Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Jedným z významných ekonomických a spoločenských problémov súčasnej slovenskej spoločnosti je takzvaná druhotná platobná neschopnosť. Ide o stav, do ktorého sa dostávajú predovšetkým malí a strední podnikatelia. Nie však z vlastnej viny, nie preto, lebo by zle hospodárili, ale jednoducho preto, lebo ich zmluvní partneri im nezaplatili za vykonanú prácu. Vymáhanie takýchto dlžôb súdnou cestou trvá často veľmi dlho, a postihnutí podnikatelia v tom období často nie sú zatiaľ schopní plniť zas vlastné záväzky voči druhým. Toto je všeobecný problém, ktorý bude zrejme potrebné perspektívne riešiť najmä zlepšením a zrýchlením možnosti vymáhať dlžné záväzky súdnym a následne exekučným konaním. Limitom takéhoto všeobecného riešenia sú však objektívne ekonomické možnosti dlžníkov.

Jednou z najčastejších príčin druhotnej platobnej neschopnosti je spôsob, čas a pravidlá konkurzného konania, do ktorého sa dostávajú dlžníci, ktorí nie sú spôsobilí plniť svoje záväzky. Platná právna úprava, zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov vychádza z koncepcie, ktorá pri aspoň čiastočnom uhrádzaní dlžôb z majetku úpadcu jeho veriteľom, výrazne uprednostňuje ekonomicky silných veriteľov. Ekonomicky silní veritelia sú už pri uzavieraní zmlúv, vzhľadom na svoje často osobitné postavenie na trhu, spôsobilí požadovať zabezpečenie svojej pohľadávky. Platná právna úprava pri konkurze rieši zabezpečené pohľadávky osobitným a zvýhodneným spôsobom. Navyše platí tiež pravidlo, že čím je pohľadávka vyššia, tým viac hlasov má veriteľ na schôdzi veriteľov. Keďže celkový majetkový zostatok úpadcu nikdy nepokrýva výšku všetkých pohľadávok (inak by sa nedostal do konkurzu), tak z vyššie uvedených pravidiel vyplýva, že rozhodujúca časť zostatku, a často i celá, sa rozdelí medzi ekonomicky silných veriteľov. Množstvo ekonomicky slabších veriteľov takto z konkurzu ich dlžníka, úpadcu, získa len veľmi málo, a niekedy nič. Takto sa takýto podnikatelia, poctivo hospodáriaci, potom z nie vlastnej viny dostávajú sami do platobnej neschopnosti a do konkurzov.

Predložená novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii navrhuje zmeniť postavenie ekonomicky slabších veriteľov. Ide o zavedenie istej solidarity ekonomicky silnejších veriteľov, ktorí ujmu, čo všetkým spôsobuje bankrot úpadcu, voči slabším, ktorí by za súčasného právneho stavu utrpeli oveľa viac.

Tento zámer predložená právna úprava sleduje troma základnými opatreniami. Po prvé zvyšuje postavenie ekonomicky slabších veriteľov pri hlasovaní na schôdzi veriteľov. Po druhé obmedzuje výšku tej časti oddelených podstát zabezpečených veriteľov, ktoré sa dostanú do peňažnej formy, na úroveň percenta zabezpečených pohľadávok zo všetkých pohľadávok voči úpadcovi. A napokon po tretie, zavádza poradie do uspokojovania nezabezpečených pohľadávok tak, že najskôr sa uspokojujú ekonomicky slabší veritelia.

Postavenie ekonomicky slabších veriteľov pri hlasovaní na schôdzi veriteľov sa navrhuje posilniť zavedením vzorca pre výpočet hlasov, ktorý bude závislý od pomeru dlžnej pohľadávky k základu dane z príjmov veriteľa. V praxi to bude znamenať, že čím vyššia pohľadávka a čím nižší príjem dlžník má, tým viac bude mať hlasov na schôdzi veriteľov.

Obmedzenie výšky oddelených podstát, ktoré sa utvárajú zo zabezpečených pohľadávok, vychádza z myšlienky, že je nielen ekonomicky užitočné, ale i spravodlivé, aby pri uspokojovaní pohľadávok z majetku úpadcu, zostalo niečo aj na tých veriteľov, ktorých ekonomické postavenie ešte pri uzavieraní zmlúv s úpadcom im neumožnilo si svoje budúce pohľadávky zabezpečiť, hoci vo chvíli bankrotu už zdieľajú rovnaký ekonomický osud ako veritelia so zabezpečenými pohľadávkami, totiž, že mi úpadca nezaplatil. Predložená novela preto navrhuje, aby správca hneď na začiatku konkurzného konania vypočítal pomer zabezpečených pohľadávok z celového objemu pohľadávok a tento pomer zverejnil. Toto číslo sa potom stane rozhodujúcim pri výpočte objemu oddelených podstát utváraných na uspokojenie konkrétnych zabezpečených pohľadávok. Netýka sa to však všetkého majetku zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ale iba toho, ktorý nadobudne peňažnú podobu.

Vyššie uvedené pravidlo, ktoré novela zavádza, umožní, že tak zostane i na čiastočné uspokojovanie nezabezpečených veriteľov. Navrhovaná novela nesiaha na princíp pomerného uspokojovania tejto časti veriteľov, ale keďže pre ekonomickú činnosť je významný i čas, zavádza do tohto uspokojovania poradie. Toto poradie vychádza z pomeru výšky pohľadávky ku ekonomickej sile veriteľa, vyjadrenej základom dane z príjmov veriteľa v predchádzajúcom zdaňovacom období. Znamená to, že najskôr budú uspokojení ekonomicky slabí veritelia s vysokými pohľadávkami.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nebude mať žiaden priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie. Nepriamo však chráni ekonomicky slabších podnikateľov, aby sa sami dostali do platobnej neschopnosti a do konkurzu, a tak prestali platiť dane a boli nútení prepustiť zamestnancov.

II. Osobitná časť

K čl. I:

Navrhovaná úprava sa premieta do šiestich ustanovení platného zákona č. 5/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

K bodu 1: V § 28 ods.3 sa navrhuje zrušiť možnosť neskoršieho prihlásenia pohľadávky. Okrem všeobecného zámeru posilňovať disciplínu v ekonomických a právnych vzťahoch, má tento návrh i osobitný dôvod, aby bol stanovený pevný termín, kedy sa z prihlásených pohľadávok vypočíta percento zabezpečených pohľadávok zo všetkých pohľadávok.

K bodu 2: Nový odsek 21 v § 32 ukladá správcovi vypočítať pomer zabezpečených pohľadávok zo všetkých pohľadávok v percentách a ustanovuje povinnosť toto číslo

zverejniť. Toto číslo bude rozhodujúce pre výšku oddelených podstát na uspokojenie konkrétnych zabezpečených pohľadávok a na výšku, a v niektorých prípadoch i existenciu všeobecnej podstaty na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok.

K bodu 3: V § 35 ods. 4 sa úpravou prvej vety zrušuje doterajšie pravidlo pre výpočet počtu hlasov veriteľa pre hlasovanie na schôdzi veriteľov, vyplývajúce len z výšky pohľadávky a zavádza sa vzorec, pri ktorom tento počet hlasov závisí nielen od výšky pohľadávky, ale aj od ekonomickej sily veriteľa, vyjadrenej výškou jeho základu dane z príjmov v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ekonomicky slabší veritelia, čím sú slabší a čím väčšiu pohľadávku voči úpadcovi majú, budú mať viac hlasov na schôdzi veriteľov.

K bodom 4 a 5: Nové znenie písmen b) a c) v § 69 a nové znenie § 71 obmedzí časť oddelených podstát zabezpečených veriteľov, ktorá sa dostane do peňažnej podoby, na výšku určenú celkovým pomerom zabezpečených pohľadávok ku všetkým pohľadávkam všetkých veriteľov zverejneným podľa nového znenia § 32 ods.21. Toto ustanovenie ukladá zabezpečeným veriteľom byť aspoň v tomto rozsahu solidárnymi s nezabezpečenými veriteľmi, a tak sa spoločne podieľať tak na čiastočnom uspokojovaní, ako aj na ujme, ktorou sú konkurzom úpadcu postihnutí všetci jeho veritelia.

K bodu 6: Navrhovaný nový odsek 2, ktorý sa vkladá do § 95 ustanovuje nové poradie pre uspokojovanie nezabezpečených pohľadávok zo všeobecnej podstaty. Návrh sa nedotýka princípu pomerného uspokojovania, ale zavádza povinnosť uspokojiť skôr ekonomicky slabších veriteľov. I v tomto prípade sa ekonomická sila veriteľa odvodzuje od pomeru pohľadávky k výške jeho základu dane z príjmov v predchádzajúcom zdaňovacom období.

K čl. II:

Ide o ustanovenie o účinnosti. Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2016.

Ján Hudacký

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Ján Figeľ

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Pavol Zajac

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Jozef Bobík

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky