v texte zákona a s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 112:

Prechodnými ustanoveniami sa navrhujú riešiť postupné nábehy nových inštitútov, ako aj konflikty súčasných a nových právnych úprav.

Postupný nábeh systémov sa týka najmä systému IS DCOM a integrácie obcí na tento systém, nábehu registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a potreby upraviť

poskytovanie údajov na účely zriaďovania schránok, z pôvodných evidencií a používania autentifikačných certifikátov. Vo vzťahu k elektronickým schránkam sa ustanovuje možnosť dobrovoľnej predčasnej aktivácie na žiadosť.

Vzhľadom na existujúce integrácie na registre, ktoré by mali byť referenčnými registrami, sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na zachovanie súčasných riešení pred ich prechodom na modul úradnej komunikácie. Obdobná situácia sa týka riešení, ktoré existujú v komunikácii orgánu verejnej moci s inými osobami (najmä v oblasti komunikácie exekútorov s bankami), kde sa rovnako navrhuje prechodné obdobie na prevádzku existujúcich riešení, pred ich prechodom na doručovanie do elektronických schránok.

Vzhľadom na novú povinnosť oznamovať účet orgánu verejnej moci ministerstvu financií na účely zabezpečenia funkcií platobného modulu sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na prvé splnenie tejto povinnosti.

K čl. II

Navrhujeme sa rozšíriť možnosť vydávania dokumentov aj mimo zákona o e-Governmente, tak ako to predpokladá § 2 písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a upraviť § 40 ods. 4 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je osoba oprávnená vytvoriť a doručiť dokument s nejakým vyhlásením alebo potvrdením, takýto by mohol byť podpísaný zaručenou elektronickou pečaťou, po splnení zákonných predpokladov. Došlo by tým k zjednodušeniu komunikácie a zvýšeniu možností využívania elektronických zverejňovaných dokumentov osobami súkromného práva.

K čl. III Podľa platného právneho stavu sa správa o činnosti obecnej polície predkladala

spôsobom, kedy jej náležitosťou bol vlastnoručný podpis starostu obce a odtlačok úradnej pečate obce. Keďže nešlo o konanie, na ktoré sa dal použiť zákon o e-Governmente, bolo na umožnenie elektronizácie tejto služby potrebné upraviť nahradenie týchto náležitostí v elektronickými inštitútmi. Vychádza sa pritom z použitia inštitútu autorizácie, dnes platného v zákone o e-Governmente - teda podpísanie zaručeným elektronickým podpisom alebo pečaťou a pripojenie časovej pečiatky.  

K čl. IV a V

Zmena v predmetnom zákone má za cieľ spresniť a upraviť spôsob určovania sumy poplatku pri elektronickej komunikácii. Upúšťa sa od podmienky elektronického podania a autorizácie, keďže ako prioritná sa javí výlučne elektronická forma. Prílohami podania v zmysle navrhovaných zmien sa rozumejú prílohy ako súčasť zákonom vyžadovaného formalizovaného podania, nie prílohy, ktoré sa prikladajú k podaniu ako dôkaz.

Rovnako sa upravuje určovanie poplatkov, ktoré sú v sadzobníku ustanovené za každú stranu, keďže v elektronickej podobe takéto určovanie nemá význam, resp. nie je realizovateľné.

Upravuje sa tiež spôsob a lehoty zúčtovania poplatkov, ktoré reflektuje potreby aplikačnej praxe. V nadväznosti na zmeny v zákone o e-Governmente sa nahrádza pojem "akreditovaného platcu" novým pojmom.

K čl. VI

Keďže podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente nie je možné konvertovať doklad, preukazujúci oprávnenie na výkon činnosti, nemohli byť služby pri povoľovaní trhového predaja plne elektronizované. Na tento účel sa teda navrhuje, aby obec nebola povinná vyžadovať predloženie originálu oprávnenia, ale mohla si získať informácie priamo z evidencie

podnikateľov, využijúc ustanovenie o súčinnosti podľa § 17 ods. 5 zákona o e-Governmente.

K čl. VII

Žiadosť o vydanie rybárskeho lístka sa podľa platného právneho stavu podáva ústne, čo v kontexte § 17 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente vylučuje elektronizáciu tohto procesu. Z tohto dôvodu sa navrhuje umožniť podávanie žiadosti aj elektronickými prostriedkami. Vzhľadom na súčasnú málo formálnu úpravu podávania žiadosti sa navrhuje upraviť jej podrobnosti vo všeobecne záväznom právnom predpise, ak to vzhľadom na prax bude potrebné.

K čl. VIII

Obsahom novely zákona o elektronickom podpise je zavedenie autentifikačných certifikátov, ako aj vykonanie legislatívno-technických úprav, súvisiacich s týmto zavedením.

Dôvody zavedenia autentifikačného certifikátu spočívajú v umožnení automatizovaného prístupu pre informačný systém. Vzhľadom na to, že autentifikácia je naviazaná na použitie autentifikátora fyzickej osoby, bol automatizovaný prístup informačného systému značne obmedzený. Keďže však najmä väčšie inštitúcie nevyhnutne vyžadujú automatizovaný prístup a spracúvanie napr. doručených elektronických správ, je vhodné, aby bolo možné na účely autentifikácie osoby použiť aj certifikát, vydaný pre informačný systém tejto osoby.

K čl. IX

Navrhovaným doplnením sa umožňuje zverejniť informáciu o dražbe aj na elektronickej úradnej tabuli. Dôvodom je umožnenie úplnej elektronizácie procesu, keďže podľa platného právneho stavu musel byť návrh zverejnený v listinnej podobe na úradnej tabuli. Možnosť zverejnenia na úradnej tabuli sa ponecháva ako alternatíva pre prípady, kedy obec, napríklad z technických dôvodov, nebude vedieť zabezpečiť elektronické zverejnenie.

K čl. X

K bodu 1:

V súvislosti so zmenami v inštitúte základných číselníkov a s dôležitosťou základných číselníkov životných situácií a úsekov verejnej správy a agend verejnej správy sa navrhuje definovať pojmy “životná situácia” a “agenda verejnej správy” a tým docieliť ich jednotné používanie.

K bodu 2:

V súvislosti so zmenami v inštitúte základných číselníkov sa navrhuje, aby tieto boli publikované v metainformačnom systéme verejnej správy, ako v jednotnom a garantovanom prostredí.

K bodu 3:

Predmetné doplnenie súvisia s návrhom inštitucionalizovať postavenie informačného systému obcí a miest, ako aj ich správcu - združenie Datacentrum informatizácie územnej samosprávy, ktoré bolo na tento účel zriadené.

K bodu 4:

Z dôvodu plnenia úloh na úseku koordinácie a riadenia informatizácie verejnej správy na Slovensku sa navrhuje, aby jednotlivé povinné osoby publikovali o. i. aj informácie o elektronických službách verejnej správy, ktoré plánujú poskytovať.

K bodom 5 až 8:

Navrhuje sa inštitucionalizovať základné číselníky a ich určovanie, ako aj určovanie ich gestorov. Dôvodom je snaha o unifikáciu používania údajov, ktorých sa základné číselníky týkajú. Zoznam ako aj gestorov bude určovať ministerstvo financií, ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť informatizácie, pričom ich bude určovať formou zverejnenia v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy. Následné napĺňanie a aktualizácia číselníkov bude v pôsobnosti gestorov a ministerstvo financií bude riešiť len prípadné spory týkajúce sa vytvárania, zverejňovania alebo správy základných číselníkov. Dôvodom je snaha o zabezpečenie flexibility pri zachovaní kompetencií jednotlivých povinných osôb, ako gestorov základných číselníkov.

Okrem týchto zmien sa v bode 5 navrhuje niektoré z povinností obcí, integrovaných na IS DCOM, preniesť na správcu IS DCOM, keďže pôjde z povahy veci o povinnosti, ktoré úzko súvisia práve s IS DCOM - najmä vytváranie koncepcií rozvoja a starostlivosť o prevádzku a bezpečnosť systému.

K bodom 9 až 11:

Z dôvodov zjednotenia postupov pri vykonávaní "transformácie" elektronických dokumentov do listinnej podoby, ako aj zjednotenia evidencie týchto úkonov a náležitostí výstupných dokumentov sa navrhuje, aby bol inštitút výstupu z ISVS definovaný ako zaručene konvertovaný dokument, ktorého "vstupom" je elektronický odpis údajov z ISVS. Týmto spôsobom sa zabezpečí jednotný postup "transformácie" dokumentov.

K bodu 12:

Cieľom zmeny je, aby inštitúcia, ktorá nakúpi hardvér a softvér do svojho majetku mohla tento hardvér a softvér vypožičať inej inštitúcii na výkon jej činnosti bez potreby vydávať rozhodnutie o prebytočnosti – napr. centrálny nákup hardvéru, inštitúcia nakúpi do majetku a následné bude podľa potreby distribuovať majetok (hardvér) na jednotlivé inštitúcie, vždy však bude zaradený do majetku obstarávajúcej inštitúcie.

K bodu 13:

Úprava súvisiaca so zmenami v inštitúte základných číselníkov.

K čl. XI

V prípadoch rušenia prevádzkarne sa podľa platného právneho stavu zasielala informácia obci v písomnej forme. Na účely zabezpečenia elektronizácie procesu sa navrhuje, aby v prípadoch, kedy na tento účel existuje elektronická alternatíva, bola využitá práve elektronická cesta oznamovania.

K čl. XII

Legislatívno-technické zmeny, súvisiace so zavedením pojmu “elektronická úradná komunikácia”.

K čl. XIII

Z dôvodu rozsahu zmien sa navrhuje splnomocniť predsedu NR SR na vydanie úplného znenia.

K čl. XIV

Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2015, s výnimkou ustanovení o vytváraní podania cez prístupové body, registri elektronických plnomocenstiev, evidencii konverzií, platbe poplatkov a