DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Predloženým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

čl. I

Právo na informácie

Predložený návrh zákona má za cieľ špecifikovať povinnosť orgánov verejnej moci, ním zriadeným rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám a právnickým osobám zriadeným zákonom (ďalej len „orgán verejnej moci“) a to ustanovením zákazu akéhokoľvek rozlišovania medzi vydavateľmi periodickej tlače a tlačovými agentúrami na základe ich kritického pohľadu na činnosť orgánu verejnej moci, politickej orientácie, ktorá môže byť iná ako orientácia orgánu verejnej moci (napr. pravica verzus ľavica), alebo iného politického názoru na konkrétny problém. Rovnako sa zakazuje orgánu verejnej moci pri poskytovaní práva na informácie, tak ako je uvedené v odseku 1 predmetného paragrafu, ale najmä tak ako je uvedené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, inak obmedziť prístup k informáciám o svojej činnosti a to či už ide o vydavateľa periodickej tlače, alebo tlačovú agentúru (ďalej aj ako „médiá“).

Zákonodarca bol nútený k takémuto zákazu pristúpiť vzhľadom na aplikačnú prax, ktorá priniesla nejasný výklad doterajšieho paragrafu 3, nakoľko nastávali situácie, kedy orgán verejnej moci odmietol na základe kritického pohľadu, či iného názoru na danú problematiku odpovedať na otázky (ergo poskytnúť možnosť uplatniť si ústavné právo na informácie) niektorým slovenským periodikám.

Podstata štátu

Samozrejme, že zákonodarca má na pamäti prizmu všeobecne regulatívnej funkcie právneho predpisu, teda aplikácie na istý typ situácie pre laicky povedané kohokoľvek, kto sa v takej situácii ocitne. Inak povedaná zákony by sa nemali prijímať, len kvôli jednému excesu, ktorý nastáva v systéme, ak systém funguje dobre, pretože sa predpokladá, že systém si poradí. Avšak v tejto situácii ide predsa len o závažnejší problém, ide o podstatu demokratického štátu, keďže právo (a aj povinnosť) medií informovať je jednou z jeho

esencií. Totižto pluralita názorov, miestami ostrý, nenásilný nesúhlas a spoločenská diskusia, ktorá s tým súvisí, reflektovaná vo voľbách, to je demokratický štát. Ak sa orgán verejnej moci, ale stavia k určitým médiám tak, ako by boli jeho nepriateľmi, či dokonca im odmieta odpovedať, okrem hrubej neslušnosti k občanom štátu podkopáva i demokraciu ako takú. Škoda totižto častokrát nie je len finančná čiastka, škoda môže a častokrát je i otázka kultúry a dobrého fungovania systému. Vtedy zákonodarca nesmie a nemôže mlčať - musí zasiahnuť.

Prirodzené napätie

Napätie medzi médiami a orgánmi verejnej moci je pochopiteľné a môžeme pokojne konštatovať, že chcené. Predsa len média ako „strážny pes“ demokracie viac striehnu na neúspechy orgánu verejnej moci, ako by sa zaoberali chválou jeho každodennej práce. Treba, ale konštatovať, že aj preto je demokracia v našom priestore považovaná za dobrú formu vlády. Takú formu vlády, ktorá umožní iným, aby ju kontrolovali, kritizovali, často až na hranicu zákonnosti niektorých výrokov (kde samozrejme náš právny poriadok pozná prostriedky ako takýto stav regulovať, napr. právo na odpoveď, žaloba na ochranu osobnosti a pod.). Z tohto dôvodu je nevyhnutné (a to aj vzhľadom na aplikačnú prax), aby zákonodarca pristúpil nielen k vymedzeniu povinností pre orgán verejnej moci pri poskytovaní informácií médiám, ale i k zákazu rozlišovania či obmedzovania prístupu k informáciám na základe iného pohľadu na politickú realitu ako aktuálny orgán verejnej moci (napr. ministerstvo).

Zákonodarca a iste aj orgán verejnej moci si musí uvedomiť, že médiá akéhokoľvek druhu nech sa snažia byť akokoľvek nestranné vyjadrujú predsa len svoj názor a videnie sveta. Koniec koncov v zahraničí sú veľké mediálne domy jasne pravicovo alebo ľavicovo orientované, pričom ich čitatelia sa sami rozhodujú pre kúpu (čítanie) toho, ktorého média a to aj na základe ich politického videnia sveta. Nie je ničím neprirodzeným a to najmä v demokratickej spoločnosti, ak pravicové médium kritizuje tvrdšie ľavicovú vládu a naopak. Neprirodzeným by sa to stalo, ak by išlo o kritiku slepú. Rovnako je potrebné mať na pamäti, že v dobe presýtenosti mediálneho trhu a pretlaku informácií je vždy len a len na občanovi, ktoré napr. noviny bude čítať. Obmedzenie takéhoto výberu, a to aj formou odmietnutia poskytnutia odpovedí na otázky, by bola hlboká neúcta k občanovi.

Tak, ako už bolo uvedené, názorová pluralita ako podstata demokracie patrí medzi najvyššie záujmy štátu, pretože práve na nej stojí náš systém ako taký. Ak by sme sa dostali do fázy, kedy orgán verejnej moci úmyselne rozlišuje medzi médiami, ktorým

odpovedá a ktorým nie a tento stav je dlhodobo pretrvávajúci, už len ťažko vtedy hovoriť o dobre spravovanom demokratickom štáte. Práve kvôli zárodkom takejto situácie bol zákonodarca nútený pristúpiť i k vymedzeniu zákazu rozlišovania či iného obmedzovania pri prístupe k právu na informácie zo strany vydavateľa periodickej tlače, či tlačovej agentúry.

Zákonodarca vzhľadom na podstatu demokratického štátu, predpoklad silnej občianskej spoločnosť, ako aj politickú kultúru a najmä bazálnu slušnosť, v tejto fáze považuje takúto formuláciu zákazu za dostatočný nástroj pre lepšie a zdravšie fungovanie systému.

čl. II – účinnosť

Predkladaný návrh zákona má účinnosť od 1. októbra 2015. Zákonodarca zvolil tento dátum účinnosti vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu.

Navrhovaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaná návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I –

Doterajší text sa označuje ako prvý odsek – ide o legislatívno technickú úpravu.

Novo vytvorený odsek 2 zakazuje orgánom verejnej moci akékoľvek rozlišovanie či iný zásah do práva na informácie pre vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru a to najmä v ohľade na ich politické názory, typ otázok, ktoré kladú takýmto orgánom, ich politickú orientáciu a pod. Osobitné predpisy o ochrane utajovaných skutočností nie sú aj vzhľadom na prvý odsek dotknuté a majú tak ako doteraz prednosť.