1

N á v r h

Č........

Vyhláška

Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

z ..................,

o všeobecných požiadavkách na priestorové usporiadanie územia a funkčné využitie územia

a o požiadavkách na bezbariérové využitie územia

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len “ministerstvo”) podľa §141 ods.1 písm. c). zákona č. ......./.... Z.z.. o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon) určuje :

ČASŤ PRVÁ

Základné ustanovenia a požiadavky na priestorové usporiadanie územia a funkčné využitie územia

§ 1

Predmet úpravy

(1) Táto vyhláška stanovuje všeobecné požiadavky na priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia a požiadavky na jeho bezbariérové využitie, ktoré sa uplatňujú v postupoch pri vymedzovaní územia v územnoplánovacej dokumentácii, pri stanovovaní základných požiadaviek na územnotechnické a urbanistické riešenie výstavby, pri vymedzovaní pozemkov, pri stanovovaní ich využitia a umiestňovaní stavieb na pozemkoch.

(2) Podľa tejto vyhlášky sa postupuje

(a)pri obstarávaní a spracovaní územnoplánovacích podkladov,

(b)pri obstarávaní, spracovaní a schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie,

(c)pri stanovovaní zastavovacích podmienok

(d)pri vymedzovaní stavebných pozemkov.

§ 2

(1) Zastavanou plochou je plocha, alebo časť pozemku, na ktorej sú umiestnené stavby. Zastavaná plocha stavby je plocha zastavaná stavbami, alebo plocha zastavaná inžinierskymi stavbami.

(2)Urbanistická štruktúra je štruktúra priestorového usporiadania a funkčného využívania vybranej časti územia charakterizovaná najmä hustotou zástavby, výškou zástavby, solitérnosťou alebo spojitosťou zástavby, vyrovnanou alebo kontrastnou hladinou zástavby a mierou otvorenosti a uzavretosti exteriérových urbanistických priestorov.

2

(3) Štruktúra zástavby je charakteristické prepojenie zastavaných a nezastavaných verejných, poloverejných a súkromných priestorov charakteristická pre územie určené na zastavanie.

(4) V územnom pláne obce sa územie obce člení na funkčné územia a funkčné plochy. Funkčné územia sú časti územia obce, ktoré slúžia pre špecifické funkcie a zahrňajú viac funkčných plôch. Funkčné plochy sú časti územia zahrňujúce viac pozemkov spravidla s rovnakým spôsobom využívania.

(5) Funkčné územia a funkčné plochy sa vymedzujú podľa súčasného alebo navrhovaného spôsobu funkčného využitia; tieto plochy sa vymedzujú na stanovenie základných územných podmienok a stanovenie regulatívov prípustného, obmedzeného a neprípustného využitia, regulatívov priestorového usporiadania, pre ďalšie členenie plôch na pozemky a pre stanovenie ochrany verejných záujmov v týchto plochách, akými sú ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva, civilizačných, architektonických a urbanistických hodnôt.

(6) Bezbariérovou prístupnosťou územia je riešenie, ktoré zohľadňuje nároky všetkých užívateľov územia vrátane osôb s určitým druhom obmedzenia pohybu alebo orientácie tak, aby sa umožnilo plnohodnotne využívať územie, pozemok, budovu alebo služby.

§ 3

Všeobecné požiadavky

(1) V súlade s úlohami orgánov územného plánovania (§ 21 stavebného zákona) a vzhľadom na rozdielne podmienky a charakter územia všeobecnými požiadavkami na využitie územia, na jednotlivé funkčné územia, na jednotlivé funkčné plochy a na jednotlivé pozemky je určenie

a) takých podmienok ich využívania, pri ktorom nedochádza ku zhoršeniu kvality a hodnoty územia, jednotlivých plôch a pozemkov,

b) prípustného spôsobu a intenzity ich využívania.

(2) V územnom pláne obce pri určovaní funkčného využitie územia sa územie člení

a) na územie určené na zastavanie a ostatné územie,

b)na jednotlivé funkčné územia so stanovením prípustného, obmedzeného a neprípustného funkčného využitia územia,

c)na územia s relatívne homogénnou funkčnou a priestorovou štruktúrou.

(3) Všeobecnou požiadavkou funkčného využitia pri určovaní podrobnejšieho funkčného využitia pozemkov v územnom pláne zóny je členiť územie na bloky alebo pozemky a na zastaviteľné stavbami a nezastaviteľné stavbami so špecifikáciou funkčného využitia každého pozemku v súlade s funkčnou reguláciou určenou v územnom pláne obce.

(4) Všeobecnou požiadavkou zastavovacieho plánu je stanoviť zastavovacie podmienky pre každý pozemok.

(5) Všeobecnou požiadavkou na využitie územia a vymedzovanie plôch je

(a) vytvárať podmienky pre bezpečne prístupné verejné priestranstvá,

3

(b) zabezpečovať vo všetkých územiach zodpovedajúcu dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru umožňujúcu bezpečný priechod krajinou aj sídelným územím a, ak je to potrebné, vytvárať nové cesty.

(6) Všeobecnou požiadavkou na reguláciu využitia územia je určenie ochranných pásiem a ochranných území, v ktorých sa zakazuje alebo obmedzuje činnosť, ktorá by mohla obmedziť funkcie, pre ktoré bolo ochranné pásmo alebo ochranné územie vymedzené, alebo ohroziť zdravie obyvateľstva. Ochranné pásma a ochranné územia predstavujú plochy, vymedzené za účelom zabezpečenia osobitných podmienok ochrany, určených osobitným predpisom

(7) Všeobecnou požiadavkou na využitie územia je zabezpečenie bezbariérovej prístupnosti všetkých plôch a pozemkov súvisiacich s bývaním, vzdelávaním, zamestnaním, zdravotníckou a sociálnou starostlivosťou, s trávením voľného času a ich vzájomným bezbariérovým prepojením dopravnou infraštruktúrou.

ČASŤ DRUHÁ

Požiadavky na vymedzovanie funkčných území a funkčných plôch

§ 4

Všeobecné požiadavky na vymedzovanie funkčného využitia územia

(1) V súlade s úlohami orgánov územného plánovania podľa § 21 stavebného zákona a vzhľadom na charakter územia a jeho širšie súvislosti je všeobecnou požiadavkou účelné priestorové usporiadanie a funkčné využitie, ktoré zabezpečí súlad verejných a súkromných záujmov rozvoja a zachovanie hodnôt v území.

(2) Funkčné územia a funkčné plochy v územnom pláne obce sa vymedzujú podľa prevažujúceho spôsobu funkčného využitia. Jednotlivé pozemky zahrnuté do vymedzeného funkčného územia alebo funkčnej plochy slúžia najmä pre hlavnú funkciu.

(3) Funkčné územia a funkčné plochy možno s ohľadom na špecifické podmienky a charakter územia ďalej podrobnejšie členiť.

(4) Funkčné územia a funkčné plochy v územnom pláne obce sa s ohľadom na podrobnosť popisu javov v území a s prihliadnutím na potrebu prehľadnosti grafických dokumentov, vymedzujú spravidla o výmere minimálne 5000 m2.. Menšie funkčné plochy sa vymedzujú ak ide o plochu verejných priestranstiev, vodné plochy s výmerou min. 2000 m2,. alebo ak je vhodné odlíšiť z dôvodu ich výnimočnosti a významu z hľadiska využitia územia.

(5) Funkčné územia a funkčné plochy sa vymedzujú s ohľadom na špecifické podmienky a charakter územia najmä z dôvodov obmedzenia stretu vzájomne nezlučiteľných činností a požiadaviek na usporiadanie a využívanie územia.

(5) Podľa spôsobu využitia sa vymedzujú na území obce najmä tieto funkčné územia

a) na území určenom na zastavanie

1.územie bývania

2.územie občianskej vybavenosti

4

3.zmiešané územie

4.územie výroby

5.územie viacerých funkcií (územie zmiešaného využitia);

6.územie rekreácie a športu

b) mimo územia určeného na zastavanie

1.územie rekreácie a športu

2.územie poľnohospodárskej pôdy

3.územie lesnej pôdy (lesných pozemkov)

4.územie nezastavané ostatné.

(6) Funkčné plochy sú súčasťou funkčných území alebo sa vymedzujú osobitne, ak ich význam presahuje hranice daného funkčného územia, alebo to vyplýva z veľkosti ich plošnej výmery.

(7) Vybrané funkčné plochy, ktoré sa spravidla vymedzujú osobitne sú

a) plochy verejných priestranstiev

b) plochy parkov a ostatné plochy (s prevahou) vegetácie

c) vodné plochy a toky

d) plochy dopravnej infraštruktúry

e) plochy technickej infraštruktúry

f) ostatné vybrané funkčné plochy, najmä, plochy zvláštneho určenia, plochy skládok odpadov, plochy ťažby nerastov a i.).

(8) Funkčné a priestorové usporiadanie územia musí zabezpečovať ochranu verejných záujmov a to vymedzovaním verejne prospešných stavieb, pozemkov verejne prospešných stavieb a pozemkov pre verejnoprospešný účel v územných plánoch regiónov, obcí a zón a tiež dostupnosť vybraných plôch a zariadení v určených dochádzkových vzdialenostiach.

(9) Dochádzková vzdialenosť v území bývania

a)k zariadeniam predškolskej výchovy a ihriskám pre deti a mládež je do 400m,

b)k základným školy 1.stupňa, zdravotnému stredisku a ihriskám pre dospelých je do 600m,

c)k základným školám 2.stupňa a pošte je do 800m,

d)pre zastávky mestskej hromadnej dopravy a pre parkoviská osobných vozidiel od zariadení vybavenosti a bytov je do 300 m. Dochádzková vzdialenosť k nástupišťu hromadnej dopravy od budov zdravotníckych a sociálnych stavieb musí byť najviac 200m,

e)k verejnému priestranstvu, ktoré poskytuje príležitosť k oddychu, o minimálnej výmere 500 m2 a k parku o minimálnej výmere 5 000 m2 je do 300 m,

f)k parku sa môže zväčšiť na 500 m, ak je danom území dostupné verejné priestranstvo podľa bodu e,

(10) Plochy pre pešiu dopravu musia svojimi parametrami spĺňať požiadavky bezbariérovosti pre osoby so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie.

§ 5

Územie bývania

(1) Územie bývania sa vymedzuje pre zabezpečenie podmienok pre bývanie v kvalitnom prostredí, umožňujúcom nerušené a bezpečné bývanie a každodenný oddych

5

obyvateľov, bezbariérovú dostupnosť verejných priestranstiev, občianskej vybavenosti a primeranú dopravnú obsluhu a vybavenosť technickou infraštruktúrou. Územné a kapacitné usporiadanie jednotlivých zložiek obytného územia vychádza z hustoty obyvateľstva, druhu obytných budov a z ich výškového usporiadania, dochádzkových vzdialeností a prístupnosti, z požiadavky na vytváranie tichých priestorov a ľahkej orientácie; musí zodpovedať charakteru mestského alebo vidieckeho sídla, charakteru krajiny a klimatickým podmienkam územia a zabezpečovať zdravé bývanie. Hustota, členenie a výška obytných stavieb musia umožňovať najmä dodržanie odstupov a vzdialenosti potrebných na oslnenie a presvetlenie bytov, na zachovanie súkromia bývania, na požiarnu ochranu a civilnú ochranu a na vytváranie dostatku vegetačných plôch.

(2) Územie bývania sú plochy, ktoré sú určené pre obytné budovy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia ako sú garáže, parkoviská, stavby občianskeho vybavenia, verejnú dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru, plochy zelene, detské ihriská a verejné priestrory. Územie bývania obsahuje aj plochy základného občianskeho vybavenia, na ktorých sa v súlade s významom a potrebami obcí môžu umiestňovať stavby pre školstvo, kultúru, cirkevné účely, pre zdravotníctvo, sociálne služby, spoje, menšie prevádzky pre obchod a služby o výmere podlažnej plochy do 1 000 v m2, verejné stravovanie, dočasné ubytovanie, správu a riadenie, verejnú hygienu a požiarnu ochranu. Základné občianske vybavenie musí skladbou a kapacitou zodpovedať veľkosti územia bývania, veľkosti a funkcii obce a niektoré občianske vybavenia aj potrebám záujmového územia.

(3) Plochy zelene v území bývania sú v rozsahu zodpovedajúcom estetickým, ekostabilizačným a hygienickým potrebám. V tejto zeleni sa môžu umiestňovať ihriská diferencované podľa vekových kategórií.

(4) Ak ide o obec, na ktorej území sa nachádza urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín, vymedzené obytné územie pre tieto skupiny musí byť napojené na zodpovedajúcu technickú infraštruktúru a dopravnú infraštruktúru.

§ 6

Územia občianskej vybavenosti

(1) Územia občianskej vybavenosti sa samostatne vymedzujú za účelom vytvorenia podmienok pre primerané umiestnenie, dostupnosť a využívanie stavieb občianskej vybavenosti, najmä občianskej vybavenosti areálového typu alebo pre územia občianskej vybavenosti o väčšej ako 1000 m2, a k zaisteniu podmienok pre ich využívanie v súlade s ich účelom, Menšie územia občianskej vybavenosti sú súčasťou ostatných funkčných území. Občianske vybavenie musí skladbou a kapacitou zodpovedať veľkosti územia bývania, veľkosti a funkcii obce a niektoré občianske vybavenia aj potrebám záujmového územia.

(2) Občianska vybavenosť je komplexom zariadení a účelovo upravených plôch, ktorých cieľom je uspokojovanie najrozmanitejších potrieb obyvateľov všetkých vekových kategórií.

(3) Územia občianskej vybavenosti zahŕňajú pozemky stavieb a zariadení občianskej vybavenosti pre vzdelávanie a výchovu, sociálne služby, starostlivosti o rodinu, zdravotnícke služby, kultúru, verejnú správu, ochranu obyvateľstva, pozemky stavieb a zariadení pre obchod, , ubytovanie, stravovanie, služby, vedu a výskum, kúpeľníctvo a pozemky súvisiacej

6

dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry a verejných priestranstiev. Územia občianskej vybavenosti musia byť vymedzené v priamej nadväznosti na kapacitne postačujúce plochy dopravnej infraštruktúry a byť z nich prístupné.

§ 7

Zmiešané územia

(1)Zmiešané územia s prevažne mestskou štruktúrou sa vymedzujú v prípade, ak nie je možné stanoviť hlavné funkčné využitie funkčného územia.

(2)Zmiešané územie občianskej vybavenosti a bývania sa zvyčajne samostatne vymedzuje v prípadoch, keď vzhľadom na charakter zástavby, jej urbanistickú štruktúru a spôsob jej využitia nie je účelné členiť územie na oddelené plochy bývania a oddelené plochy občianskej vybavenosti a je nutné vylúčiť umiestňovanie stavieb a prevádzok znižujúcich kvalitu prostredia v tejto ploche. Rozlišuje sa podľa typu sídla na mestské a vidiecke, a je významnou súčasťou centrálnej časti sídla a jeho nevyhnutným vybavením sú verejné priestranstvá.

(3)V zmiešaných územiach bývania a občianskej vybavenosti je umiestnenie zariadení občianskej vybavenosti najmä obchodu a prípadných výrobných prevádzok limitované charakterom urbanistickej štruktúry a možnosťami dopravnej obsluhy spravidla len vozidlami do 3,5t.

(4)Zmiešané územia občianskej vybavenosti a nevýrobných pracovísk sa vymedzujú za účelom zabezpečenia podmienok pre primerané umiestnenie, dostupnosť a rozsah plôch pre stavby občianskeho vybavenia, pracovísk administratívy, školstva, výskumu a ostatných nevýrobných pracovísk a pre zabezpečenie podmienok ich využívania.

§ 8

Územie výroby

(1)Územie výroby je určené pre umiestnenie

a)prevádzkových budov a zariadení vrátane skladov, ktoré na základe charakteru prevádzky sú neprípustné v územiach bývania, rekreácie a zmiešaných územiach,

b)priemyselnej výroby v obciach s veľkým rozsahom priemyselnej výroby a prepravy; kapacita a riešenie verejnej dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry musia zabezpečovať požiadavky na prepravu osôb, tovaru, surovín a energií,

c)poľnohospodárskej výroby, ktorá sa zriaďuje sa v obciach v súlade s rozvojom osídlenia a v súlade s podmienkami kapacitného a druhového rozvoja poľnohospodárskej produkcie; vo vidieckych obciach sa na vo výrobnom území umiestňujú všetky stavby a zariadenia rastlinnej aj živočíšnej poľnohospodárskej výroby s ohľadom na primeranosť ich negatívneho vplyvu na životné prostredie.

(2) Územie výroby sa spravidla samostatne vymedzuje pre zabezpečenie vhodných podmienok pre priemyselnú alebo poľnohospodársku výrobu a súčasne pre zabezpečenie ochrany životného prostredia obytného územia pred negatívnymi dopadmi výrobných procesov a súvisiacej dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry.

7

(3) Územie výroby je vždy vymedzené v priamej nadväznosti na plochy a koridory dopravnej infraštruktúry a musí byť z nej prístupné.

§ 9

Zmiešané územie výroby a nevýrobných funkcií

(1)Zmiešané územie výroby a nevýrobných funkcií sa vymedzuje samostatne, keď je potrebné odlíšiť plochy výroby od plôch, v ktorých dochádza k miešaniu zariadení obchodu, služieb, skladov, výroby a výrobných služieb a ďalších.

(2) Zmiešané územie výroby a nevýrobných funkcií zahŕňa plochy stavieb pre výrobu s plochami stavieb nevýrobných pracovísk, ako sú vedecko-výskumné a výrobné parky a pod. Môžu sem byť zahrnuté aj plochy zvláštneho určenia a výnimočne aj pozemky bytových budov. Súčasťou zmiešaných území výroby a nevýrobných funkcií sú aj pozemky súvisiacej dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry.

§ 10

Územie rekreácie

(1)Územie rekreácie sa vymedzuje pre zabezpečenie podmienok pre rekreáciu a športové aktivity obyvateľov obce a pre turistov v kvalitnom prostredí.

(2)Územie rekreácie je časťou územia obce, ktoré zabezpečuje požiadavky každodennej rekreácie a športu obyvateľstva a turistov. Podstatnú časť rekreačného územia musí tvoriť zeleň, najmä lesy, trvalé trávne porasty, ovocné sady, záhrady a záhradkárske osady, parky, a prípadne aj vodné toky a plochy. V území možno umiestniť športové zariadenia, ihriská, kúpaliská, zariadenia verejného stravovania a niektorých služieb prechodného ubytovania, centrá voľného času, zariadenia so špecifickou funkciou a súvisiacu dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru.

§ 11

Územie poľnohospodárskej pôdy

(1) Územie poľnohospodárskej pôdy sa vymedzuje za účelom zabezpečenia podmienok pre poľnohospodársku výrobu a ochranu poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskej krajiny.

(2) Územie poľnohospodárske pôdy zahŕňa najmä pozemky poľnohospodárskeho pôdneho fondu vrátane pozemkov rozptýlenej zelene mimo les, pozemky stavieb a zariadení pre poľnohospodárstvo a pozemky súvisiacej dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry.

§ 12

Územie pre lesné hospodárstvo

(1) Územie pre lesné hospodárstvo sa vymedzuje za účelom zabezpečenia podmienok pre diferencované funkčné využitie lesných pozemkov so zreteľom na ekologickú funkciu lesa a ochranu lesnej pôdy.

8

(2) Územie pre lesné hospodárstvo zahŕňa najmä lesné pozemky, pozemky určené na plnenie funkcie lesa, pozemky stavieb a zariadení lesného hospodárstva a pozemky súvisiacej dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry.

§ 13

Územie ostatné

(1)Územie ostatné sa vymedzuje najmä z dôvodov ochrany prírodných hodnôt pre ochranu prírody a krajiny ako aj požiadaviek obrany štátu, ťažby nerastov a ďalších osobitných funkcií.

(2) Územie ostatné je nezastavané a zahŕňa plochy najmä v nezastavanom území, ktoré nepatria do uceleného a súvislého poľnohospodárskeho ani lesného územia, najmä pozemky vodohospodárske, ťažby nerastov, rozptýlené poľnohospodárske a lesné pozemky a pozemky zvláštneho určenia, vrátane pozemkov dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry.

§ 14

Vybrané funkčné plochy

(1) Vybrané funkčné plochy sa svojou funkciou odlišujú od funkčného územia, v ktorom sú umiestnené, zabezpečujú prevádzkovú a technickú obsluhu územia, alebo prispievajú ku kvalite prostredia, alebo je ich úloha v území natoľko špecifická, že ich nemožno zahrnúť medzi ostatné plochy v danom území. Samostatné vymedzovanie vybraných funkčných plôch závisí od územného plánu, v zastavovacom pláne sa vymedzujú spravidla všetky pozemky s ich funkčným využitím a v územnom pláne obce a v územnom pláne zóny sa vymedzenie vybraných funkčných plôch primerane redukuje.

(2) Plochy verejných priestorov sa zvyčajne samostatne vymedzujú za účelom zabezpečenia podmienok ich umiestnenia. Patria sem plochy ulíc, námestí, nábreží a ostatných otvorených alebo uzavretých urbánnych priestorov. Vybrané verejné priestory s celoobecným alebo celomestským významom sa vymedzujú aj v územnom pláne obce, aj keď ich zobrazenie nie je možné v skutočných rozmeroch vzhľadom ku čitateľnosti grafických dokumentov. Verejné priestoty musia byť bezbariérovo prístupné verejnosti len s obmedzeniami, ktoré sú nevyhnutné z bezpečnostných a prevádzkových dôvodov.

(3) Plochy parkov a iných plôch s prevahou zelene sa zvyčajne samostatne vymedzujú za účelom zabezpečenia podmienok pre dostupnosť parkov a iných plôch a zahŕňajú verejné parky, lesoparky, cintoríny, botanické a zoologické záhrady a iné plochy, v ktorých zastavané plochy nepresahujú 20% celkovej výmery.

(4) Vodné plochy a toky sa spravidla samostatne vymedzujú za účelom zabezpečenia nakladania s vodami, ich ochranou a ochranou územia pred ich škodlivými účinkami najmä s ohľadom na ochranu prírody a krajiny. zahrňujú spravidla pozemky riek, prírodných aj umelých jazier, nádrží a rybníkov.

(5) Špecifické plochy sa obvykle samostatne vymedzujú za účelom zaistenia zvláštnych podmienok, ktoré vyžadujú najmä plochy a pozemky stavieb a zariadení pre obranu a bezpečnosť štátu, civilnú ochranu, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, sklady nebezpečných látok. To týchto plôch môžeme zaradiť aj pozemky súvisiacej dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry.

9

(6) Ostatné vybrané funkčné plochy sú tie plochy, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť a je vhodné ich odlíšiť v rámci funkčných území. Patria sem najmä plochy zvláštneho určenia, plochy skládok odpadov a plochy ťažby nerastov.

§ 15

Plochy dopravnej infraštruktúry

(1) Plochy dopravnej infraštruktúry sa samostatne vymedzujú v prípadoch, keď využitie pozemkov dopravných stavieb a zariadení, najmä z dôvodov intenzity dopravy a jej negatívnych vplyvov vylučuje ich začlenenie do plôch iných funkcií a tiež vtedy, keď je vymedzenie plôch dopravnej infraštruktúry nevyhnutné na zabezpečenie dopravnej prístupnosti, napríklad k plochám výroby, plochám občianskej vybavenosti pre maloobchod, plochám ťažby atď.

(2) Plochy dopravnej infraštruktúry zahŕňajú pozemky stavieb a zariadení pozemných komunikácii, železničnej, vodnej, leteckej dopravy a iných druhov dopravy. Plochy dopravnej infraštruktúry sa spravidla členia na plochy

a)cestnej dopravy,

b)železničnej dopravy,

c)leteckej dopravy,

d)vodnej dopravy,

e)kombinovanej dopravy.

(3) Plochy cestnej dopravy zahŕňajú najmä pozemky diaľnic, ciest I., II., III. triedy a miestnych komunikácii, vrátane pozemkov, na ktorých sú umiestnené súčasti komunikácii, napríklad násypy, oporné múry, mosty a izolačná zeleň, pozemky stavieb dopravných zariadení a dopravného vybavenia, napríklad autobusové stanice, terminály, odstavné parkoviská pre autobusy a nákladné automobily, hromadné a radové garáže a odstavné a parkovacie plochy, areály údržby pozemných komunikácii, či čerpacie stanice pohonných hmôt.

(4) Plochy železničnej dopravy zahŕňajú najmä obvod dráhy, vrátane mostov, koľajiska a sprievodnej zelene, ďalej pozemky zariadení železničnej dopravy, napríklad stanice, zastávky, nástupištia a prístupové cesty, prevádzkové budovy a pozemky vozovní, opravovní, prekladísk a administratívnych budov.

(5) Plochy leteckej dopravy zahŕňajú najmä pozemky letísk, pozemky obslužných komunikácii, garáží, parkovísk a odstavných plôch.

(6) Plochy vodnej dopravy zahŕňajú najmä pozemky vodných plôch, určené pre vodné cesty, napríklad kanály a splavné úseky riek, pozemky nábreží pre vodnú dopravu, pozemky prístavov, plavebných komôr, prekladísk a tiež súvisiace pozemky dopravnej a technickej infraštruktúry.

(7) Plochy kombinovanej dopravy zahŕňajú spravidla pozemky zariadení a stavieb terminálov kombinovanej dopravy a pozemky pre súvisiacu výrobu a skladovanie.

(8) V plochách dopravy sú zahrnuté pozemky cestných komunikácií, pozemky autobusových staníc, pozemky stavieb pre statickú dopravu, pozemky údržby a čerpacích staníc pohonných hmôt, pozemky železničných koľajísk, staníc, a objektov údržby a správy,

10

pozemky letísk, prístavov, a ďalších stavieb a zariadení slúžiacich doprave. Súčasťou týchto plôch sú všetky stavebné konštrukcie a terénne úpravy dopravných stavieb, protihlukové bariéry a sprievodná vegetácia.

§ 16

Plochy technickej infraštruktúry

(1) Plochy technickej infraštruktúry sa zvyčajne samostatne vymedzujú v prípadoch, keď využitie pozemkov pre technickú infraštruktúru vylučuje ich začlenenie do plôch iného spôsobu využitia a kedy iné využitie týchto pozemkov nie je možné. V ostatných prípadoch sa v plochách iného spôsobu využitia vymedzujú iba trasy vedenia technickej infraštruktúry.

(2) K plochám technickej infraštruktúru patria spravidla pozemky stavieb technickej infraštruktúry a súvisiacich technických zariadení napríklad vodovodov, vodojemov, kanalizácie, čistiarní odpadových vôd, stavieb a zariadení pre spracovanie a skladovanie odpadov, energetických vedení, rozvodní a trafostaníc, objektov telekomunikácií a produktovodov so súvisiacimi objektmi.

§ 18

Ochranné a bezpečnostné pásma

(1) Ochranné a bezpečnostné pásma predstavujú územia, ktoré sa vymedzujú za účelom zabezpečenia osobitných podmienok ochrany podľa osobitných predpisov.

(2) Ochranné a bezpečnostné pásma zahŕňajú konkrétne určené územia, v ktorých sa trvale alebo dočasne zakazuje alebo obmedzuje činnosť, ktorá by mohla obmedziť funkcie, pre ktoré bolo ochranné pásmo vymedzené, alebo ohroziť zdravie obyvateľstva.

(3) Ochranné a bezpečnostné pásma sa vyhlasujú za účelom ochrany vymedzeného územia pred účinkami zvonku, alebo za účelom zabezpečenia ochrany okolia pred negatívnymi účinkami územia vymedzeného ochranným pásmom.

(4) Vzdialenosť stavieb ustajnenia hospodárskych zvierat od bytových budov a budov občianskej vybavenosti v ktorých sa zdržujú ľudia musí byť taká, aby nedochádzalo k obťažovaniu ľudí zápachom .

ČASŤ TRETIA

Požiadavky na vymedzovanie pozemkov a na umiestňovanie stavieb

§ 19

Vymedzovanie pozemkov a základné požiadavky na ich využitie

(1) Pozemok sa vždy vymedzuje tak, aby svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom, veľkosťou, sklonom a základovými pomermi umožňoval využitie pre navrhovaný účel.

(2) Stavebný pozemok sa vždy vymedzuje tak, aby na ňom bolo vyriešené

11

a)umiestnenie odstavných a parkovacích stojísk pre účel využitia pozemku v rozsahu príslušnej slovenskej technickej normy,

b)nakladanie s odpadmi a odpadovými vodami, ktoré na pozemku vznikajú jeho užívaním, alebo užívaním stavieb na ňom umiestnených,

c)vsakovanie dažďových vôd , alebo ich zdržanie na pozemku v kapacite 20mm denného úhrnu zrážok, pred ich zvedením do vodného toku alebo kanalizácie.

(3) Na nezastavanej ploche stavebného pozemku sa musí zachovať a chrániť zeleň pred poškodením s výnimkou prípadov určených osobitným predpisom.

(4) Ak stavebný pozemok zasahuje do ochranného pásma, podmienky a požiadavky určené osobitnými predpismi na príslušné ochranné pásmo a bezpečnostné pásmo sa premietnu do regulatívov územného plánu zóny alebo do zastavovacích podmienok. Ak stavebný pozemok zasahuje do ochranných pásiem vzájomne sa prekrývajúcich, podmienky ochrany všetkých dotknutých ochranných pásiem sa premietnu do regulatívov územného plánu zóny alebo do zastavovacích podmienok.

§ 20

Požiadavky na umiestňovanie stavby

(1) Umiestňovať stavby a ich začlenenie do územia musí byť v súlade s územným plánom obce a obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj území.

(2) Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

(3) V urbanisticky významnej polohe sa neumiestňuje stavba, ktorá by toto územie mohla znehodnotiť.

(4) Umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry.

(5) Mimo stavebného pozemku možno umiestniť len pripojenie stavby na rozvody technickej infraštruktúry a pozemné komunikácie a dočasne možno umiestniť stavbu zariadenia staveniska.

(6) Stavby technickej infraštruktúry sa v území určenom na zastavanie umiestňujú najmä pod povrchom zeme.

(7) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a oslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

12

(8) V území určenom na zastavanie musia mať stavby pred svojím vstupom rozptylovú plochu zodpovedajúcu druhu a účelu stavby. Rozptylová plocha každej budovy v ktorej sa zhromažďuje väčší počet osôb musí umožňovať plynulý príchod a odchod zhromaždených, vrátane osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

§ 21

Vybrané urbanistické ukazovatele

(1) Vonkajšie plochy pozostávajú z plôch spevnených a nespevnených, pričom

a)spevnené plochy sú tie s čiastočne alebo celkom nepriepustným povrchom z prírodných alebo umelých materiálov (napr. kameň, betón, asfalt), vrátane vodných plôch s umelým spevneným dnom (napr. fólia),

b)nespevnené plochy sú

1.plochy s vegetáciou alebo bez vegetácie s prírodným alebo upraveným priepustným podložím(napr. skalný masív, štrková alebo piesková pláž)a spravidla tvoria podstatnú časť nespevnených plôch,

2.vodné plochy s nespevneným dnom,

3.plochy ľahkých podláh, pokiaľ sú uložené nad nespevneným povrchom (napr. podláh drevených, kovových, plastových).

(2) Pod nespevnenými plochami môžu byť vedené trasy technickej infraštruktúry s výnimkou kolektorov a podzemných galérií technickej infraštruktúry.

(3) Index podlažných plôch /Ipp/ udáva pomer medzi podlažnou plochou v m2 a výmerou vybranej časti územia v m2 .

(4) Index spevnených plôch /Isp/ udáva pomer medzi spevnenou plochou v m2 a výmerou vybranej časti územia v m2 .

(5) Index nespevnených plôch /Inp/ udáva pomer medzi nespevnenou plochou v m2 a výmerou vybranej časti územia v m2 .

(8) Výška zástavby udáva výšku zástavby počtom nadzemných podlaží, alebo výškou zástavby v m od upraveného terénu, alebo hranicou výšky zástavby v m nadmorskej výšky.

ČASŤ ŠTVRTÁ

Požiadavky na priestorové usporiadanie územia

§ 22

Základné požiadavky

(1) Pri usporiadaní územia je treba zachovávať a vytvárať súlad a vyvážený pomer medzi voľnými priestormi a objemami stavieb, ktoré je vhodné spojovať do súvislej kompaktnej štruktúry v záujme znižovania energetickej náročnosti stavieb

(2) Pri tvorbe urbanistickej kompozície je nevyhnutné zohľadňovať

a)orientáciu v priestore,

b)priehľady a vnímanie akcentov a dominánt v kompozícii sídiel,

13

c)vytváranie hierarchizovanej sústavy verejných priestorov,

d)prevetrávanie územia,

e)zadržiavanie povrchových a dažďových vôd v území,

f)vytváranie súvislých priestorov zelene,

g)zabezpečenie priechodu územím pre peších ,

h)prejazd cyklistami a vozidlovými dopravnými prostriedkami,

i)vedenie technickej infraštruktúry.

(3) Pri usporiadaní územia je potrebné premietať do regulatívov priestorového usporiadania alebo do zastavovacích podmienok požiadavky na zachovanie vybraných priehľadov a výhľadov a zachovanie a vytváranie panorámy a siluety charakteristickej pre konkrétne sídlo alebo krajinu.

§ 23

Požiadavky na zachovanie a tvorbu verejných priestorov

(1) Pri usporiadaní územia je treba zachovávať a vytvárať súvislú sieť uličných koridorov, ktoré sú najrozsiahlejšou časťou verejných priestorov.

(2) V hlavných uličných koridoroch je neprípustné umiestňovať stavby ani ich časti.

(3) Šírka uličných koridorov musí mať minimálny rozmer taký, aby vyhovoval umiestneniu prejazdnej šírky komunikácie podľa vzorca (V1 + V2) x 0,5 + 6m, kde V1 a V2 sú výšky náprotivných budov po strešnú rímsu (alebo atiku) vyjadrené v metroch. Pri jednostrannej zástavbe musí byť dodržaná minimálna prejazdná šírka v rozmere výšky zástavby plus 3m.

(4) Pri návrhu uličných koridorov je nutné vymedziť priestor pre jedno alebo viacradovú líniovú zeleň.

ČASŤ PIATA

Územnotechnické požiadavky

§ 24

Základné požiadavky

(1) Riešenie dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry je potrebné premietnuť najmä v určení plošných nárokov na územie.

(1)V územnom pláne obce, územnom pláne zóny a zastavovacom pláne je potrebné zabezpečiť

a)dopravné napojenie všetkých funkčných plôch nadradenou sieťou v súlade s predpokladanými kapacitami dopravnej záťaže.

b) koncepčné riešenie potrieb statickej dopravy pre krátkodobé a dlhodobé odstavovanie automobilov na území obce,

c) určiť koncepciu odvádzania odpadových vôd pre územie obce a jej častí,

d) posúdiť predpokladané známe kapacity odpadových vôd v riešenom území a schopnosť uvažovaného recipienta ich po prečistení prijať.

14

§ 25

Požiadavky na dopravné napojenie

(1) Územie, najmä územie určené na zastavanie, musí byť v územnom pláne zóny a zastavovacom pláne usporiadané tak, aby každý stavebný pozemok mal kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie a v odôvodnených prípadoch na železničnú dráhu a iné prepravné systémy.

(2) Pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách .

§ 26

Požiadavky na statickú dopravu

(1) Koncepcia statickej dopravy a územnotechnické podmienky musia byť v súlade s územným plánom obce.

(2) Stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby, prípadne ako jej prevádzkovo neoddeliteľná časť, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov.

(3) Na pozemku bytovej budovy musí byť minimálne jedno odstavné stojisko na jeden byt. V prípade bytových budov s bytmi nižšieho štandardu sa požiadavka na odstavné stojisko uplatňuje primerane.

(4) Všetky druhy zariadení občianskej vybavenosti musia mať odstavné a parkovacie plochy pre osobné motorové vozidlá s požadovanou kapacitou umiestnené na vlastnom pozemku .

(5) Zariadenia výroby, výrobných služieb, priemyselných prevádzok, skladov, nádrží a síl musia mať odstavné a parkovacie plochy pre osobné motorové vozidlá, ako aj nákladné vozidlá nad 3,5t s požadovanou kapacitou, umiestnené na vlastnom pozemku.

(6) Garáže, odstavné a parkovacie plochy pre vozidlá nad 3,5 t sa umiestňujú mimo obytnej časti obce okrem garáže zabudovanej v budove a okrem stavieb garáží, odstavných a parkovacích plôch pre špeciálne policajné vozidlo, požiarne a sanitné vozidlo.

(7) Odstavné stojiská na pozemkoch všetkých druhov stavieb sa majú prednostne umiestňovať do podzemných podlaží, prípadne na strechy a až po vyčerpaní týchto možností, na voľný terén v rozsahu max. 30% požadovanej kapacity a to tak, aby ich užívanie nerušilo bývanie a prácu hlukom a zápachom.

(8) Odstavné a parkovacie plochy na teréne musia byť zazelenené v rozsahu zodpovedajúcom rozsahu minimálne jeden strom na päť stojísk a musia byť riešené tak, aby sa ich užívaním nezhoršovala kvalita prostredia bývania a práce nad prípustnú mieru.

§ 27

Požiadavky na technickú infraštruktúru

15

(1) Územie musí byť usporiadané tak, aby v ňom boli vytvorené koridory a plochy pre zásobovanie pitnou vodou, prípadne úžitkovou vodou, vodou na hasenie požiarov, na potrebné energie a elektronické komunikácie, odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd a pre zadržiavanie zrážkovej vody, v súlade s požiadavkami na kapacitu zásobovania vodou a energiami a odvádzania odpadových vôd.

(2) V usporiadaní územia je treba zohľadniť koncepciu riešenia zberu , separácie a recyklácie odpadov.

ČASŤ SIEDMA

Požiadavky zabezpečujúce bezbariérové využitie územia a pozemku

§ 28

Všeobecné požiadavky na bezbariérové využitie územia a pozemku

(1) Všeobecnou požiadavkou na bezbariérové využitie územia a pozemku je vybavenie územia bezbariérovými trasami pre chodcov umožňujúcimi samostatný, bezpečný a plynulý pohyb osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo orientácie.

(2) Požiadavky zabezpečujúce bezbariérové využitie územia a pozemku sa vzťahujú na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov a na územné a stavebné konanie.

(3) Požiadavky zabezpečujúce bezbariérové využitie územia a pozemku sa vzťahujú na aj vybrané funkčné plochy najmä na plochy verejných priestranstiev, parkov, verejných záhrad, cintorínov ako aj iných všetkých druhov a na tie časti plôch dopravnej infraštruktúry, ktoré sú určené pre verejnosť najmä nástupištia hromadnej dopravy a parkovacie plochy pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

(4) V území určenom na zastavanie sa požaduje vytvoriť bezbariérové trasy ako hlavné komunikácie pre chodcov, ktorá spájajú najmä plochy a budovy občianskej vybavenosti, bývania, pracovísk, rekreácie so zastávkami hromadnej dopravy a parkovacími plochami pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

(5) V území ostatnom, najmä v prírodnom prostredí, sa požaduje vytvoriť bezbariérové trasy ako komunikácie pre chodcov, ktorá sprístupnia vybrané prírodné atrakcie a miesta s výhľadom na krajinu.

§ 29

Požiadavky na parametre bezbariérovej trasy v území

(1) Šírka bezbariérovej trasy je najmenej 1 500 mm. Pre zabezpečenie vyhýbania sa protiidúcich vozíkov pre osoby so zníženou schopnosťou pohybu je potrebná šírka trasy 1 800mm a preto sa trasa navrhuje v tejto šírke v lokalitách so zvýšenou frekvenciou pohybu vozíkov.

(2) Pozdĺžny sklon bezbariérovej trasy je najviac 1:21 (4,8%). Rampa so sklonom 5% sa môže zriadiť maximálne v dĺžke 10 m. Najväčší sklon rampy 1:12 (8.3%) je možné

16

navrhnúť na dĺžke 2,5 m. Viaceré ramená rampy je nutné oddeliť odpočívadlom s dĺžkou 1,5 m.

(3) Pri svažitej konfigurácii terénu, kde nie je možné dodržať predpísaný sklon vyhovujúci parametrom bezbariérovej trasy sa zriadia iné opatrenia na prekonávanie výškových rozdielov napríklad výťah alebo zvislé zdvíhacie zariadenie ako súčasť stavby bezbariérovej trasy.

(4) Na bezbariérovej trase sa umiestňujú oddychové priestory. Na bezbariérovej trase v prírodnom prostredí sa oddychové priestory realizujú po každom úseku dlhom 200 m.

§ 30

Požiadavky na sprístupnenie budov z bezbariérovej trasy

(1) Bezbariérové trasy v území, najmä na pozemkoch verejných priestranstiev, musia plynule nadväzovať na bezbariérové vstupy do budov.

(2) Pri návrhu stavby verejného priestranstva je potrebné zabezpečiť bezbariérové vstupy do stavieb najmä občianskej vybavenosti na pozemku verejného priestranstva.

(3) Novobudované a prestavované budovy musia zriadiť bezbariérový vstup na vlastnom pozemku a zabezpečiť tak bezbariérové spojenie stavby a verejného priestranstva.

§ 31

Požiadavky na plochy dopravnej infraštruktúry a plochy statickej dopravy

(1) Každý priechod pre chodcov musí zabezpečovať bezbariérový plynulý prístup z komunikácie pre chodcov na pozemné komunikácie.

(2) Na všetkých vyznačených vonkajších a vnútorných odstavných a parkovacích plochách pre motorové vozidlá musí byť vyhradené stojisko pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Dimenzovanie počtu, veľkosť a umiestnenie vyhradených stojísk a ich označenie musia spĺňať požiadavky osobitného predpisu.

Záverečné ustanovenie§ 32

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť ........ 2016.