DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Erika Jurinová, Igor Hraško a Miroslav Kadúc.
Základnou myšlienkou návrhu zákona je stanovenie povinnosti zverejňovať osobné údaje, najmä životopisné údaje a ďalšie informácie o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, t.j. kandidátov na verejnú funkciu, ako aj o úspešných kandidátoch na verejnú funkciu bezprostredne po ich nástupe do takejto funkcie.
Návrh zákona vychádza z čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je zaručené právo na informácie. Predložený návrh zákona predstavuje snahu o optimalizáciu zákonného rámca, pričom sa zameriava na konkrétny problém, ktorý vzniká v aplikačnej praxi, keď sa ani základné informácie o kandidátoch na verejnú funkciu, resp. úspešných kandidátoch na takúto funkciu, nezverejňujú s odvolaním sa na pravidlá o ochrane osobných údajov.
Napríklad v materiáloch predložených na rokovanie vlády Slovenskej republiky je neraz prístup k údajom o (úspešných) kandidátoch na verejné funkcie obmedzený, a to z dôvodu, že tieto osoby neposkytli súhlas na zverejnenie ich osobných údajov. Podobné dôvody uvádzajú aj iné orgány verejnej moci, napr. Sociálna poisťovňa, ktorá odmietla zverejniť životopisy novozvolených riaditeľov jej pobočiek. Ako ďalší ilustratívny príklad je možné uviesť Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré neposkytlo životopisné údaje o nových riaditeľoch univerzitných nemocníc alebo aj štátne podniky, v ktorých až 60% riaditeľov odmietlo zverejniť svoj životopis. [Šípoš, G.: Slovenské štátne firmy: Netransparentné a spolitizované. Transparency International Slovensko, Bratislava, 2010].
Navyše, nie je neobvyklé, že sa stretávame s nomináciami, kedy sa až príliš neskoro ukáže, že osoba, ktorá bola zvolená alebo vymenovaná do verejnej funkcie je z viacerých objektívnych dôvodov nevhodná a v rámci procesu voľby alebo vymenovania existovali aj lepší kandidáti. V rámci takéhoto procesu sa môže poľahky stať, že osoba nezverejní, poprípade úmyselne zamlčí negatívne skutočnosti zo svojej minulosti a až následne, po jej zvolení alebo vymenovaní sa ukáže, že z morálneho, či odborného hľadiska je absolútne nevyhovujúca a nedokáže svoju funkciu vykonávať kvalitne, kompetentne, či nestranne.
Prijatím návrhu zákona by sa čiastočne podarilo eliminovať uvedené negatíva a preventívne zamedziť tomu, aby sa k verejným funkciám dostali nevhodné osoby, keďže by sa otvoril priestor verejnej kontrole. Občianska kontrola verejných vecí je nezanedbateľnou súčasťou moderných demokratických štátov. Nutným predpokladom jej existencie je v prvom rade zabezpečenie transparentného prístupu k čo najväčšiemu množstvu relevantných informácií. Obsahom predkladaného návrhu je teda také doplnenie zákona, ktoré umožňuje plnohodnotne realizovať predmetné ústavné politické právo.
Návrh zákona pritom vychádza z pôvodnej fundamentálnej myšlienky, že: „čo nie je tajné, je verejné,“ ktorá je aj proklamovanou súčasťou aktuálneho programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: „Vláda SR si je vedomá toho, že otvorený prístup verejných inštitúcií k občanom je dôležitou súčasťou vytvárania priestoru pre nastolenie dôvery občanov v štát a jeho inštitúcie. Vláda